NÁVRH UZNESENIA o riziku zbúrania al-Chán al-Ahmar a ďalších beduínskych dedín
11.9.2018 - (2018/2849(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Elena Valenciano, Soraya Post, Arne Lietz, Knut Fleckenstein, Pier Antonio Panzeri, Eugen Freund, Linda McAvan v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0384/2018
B8‑0387/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o riziku zbúrania al-Chán al-Ahmar a ďalších beduínskych dedín
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o izraelsko-palestínskom konflikte,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej zo 7. septembra 2018 o najnovšom vývoji v súvislosti s plánovaným búraním dediny al-Chán al-Ahmar,
– so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor z roku 1949,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 5. septembra 2018 Najvyšší súd Izraela zamietol petície obyvateľov palestínskej beduínskej dediny al-Chán al-Ahmar v oblasti C na okupovanom západnom brehu Jordánu, čo izraelským orgánom umožnilo začať od 12. septembra 2018 vykonávať príkazy na zbúranie vzťahujúce sa na túto komunitu;
B. keďže dedina al-Chán al-Ahmar bola vybudovaná bez stavebného povolenia, čo súvisí s mimoriadne reštriktívnym režimom, ktorý v oblasti výstavby zaviedol vo vzťahu k palestínskym obyvateľom oblasti C okupovaného západného brehu Jordánu Izrael ako okupačná mocnosť; keďže tento režim Palestínčanom v podstate neumožňuje v tejto oblasti čokoľvek legálne budovať, z čoho profitujú izraelskí osadníci;
C. keďže Izraelský štát považuje presídlenie beduínskeho obyvateľstva z dediny al-Chán al-Ahmar do určenej lokality západný Džahallín (Abú Dís) za oprávnenie, a nie povinnosť, a písomne oznámil, že poskytne rodinám, ktoré sa do spomínanej lokality premiestnia, perspektívu vybudovania druhej lokality presídlenia Jericho; keďže dotknuté beduínske rodiny túto ponuku odmietli;
D. keďže násilný presun obyvateľov dediny al-Chán al-Ahmar proti ich vôli by bol jasným a vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva v rámci štvrtého Ženevského dohovoru; keďže podľa Michaela Lynka, osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv na palestínskom území okupovanom od roku 1967, by nútený presun chránenej komunity mohol byť podľa Rímskeho štatútu z roku 1998 považovaný za vojnový zločin;
E. keďže dedina al-Chán al-Ahmar sa nachádza v oblasti koridoru E1 na okupovanom západnom brehu Jordánu; keďže zachovanie súčasného stavu v tejto oblasti má zásadný význam pre schodnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov a vytvorenie celistvého a životaschopného Palestínskeho štátu v budúcnosti;
F. keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová vo svojom vyhlásení zo 7. septembra 2018 zopakovala výzvu Európskej únie, aby izraelské orgány prehodnotili svoje rozhodnutie o zbúraní dediny al-Chán al-Ahmar;
G. keďže 5. septembra 2018 osobitný koordinátor OSN pre mierový proces na Blízkom východe Nikolaj Mladenov vyzval Izrael, aby ukončil búranie palestínskych obydlí a prestal sa usilovať o presídlenie beduínskych komunít na západnom brehu Jordánu; keďže tiež upozornil na skutočnosť, že búranie marí vyhliadky na riešenie založené na existencii dvoch štátov a je v rozpore s medzinárodným právom;
H. keďže okrem dediny al-Chán al-Ahmar žijú aj obyvatelia niekoľkých ďalších beduínskych dedín pod neustálou hrozbou zbúrania a vysťahovania, a to tak v Negevskej púšti, ako aj v oblasti C na okupovanom západnom brehu Jordánu v dôsledku politiky súčasnej izraelskej vlády voči týmto komunitám;
I. keďže činnosť izraelského orgánu pre rozvoj a usídľovanie beduínskeho obyvateľstva v Negevskej púšti priniesla niekoľko pozitívnych výsledkov, pokiaľ ide o životné podmienky beduínskeho obyvateľstva v Izraeli, no v posledných rokoch bola príčinou polemík a napätia;
J. keďže zbúranie dediny al-Chán al-Ahmar a násilné vysťahovanie jej obyvateľov by pre palestínskych obyvateľov Izraela bolo ďalšou znepokojujúcou správou a zvýšilo by napätie, ktoré sa už tým, že Kneset nedávno prijal zákon o národnom štáte, veľmi vyostrilo;
1. dôrazne protestuje proti plánovanému zbúraniu dediny al-Chán al-Ahmar; vyzýva izraelskú vládu, aby upustila od zbúrania tejto dediny a násilného presunu jej obyvateľov na iné miesto;
2. podporuje vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej na obranu dediny al-Chán al-Ahmar a jej výzvu adresovanú izraelským orgánom; oceňuje úsilie viacerých členských štátov EÚ vynakladané s cieľom zabrániť ničeniu tejto dediny;
3. zdôrazňuje, že zbúranie dediny al-Chán al-Ahmar a násilný presun jej obyvateľov by boli vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva, za ktoré by sa musela izraelská vláda zodpovedať podľa medzinárodného právneho poriadku a pred medzinárodným spoločenstvom;
4. naliehavo žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v prípade, že k zbúraniu dediny al-Chán al-Ahmar a násilnému vysťahovaniu jej obyvateľov naozaj dôjde, požadovala od Izraela úplné odškodnenie za zničenie infraštruktúry financovanej z prostriedkov EÚ a aby dôkladne posúdila, či je takéto konanie zlučiteľné s dohodou o pridružení uzavretou medzi EÚ a Izraelom a či by EÚ nemala uplatniť článok 2 tejto dohody;
5. vyzýva izraelskú vládu, aby okamžite ukončila politiku, ktorú uplatňuje voči beduínskym komunitám žijúcim v Negevskej púšti a v oblasti C na okupovanom západnom brehu Jordánu, kde patria napríklad komunity žijúce v Súsíji a ďalších dedinách, ktorým sa vyhráža zbúraním obydlia a násilným vysťahovaním;
6. pripomína Izraelu ako okupačnej mocnosti jeho záväzky v súlade so štvrtým Ženevským dohovorom, ktoré má voči palestínskemu obyvateľstvu žijúcemu od roku 1967 na okupovaných územiach; zdôrazňuje, že porušenie týchto povinností predstavuje podľa medzinárodného humanitárneho práva závažný trestný čin;
7. opätovne zdôrazňuje svoju dôraznú podporu riešeniu založenému na existencii dvoch štátov, podľa ktorého budú bezpečný Izrael a nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný Palestínsky štát žiť bok po boku v mieri a bezpečnosti pozdĺž hraníc z roku 1967, s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov, a to na základe práva na sebaurčenie a za plného dodržiavania medzinárodného práva; odsudzuje akékoľvek jednostranné rozhodnutie či konanie, ktoré môže narušiť vyhliadky tohto riešenia;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému koordinátorovi OSN pre mierový proces na Blízkom východe, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.