NÁVRH UZNESENIA o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci
29.6.2018 - (2018/2769(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Claude Moraes v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
B8‑0314/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (ďalej len „smernica o napomáhaní“)[1],
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (rámcové rozhodnutie)[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015, ktorým sa zavádza akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. marca 2017 o hodnotení REFIT právneho rámca EÚ na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska: balík opatrení proti prevádzačom (smernica 2002/90/ES a rámcové rozhodnutie 2002/946/JHA) (SWD(2017)0117),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v súvislosti s globálnymi paktmi OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch[3],
– so zreteľom na štúdiu s názvom Vhodné na daný účel (Fit for purpose)? Smernica o napomáhaní a kriminalizácia humanitárnej pomoci neregulárnym migrantom, ktorú uverejnilo Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v roku 2016,
– so zreteľom na štúdiu Agentúry Európskej únie pre základné práva o kriminalizácii migrantov v neregulárnom postavení a osôb, ktoré s nimi spolupracujú, uverejnenú v roku 2014,
– so zreteľom na dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva s názvom Kriminalizácia migrácie v Európe: vplyv na ľudské práva, uverejnený 4. februára 2010,
– so zreteľom na Protokol OSN proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, prijatý vo forme rezolúcie 55/25 z 15. novembra 2000 na 55. zasadnutí Valné zhromaždenie OSN („Protokol OSN o nelegálnom prevádzaní“),
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov z 24. apríla 2013 s názvom Regionálna štúdia: riadenie vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyv na ľudské práva migrantov,
– so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci (O‑000065/2018 – B8‑0034/2018),
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
A. keďže v akčnom pláne EÚ proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) Komisia zdôraznila potrebu zabezpečiť zavedenie primeraných trestných sankcií a zároveň predísť riziku kriminalizácie osôb, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc migrantom v núdzi, a zlepšiť existujúci balík opatrení EÚ proti prevádzačom, ktorý zahŕňa smernicu o napomáhaní a sprievodné rámcové rozhodnutie;
B. keďže v článku 1 ods. 2 smernice o napomáhaní sa stanovuje nezáväzná výnimka pre humanitárnu pomoc, ktorá členským štátom umožňuje nekriminalizovať napomáhanie v prípadoch, keď má humanitárnu povahu;
C. keďže vo svojom uznesení z 18.apríla 2018 o pokroku v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch Parlament požaduje nekriminalizáciu humanitárnej pomoci, väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;
D. keďže Komisia vo svojom pracovnom dokumente o vyhodnotení REFIT balíka opatrení proti prevádzačom zvýraznila skutočnosť, že zlepšená výmena informácií a osvedčených postupov medzi prokurátormi, orgánmi presadzovania práva a občianskou spoločnosťou by mohla prispieť k zlepšovaniu súčasnej situácie a predchádzaniu kriminalizácie skutočnej humanitárnej pomoci;
E. keďže v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice o napomáhaní sa nestanovuje povinnosť členských štátov zdržať sa ukladania sankcií za napomáhanie nelegálnemu pobytu v prípade, že neexistuje úmysel získať finančný zisk a keďže rámcové rozhodnutie neobsahuje povinné ustanovenia, ktorými by sa predchádzalo trestaniu činov s humanitárnym účelom alebo v núdzových situáciách;
1. pripomína, že podľa smernice o napomáhaní a sprievodného rámcového rozhodnutia sa od členských štátov vyžaduje, aby implementovali právne predpisy, ktorými sa zavádzajú trestné sankcie za napomáhanie neoprávnenému vstupu, tranzitu a bydlisku;
2. vyjadruje znepokojenie nad neplánovanými dôsledkami balíka opatrení proti prevádzačom, ktoré môže mať na občanov poskytujúcich humanitárnu pomoc migrantom, a na sociálnu súdržnosť prijímajúcej spoločnosti ako celku;
3. zdôrazňuje, že v súlade s Protokolom OSN o nelegálnom prevádzaní by sa humanitárna pomoc nemala kvalifikovať ako trestný čin;
4. berie na vedomie, že subjekty zapojené do humanitárnej pomoci poskytujú podporu vnútroštátnym orgánom pri zabezpečovaní pomoci tým, ktorí ju potrebujú, a v súlade s uplatniteľným právnym rámcom požaduje nepretržitú operačnú spoluprácu a koordináciu medzi subjektmi poskytujúcimi humanitárnu pomoc a príslušnými orgánmi;
5. vyjadruje poľutovanie nad veľmi slabou transpozíciou výnimky pre humanitárnu pomoc zo strany členských štátov, ktorá je stanovená v smernici o napomáhaní, a konštatuje, že táto výnimka by sa mala zaviesť ako ochrana pred trestným stíhaním proti jednotlivcom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú migrantom z humanitárnych dôvodov;
6. vyzýva členské štáty, aby transponovali výnimku pre humanitárnu pomoc stanovenú v smernici o napomáhaní a zaviedli primerané systémy na monitorovanie presadzovania a účinného praktického uplatňovania balíka opatrení proti prevádzačom, a to zbieraním a zaznamenávaním informácií na ročnej báze o počte osôb zatknutých kvôli napomáhaniu na hranici a vo vnútrozemí, o počte začatých súdnych konaní, počte odsúdení spolu s informáciami o tom, ako sa o rozsudkoch rozhoduje a o dôvodoch ukončenia vyšetrovania;
7. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia pre členské štáty, v ktorých by špecifikovala, ktoré formy napomáhania by sa nemali kriminalizovať, s cieľom zabezpečiť jasnosť a jednotnosť vykonávania súčasného acquis vrátane článku 1 ods. 1 písm. b) a článku 1 ods. 2 smernice o napomáhaní a zdôrazňuje, že jasnosť parametrov zabezpečí väčšiu konzistentnosť v trestnoprávnych predpisoch v členských štátoch týkajúcich sa napomáhania a obmedzí neodôvodnenú kriminalizáciu;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 328, 5.12.2002, s. 17.
- [2] Ú. v. EÚ L 328, 5.12.2002, s. 1.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2018)0118.