NÁVRH UZNESENIA o odtrhnutých regiónoch Gruzínska 10 rokov po vojne s Ruskom
11.6.2018 - (2018/2741(RSP))
predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Helmut Scholz, Merja Kyllönen, Paloma López Bermejo, Javier Couso Permuy, Barbara Spinelli, Sabine Lösing, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou v mene skupiny GUE/NGL
B8‑0278/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o odtrhnutých regiónoch Gruzínska 10 rokov po vojne s Ruskom
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskom sa vyvíjajú niekoľko sto rokov, s obdobiami spolupráce a obdobiami konfliktu či napätia; keďže rozpad Sovietskeho zväzu viedol k mnohostranným konfliktom v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré ešte treba vyriešiť a ktoré naďalej spôsobujú napätie medzi Ruskom a jeho susedmi; keďže dôsledkom mnohoročného konfliktu v Južnom Osetsku a Abcházsku sú násilné konflikty, etnické čistky a výrazné napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Gruzínskom;
B. keďže Južné Osetsko vyhlásilo svoju nezávislosť od Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky v roku 1991; keďže gruzínska vláda odpovedala zrušením autonómie Južného Osetska v snahe násilne obnoviť svoju kontrolu v regióne; keďže stupňovanie krízy viedlo k vojne v Osetsku v rokoch 1991 a 1992 a k bojom v rokoch 2004 a 2008; keďže Abcházsko malo v rámci Gruzínskej sovietskej republiky autonómiu; keďže etnické napätie vyvrcholilo v rokoch 1992 – 1993 vo vojne v Abcházsku a viedlo k faktickej nezávislosti Abcházska; keďže napriek dohode o prímerí z roku 1994 a rokom rokovaní spor ostáva nevyriešený;
C. keďže dochádza k pokusom o prepísanie dejín gruzínsko-ruskej vojny z roku 2008 v súvislosti s krízou na Ukrajine; keďže názov parlamentnej rozpravy na pripomenutie si týchto tragických udalostí prispieva k tomuto problematickému vývoju; keďže Tagliaviniho správa nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v Gruzínsku (IIFFMCG) je naďalej základným východiskom, pokiaľ ide o to, čo sa stalo; keďže v správe sa objasňuje, že gruzínska vláda Michaila Saakašviliho začala vojny večer 7. augusta 2008, keď gruzínske sily napadli mesto Cchinvali a zmocnili sa častí Južného Osetska, ale poznamenáva sa, že „násilný konflikt už prebiehal pred Južným Osetskom“ a že gruzínska ofenzívna nebola „primeraná“ ako reakcia na predvojnové útoky;
D. keďže štatút Južného Osetska a Abcházska je naďalej predmetom sporu; keďže Organizácia Spojených národov a väčšina svetových vlád považujú územie za súčasť Gruzínska, zatiaľ čo Rusko a štyri ďalšie členské štáty OSN uznali republiky Južného Osetska a Abcházska; keďže v obe republiky sú vo veľkej miere závislé od Ruska v hospodárskej, politickej i vojenskej oblasti; keďže riešenie konfliktov v tomto regióne môže byť udržateľné iba vtedy, ak bude zaručené právo obyvateľov Abcházska a Južného Osetska rozhodovať o svojej budúcnosti a brániť svoju národnú identitu;
E. keďže medzinárodné rokovania v Ženeve (GID) – multilaterálne mediačné fórum na riešenie bezpečnostných a humanitárnych dôsledkov gruzínsko-ruskej vojny z augusta 2008 – stále nepriniesli hmatateľné výsledky;
F. keďže v roku 2017 Rusko a Gruzínsko ustanovilo spoločný výbor na čele s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruska a osobitným zástupcom gruzínskeho predsedu vlády pre vzťahy s Ruskom; keďže hospodárske vzťahy napredujú a kontakt medzi ľuďmi sa v roku 2017 zintenzívnil; keďže Rusko sa stalo druhým najväčším obchodným partnerom Gruzínska, boli vytvorené dopravné spojenia a Gruzínsko navštívilo viac ako milión Rusov; keďže Rusko a Gruzínsko sa dohodli na zaradení otázky Abcházska a Južného Osetska na program schôdze spoločného výboru v roku 2018;
G. keďže rastúca vojenská spolupráca medzi Gruzínskom a Spojenými štátmi americkými a NATO, pravidelné spoločné vojenské cvičenia a odborná príprava gruzínskej armády vojenskými dôstojníkmi NATO a nová výzbroj gruzínskej armády zbraňami NATO zostávajú pre Rusko vážnym problémom;
1. je znepokojený tým, že oblasti Južného Osetska a Abcházska zostávajú regiónmi nedoriešeného konfliktu a napätia; vyzýva na dialóg a rokovania medzi všetkými dotknutými stranami s cieľom nájsť riešenie, ktoré splní očakávania všetkých obyvateľov v regióne a umožní im rozhodovať o svojej budúcnosti;
2. víta úsilie vlád Ruska a Gruzínska zamerané na rozvinutie vzájomne výhodných vzťahov v rôznych oblastiach; dúfa, že toto úsilie prinesie vyriešenie rozdielov medzi oboma krajinami a stabilizuje región; kritizuje skutočnosť, že niektoré politické sily v EÚ a Gruzínsku podkopávajú toto úsilie prepisovaním histórie a jednostranne obviňujú Rusko z tragických udalostí z roku 2008;
3. vyjadruje znepokojenie nad neustálym budovaním vojenských pozícií v tomto regióne a vyzýva všetky strany, aby s tým skoncovali; vyzýva na ukončenie všetkých činností NATO v regióne a dôrazne odmieta pristúpenie Gruzínska k NATO;
4. trvá na dodržiavaní zásad Charty OSN a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie zasadzovať sa za zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých členských štátov OSN vrátane Gruzínska;
5. zdôrazňuje, že akékoľvek politické riešenie konfliktu v Južnom Osetsku a Abcházsku musí splniť očakávania všetkých ľudí žijúcich v regióne; vyzýva na spôsob riešenia sporov, ktorý umožní účasť zástupcov všetkých zainteresovaných osôb;
6. vyjadruje poľutovanie nad neúspechom úsilia v rámci GID s cieľom dosiahnuť dohodu o vyhlásení o nepoužívaní sily; zdôrazňuje skutočnosť, že takéto vyhlásenie by bolo dôležitým krokom na ceste k zaisťovaniu bezpečnosti v regióne; vyzýva Spojené štáty americké, aby zohrávali konštruktívnejšiu úlohu v týchto diskusiách;
7. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tragickou smrťou gruzínskeho občana Archila Tatunašviliho; vyzýva na dôkladné prešetrenie prípadu a na spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že je dôležité ochraňovať bezpečnosť a práva etnických Gruzíncov, ktorí žijú v Južnom Osetsku a Abcházsku;
8. trvá na práve vysídlených osôb na návrat v dôstojných podmienkach s cieľom oslabiť charakter faktických hraníc podobajúci sa na železnú oponu a umožniť medzinárodným aktérom pomáhať ľuďom v oboch regiónoch;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentom a parlamentom Gruzínska a Ruska, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rade Európy.