NÁVRH UZNESENIA o 14. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 14)
15.10.2018 - (2018/2791(RSP))
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Norbert Lins, Guillaume Balas, Jadwiga Wiśniewska, Gerben-Jan Gerbrandy, Anja Hazekamp, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Piernicola Pedicini v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
B8-0478/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o 14. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 14)
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo[2],
– so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2015 s názvom Stav prírody v Európskej únii Správa o stave a trendoch typov biotopov a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch a smernica o vtákoch za obdobie rokov 2007 – 2012 podľa článku 17 smernice o biotopoch a článku 12 smernice o vtákoch (COM(2015)0219),
– so zreteľom na otázky pre Komisiu a Radu o 14. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP14) (O-000115/2018 – B8-0413/2018 a O-000116/2018 – B8-0414/2018),
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže cieľom strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020, ktorý prijali zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) v roku 2010, je prijatie účinných a naliehavých opatrení na zastavenie straty biodiverzity (mimoriadna rozmanitosť ekosystémov, druhov a genetických zdrojov, ktoré nás obklopujú) – ktorú z veľkej časti spôsobuje zintenzívňovanie poľnohospodárstva a súvisiaca celosvetová prílišná závislosť od geneticky modifikovaného osiva a ničivých pesticídov v tomto odvetví – s cieľom zaručiť do roku 2020 odolné ekosystémy, ktoré naďalej plnia základné služby, čím sa zabezpečí rôznorodosť života na našej planéte a čo prispeje k blahobytu ľudí a odstráneniu chudoby;
B. keďže víziou do roku 2050, ktorá bola prijatá podľa DBD, je „žiť v súlade s prírodou“ a aby „do roku 2050 bola biodiverzita cenená, chránená, obnovovaná a rozumne užívaná, zachovávajúc ekosystémové služby, udržiavajúc zdravú planétu a zabezpečujúc osoh pre všetkých ľudí“;
C. keďže vízia do roku 2050 pozostáva z piatich celkových cieľov: a) riešiť základné príčiny straty biodiverzity začleňovaním hľadiska biodiverzity do činnosti všetkých úrovní správy a spoločnosti; b) znížiť priame tlaky na biodiverzitu a podporovať jej udržateľné využívanie; c) zlepšiť situáciu v oblasti biodiverzity ochranou ekosystémov, druhov a genetickej rozmanitosti; d) dosiahnuť väčší prospech z biodiverzity a ekosystémových služieb pre všetkých a e) zlepšiť vykonávanie prostredníctvom participačného plánovania, riadenia poznatkov a budovania kapacít;
D. keďže cieľom Nagojského protokolu o prístupe a spoločnom využívaní prínosov je zabezpečiť, aby prínosy vyplývajúce z používania genetických zdrojov boli spravodlivo a rovnocenne spoločne využívané;
E. keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 je zastaviť stratu biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ a pomôcť zastaviť stratu biodiverzity v celosvetovom meradle do roku 2020, so zreteľom na vnútornú hodnotu biodiverzity a zásadný prínos ekosystémových služieb k blahobytu ľudí a hospodárskej prosperite;
F. keďže EÚ a členské štáty prijali Agendu 2030 a jej súvisiace ciele udržateľného rozvoja, v ktorých sa vyzýva na transformáciu nášho sveta a ochranu našej planéty vrátane života na súši a pod vodou, a zaviazali sa, že ich v plnom rozsahu vykonajú;
G. keďže zhoršovanie ekosystémov znamená obrovské sociálne a hospodárske straty pre EÚ;
Všeobecné poznámky
1. so znepokojením konštatuje, že ciele v oblasti biodiverzity z Aichi do roku 2020 sa pri súčasnej trajektórii straty biodiverzity nedodržia a vyzýva všetky zmluvné a zainteresované strany v rámci DBD, aby zintenzívnili svoje úsilie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k tomu, že vynaložia okamžité, podstatné a dodatočné úsilie v oblasti ochrany biodiverzity v snahe splniť ciele EÚ;
2. zdôrazňuje, že ochrana celosvetovej biodiverzity je zásadnou výzvou, a teda strategickým záujmom EÚ, ktorému by sa mala venovať najvyššia politická pozornosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne spolupracovali s tretími krajinami, najmä prostredníctvom svojich vonkajších nástrojov, pri podpore a posilňovaní opatrení na ochranu biodiverzity a jej riadenia, a to predovšetkým vo všetkých mnohostranných dohodách;
3. zdôrazňuje, že je potrebný komplexný režim riadenia, ktorý by riešil ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity a ekosystémových služieb; vyzýva EÚ a členské štáty, aby boli aj naďalej pevne odhodlané ďalej posilňovať DBD a zohrávať vedúcu úlohu pri príprave rámca na obdobie po roku 2020, najmä v čase pred štrnástym a pätnástym zasadnutím konferencie zmluvných strán, a aby transparentne stanovili svoju víziu a priority v prípade globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020;
4. pripomína, že zachovanie a obnova biodiverzity tvoria základ pre dosiahnutie väčšiny cieľov udržateľného rozvoja a sú zásadné pre dosiahnutie cieľov politík EÚ týkajúcich sa okrem iného životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, zdravia, znižovania rizika katastrof a migrácie;
5. pripomína, že zachovanie biodiverzity a ekosystému je vo svojej podstate synergické a je hlavným prvkom udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty uľahčili začlenenie hľadiska biodiverzity a zlepšili súdržnosť politiky v oblasti životného prostredia vo všetkých vnútorných a vonkajších politikách EÚ, a to aj so zreteľom na svoj záväzok do roku 2030 v plnom rozsahu vykonať ciele trvalo udržateľného rozvoja;
6. domnieva sa, že má zásadný význam, aby sa dlhodobo strategicky riešili hlavné príčiny straty biodiverzity a jej zhoršenia a aby sa vypracovali a vykonali účinné rozhodnutia a opatrenia od určenia a ochrany chránených území na základe citlivosti daných území, výskytu ohrozených druhov alebo zistených nedostatočných poznatkov a/alebo účinného riadenia až po obmedzenie straty biodiverzity a negatívnych vplyvov na územia a živobytie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, obnovenie ekosystémov a ich služieb aj mimo chránených území, začlenenie hľadiska biodiverzity aj do iných sektorov, napríklad do poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, územného plánovania, rozvojovej spolupráce, výskumu a inovácie, dopravy, ťažby, zdravotníctva, a zrušenie škodlivých dotácií; považuje taktiež za nevyhnutné zastaviť stratu biodiverzity a jej negatívny vplyv na pôdu a prostriedky na živobytie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;
Vykonávanie dohovoru a strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020
7. pripomína, že na zasadnutie COP 14 v Egypte pripadá dvadsiate piate výročie nadobudnutia platnosti dohovoru; považuje preto za mimoriadne dôležité, aby sa zintenzívnilo úsilie pri vykonávaní súčasného strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020, aby sa kládol dôraz na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi a základné prvky Nagojského protokolu o prístupe a spoločnom využívaní prínosov a aby sa vypracoval ambiciózny strategický plán na obdobie po roku 2020, ako aj mechanizmus vykonávania, pokiaľ ide o scenár do roku 2050, v ktorom sa zohľadnia nové výzvy v oblasti biodiverzity v súlade s Agendou 2030 a cieľmi udržateľného rozvoja;
8. zdôrazňuje úlohu cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi pri dosahovaní Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 14 (zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje) a cieľa č. 15 (chrániť suchozemské ekosystémy, udržateľne obhospodarovať lesy, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity);
9. so znepokojením konštatuje, že v rámci posúdení[3] stavu zachovania druhov a typov biotopov významných z hľadiska ochrany v EÚ vykazuje len 7 % morských druhov a 9 % morských typov biotopov „priaznivý stav ochrany“ a že 27 % posúdených druhov a 66 % posúdení typov biotopov vykazuje „nepriaznivý stav ochrany“;
Globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020
10. naliehavo vyzýva k tomu, aby sa prijali kroky s cieľom zvýšiť ambície, pokiaľ ide o globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, a zlepšiť jeho fungovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o vypracovanie jasných, kvantitatívnych a merateľných cieľov s ukazovateľmi výkonnosti, lepších sledovacích nástrojov, postupov vytvárania záväzkov a mechanizmov preskúmania a podávania správ so spoločnými normami, a to na spôsob mechanizmov Parížskej dohody o zmene klímy, ktoré zvýšia transparentnosť a zodpovednosť zmluvných strán a celkovú účinnosť budúceho globálneho rámca pre biodiverzitu;
11. zdôrazňuje, že na ochranu celosvetovej biodiverzity, zastavenie jej súčasného úpadku a jej obnovenie v čo najväčšej miere je potrebný silnejší medzinárodný rámec; domnieva sa, že takýto rámec by mal byť založený na cieľoch a dobrovoľných záväzkoch, ktoré pozostávajú z miestne a regionálne stanovených príspevkov a iných vhodných nástrojov, finančných záväzkov a lepších záruk budovania kapacít, ako aj z mechanizmu päťročného preskúmania, a že dôraz by sa mal klásť na lepšiu správu chránených území a účinnejšie opatrenia v oblasti ochrany a na zvýšenie ambícií;
12. zdôrazňuje význam minimalizácie časových rozdielov, ktoré môžu vzniknúť medzi prijatím globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a jeho prevedením do národných cieľov pre biodiverzitu, s cieľom zamedziť oneskoreniam v prípade konkrétnych opatrení zameraných na zastavenie straty biodiverzity;
Hospodárske faktory a financovanie
13. zdôrazňuje skutočnosť, že hospodársky rast môže uľahčiť udržateľný rozvoj len vtedy, keď nepovedie k zhoršeniu biodiverzity a schopnosti prírody prispievať k blahobytu ľudí, a poukazuje na význam posilnenia riešení inšpirovaných prírodou, aby sa spoločnostiam pomohlo v plne udržateľnom riešení komplexných výziev so sociálnymi a hospodárskymi aspektmi;
14. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa biodiverzita dostatočne financovala; zdôrazňuje skutočnosť, že preskúmanie nasledujúceho viacročného finančného rámca z hľadiska biodiverzity a možné vyčlenenie finančných prostriedkov na biodiverzitu v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci by mali významný a pozitívny účinok na naplnenie vízie do roku 2050;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie nových medzinárodných finančných mechanizmov pre zachovanie biodiverzity prepojených s DBD, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam iniciatív súkromného financovania;
16. zdôrazňuje význam zvyšovania investícií na dosiahnutie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody, aby sa znížil vplyv zmeny klímy na biodiverzitu a aby sa zabezpečila súdržnosť medzi politikami v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a biodiverzitou;
Lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo
17. víta skutočnosť, že v odporúčaní 10.2.g (XXI/1.) k rozhodnutiu COP 14 sa uvádza potenciál lesného hospodárstva a poľnohospodárstva; zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodárske činnosti a zachovanie biodiverzity sú úzko prepojené; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo vo veľkej miere prispievajú k rozmanitosti druhov, biotopov a ekosystémov a znižujú vplyv zmeny klímy;
18. berie však na vedomie negatívny vplyv intenzívneho poľnohospodárstva na biodiverzitu, najmä pokiaľ ide o odlesňovanie a používanie pesticídov; pripomína alarmujúci úbytok opeľovačov, ktoré sú zásadné pre správne fungovanie ekosystémov; vyzýva zmluvné strany, aby sa pevne zaviazali k udržateľnému poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu, k čomu patria aj podporné požiadavky na presadzovanie agroekologických prístupov, postupné zastavenie používania škodlivých prípravkov na ochranu rastlín a stratégie na zabezpečenie ochrany pôdy a biotopov;
Inovácie
19. víta skutočnosť, že v odporúčaní 10.2.h (XXI/1) je spomenutý technologický rozvoj; pripomína význam inovácií, výskumu a vývoja pri dosahovaní cieľov vízie do roku 2050 a vyzýva zmluvné strany, aby sa sústredili najmä na prepojenia medzi zachovaním biodiverzity a prínosmi pre ľudské zdravie a hospodársku prosperitu a koordinovali opatrenia na zber údajov;
Budovanie kapacít, informovanosť verejnosti a zapojenie všetkých aktérov
20. zdôrazňuje, že budovanie kapacít a zvyšovanie informovanosti okrem iného o hodnotách biodiverzity a ekosystémových službách sú pre úspešné vykonávanie kľúčové; víta preto skutočnosť, že COP 13 vo svojom rozhodnutí XIII/23, ako aj v rozhodnutí XXI/1 prijala krátkodobý akčný plán (2017 – 2022) na posilnenie a podporu budovania kapacít a svoju komunikačnú stratégiu, a vyzýva COP 14, aby boli tieto kľúčové otázky ďalej rozvinuté;
21. zdôrazňuje význam komplexného a participatívneho procesu formovania rámca na obdobie po roku 2020;
22. víta skutočnosť, že v odporúčaní XXI/1. na prípravu COP 14 sa zvažujú kampane zamerané na informovanosť verejnosti, a vyzýva zmluvné strany, aby podporovali informovanosť verejnosti a zapojenie viacerých zainteresovaných strán v snahe nájsť s miestnymi komunitami a pôvodným obyvateľstvom konkrétne prispôsobené riešenia s cieľom podporiť udržateľné využívanie pôdy v záujme väčšej biodiverzity a plne rešpektovať regionálne rozdiely v krajine a biotopoch;
23. víta zámer aktívne sa usilovať o prístup spočívajúci v zapojení viacerých zainteresovaných strán vrátane regionálnych a miestnych aktérov, čo má zásadný význam pre ocenenie, ochranu, zachovanie, udržateľné využívanie a obnovu biodiverzity, a zdôrazňuje, že lepšia spolupráca s rôznymi úrovňami správy a sektormi, ako aj s podnikateľskými platformami pre biodiverzitu a medzi nimi vytvorí príležitosti pre lepšie plnenie cieľov v oblasti biodiverzity a začlenenie cieľov biodiverzity do iných politík;
o
o o
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.