Návrh uznesenia - B8-0481/2018Návrh uznesenia
B8-0481/2018
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o náraste neofašistického násilia v Európe

17.10.2018 - (2018/2869(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Róża Gräfin von Thun und Hohenstein v mene skupiny PPE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0481/2018


Postup : 2018/2869(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0481/2018
Predkladané texty :
B8-0481/2018
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8‑0481/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu o náraste neofašistického násilia v Európe

(2018/2869(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 14 protokolu č. 12 k Európskemu dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[1] (smernica o rasovej rovnosti),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[2],

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[3],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií[5],

–  so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady Európy z 30. septembra 2014 o boji proti prejavom neonacizmu a pravicového extrémizmu,

–  so zreteľom na kódex postupov EÚ pri dezinformáciách,

–  so zreteľom na kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, sa Únia zakladá na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú spoločné všetkým členským štátom;

B.  keďže absencia vážnych opatrení proti fašistickým a krajne pravicovým hnutiam umožnila výskyt súčasného nárastu xenofóbie v Európe;

C.  keďže otvorene neofašistické, neonacistické, rasistické a xenofóbne skupiny a politické strany podnecujú k nenávisti a násilnostiam v spoločnosti proti „údajným nepriateľom“;

D.  keďže komisár zodpovedný za bezpečnostnú ochranu, Sir Julian King vo svojom vystúpení na podujatí, ktoré sa konalo 22. marca 2017 pri príležitosti spomienky na bruselské útoky z roku 2016, zdôraznil, že si nie je vedomý toho, že by niektorý členský štát EÚ nebol nejakým spôsobom dotknutý týmto javom[6];

E.  keďže neofašistické a neonacistické organizácie sa prejavujú v rôznymi spôsobmi, ako sa opisuje v správe Europolu o situácii a vývoji v oblasti terorizmu (TE-SAT) z roku 2018; keďže väčšina neofašistických a neonacistických organizácií vylučuje niektoré osoby alebo skupiny; keďže tieto organizácie často používajú vo vzťahu k menšinovým skupinám agresívny jazyk a snažia sa to zdôvodniť odvolaním sa na zásadu slobody prejavu;

F.  keďže šírenie nenávistných prejavov na internete často vedie k nárastu násilia, vrátane násilia neonacistických skupín;

G.  keďže v článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa jasne uvádza, že nič vo vyhlásení „nič sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd“ v ňom uvedených;

H.  keďže článok 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie potvrdzuje, že jeho zmluvné strany odsudzujú všetku propagandu a všetky organizácie, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb niektorej farby alebo etnického pôvodu;

I.  keďže podpora fašizmu je vo viacerých členských štátoch podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov zakázaná;

J.  keďže v správe Europolu TE-SAT 2018 sa uvádza, že v roku 2017 sa takmer zdvojnásobil počet osôb zatknutých za krajne pravicové extrémistické priestupky; keďže tiež poznamenáva, že v postojoch v pravicových extrémistov sa bežne prejavuje rasistické správanie, autoritarizmus, xenofóbia a nevraživosť voči imigrácii;

K.  keďže je podľa nedávnej správy Agentúry EÚ pre základné práva o nahlasovaní trestných činov z nenávisti a postupe zhromažďovania údajov v celej EÚ potrebné zhromažďovať podrobné a rozčlenené údaje o trestných činoch z nenávisti, a to prinajmenšom na základe motivácie a druhu trestnej činnosti, aby bolo možné monitorovať účinnosť policajnej reakcie na tento jav a pripraviť účinné a cielené politiky;

L.  keďže politici sa v čoraz väčšej miere stávajú terčom pravicových extrémistických skupín, ktorí ich považujú za zradcov alebo za naivných a vyčítajú im pasivitu[7];

M.  keďže futbaloví výtržníci sú v mnohých členských štátoch súčasťou pravicovej extrémistickej scény, ale líšia sa z hľadiska ideologickej úrovne a prepojenia na iné organizácie[8];

1.  dôrazne odsudzuje a zavrhuje teroristické útoky, vraždy, násilné fyzické útoky a pochody fašistických a nenacistických organizácií, ktoré sa konali v mnohých členských štátoch EÚ;

2.  je hlboko znepokojený zvyšujúcou sa normalizáciou fašizmu, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti v Európskej únii a v niektorých členských štátoch a je pohoršený správami v niektorých členských štátoch o stretoch medzi politickými predstaviteľmi, politickými stranami a zložkami presadzovania práva s neofašistami a neonacistami;

3.  je znepokojený tým, že neofašistické násilie sa zameriava na konkrétne menšiny, ako sú napríklad čierni Európania/osoby afrického pôvodu, Židia, moslimovia, Rómovia, štátni príslušníci tretích krajín, LGBTI osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

4.  dôrazne odsudzuje všetky násilné útoky zo strany nefašistických skupín voči politikom a členom politických strán, ako uvádzajú niektoré členské štáty;

5.  je hlboko znepokojený beztrestnosťou, ktorá sa vzťahuje na pôsobenie neofašistických a neonacistických skupín v niektorých členských štátoch, a zdôrazňuje, že tento pocit beztrestnosti spolu s neadekvátnou reakciou na násilné činy týchto skupín sú jedným z dôvodov, ktoré vysvetľujú znepokojujúci nárast násilných činov určitých krajne pravicových organizácií;

6.  uznáva znepokojujúci trend neofašistických a neonacistických skupín využívajúcich sociálne médiá a internet, aby sa organizovali v rámci Európskej únie a šírili extrémistickú propagandu;

7.  vyzýva Komisiu, členské štáty a spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby v spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni bojovali proti šíreniu rasizmu, fašizmu a xenofóbii;

8.  vyzýva členské štáty, aby kategoricky odsúdili trestné činy z nenávisti a potrestali trestné činy z nenávisti, prejavy nenávisti a hľadanie obetného baránka zo strany politikov a verejných činiteľov na všetkých úrovniach a vo všetkých druhoch médií, keďže priamo normalizujú a posilňujú nenávisť a násilie v spoločnosti;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch sa verejnoprávne vysielanie stalo príkladom propagandy jedinej politickej strany, ktorá často vylučuje opozíciu a menšinové skupiny zo spoločnosti a dokonca podnecuje k násiliu;

10.  vyzýva ostatné členské štáty, aby podpísali a ratifikovali protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ľudských právach s cieľom zaručiť práva svojich občanov na slobodu pri diskriminácii v akejkoľvek podobe;

11.  vyzýva členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/JHA o boji proti rasizmu a xenofóbii;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 15 členských štátov rozčlenilo údaje o trestných činoch z nenávisti na základe jednotlivých motivácií prameniacich z predsudkov[9];

13.  vyzýva členské štáty, aby naplánovali a zabezpečili primeranú podporu obetiam rasistických alebo xenofóbnych trestných činov a trestných činov z nenávisti;

14.  vyzýva členské štáty, aby v policajných zložkách zriadili jednotky boja proti trestným činom z nenávisti;

15.  žiada plnú a včasnú spoluprácu medzi zložkami presadzovania práva, spravodajskými agentúrami, súdnictvom a organizáciami občianskej spoločnosti v rámci boja proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;

16.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na prevenciu prostredníctvom vzdelávania, zvyšovania povedomia a výmeny najlepších postupov, a to aj prostredníctvom siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii;

17.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali odporúčania Rady Európy týkajúce sa prejavov neonacizmu a pravicového extrémizmu,

18.  vyzýva členské štáty, národné športové federácie a futbalové kluby, aby potláčali pliagu rasizmu, fašizmu a xenofóbie na futbalových štadiónoch a vo futbalovej kultúre tým, že odsúdia a potrestajú zodpovedné osoby a budú podporovať pozitívne vzdelávacie činnosti zamerané na mladých futbalových fanúšikov v spolupráci so školami a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti;

19.  zdôrazňuje, že informovanosť o dejinách je jedným z predpokladov prevencie výskytu takýchto trestných činov v budúcnosti a zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania mladších generácií; poukazuje na to, že zľahčovanie nacistických zločinov je prvým krokom k prebudeniu myšlienok tej doby;

20.  vyzýva členské štáty, aby odsúdili všetky formy odmietania holokaustu a bojovali proti nim vrátane zľahčovania a minimalizácie trestných činov nacistov a ich kolaborantov; poukazuje na to, že pravda o holokauste sa nesmie zľahčovať v rámci politickej alebo mediálnej diskusie;

21.  vyzýva na spoločnú kultúru pamiatky, ktorá zavrhuje fašistické zločiny minulosti; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že mladšie generácie v Európe a inde sa cítia čoraz menej znepokojení históriou fašizmu, a preto hrozí, že sa stanú ľahostajnými voči novým hrozbám;

22.  nabáda členské štáty, aby prostredníctvom hlavného kultúrneho prúdu podporovali vzdelávanie o rozmanitosti našej spoločnosti a o našej spoločnej histórii, a to i o zverstvách druhej svetovej vojny, ako je holokaust a systematická niekoľkoročná dehumanizácia jeho obetí;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 22. októbra 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia