NÁVRH UZNESENIA o náraste neonacistického násilia v Európe
17.10.2018 - (2018/2869(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Soraya Post v mene skupiny S&D
Ana Miranda, Ernest Urtasun, Bodil Valero, Terry Reintke, Ska Keller, Molly Scott Cato, Jordi Solé, Josep‑Maria Terricabras v mene skupiny Verts/ALE
Eleonora Forenza, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Marie‑Pierre Vieu, Marie‑Christine Vergiat, Miguel Urbán Crespo, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Estefanía Torres Martínez, Lola Sánchez Caldentey, Marina Albiol Guzmán, Cornelia Ernst, Sabine Lösing, Kateřina Konečná, Jiří Maštálka, Neoklis Sylikiotis, Takis Hadjigeorgiou, Martin Schirdewan, Stefan Eck, Malin Björk, Ángela Vallina, Marisa Matias, Paloma López Bermejo, Stelios Kouloglou, Dimitrios Papadimoulis v mene skupiny GUE/NGL
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0481/2018
B8‑0482/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o náraste neonacistického násilia v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škôd a záruk proti recidíve z 27. augusta 2014,
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o súčasných formách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti z 9. mája 2017,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/179 z 19. decembra 2016 o boji proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným druhom praktík, ktoré prispievajú k podpore súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[1] (smernica o rasovej rovnosti),
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[2],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií[4],
– so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,
– so zreteľom na kódex postupov EÚ pri dezinformáciách,
– so zreteľom na kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Všeobecná deklarácia ľudských práv a Charta OSN zakotvujú hodnoty a zásady spoločné pre všetky členské štáty; keďže neofašizmus je v rozpore s týmito hodnotami a zásadami;
B. keďže ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, sa Únia zakladá na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú spoločné všetkým členským štátom;
C. keďže absencia dôrazných opatrení proti fašistickým a krajne pravicovým hnutiam umožnila súčasný nárast xenofóbnych síl v Európe;
D. keďže otvorene nefašistické, neonacistické, rasistické a xenofóbne skupiny a politické strany podnecujú k nenávisti a násilnostiam v spoločnosti proti „údajným nepriateľom“;
E. keďže podľa správy Europolu[5] Julian King, komisár pre bezpečnostnú úniu, na podujatí, ktoré sa konalo 22. marca 2017 pri príležitosti výročia bruselských útokov v roku 2016, zdôraznil rastúcu hrozbu krajne pravicového násilného extrémizmu a uviedol, že nepozná jediný členský štát EÚ, ktorého by sa tento fenomén nejakým spôsobom netýkal. Konkrétne spomenul masaker, ktorý v Nórsku spôsobil Breivik, vraždu, ktorej obeťou sa stala poslankyňa britského parlamentu Jo Cox, ako aj útoky na azylové centrá a mešity v celej Európe a varoval pred tzv. menej hlásenými ohrozeniami bezpečnosti;
F. keďže neofašistické a neonacistické organizácie sa prejavujú rôznymi spôsobmi; keďže väčšina neofašistických a neonacistických organizácií sa odvoláva na zásadu slobody prejavu; keďže právo na slobodu prejavu nie je absolútne;
G. keďže v článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa jasne uvádza, že nič vo vyhlásení „sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd“ v ňom uvedených;
H. keďže článok 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie potvrdzuje, že jeho zmluvné strany odsudzujú akúkoľvek propagandu a všetky organizácie, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb jednej farby pleti alebo etnického pôvodu;
I. keďže v správe Europolu sa uvádza, že sa v roku 2017 takmer zdvojnásobil počet osôb zatknutých za pravicové extrémistické priestupky[6];
J. keďže 22. júla 2011 pri útokoch v Nórsku 77 osôb zahynulo a 151 utrpelo zranenia;
K. keďže 16. júna 2016 bola v meste Birstall v Spojenom kráľovstve brutálne zavraždená poslankyňa britského parlamentu Jo Cox osobou zastávajúcou krajne pravicové názory, ktorá bola 23. novembra 2016 uznaná vinnou z jej vraždy a odsúdená na doživotný trest odňatia slobody;
L. keďže traja maďarskí militanti boli odsúdení na doživotie za zabitie šiestich rómskych osôb vrátane malého dieťaťa a za zranenie viacerých ďalších rómskych osôb v roku 2008 a 2009;
M. keďže členovia nemeckej národnosocialistickej ilegálnej skupiny (NSU) zavraždili v období rokov 2000 a 2006 deväť prisťahovalcov narodených v Turecku a Grécku a jednu nemeckú policajtku; keďže parlamentný výbor nemeckého Spolkového snemu odhalil niekoľko prípadov, keď bezpečnostné služby zrejme zatajili svoje zistenia o tejto skupine, čo viedlo k tomu, že konanie tejto skupiny nebolo roky zastavené;
N. keďže podľa správy pod názvom Správa o ochrane ústavy za rok 2017 (Fakty a trendy) nemeckej agentúry pre domáce spravodajstvo Bundesamt für Verfassungsschutz (BfV) sa v Nemecku v roku 2017 vyskytlo 1 054 prípadov pravicového násilia;
O. keďže Spojené kráľovstvo nahlásilo Europolu päť zmarených, nevydarených alebo nedokončených teroristických útokov, za ktoré boli zodpovedné osoby s krajne pravicovými názormi[7];
P. keďže súdne konanie proti neonacistickej strane Zlatý úsvit, ktorá bola obvinená ako zločinecká organizácia zo zodpovednosti za vraždu Pavlosa Fyssasa, ako aj za iné trestné činy vrátane pokusu o vraždu, v Grécku ešte stále prebieha;
Q. keďže je Grécko svedkom nárastu krajne pravicových útokov proti sociálnym centrám, aktivistom, poslancom, utečencom, migrantom a právnikom vrátane právnika rodiny Fyssasa; Keďže Sieť zaznamenávania rasového násilia (RVRN) zdokumentovala v roku 2017 na základe rozhovorov s obeťami 102 prípadov násilia zameraného proti utečencom, prisťahovalcom, členom LGBTQI komunity a ich obhajcom[8];
R. keďže 21. septembra 2018 bol v centre Atén brutálne zavraždený LGBTQI aktivista Zak Kostopoulos; keďže jeden z obvinených je údajne spojený s krajne pravicovými silami; keďže ministerstvo verejného poriadku a grécka polícia nariadili disciplinárne vyšetrovanie proti niekoľkým policajtom, keď nový videozáznam odhalil násilné konanie voči nehybne ležiacemu zranenému mužovi na zemi; keďže niekoľko mediálnych spoločností sa zapojilo do diskriminačných a urážlivých prejavov po smrti tejto obete a krajne pravicové skupiny demonštrovali na mieste jej smrti s homofóbnymi a násilnými sloganmi[9];
S. keďže taliansky štátny príslušník bol odsúdený na 12 rokov odňatia slobody za streľbu, pri ktorej boli zranení šiesti africkí migranti, počas rasovo motivovaného útoku v stredotalianskom meste Macerata;
T. keďže 3. augusta 2018 protirasistické skupiny v Taliansku varovali pred zintenzívnením útokov proti prisťahovalcom, keď bolo zaznamenaných 12 prípadov streľby, dve vraždy a 33 fyzických napadnutí v priebehu dvoch mesiacov[10];
U. keďže 21. septembra 2018 militanti neofašistickej strany CasaPound zaútočili na skupinu aktivistov vrátane poslankyne EP Eleonory Forenzy a jej asistenta Antonia Perilla, ktorí utrpeli vážne zranenia po antifašistickej a protirasistickej demonštrácii v talianskom meste Bari;
V. keďže sedem členov krajne pravicovej skupiny občianskej sebeobrany zatknutých v polovici septembra 2018 v Chemnitzi za narúšanie mieru bolo nedávno predvolaných kvôli podozreniu zo založenia teroristickej organizácie, ktorá sa nazýva Revolúcia Chemnitz; keďže podľa štátnych federálnych prokurátorov vyšetrovatelia po preskúmaní internej komunikácie členov prekvalifikovali obvinenia z trestnej činnosti na terorizmus;
W. keďže v roku 2018 uskutočnili krajne pravicové skupiny sériu útokov vo Francúzsku, a to napríklad 16. marca na samostatne riadenú vysokú školu v Paríži, 3. apríla na právnicku fakultu v Montpellier, 7. apríla na univerzitu v Tolbiac v Paríži, 22. apríla s cieľom zabrániť migrantom dostať sa cez Alpy do Francúzska a 5. októbra na pátraciu a záchrannú mimovládnu organizáciu SOS Méditerranée;
X. keďže vo Francúzsku 7. decembra 2017 odsúdili piatich členov hnutia Generation Identitaire za podnecovanie k rasovej a náboženskej nenávisti[11]; keďže bolo 24. júna 2018 zatknutých 10 členov krajne pravicovej skupiny Action des Forces Opérationnelles (AFO) za plánovanie série útokov zameraných proti členom moslimskej komunity[12]; keďže 14. septembra 2018 boli dvaja bývalí členovia hnutia skinhead uznaní vinnými z vraždy Clémenta Mérica, mladého študenta a antifašistického aktivistu, ktorý bol zabitý v júni;
Y. keďže francúzska spravodajská služba vyjadrila obavy v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom členov vojenských síl a orgánov presadzovania práva, ktorí sa stali členmi krajne pravicových násilných skupín[13];
Z. keďže jednotlivci spojení s krajne pravicovými skupinami vrátane Action Française plánovali teroristický útok proti niekoľkým francúzskym politikom a mešitám počas prezidentských volieb v roku 2017; keďže sa opakovane žiadalo uzatvorenie priestorov Action Française; keďže väčšina členov skupiny sa najskôr pridala k radám Front National[14];
AA. keďže v Španielsku je 12 členov neonacistickej organizácie Hogar Social Madrid v súčasnosti predmetom vyšetrovania v súvislosti s podnecovaním k nenávisti; keďže členovia španielskych fašistických skupín Falange, Alianza Nacional a Democracia Nacional boli zatknutí a odsúdení Najvyšším súdom v Španielsku po útoku na kultúrne stredisko Blanquerna v Madride počas osláv národného dňa Katalánska v roku 2013; keďže v roku 2016 antifašistická mimovládna organizácia SOS Racismo zdokumentovala 309 prípadov xenofóbneho násilia[15]; keďže predsedovi tejto organizácie sa vyhrážali smrťou potom, čo nahlásil tieto prípady a odsúdil nedostatok účinných mechanizmov na zastavenie týchto trestných činov;
AB. keďže Nadácia Francisca Franca, ktorá glorifikuje diktatúru a jej trestné činy, ako aj rodinu Franca, obvinila 19 osôb zo spáchania niekoľkých trestných činov, ktoré by mohli viesť k odňatiu slobody v trvaní 13 rokov, za pokojný a symbolický akt zahŕňajúci rozbalenie dvoch veľkých bannerov zo kaštieľa Pazo de Meirás s výzvou, aby verejné úrady zasiahli a vrátili tento majetok späť galícijskému národu;
AC. keďže neonacistické Severské hnutie odporu (NMR) pravidelne organizuje zhromaždenia po celej Škandinávii, na ktorých jeho členovia skandujú slogany a mávajú bielo-zelenými vlajkami organizácie; keďže niekoľko členov NMR bolo odsúdených za násilné útoky na civilné obyvateľstvo a políciu; keďže jeden z vodcov NMR bol odsúdený za násilný útok na večierok Eurovízie, ktorý organizovala spoločnosť RFSL, švédska federácia za práva lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a queer osôb; keďže členovia NMR zaútočili na tri ženy s dúhovou vlajkou v Almedalene;
AD. keďže Švédsko zaznamenalo nárast násilných útokov zo strany krajne pravicových skupín a jednotlivcov; keďže početné podpaľačské útoky na záchytné centrá pre utečencov viedli švédsku vládu v roku 2015 k tomu, aby utajila umiestnenie budov určených na ubytovanie utečencov;
AE. keďže Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), ktorú zriadila Rada Európy, upozornila v správe z 15. mája 2018 na nárast pravicového extrémizmu a neofašizmu v Chorvátsku[16];
AF. keďže otvorene rasistické, xenofóbne a neznášanlivé politické strany sú v súčasnosti zastúpené v Európskom parlamente a šíria nenávisť počas rôznych stretnutí v rámci Parlamentu a mimo neho;
AG. keďže každý rok 16. marca sa tisíce ľudí stretne v Rige pri príležitosti lotyšského Dňa legionárov na počesť Lotyšov, ktorí slúžili vo Waffen-SS;
AH. keďže video ozbrojenej milície v Slovinsku uverejnené nedávno na sociálnych sieťach viedlo k zatknutiu bývalého prezidentského kandidáta a vodcu krajne pravicového hnutia Spojené Slovinsko Andreja Šiška, ktorý bol jednoznačne identifikovateľný ako vodca oddielu na videu;
AI. keďže maďarsky premiér Viktor Orbán vo svojom príhovore 21. júna 2017 vyzdvihol nacistického kolaboranta Miklósa Horthyho a označil ho za „výnimočného štátnika“;
AJ. keďže poslankyňa EP Cécile Kyenge bola zažalovaná talianskou stranou Liga severu za to, že ju nazvala rasistickou;
AK. keďže 25.októbra 2017 bulharský podpredseda vlády Valeri Simeonov bol regionálnym súdom v Bulharsku odsúdený za nenávistné prejavy voči Rómom v občianskoprávnej veci predloženej bulharskými novinármi Kremenou Budinovou a Ognyanom Isaevom;
AL. keďže 4. septembra 2018 hovorca ukrajinského parlamentu Andrey Parubiy v televízii uviedol, že Adolf Hitler bol „veľkou osobnosťou, ktorá uplatňovala priamu demokraciu“; keďže od začiatku roku 2018 C14 a iné krajne pravicové skupiny na Ukrajine, ako napríklad národné milície spojené s bataliónom Azov, Pravý sektor, Karpatská Sič a iné, niekoľkokrát zaútočili na rómske skupiny, ako aj na antifašistické pochody, zasadnutia mestskej rady, podujatie organizované Amnesty International, umelecké výstavy, podujatia LGBTQI komunity a environmentálnych aktivistov; keďže ministerstvo mládeže a športu Ukrajiny financuje neonacistickú skupinu C14 s cieľom podporiť „národné patriotické vzdelávacie projekty“ v krajine; keďže Amnesty International varovala, že „Ukrajina sa ponára do chaosu nekontrolovaného násilia spôsobeného radikálnymi skupinami a ich úplnou beztrestnosťou. Prakticky nikto v krajine sa nemôže za týchto podmienok cítiť bezpečne.“[17];
1. dôrazne odsudzuje a zavrhuje teroristické útoky, vraždy, násilné fyzické útoky a pochody neofašistických a nenacistických organizácií, ktoré sa konali v rôznych členských štátoch EÚ;
2. je hlboko znepokojený zvyšujúcou sa normalizáciou fašizmu, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti v Európskej únii a v niektorých členských štátoch a je pohoršený správami v niektorých členských štátoch o stretoch medzi politickými predstaviteľmi, politickými stranami a zložkami presadzovania práva s neofašistami a neonacistami;
3. pripomína strašné dôsledky nacizmu a fašizmu v Európe;
4. vyzýva členské štáty, aby zvážili odňatie všetkých oficiálnych vyznamenaní udelených neofašistom;
5. je obzvlášť znepokojený tým, že fašistické násilie sa zameriava na konkrétne skupiny, ako sú napríklad čierni Európania/osoby afrického pôvodu, Židia, moslimovia, Rómovia, štátni príslušníci tretích krajín, LGBTQI osoby, osoby so zdravotným postihnutím, bezdomovci a feministky;
6. je hlboko znepokojený používaním pojmu „rodová ideológia“ neofašistickými stranami a hnutiami na podporu násilia a nenávisti voči feministickému hnutiu, ktoré vedie k mylnému chápaniu skutočného významu feminizmu založeného na rovnosti a právach;
7. zdôrazňuje, že násilie páchané neofašistickými skupinami v Európe je sprevádzané nárastom protidemokratických opatrení, obmedzení práv, prenasledovania a kriminalizácie činov a snáh sociálnych hnutí, odborov a progresívnych a demokratických síl;
8. pripomína, že fašistická ideológia a neznášanlivosť sú vždy spojené s útokom na demokraciu ako takú;
9. je hlboko znepokojený beztrestnosťou, ktorá sa vzťahuje na pôsobenie nefašistických a neonacistických skupín v niektorých členských štátoch, a zdôrazňuje, že tento pocit beztrestnosti je jedným z dôvodov, ktoré vysvetľujú znepokojujúci nárast násilných činov niektorých krajne pravicových organizácií;
10. domnieva sa, že medzi hlavné príčiny nárastu neofašistickej ideológie a skupiny patria: politiky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sociálno-ekonomické postavenie pracovníkov a ľudí, nárast sociálnych nerovností, nedodržiavanie medzinárodného práva a Charty OSN, prenikanie rasistických a xenofóbnych myšlienok do oficiálnych politík, najmä v EÚ;
11. domnieva sa, že demokracia, tolerancia, kultúra a solidarita sú základom pre dobré spolužitie a posilňovanie väzieb priateľstva medzi krajinami a národmi Európy;
12. uznáva znepokojujúci trend neofašistických a neonacistických skupín využívajúcich sociálne médiá a internet na organizáciu a formulovanie stratégie v celej Európskej únii;
13. dôrazne odsudzuje útok fašistických oddielov CasaPound na poslankyňu EP Eleonoru Forenzovú, jej asistenta Antonia Perilla a iných, ktorí sa zúčastnili protifašistickej a protirasistickej demonštrácie v talianskom Bari 21. septembra 2018;
14. žiada, aby grécka polícia v plnej miere vyšetrila vraždu Zaka Kostopoulosa a zlé zaobchádzanie s ním tak, aby boli všetci páchatelia postavení pred súd, a to bez ohľadu na to, či ide o civilistov alebo príslušníkov polície; naliehavo vyzýva grécke úrady, aby bezodkladne prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušníci polície vždy dodržiavali zákon;
15. víta rozhodnutie fínskeho súdu zakázať Severské hnutie odporu;
16. víta skutočnosť, že nemecká Spolková rada požiadala nemecký najvyšší súd, aby zakázal financovanie krajne pravicovej Národnej demokratickej strany;
17. víta rozhodnutie španielskeho kongresu prijať návrh na presunutie telesných pozostatkov Francisca Franca z jeho hrobu na mieste vojnového pamätníka, ktorý je známy ako Údolie padlých a slúži ako pútnické miesto ultrapravice; vyzýva španielske úrady, aby účinne odstránili všetky zvyšné symboly alebo pamiatky, ktoré vyzdvihujú vojenské povstanie, občiansku vojnu a Francovu diktatúru, a žiada, aby sa symboly a pamiatky, ktoré sa nedajú odstrániť, stali predmetom potrebnej kontextualizácii a opätovného výkladu, aby tak mohli prispieť k zvyšovaniu povedomia verejnosti a slúžiť ako pamätník minulosti;
18. vyzýva členské štáty, aby kategoricky odsúdili trestné činy z nenávisti a potrestali trestné činy z nenávisti, prejavy nenávisti a hľadanie obetného baránka zo strany politikov a verejných činiteľov na všetkých úrovniach a vo všetkých druhoch médií, keďže priamo normalizujú a posilňujú nenávisť a násilie v spoločnosti;
19. vyzýva členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na predchádzanie, odsudzovanie a boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;
20. vyzýva členské štáty, aby vyšetrili a stíhali trestné činy z nenávisti a vymieňali si najlepšie postupy v oblasti identifikácie a vyšetrovania trestných činov z nenávisti vrátane tých, ktoré sú špecificky motivované rôznymi formami xenofóbie;
21. vyzýva členské štáty, aby naplánovali a zabezpečili primeranú právnu, psychologickú a materiálnu podporu obetiam rasistických a xenofóbnych trestných činov a trestných činov z nenávisti a ochranu všetkých svedkov pred páchateľmi, či už ide o civilistov alebo príslušníkov polície;
22. vyzýva členské štáty, aby v policajných zboroch zriadili jednotky boja proti trestným činom z nenávisti; vyzýva policajné jednotky, aby zabezpečili, že sa ich príslušníci nebudú podieľať na žiadnej forme rasového, xenofóbneho alebo diskriminačného konania a že sa akékoľvek také konanie vyšetrí a jeho páchatelia budú postavení pred súd;
23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, ako aj na úzku súčinnosť členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti pri identifikácii a boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;
24. podporuje, oceňuje a žiada ochranu komunitných skupín a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;
25. žiada konsolidované antidiskriminačné právne predpisy EÚ vrátane transpozície/implementácie existujúcich právnych predpisov a prijímania nových právnych predpisov vrátane smernice o rovnakom zaobchádzaní;
26. pripomína, že rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/JHA o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva je právnym základom pre ukladanie sankcií voči právnickým osobám, ktoré verejne nabádajú k násiliu alebo nenávisti voči niektorej menšine; pripomína, že medzi tieto sankcie patrí: vylúčenie z nároku na verejné príspevky, zákaz obchodnej činnosti, umiestnenie pod súdny dohľad a vydanie príkazu na likvidáciu; pripomína, že členské štáty mali rámcové rozhodnutie Rady implementovať do 28. novembra 2010;
27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoju správu z roku 2014 o vykonávaní uvedeného rámcového rozhodnutia Rady a začala konania o nesplnení povinnosti proti tým členským štátom, ktoré nedodržali ustanovenia uvedeného rozhodnutia;
28. naliehavo vyzýva členské štáty, aby chránili svoj súlad s ustanoveniami rámcového rozhodnutia Rady, bojovali proti organizáciám šíriacim nenávistné prejavy a násilie na verejných priestranstvách a na internete uložením sankcií stanovených v rámcovom rozhodnutí Rady a aby účinne zakázali neofašistické a neonacistické skupiny a akúkoľvek inú nadáciu alebo združenie, ktoré vyzdvihuje a glorifikuje nacizmus a fašizmus, rešpektujúc pritom vnútroštátne právne poriadky a jurisdikcie;
29. vyzýva k vytvoreniu národných akčných plánov boja proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;
30. žiada plnú a včasnú spoluprácu medzi zložkami presadzovania práva, súdnictvom a organizáciami občianskej spoločnosti v rámci boja proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;
31. vyzýva členské štáty, aby spolupracovali v boji proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;
32. žiada členské štáty, aby príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní a úradníkom súdneho systému na všetkých úrovniach zabezpečili povinnú odbornú prípravu na pracovisku založenú na ľudských právach a zameranú na služby;
33. vyzýva členské štáty, aby poskytovali školenia pre tých, ktorí pracujú vo verejnom vysielaní, a médiá, aby zvyšovali povedomie o problémoch a diskriminácii, ktorým čelia obete neofašistických a neonacistických organizácií;
34. vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne programy na vymanenie sa spod vplyvu extrémizmu, ktoré jednotlivcom pomôžu opustiť násilné neofašistické a neonacistické skupiny; zdôrazňuje, že takéto programy by mali siahať ďaleko nad rámec individuálnych zásahov a mali by obsahovať dlhodobú podporu pre ľudí, ktorí sa snažia nájsť prácu, premiestniť sa a vytvoriť si nové a bezpečné sociálne siete;
35. zdôrazňuje, že informovanosť o dejinách je jedným z predpokladov prevencie výskytu takýchto trestných činov v budúcnosti a zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania mladších generácií; poukazuje na to, že zľahčovanie nacistických zločinov je prvým krokom smerom k oživeniu myšlienok z tejto éry;
36. vyzýva na spoločnú kultúru pamäti, ktorá odmieta fašistické zločiny minulosti; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že mladšie generácie v Európe a inde sa cítia čoraz menej znepokojené históriou fašizmu, a preto hrozí, že sa stanú ľahostajnými voči novým hrozbám;
37. nabáda členské štáty, aby podporovali vzdelávanie väčšinových spoločností o rôznorodosti našej spoločnosti, o našej spoločnej histórii vrátane zverstiev druhej svetovej vojny, akým bol napríklad holokaust a niekoľkoročný proces systematickej dehumanizácie jeho obetí;
38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.
- [1] Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.
- [2] Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
- [3] Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s 57.
- [4] Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1.
- [5] Správa o stave a vývoji terorizmu v EÚ za rok 2018 (TESAT, 2018), Europol.
- [6] Správa o stave a vývoji terorizmu v EÚ za rok 2018 (TESAT, 2018), Europol.
- [7] Správa o stave a vývoji terorizmu v EÚ za rok 2018 (TESAT, 2018), Europol.
- [8] Výročná správa RVRN za rok 2017, 28. marec 2018.
- [9] http://www.eatg.org/news/we-call-on-the-authorities-to-ensure-that-justice-for-zak-kostopoulos-is-done/
- [10] Článok v novinách Guardian z 3. augusta 2018 pod názvom Varovanie pre nebezpečným zintenzívnením útokov na prisťahovalcov v Taliansku.
- [11] Článok v novinách Le Figaro z 20. októbra 2017 pod názvom „Poitiers: prison avec sursis pour les «identitaires» qui avaient occupé une mosquée“ (Poitiers: podmienečné tresty za obsadenie mešity) (aktualizovaný 7. decembra 2017).
- [12] Článok v novinách Le Monde zo 4. septembra 2018 pod názvom „Ce que révèle l’enquête sur les projets d’attentats de l’ultradroite visant des musulmans“ (Čo odhalilo vyšetrovanie pripravovaných atentátov ultrapravice proti moslimom) (aktualizovaný 5. septembra 2018).
- [13] Článok na portáli Mediapart z 9. apríla 2018 pod názvom „Forces de l’ordre liées à l’ultra droite violente: la DGSI s’inquiète“ (Polícia prepojená na násilnú ultrapravicu: ministerstvo vnútra je znepokojené).
- [14] Článok v novinách Le Figaro z 18. októbra 2017 pod názvom „Visé par un projet d’attentat, Mélenchon veut des sanctions contre l’Action française“ (Mélenchon ako cieľ pripravovaného útoku žiada sankcie proti hnutiu Action francaise) (aktualizovaný 19. októbra 2017).
- [15] Správa SOS Racismo z roku 2016.
- [16] Správa ECRI Rady Európy o Chorvátsku (piaty monitorovací cyklus), 15. mája 2018.
- [17] Blogový príspevok Atlantickej rady z 20. júna 2018.