Návrh uznesenia - B8-0285/2018Návrh uznesenia
B8-0285/2018

NÁVRH UZNESENIA o okupovaných gruzínskych územiach desať rokov po invázii Ruska

11.6.2018 - (2018/2741(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Victor Boştinaru, Clare Moody v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0275/2018

Postup : 2018/2741(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0285/2018
Predkladané texty :
B8-0285/2018
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8-0285/2018

uznesenie Európskeho parlamentu o okupovaných gruzínskych územiach desať rokov po invázii Ruska

(2018/2741(RSP))

Európsky parlament,

  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku a o situácii v krajinách Východného partnerstva,

  so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

  so zreteľom na účinkovanie monitorovacej misie EÚ (EUMM) 15. septembra 2008 v Gruzínsku,

  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou[1],

  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[2],

  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, najmä z roku 2017 v Bruseli,

  so zreteľom na spoločné oznámenia Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o európskej susedskej politike (ESP), najmä na správu z 18. mája 2017 o vykonaní preskúmania ESP [JOIN(2017)0018] a na spoločný pracovný dokument z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo 20 výstupov do roku 2020: zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky [SWD(2017)0300] a na oznámenie z roku 2016 s názvom Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v krajinách Východného partnerstva, a najmä na odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve pred samitom v novembri 2017 z 15. novembra 2017[3],

  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ dôrazne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc;

B.  keďže EÚ je naďalej pevne odhodlaná presadzovať mierové riešenie konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom v plnom súlade so základnými normami a zásadami medzinárodného práva;

C.  keďže 10 rokov po vojenskej agresii Ruska voči Gruzínsku a jeho invázii do Gruzínska počas vojny v auguste 2008 Ruská federácia naďalej pokračuje v nezákonnej okupácii a podniká kroky smerom k faktickej anexii gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko, čím oslabuje medzinárodné právo a medzinárodný systém založený na pravidlách;

D.  keďže 10 rokov od rusko-gruzínskej vojny Ruská federácia naďalej porušuje svoje medzinárodné záväzky a odmieta vykonávať dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia;

E.  keďže Ruská federácia naďalej posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť na okupovaných územiach Gruzínska a zvyšuje koncentráciu svojich vojenských síl a vojenských cvičení, čím vážne destabilizuje bezpečnostnú situáciu v oblasti;

F.  keďže Ruská federácia naďalej drží gruzínske územie Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko v izolácii od ostatnej krajiny zrušením tzv. hraničných priechodov a vybudovaním plotov s ostnatým drôtom a ďalších umelých prekážok pozdĺž okupačnej alebo demarkačnej línie;

G.  keďže táto línia sa pomaly ale isto posúva hlbšie do územia pod kontrolou Tbilisi a týmto postupom známym ako vytyčovanie hraníc sa na niektorých miestach dostáva veľmi blízko ku kritickej infraštruktúre, ako sú diaľnice a plynovody;

H.  keďže státisíce osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov násilne vyhostených z gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v dôsledku niekoľkých vĺn etnických čistiek naďalej ostávajú bez základného práva na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov;

I.  keďže hrubé porušovanie ľudských práv vrátane práva na slobodu pohybu a pobytu, vlastníctvo majetku a prístup k vzdelávaniu v materinskom jazyku, ako aj nezákonné zadržiavanie a únosy v okupovaných regiónoch Gruzínska pokračujú;

J.  keďže gruzínske obyvateľstvo s bydliskom na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchinvali/Južné Osetsko je naďalej vystavené intenzívnej diskriminácii pre etnický pôvod;

K.  keďže vnútorne vysídlení Gruzínci Archil Tatunashvili, Giga Otkhozoria a Davit Basharuli boli v dôsledku brutálneho zaobchádzania zo strany okupantského ruského režimu v Suchumi a Cchinvali protiprávne zabití;

L.  keďže Ruská federácia, ktorá fakticky kontroluje gruzínske územie Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko, nesie plnú zodpovednosť za vážne porušovanie ľudských práv a za mimoriadne znepokojivú humanitárnu situáciu v oblasti;

M.  keďže Ruská federácia naďalej odmieta vstup medzinárodných pozorovateľov pre ľudské práva a monitorovacej misie EÚ v Gruzínsku na gruzínske územie Abcházsko a do regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v rozpore s dohodou o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, čo obmedzuje schopnosť misie plne vykonávať svoj mandát;

N.  keďže 21. marca 2018 gruzínsky parlament na základe širokého konsenzu prijal uznesenie o hrubom porušovaní ľudských práv Ruskou federáciou v okupovanom Abcházsku a regióne Cchinvali a Otkhozoriov-Tatunashviliho akt, čím schválil mandát na prijatie tzv. zoznamu Otkhozoriova a Tatunashviliho so sankciami voči osobám, ktoré boli obvinené a uznané vinnými z vraždy, únosov a mučenia gruzínskych občanov a neľudského zaobchádzania s nimi, ako aj z poskytnutia útočiska páchateľom takýchto činov v okupovaných oblastiach;

1.  opakovane zdôrazňuje, že zvrchovanosť, nezávislosť a mierové riešenie sporov sú hlavnými zásadami európskeho bezpečnostného poriadku; zdôrazňuje, že vyriešenie konfliktov v Gruzínsku má zásadný význam pre posilňovanie bezpečnosti a stability európskeho kontinentu ako takého; domnieva sa, že tieto konflikty a pokračujúca okupácia gruzínskych území ostávajú potenciálnou hrozbou pre zvrchovanosť ostatných európskych krajín;

2.  naďalej potvrdzuje svoju dôraznú podporu zásade zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc; berie na vedomie, že zásady zakotvené v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Parížskej charte OBSE z roku 1990 predstavujú základné kamene mieru na európskom kontinente;

3.  podporuje politiku vlády Gruzínska, ktorej cieľom je mierové vyriešenie konfliktu, a to aj dodržiavaním dohody o prímerí z 12. augusta 2008, jednostranného prísľubu nepoužitia sily, záväzku z medzinárodných rozhovorov v Ženeve a účasťou na úsilí o zmierenie a budovanie dôvery medzi rozdelenými spoločenstvami;

4.  vyzýva na prekonanie súčasnej patovej situácie a nevyhnutný pokrok pri dosahovaní konkrétnych výsledkov, pokiaľ ide o kľúčové otázky medzinárodných ženevských rozhovorov, vrátane potvrdenia a vykonávania záväzku nepoužitia sily, vytvorenia medzinárodných bezpečnostných mechanizmov na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchinkvali/Južné Osetsko, ako aj návratu vnútorne vysídlených osôb a utečencov s cieľom dosiahnuť trvalý mier a bezpečnosť v oblasti;

5.  víta novú mierovú iniciatívu gruzínskej vlády s názvom Krok smerom k lepšej budúcnosti, ktorej cieľom je zlepšenie humanitárnych, sociálnych a ekonomických podmienok ľudí na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchinvali/Južné Osetsko, ako aj posilňovanie medziľudských kontaktov a budovanie dôvery medzi rozdelenými spoločenstvami pri súčasnom odsúdení snáh o rozkol, ktoré sú namierené proti týmto cieľom, napríklad tzv. referenda z roku 2017 na schválenie zmeny názvu regiónu Cchinvali/Južné Osetsko;

6.  vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a aby zrušila svoje rozhodnutie o uznaní tzv. nezávislosti gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko, ako aj faktické začlenenie obidvoch regiónov do jednotného colného územia Ruska;

7.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky a plne vykonala dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, stiahnutím svojich vojenských síl z územia Gruzínska a aby pozorovateľskej misii EÚ umožnila vstup na gruzínske územie Abcházsko a do regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v súlade s jej mandátom;

8.  vyzýva Ruskú federáciu, aby prestala umiestňovať ploty s ostnatým drôtom a ďalšie umelé prekážky pozdĺž okupačnej línie, úmyselne neprekážala v medziľudských kontaktoch a neizolovala obyvateľov obidvoch okupovaných regiónov;

9.  vyzýva Ruskú federáciu ako mocnosť, ktorá vykonáva faktickú kontrolu, aby skoncovala s beztrestnosťou a etnicky motivovanými trestnými činmi na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchvinvali/Južné Osetsko a odstránila všetky prekážky a zaistila, že pred súd budú postavení páchatelia protizákonného zabitia vnútorne vysídlených Gruzíncov Archila Tatunashviliho, Gigu Otkhozoriu a Davita Basharuliho;

10.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu ako mocnosť, ktorá vykonáva faktickú kontrolu, aby na okupovaných územiach Gruzínska prestala porušovať ľudské práva, obmedzovať slobodu pohybu a pobytu, konať diskriminačne z etnických dôvodov a porušovať právo na vlastníctvo majetku a na vzdelávanie v rodnom jazyku;

11.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov do ich domov a aby medzinárodným subjektom, ktoré monitorujú situáciu ľudských práv, zabezpečila neobmedzený vstup do oblasti;

12.  potvrdzuje pevné odhodlanie EÚ ďalej posilňovať svoju úlohu v mierovom riešení rusko-gruzínskeho konfliktu použitím všetkých nástrojov, ktoré má v rámci komplexného prístupu k dispozícii, vrátane zástupcu pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, pozíciu spolupredsedu medzinárodných rokovaní v Ženeve, EUMM v Gruzínsku a politiku neuznania a angažovanosti, a žiada posúdiť ďalšie posilnenie úlohy EÚ pri pomoci gruzínskym orgánom pri výkone trestných sankcií voči porušovateľom ľudských práv na okupovaných územiach;

13.  zdôrazňuje, že dôsledný a pevný postoj medzinárodného spoločenstva voči ruskej okupácii a politike anektovania je jediným spôsobom, ako zabezpečiť mierové riešenie konfliktov v Gruzínsku a predchádzať podobným konfliktom v susedstve; zdôrazňuje potrebu zvýšiť spoločný tlak na Rusko, aby vykonávalo dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, najmä pokiaľ ide o stiahnutie ruských okupačných síl a návrat osôb vysídlených v rámci štátu a utečencov;

14.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvolili prístup, v rámci ktorého sa v súlade s politikou Európskeho parlamentu a národných parlamentov členských štátov pri jasnejšom a presnejšom vymedzení ruskej agresie v Gruzínsku ako okupácie gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko zo strany Ruskej federácie;

15.  dôrazne podporuje pomoc EÚ Gruzínsku na budovanie kapacít a posilňovanie odolnosti, a to aj v oblasti boja proti terorizmu, strategickej komunikácie, kybernetickej obrany a reformy bezpečnosti; vyzýva, aby sa budúce rokovania o finančných nástrojoch EÚ po roku 2020 venovali európskej susedskej politike s cieľom zohľadniť potreby v tomto ohľade;

16.  opätovne odsudzuje podvratnú politiku propagandy, dezinformácií a infiltrácie do sociálnych médií zameranú na oslabenie demokracie a spoločnosti v Gruzínsku, diskreditáciu inštitúcií, manipuláciu verejnej mienky, šírenie falošných svedectiev, zvyšovanie napätia v spoločnosti a podporu všeobecnej nedôvery voči médiám; v tejto súvislosti odsudzuje informačnú vojnu zo strany Ruska, ktoré využíva médiá pod kontrolou štátu na zámerné šírenie nepravdivých správ s cieľom ovplyvňovať domácu politiku a podkopávať proces európskej integrácie;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Gruzínska a vláde a parlamentu Ruskej federácie.

 

Posledná úprava: 14. júna 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia