Návrh uznesenia - B8-0474/2018/REV1Návrh uznesenia
B8-0474/2018/REV1
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva

2.10.2018 - (2018/2763(RSP))

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8-0402/2018, B8-0403/2018 a B8-0404/2018
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

Linda McAvan, Elena Valenciano, Bernd Lange, Arne Lietz v mene skupiny S&D
Louis Michel, Marietje Schaake v mene skupiny ALDE
Lola Sánchez Caldentey, Helmut Scholz, Anne-Marie Mineur, Miguel Urbán Crespo, Tania González Peñas, Estefanía Torres Martínez, Xabier Benito Ziluaga, Marie-Pierre Vieu, Patrick Le Hyaric, Martina Anderson, Lynn Boylan, Matt Carthy, Liadh Ní Riada, Paloma López Bermejo, Luke Ming Flanagan, Dimitrios Papadimoulis, Kostadinka Kuneva, Stelios Kouloglou, Rina Ronja Kari, Younous Omarjee, Barbara Spinelli, Merja Kyllönen, Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Heidi Hautala v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD

Postup : 2018/2763(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0474/2018
Predkladané texty :
B8-0474/2018
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0474/2018/REV.

Uznesenie Európskeho parlamentu o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva

(2018/2763(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky[2],

–  so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012, a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (UNGP), ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 16. júna 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých,

–  so zreteľom na sektorové usmernenia Komisie pre vykonávanie UNGP[3],

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ[4],

–  so zreteľom na neoficiálny dokument útvarov Komisie z 26. februára 2018 pod názvom „Feedback and way forward on improving the implementation and enforcement of Trade and Sustainable Development chapters in EU Free Trade Agreements“ (Spätná väzba a ďalší postup pri zlepšovaní vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode),

–  so zreteľom na Alianciu za obchod bez mučenia, ktorá vznikla na Valnom zhromaždení OSN 18. septembra 2017,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 24 (2017) Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva týkajúcu sa (CESCR) týkajúcu sa povinností štátov podľa Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súvislosti s podnikateľskými činnosťami (E/C.12/GC/24),

–  so zreteľom na Maastrichtské zásady extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv[5],

–  so zreteľom na iniciatívu Organizácie Spojených národov Global Compact[6],

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, revidované v roku 2017,

–  so zreteľom na usmernenia OECD k náležitej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle,

–  so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF,

–  so zreteľom na závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016,

–  so zreteľom na normu ISO 26000: Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti,

–  so zreteľom na usmernenia OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného podnikania,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[7],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami[8],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach[9],

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ[10],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti[11],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji[14],

–  so zreteľom na svoju správu o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva[15],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[16],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015[17],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce[18],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách[19],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ[20],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji[21],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[22],

–  so zreteľom na štúdiu zadanú Podvýborom pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv[23],

–  so zreteľom na otázky podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Komisii a Rade o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (O-000074/2018 – B8-0402/2018, O-000075/2018 – B8-0403/2018 a O-000078/2018 – B8-0404/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže jej činnosti na medzinárodnej scéne (vrátane jej rozvojovej a obchodnej politiky) sa musia riadiť týmito zásadami a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 Lisabonskej zmluvy; keďže podľa článku 208 ZFEÚ musí byť zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja dodržaná vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ;

B.  keďže Európska únia má normatívnu právomoc a zároveň je ekonomickou mocnosťou; s ohľadom na túto skutočnosť musí získať vedúce postavenie, pokiaľ ide o šírenie najlepších postupov a vytváranie svetových noriem;

C.  keďže vykonávanie Agendy 2030 znamená, že hospodársky rozvoj by mal ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, dobrou správou vecí verejných, rešpektovaním ľudských práv vrátane sociálnych práv a práva na ľudskú dôstojnosť a slobodu pre všetkých, ako aj vysokými pracovnými a environmentálnymi normami; keďže udržateľný rozvoj, obchod a ľudské práva môžu mať vzájomný vplyv a môžu sa navzájom posilňovať;

D.  keďže štáty majú medzinárodnú povinnosť predchádzať porušovaniu ľudských práv na ich území alebo v rámci ich právomoci zo strany jednotlivcov, skupín alebo súkromných organizácií, ako sú podniky, a poskytovať vhodné právne cesty na riešenie takýchto porušení;

E.  keďže náležitá starostlivosť je pojem, ktorý sa používa v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky[24];

F.  keďže štáty by mali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv na svojom území a/alebo vo svojej jurisdikcii; keďže štáty by mali jasne stanoviť očakávanie, že povinnosť chrániť znamená regulovať, aby sa zabezpečilo, že všetky podniky so sídlom na ich území a/alebo v ich jurisdikcii budú dodržiavať ľudské práva vo všetkých svojich činnostiach, a to i prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, kontrolovaných spoločností a subjektov vo svojom dodávateľskom reťazci na celom svete;

G.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (UNGP) schválené konsenzom v Rade pre ľudské práva zostávajú autoritatívnym rámcom na prevenciu a riešenie rizika nepriaznivých vplyvov na ľudské práva v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a keďže v štúdii z roku 2017 zadanej Podvýborom Európskeho parlamentu pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv sa jasne poukazuje na to, že členské štáty EÚ v celosvetovom kontexte pokročili pri vykonávaní UNGP najviac a majú najvyšší počet prijatých alebo prebiehajúcich národných akčných plánov;

H.  keďže UNGP platia pre všetky štáty a všetky podniky, nadnárodné aj iné, a to bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, a sú založené na troch pilieroch rámca OSN, s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, konkrétne ide o: 1) povinnosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv tretími stranami vrátane podnikov; 2) presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv; a 3) jednoduchší prístup obetí k účinnému prostriedku nápravy, a to ako súdnemu, tak aj mimosúdnemu; keďže napriek tomu, že UNGP nie sú právne záväzné, sú všeobecne uznávané a podporované a slúžia ako základ pre politické prístupy zamerané na podnikanie a ľudské práva na medzinárodnej úrovni, ako aj na uznanie: platných záväzkov štátov dodržiavať, chrániť a napĺňať ľudské práva a základné slobody; úlohy podnikov ako špecializovaných subjektov spoločnosti vykonávajúcich špecializované funkcie, ktoré musia dodržiavať všetky platné právne predpisy a ľudské práva; a potreby zosúladenia práv a povinností s vhodnými a účinnými prostriedkami nápravy v prípade porušenia; keďže z dostupných dôkazov vyplýva, že tam, kde sa vykonávajú UNGP, sa znižuje výskyt porušovania ľudských práv v súvislosti s činnosťou podnikov;

I.  keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

J.  keďže podniky sú jednými z hlavných aktérov podieľajúcich sa na hospodárskej globalizácii, finančných službách a medzinárodnom obchode a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže tieto podniky, ako aj národné korporácie, môžu občas spôsobiť porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispieť a môžu ovplyvniť práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, pôvodní obyvatelia, ženy a deti, alebo prispievať k environmentálnym problémom; keďže tiež môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúknu pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

K.  keďže existujú asymetrie medzi právami a povinnosťami nadnárodných podnikov, najmä v dohodách o ochrane investícií, v ktorých sú investorom priznávané široké práva, ako napríklad „spravodlivé a nestranné zaobchádzanie“, ktorým nemusia nevyhnutne zodpovedať záväzné a vynútiteľné povinnosti týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a pracovnoprávnych a environmentálnych predpisov v rámci celého dodávateľského reťazca;

L.  keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov, ktoré pôsobia na celom svete a sú príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry, na ľudské práva;

M.  keďže EÚ, pokiaľ ide o vnútornú /vonkajšiu súdržnosť jej politík, zohráva vedúcu úlohu pri prerokúvaní a vykonávaní viacerých iniciatív v záujme globálnej zodpovednosti, ktoré sú v súlade s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem súvisiacich s podnikaním a ľudskými právami; keďže EÚ a jej členské štáty sa tiež zaviazali k viacerým nástrojom, najmä k UNGP z roku 2011 a k odporúčaniu Rady Európy pre ľudské práva a podnikanie z roku 2016;

N.  keďže v posledných rokoch začala EÚ a jej členské štáty prijímať právne predpisy s cieľom posilniť zodpovednosť podnikov a začleniť prvky náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv do právnych predpisov; keďže tieto opatrenia teraz pomáhajú stanoviť globálne štandardy, ale stále ich možno ďalej rozvíjať, pričom ako príklad možno uviesť nariadenie EÚ o nerastných surovinách a smernicu EÚ o nefinančnom výkazníctve, ako aj nariadenie o dreve; keďže Parlament vyzval k zavedeniu takýchto právnych predpisov aj v iných odvetviach vrátane odevného priemyslu; keďže medzinárodné iniciatívy v tejto oblasti by mohli konsolidovať vnútroštátne a regionálne iniciatívy a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých;

O.  keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorého sú podniky EÚ zapojené, môžu požadovať náhradu pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ podľa nariadenia (EÚ) 1215/2012; keďže ustanovenia tohto nariadenia si vyžadujú silnejší medzinárodný rámec s cieľom zlepšiť ich efektívnosť vo vzťahu k dotknutým stranám a zároveň zabezpečiť „rovnaké podmienky“ pre spoločnosti so sídlom v EÚ a tie, ktoré nemajú sídlo v EÚ;

P.  keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorých sú zapojené nadnárodné spoločnosti, čelia viacerým prekážkam v prístupe k opravným prostriedkom vrátane prostriedkov nápravy a záruk neopakovania; keďže takéto prekážky brániace prístupu k prostriedkom nápravy predstavujú ďalšie vážne porušenie ľudských práv; keďže holistický prístup by poskytol právnu istotu tak podnikom, ako aj jednotlivcom v súvislosti s rozširovaním národných iniciatív v oblasti náležitej starostlivosti;

Q.  keďže rodová nerovnosť znamená, že ženy sú často obzvlášť zraniteľné voči porušovaniu ľudských práv a čelia osobitným problémom pri hľadaní prístupu k náprave;

R.  keďže zo stanoviska Agentúry pre základné práva (FRA) z roku 2017 vyplýva, že by sa mohlo vyvinúť väčšie úsilie viac s cieľom zabezpečiť účinný súdny a mimosúdny prístup k prostriedku nápravy v prípade porušovania ľudských práv súvisiaceho s obchodnými činnosťami v rámci EÚ alebo mimo nej, a to aj tým, že sa obetiam poskytne viac pomoci pri prístupe k súdom a že bude možné podať hromadné žaloby, uľahčí sa dôkazné bremeno a budú sa stimulovať povinnosti náležitej starostlivosti pre spoločnosti vrátane materských spoločností spojených s výkonom ľudských práv v dcérskych spoločnostiach alebo dodávateľských reťazcoch;

S.  keďže Charta základných práv EÚ ukladá členským štátom vnútroštátne aj extrateritoriálne povinnosti, pokiaľ ide o ich záväzok poskytovať obetiam porušovania ľudských práv prístup k súdnym prostriedkom nápravy;

T.  keďže v OSN sa v súčasnosti rokuje o systéme zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv v rámci otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v oblasti ľudských práv (otvorená medzivládna pracovná skupina) zriadenej Valným zhromaždením OSN v roku 2014; keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú úlohu v otvorenej medzivládnej pracovnej skupine; keďže Komisia nedostala od Rady mandát, aby mohla viesť rokovania v mene EÚ týkajúce sa jej účasti v tejto pracovnej skupine;

1.  poznamenáva, že globalizácia a rastúca internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýšili význam úlohy, ktorú nadnárodné podniky zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, a vytvorili situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na predchádzanie porušovania ľudských práv v tretích krajinách;

2.  zastáva názor, že by sa nadnárodné spoločnosti mali zdržať financovania alebo vykonávania činností, či už obchodných alebo nekomerčných, ktoré by mohli podnecovať radikalizmus alebo extrémizmus, najmä ak súvisia s manipuláciou náboženského vyznania a akejkoľvek priamej alebo nepriamej podpory ktorejkoľvek skupiny, ktorá presadzuje, podporuje alebo obhajuje násilie;

3.  vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor by mal byť úzko zapojený do dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že táto úloha zahŕňa zosúladenie zásad účinnosti rozvoja a dodržiavanie zásad zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov;

4.  pripomína, že náležitá starostlivosť je kľúčovou súčasťou druhého piliera hlavných zásad OSN v oblasti zodpovednosti podnikov a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že účinné postupy náležitej starostlivosti môžu tiež pomôcť posilniť prístup k náprave; podporuje EÚ a jej členské štáty v tom, aby pokračovali v úzkej spolupráci so spoločnosťami, podnikmi a inými zainteresovanými stranami, a to najmä organizáciami občianskej spoločnosti a odbormi, s cieľom pokračovať v prijímaní uceleného rámca stanovujúceho požiadavky náležitej starostlivosti spoločností v oblasti dodržiavania ľudských práv;

5.  pripomína, že proces vypracovania národných akčných plánov môže prispieť nielen k zabezpečeniu účinného vykonávania UNGP, ale aj k posilneniu vnútroštátnych mechanizmov na ochranu ľudských práv, ak je dobre navrhnutý a prispôsobený miestnemu kontextu;

6.  opätovne pripomína výzvu, aby zástupcovia EÚ v dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami dôsledne vyjadrili požiadavky UNGP a ďalších medzinárodných noriem v oblasti zodpovednosti podnikov;

7.  dôrazne podporuje úplné vykonávanie UNGP v rámci EÚ aj mimo nej, ako to jednomyseľne schválila Rada v júni 2011, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia v tomto smere vrátane stanovenia jasných očakávaní od vlád a všetkých typov podnikateľských spoločností v záujme rýchlej, účinnej a komplexnej implementácie uvedených zásad; pripomína, že UNGP môžu byť doplnené o súbežne záväzné iniciatívy na pokrytie ich nedostatkov;

8.  opätovne zdôrazňuje, že nadnárodné spoločnosti by mali niesť zodpovednosť za priame a nepriame porušenia ľudských práv vrátane porušení sankcií; domnieva sa, že UNGP môžu prispieť k ukončeniu beztrestnosti; pripomína, že nedostatočné plnenie UNGP, rovnako ako v prípade iných medzinárodne uznávaných noriem, sa čiastočne pripisuje ich nezáväznej povahe;

9.  so znepokojením konštatuje, že v súvislosti s prístupom k súdnemu prostriedku nápravy pretrvávajú mnohé prekážky, a to najmä v prípade nadnárodných spoločností, a to napríklad z dôvodu ťažkostí, s ktorými sa stretávajú obete pri určovaní príslušného súdu, absencie kodifikácie niektorých ľudských práv v trestných veciach alebo korupcie, ktoré môžu narušiť súdne konanie v rozvojových krajinách; pripomína, že rozhodujúci význam majú tiež vhodné mimosúdne prostriedky nápravy, ale často chýbajú; vyzýva národné vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie zabezpečiť prostredníctvom justičných, administratívnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov, aby v prípade porušenia ľudských práv na ich území a/alebo jurisdikcii mali postihnutí prístup k účinnej náprave;

10.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať účinným a súdržným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej, s cieľom účinne riešiť porušovanie ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami, zabezpečiť prístup k prostriedkom nápravy, riešiť právne problémy vyplývajúce z nadnárodného charakteru činností podnikateľských podnikov a nadnárodných podnikov a rastúcej zložitosti globálnych hodnotových reťazcov a extrateritoriálneho rozmeru nadnárodných spoločností, ako aj súvisiacu neistotu, pokiaľ ide o zodpovednosť za porušovanie ľudských práv; opätovne potvrdzuje potrebu plného uplatňovania extrateritoriálnych záväzkov členských štátov, ako sa stanovuje v Maastrichtských zásadách, a opierajúc sa o rôzne nástroje Rady Európy, najmä o Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP); v širšom zmysle naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala iniciatívy na zlepšenie prístupu k náprave v extrateritoriálnych prípadoch v súlade s odporúčaniami stanovenými v stanovisku FRA 2017;

11.  opätovne potvrdzuje nadradenosť ľudských práv v medzinárodnom práve v súlade s článkom 103 Charty Organizácie Spojených národov a potrebu jej konsolidácie prostredníctvom jasného systému, prostredníctvom ktorého povinnosti v oblasti ľudských práv nadobudnú fakticky prednosť pred inými druhmi sporných povinností, a ustanovia sa vhodné mechanizmy na presadzovanie práva v oblasti ľudských práv, monitorovania a nápravných opatrení v kombinácii s primeranými sankciami a kompenzáciou v prípade ich porušenia; trvá na tom, že je to nevyhnutné na prekonanie nerovnováh vyplývajúcich z globalizácie a na zabezpečenie prednostného postavenia ľudských práv a planéty; zdôrazňuje, že koordinácia a výmena informácií a osvedčených postupov umožňujú pozitívne prispievať k iniciatívam podnikov, ktoré sa rozhodli dodržiavať ľudské práva a sociálne a environmentálne normy;

12.  opakovane zdôrazňuje, že spoločnosti, ktoré sa zapájajú do oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov tak robia na základe vlastného uváženia po zohľadnení ekonomických nákladov a pozitívneho vplyvu na vnímanie ich činností zo strany verejnosti, a že dobrovoľné angažovanie sa vedie k riziku tvorby nekalej súťaže pre tých, ktorí sa rozhodnú dodržiavať medzinárodné normy; konštatuje, že úplné dodržiavanie medzinárodných noriem a záväzkov nie je dostatočné na zabezpečenie presadzovania povinnosti náležitej starostlivosti;

13.  v tejto súvislosti s potešením víta činnosť začatú v rámci OSN prostredníctvom otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej cieľom je vytvorenie záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných podnikov a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, a domnieva sa, že to predstavuje potrebný krok vpred, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv;

14.  zdôrazňuje, že rokovania o záväznej dohode by mohli zohľadňovať rámec UNGP a podľa možnosti zahŕňať: vymedzenie povinností v oblasti náležitej starostlivosti pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky vrátane ich dcérskych spoločností; uznanie extrateritoriálnych povinností štátov v oblasti ľudských práv; uznávanie trestnej zodpovednosti podnikov; mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi štátmi v oblasti vyšetrovania a stíhania cezhraničných prípadov a presadzovania práva a vytvorenie medzinárodných súdnych a mimosúdnych mechanizmov pre dohľad a presadzovanie; zastáva názor, že nový nástroj by mal ukladať členským štátom povinnosť prijať regulačné opatrenia, ktoré od spoločností vyžadujú, aby uplatňovali politiky a postupy v oblasti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a navrhuje presadzovať túto povinnosť spoločností na súde príslušnom podľa miesta vzniku škody alebo na súde podľa sídla materskej spoločnosti alebo miesta, v ktorom materská spoločnosť vykonáva podstatnú časť činností;

15.  vyzýva členské štáty OSN, aby chránili rokovania pred obchodnými a inými záujmami, a to na základe príkladu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a článku 5.3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku vrátane silných etických pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmom a neetickému lobizmu a vyžadujúc úplnú transparentnosť v súvislosti s interakciami s účastníkmi rokovaní v priemysle;

16.  pripomína, že je potrebné prijať v rámci celého procesu rodovo citlivý prístup a venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú pôvodní obyvatelia a deti;

17.  pripomína, že Európsky parlament vyjadril jednoznačnú podporu tomuto mnohostrannému procesu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny v ôsmich rôznych uzneseniach;

18.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ a jej členských štátov na tomto medzivládnom procese prostredníctvom vytvorenia pracovnej skupiny, ktorá bude zahŕňať všetky príslušné útvary Komisie, ESVČ, pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva a príslušné výbory Parlamentu na základe zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja;

19.  znovu opakuje svoju výzvu určenú EÚ a jej členským štátom, aby sa skutočne a konštruktívne zapájali do týchto rokovaní a do medzivládneho procesu zameraného na zavŕšenie mandátu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny; zdôrazňuje prvoradý význam konštruktívneho príspevku EÚ k dosiahnutiu záväznej dohody, ktorá bude účinne riešiť zodpovednosť podnikov za porušovanie ľudských práv a súvisiace problémy;

20.  vyzýva členské štáty OSN, aby zabezpečili, aby sa rokovania vedúce k uzavretiu dohody viedli transparentne a na základe konzultácií so širokou škálou držiteľov práv, na ktorých by prípadne mohla mať vplyv, vrátane organizácií občianskej spoločnosti a platforiem pre obete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do svojej rokovacej pozície začlenili zmysluplný prístup založený na rodovej rovnosti;

21.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby akákoľvek revízia alebo budúci strategický dokument spojené so strategickým rámcom a akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu obsahovali odkaz na jasné ciele pre účasť EÚ na rokovaniach OSN o dohode;

22.  rozhodol sa aj naďalej podrobne sledovať proces rokovaní otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

 

 

Posledná úprava: 3. októbra 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia