Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenie z 18. decembra 2008(1), 26. novembra 2009(2) a 16. februára 2017(3) o situácii v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague – prípad Franciscy Ramírezovej,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) z 15. mája 2018 uskutočnené v mene EÚ o nastolení národného dialógu v Nikarague,

–  so zreteľom na tlačovú správu z 22. apríla 2018 generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAS), v ktorej je odsudzované násilie v Nikarague,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN z 23. apríla 2018 o nedávnom vývoji v Nikarague,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie organizácií občianskej spoločnosti o násilnej represii demonštrácií v Nikarague,

–  so zreteľom na správy nikaragujského centra pre ľudské práva (CENIDH) zo 4. a 17. mája 2018,

–  so zreteľom na komuniké, ktoré vydala nikaragujská konferencia biskupov, a najmä na najnovšiu komuniké z 23. mája 2018,

–  so zreteľom na predbežnú pozorovateľskú správu z 21. mája 2018 Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR),

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012, ktorá nadobudla platnosť v auguste 2013, vrátane jej doložiek týkajúcich sa ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z júna 2004, ktoré boli revidované v roku 2008,

–  so zreteľom na Americký dohovor o ľudských právach z roku 1969,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa IACHR bolo počas nedávnych protestov v Nikarague, ktoré začali 18. apríla v reakcii na zmeny, ktoré zaviedla vláda prezidenta Daniela Ortegu, pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia krajiny, a ktorými sa zvýšili príspevky zamestnávateľov a zamestnancov a znížili dávky pre dôchodcov, 76 osôb zabitých, 868 zranených, z toho 5 vážne, a 438 zadržaných; keďže návrh reformy bol stiahnutý 23. apríla;

B.  keďže 20. apríla 2018 zaútočili protivzbúrenecké oddiely na 600 študentov v managujskej katedrále; keďže IACHR zaznamenalo útoky na štyri univerzitné sídla (UCA, UPOLL, UNA a UNAN);

C.  keďže sloboda prejavu a sloboda médií sú vážne narušené, keďže bolo zastavené a blokované vysielanie štyroch televíznych kanálov, ktoré mediálne pokrývali protesty – Canal 12, Canal de Noticias de Nicaragua (CDNN23), Telenorte a Canal 51, pričom posledný spomínaný kanál vlastní nikaragujská konferencia biskupov; keďže tento akt štátnej cenzúry odsúdila komisia IACHR 24. apríla; keďže kanál 100 % Noticias bol narúšaný a nemohol vysielať šesť dní; keďže novinár Ángel Eduardo Gahona je jednou z osôb, ktoré boli počas protestov zabité; keďže vražda, ku ktorej došlo počas priameho prenosu, rozprúdila ešte intenzívnejšie protesty a nepokoje;

D.  keďže komisia IACHR nahlásila aj prípady svojvoľného zadržiavania, mučenia, neľudského zaobchádzania, cenzúry, rozšírených mediálnych útokov a zastrašovania novinárov, ako aj útoky zamerané na zabránenie demonštrantom uplatňovať svoje právo na pokojný protest; keďže IACHR uznáva nedostatočnú neutralitu a nadmerné používanie sily zo strany štátnych bezpečnostných síl;

E.  keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv zaznamenali mnohé sťažnosti na to, že zraneným demonštrantom nebola vo verejných nemocniciach poskytnutá dostatočná pomoc a ošetrenie;

F.  keďže 6. mája bola zriadená komisia pravdy a 19. mája bol začatý národný dialóg, pričom nikaragujskí biskupi vystupovali v pozícii mediátorov; keďže 23. mája biskupi vyhlásili, že národný dialóg bol pozastavený až do odvolania, keďže sa nedosiahol konsenzus; keďže navrhli vytvorenie spoločného výboru, ktorý by tvorilo šesť osôb: traja zástupcovia vlády a traja zástupcovia platformy „Alianza Cívica por la Justicia y la Democracia“ (Občianska aliancia za spravodlivosť a demokraciu);

1.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí; dôrazne odsudzuje násilie, ktoré prepuklo v Nikarague a spôsobilo smrť aspoň 76 osôb; vyjadruje poľutovanie nad použitím nadmernej sily zo strany orgánov s cieľom rozohnať protesty; vyzýva vládu, aby okamžite zastavila akúkoľvek represiu a svojvoľné zadržiavanie a aby rozpustila všetky násilné skupiny;

2.  žiada vládu, aby chránila práva na demonštráciu tým, že zaručí bezpečnosť všetkých pokojne demonštrujúcich; vyzýva vládu, aby uplatňovala medzinárodné normy týkajúce sa používania sily zo strany štátnych bezpečnostných síl a aby prijala nezávislý medzinárodný mechanizmus na vyšetrovanie s cieľom vyšetriť úmrtia osôb zabitých počas protestov; vyzýva tiež demonštrantov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré stoja na čele protestov, aby upustili od používania násilia pri výkone svojich práv;

3.  vyzýva vládu, aby vynaložila maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby neexistovala beztrestnosť pre tých, ktorí spáchali trestné činy, a aby poskytla svedkom a oznamovateľom lepší prístup k ochranným mechanizmom; žiada o to, aby bola v nemocniciach vytvorená verejná listina ošetrených, ako o to požiadala komisia IACHR;

4.  vyjadruje poľutovanie nad porušovaním slobody médií v Nikarague, tak pred, ako aj počas protestov; považuje ovládnutie médií zo strany orgánov počas protestov za neprijateľné; vyzýva vládu, aby obnovila úplnú slobodu médií a slobodu prejavu v krajine a aby prestala obťažovať novinárov;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Nikarague a nad stálym porušovaním nikaragujskej demokracie a občianskych a politických práv Nikaragujčanov; berie na vedomie, že demonštrácie preukázali znepokojenie občanov, pokiaľ ide o politickú moc v Nikarague; pripomína, že k pôvodným protestom proti reforme systému sociálneho zabezpečenia sa pridali ďalšie otázky týkajúce sa fungovania demokracie a právneho štátu; poukazuje na to, že národný dialóg by mal zahŕňať aj politické reformy v krajine, najmä reformu volebného systému a prípadne aj dohodnutý harmonogram volieb;

6.  víta nedávne nastolenie národného dialógu a vytvorenie komisie pravdy; pripomína, že jediný spôsob, ako sa vymaniť z krízy, je prostredníctvom dialógu a rokovaní; naliehavo žiada o vytvorenie spoločného výboru a o obnovu rokovaní; zdôrazňuje, že tento dialóg by mal prebiehať bez násilia a represie a mal by dodržiavať právo a ústavu, ako aj zásadu, že akékoľvek zmeny v právnych predpisoch by sa mali uskutočniť v súlade s postupmi, ktoré sú v nej zakotvené;

7.  žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby naďalej spolupracovala s Nikaraguou s cieľom dosiahnuť mierové, diplomatické riešenie krízy a aby na požiadanie poskytla mediáciu a poradenstvo;

8.  poukazuje na to, že vzhľadom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a štátmi Strednej Ameriky treba Nikaraguu upozorniť na nevyhnutnosť dodržiavať zásady právneho štátu, demokracie a ľudských práv, ako ich obhajuje a presadzuje EÚ; naliehavo vyzýva EÚ, aby situáciu monitorovala a v prípade potreby zvážila prijatie prípadných krokov;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 45E, 23.2.2010, s. 89. (2) Ú. v. EÚ C 285E, 21.10.2010, s. 74. (3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0043.