Návrh uznesenia - B8-0220/2018Návrh uznesenia
B8-0220/2018
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4)

25.4.2018 - (D055630–01 – 2018/2651(RSP))

predložený v súlade s článkom 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Zodpovedný poslanec: Bart Staes Guillaume Balas, Lynn Boylan, Eleonora Evi, Sirpa Pietikäinen, Valentinas Mazuronis

Postup : 2018/2651(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0220/2018
Predkladané texty :
B8-0220/2018
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8‑0220/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4)

(D055630–01 – 2018/2651(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (D055630-01) obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[1], a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 19. marca 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[2],

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 26. októbra 2017 a uverejnené 16. novembra 2017[3],

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov[4],

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 12. novembra 2004 spoločnosti KWS SAAT AG a Monsanto Europe S.A. predložili príslušným orgánom Spojeného kráľovstva v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmiva vyrobených z cukrovej repy H7-1 (ďalej len „geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1“);

B.  keďže rozhodnutím Komisie 2007/692/ES[5] sa povoľuje umiestňovať na trh potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1; keďže pred týmto rozhodnutím Komisie Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 5. decembra 2006 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 14. decembra 2006[6] („EFSA 2006“);

C.  keďže 20. októbra 2016 spoločnosti KWS SAAT SE a Monsanto Europe S.A./N.V. spoločne predložili žiadosť o obnovenie povolenia udeleného v súlade s rozhodnutím Komisie 2007/692/ES;

D.  keďže úrad EFSA 26. októbra 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 16. novembra 2017[7] („EFSA 2017“);

E.  keďže rozsah žiadosti o obnovenie povolenia sa týka potravín a krmív, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1, alebo potravín, ktoré obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1, určených na dovoz a spracovanie[8]; keďže medzi týmito výrobkami sú napríklad cukor, sirup, vysušená dužina a melasa, ktoré všetky pochádzajú z koreňa cukrovej repy; keďže dužina a melasa sa používajú okrem iného na kŕmenie zvierat[9];

F.  keďže v nariadení (EC) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

G.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok týkajúcich sa EFSA 2006[10] i EFSA 2017[11]; keďže členské štáty kritizujú okrem iného skutočnosť, že neboli vykonané žiadne testy s kúskami koreňov, ktoré sa často miešajú s melasou a používajú vo forme peliet ako krmivo, že trojtýždňová štúdia výkonu týkajúca sa krmiva a uskutočnená na ovciach sa nemôže považovať za reprezentatívnu, pretože nie je jasné, či sa posudzovali toxikologicky významné parametre, že neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy na podporu tvrdenia, že „vystavenie ľudí bielkovine bude zanedbateľné“, že, pokiaľ ide o alergénnosť, neboli vykonané žiadne experimentálne skúšky so samotným geneticky modifikovaným organizmom, že štúdie s izolovanou bielkovinou nie sú presvedčivým dôkazom o neškodnosti a že v analýze zloženia chýbajú údaje o fosfore a horčíku, ktoré odporúča Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;

H.  keďže geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 exprimuje bielkovinu CP4 EPSPS, ktorá zabezpečuje odolnosť voči glyfozátu; keďže v dôsledku toho treba očakávať, že geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie rastliny a jej agronomické charakteristiky;

I.  keďže napriek tomu, že glyfozát sa zvyčajne rozprašuje na listy rastlín, môže sa šírením v rastline alebo absorpciou cez pôdu nahromadiť v koreňoch; keďže absorpcia glyfozátu koreňmi bola dokázaná v prípade niekoľkých druhov plodín vrátane repy; keďže tento spôsob expozície je významný, pretože pri odtoku zachytávajú glyfozát hlavne korene[12];

J.  keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a metabolitov, ako aj informácie o ich rozložení v celej rastline sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže podľa vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované rastliny hladiny rezíduí glyfozátu nespadajú do tejto oblasti; keďže EFSA neposúdil rezíduá glyfozátu v geneticky modifikovanej cukrovej repe H7-1, ani akékoľvek možné zmeny v jej zložení a jej agronomických vlastností v dôsledku vystavenia glyfozátu;

K.  keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu[13]; keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná[14]; keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku známu ako etoxylovaný alkylamín vzhľadom na obavy týkajúce sa jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však ešte stále môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 (USA, Kanada a Japonsko);

L.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je odôvodnená žiadna klasifikácia; keďže, naopak, v roku 2015 Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka; keďže Parlament zriadil Osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov, ktorý pomôže zistiť, či EFSA a ECHA dodržali príslušné medzinárodné vedecké normy a či nedošlo k neprimeranému vplyvu odvetvia na závery agentúr Únie, čo sa týka karcinogenity glyfozátu;

M.  keďže Komisia v súčasnosti od členských štátov nepožaduje, aby posudzovali rezíduá glyfozátu v cukrovej repe s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660[15]; keďže, členské štáty teda nebudú posudzovať rezíduá glyfozátu v cukrovej repe s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/555[16]; keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu v dovážanej geneticky modifikovanej cukrovej repe H7-1 sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí podľa právnych predpisov Únie;

N.  keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného všetky reprezentačné použitia glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavujú „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných použití na konvenčné plodiny[17]; keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva[18];

O.  keďže obnovenie povolenia umiestniť na trh geneticky modifikovanú cukrovú repu H7-1 bude naďalej vytvárať dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, väčšie a opakované dávky herbicídov sa používajú na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

P.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov alebo oblastí za hranicami ich jurisdikcie[19]; keďže rozhodnutie o tom, či obnoviť alebo neobnoviť povolenie geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 patrí do jurisdikcie EÚ;

Q.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov buriny odolných voči glyfozátu[20];

R.  keďže 19. marca 2018 Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, hlasovaním rozhodol nevydať žiadne stanovisko;

S.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je vo všeobecnosti len výnimkou z postupu, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Juncker[21];

T.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

U.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[22] spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí účinné fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa postup povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva najmä Komisiu, aby dodržiavala svoje záväzky v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a pozastavila akýkoľvek dovoz geneticky modifikovaných rastlín, ktoré sú odolné voči glyfozátu;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

7.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná ako potravina alebo krmivo;

8.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok pokročiť v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, s cieľom okrem iného zabezpečiť, že ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, pokiaľ ide o schvaľovanie geneticky modifikovaných organizmov určených na pestovanie, alebo na potraviny a krmivá, Komisia návrh stiahne; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na rovnakom návrhu Komisie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 2. mája 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia