Návrh uznesenia - B8-0483/2018Návrh uznesenia
B8-0483/2018
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o náraste neofašistického násilia v Európe

17.10.2018 - (2018/2869(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0481/2018


Postup : 2018/2869(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0483/2018
Predkladané texty :
B8-0483/2018
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8‑0483/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu o náraste neofašistického násilia v Európe

(2018/2869(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[1] (smernica o rasovej rovnosti),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[2],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií[4],

–  so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady Európy z 30. septembra 2014 o boji proti prejavom neonacizmu a pravicového extrémizmu,

–  so zreteľom na kódex postupov EÚ pri dezinformáciách,

–  so zreteľom na kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, sa Únia zakladá na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú spoločné všetkým členským štátom;

B.  keďže absencia vážnych opatrení proti neofašistickým a neonacistickým skupinám umožnila výskyt súčasného nárastu xenofóbneho hnutia v Európe;

C.  keďže otvorene neofašistické, neonacistické, rasistické a xenofóbne skupiny a politické strany podnecujú k nenávisti a násilnostiam v spoločnosti;

D.  keďže, ako uvádza Europol vo svojej správe o situácii a trendoch v oblasti terorizmu v Európskej únii (TE-SAT) z roku 2018[5], komisár zodpovedný za bezpečnostnú ochranu Sir Julian King vo svojom vystúpení na podujatí, ktoré sa konalo 22. marca 2017 na pamiatku bruselských útokov z roku 2016, zdôraznil rastúcu hrozbu pravicového násilného extrémizmu a uviedol, že si nie je vedomý jediného členského štátu EÚ, ktorý by nebol nejakým spôsobom dotknutý týmto javom, pričom konkrétne spomenul útoky, ku ktorým došlo v roku 2011 v Nórsku, atentát na britskú poslankyňu Jo Coxovú a útoky na azylové centrá a mešity v celej Európe, aby zdôraznil, že varuje pred „menej nahlasovanou“ hrozbou pre bezpečnosť;

E.  keďže neofašistické a neonacistické skupiny sa prejavujú rôznymi spôsobmi; keďže väčšina týchto skupín sa odvoláva na zásadu slobody prejavu; keďže právo na slobodu prejavu nie je absolútne;

F.  keďže v článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa jasne uvádza, že nič vo vyhlásení „sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd“ v ňom uvedených;

G.  keďže Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie potvrdzuje, že jeho zmluvné strany odsudzujú všetku propagandu a všetky organizácie, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb niektorej farby alebo etnického pôvodu;

H.  keďže podpora fašizmu je vo viacerých členských štátoch podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov zakázaná;

I.  keďže v správe Europolu TE-SAT 2018 sa uvádza, že v roku 2017 sa takmer zdvojnásobil počtu osôb zatknutých za pravicové extrémistické priestupky;

J.  keďže 22. júla 2011 pri útokoch v Nórsku 77 osôb zahynulo a 151 utrpelo zranenia;

K.  keďže 16. júna 2016 bola Jo Cox, poslankyňa parlamentu Spojeného kráľovstva, brutálne zavraždená v Birstale v Spojenom kráľovstve;

L.  keďže podľa správy o ochrane ústavy (Fakty a trendy) nemeckej agentúry pre domáce spravodajstvo Bundesamt für Verfassungsschutz (BfV) z roku 2017 bolo v Nemecku v roku 2017 spáchaných 1 054 extrémne pravicových aktov[6];

M.  keďže podľa správy Europolu TE-SAT 2018 bolo v roku 2017[7] nahlásených päť zmarených, neúspešných alebo dokončených teroristických útokov, ktoré sa pripisujú krajne pravicovým osobám;

N.  keďže 21. septembra 2018 bola po protifašistickej demonštrácii v talianskom Bari napadnutá poslankyňa Európskeho parlamentu Eleonora Forenza a jej asistent Antonio Perillo;

O.  keďže francúzska spravodajská služba vyjadrila obavy v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom členov vojenských síl a orgánov presadzovania práva, ktorí sa stali členmi krajne pravicových násilných skupín[8];

P.  keďže Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), ktorú zriadila Rada Európy, vyjadrila v správe z 15. mája 2018 znepokojenie nad zvýšením pravicového extrémizmu a neofašizmu v Chorvátsku[9];

1.  dôrazne odsudzuje a zavrhuje teroristické útoky, vraždy, psychologické násilie, násilné fyzické útoky a pochody neofašistických a neonacistických organizácií, ktoré sa konali v rôznych členských štátoch EÚ;

2.  je hlboko znepokojený rastúcou normalizáciou fašizmu, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti v EÚ;

3.  je obzvlášť znepokojený tým, že neofašistické násilie ovplyvňuje spoločnosť ako celok a zameriava sa na konkrétne menšiny, ako sú napríklad čierni Európania/osoby afrického pôvodu, Židia, moslimovia, Rómovia, štátni príslušníci tretích krajín, LGBTI osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

4.  dôrazne odsudzuje všetky násilné útoky zo strany neofašistických skupín voči politikom a členom politických strán, ktoré hlásia niektoré členské štáty;

5.  je hlboko znepokojený beztrestnosťou, ktorá sa vzťahuje na pôsobenie nefašistických a neonacistických skupín v niektorých členských štátoch, a zdôrazňuje, že tento pocit beztrestnosti je jedným z dôvodov, ktoré vysvetľujú znepokojujúci nárast násilných činov niektorých krajne pravicových organizácií;

6.  uznáva znepokojujúci trend neofašistických a neonacistických skupín využívajúcich sociálne médiá a internet na organizáciu a stratégiu v celej Európskej únii;

7.  vyzýva členské štáty, aby kategoricky odsúdili trestné činy z nenávisti a potrestali trestné činy z nenávisti, prejavy nenávisti a hľadanie obetného baránka zo strany politikov a verejných činiteľov na všetkých úrovniach a vo všetkých druhoch médií, keďže priamo normalizujú a posilňujú nenávisť a násilie v spoločnosti;

8.  vyzýva členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na predchádzanie, odsudzovanie a odvracanie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti a na boj proti nim;

9.  vyzýva členské štáty, aby vyšetrili a stíhali trestné činy z nenávisti a vymieňali si najlepšie postupy v oblasti identifikácie a vyšetrovania trestných činov z nenávisti vrátane tých, ktoré sú špecificky motivované rôznymi formami xenofóbie;

10.  vyzýva členské štáty, aby naplánovali a zabezpečili primeranú podporu obetiam rasistických alebo xenofóbnych trestných činov a trestných činov z nenávisti a ochranu všetkých svedkov pred páchateľmi;

11.  vyzýva členské štáty, aby v policajných zložkách zriadili jednotky boja proti trestným činom z nenávisti; vyzýva policajné zložky, aby zabezpečili, aby sa ich zamestnanci nezapájali do rasistického, xenofóbneho alebo diskriminačného konania, a aby sa každý takýchto akt vyšetril a aby boli zodpovedné osoby postavené pred spravodlivosť;

12.  vyzýva Komisiu, aby vyzvala organizácie občianskej spoločnosti na monitorovanie a podávanie správ o nenávistných prejavoch a trestných činoch z nenávisti v členských štátoch;

13.  podporuje, oceňuje a žiada ochranu komunitných skupín a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;

14.  žiada konsolidované antidiskriminačné právne predpisy EÚ vrátane transpozície/implementácie existujúcich právnych predpisov a prijímania nových právnych predpisov vrátane smernice o rovnakom zaobchádzaní;

15.  pripomína, že rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/JHA o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktorého lehota na implementáciu uplynula v novembri 2010, stanovuje právny základ pre ukladanie sankcií voči právnickým osobám, ktoré verejne nabádajú k násiliu alebo nenávisti voči niektorej menšine;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoju správu z roku 2014 o vykonávaní uvedeného rámcového rozhodnutia Rady a začala konania o nesplnení povinnosti proti tým členským štátom, ktoré nedodržali ustanovenia uvedeného rozhodnutia;

17.  žiada plnú a včasnú spoluprácu medzi zložkami presadzovania práva, spravodajskými agentúrami, súdnictvom a organizáciami občianskej spoločnosti v rámci boja proti fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;

18.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali odporúčania Rady Európy týkajúce sa prejavov neonacizmu a pravicového extrémizmu;

19.  žiada členské štáty, aby zabezpečili povinnú odbornú prípravu na pracovisku založenú na ľudských právach a zameranú na služby úradom presadzovania práva a úradníkom v súdnom systéme na všetkých úrovniach;

20.  nabáda členské štáty, aby poskytli odbornú prípravu tým, ktorí pracujú vo verejnom vysielaní, a médiá, aby zvyšovali povedomie o problémoch a diskriminácii, ktorým čelia obete neofašistických a neonacistických skupín;

21.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne programy na uľahčenie vystúpenia z násilných neofašistických a neonacistických skupín; zdôrazňuje, že takéto programy by mali ísť nad rámec individuálnych zásahov a mali by zahŕňať dlhodobú podporu pre ľudí, ktorí sa snažia nájsť prácu, presťahovať sa a vybudovať si nové a bezpečné sociálne siete;

22.  zdôrazňuje, že informovanosť o dejinách je jedným z predpokladov prevencie výskytu takýchto trestných činov v budúcnosti a zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania mladších generácií; poukazuje na to, že zľahčovanie nacistických zločinov je prvým krokom k prebudeniu myšlienok tej doby;

23.  vyzýva členské štáty, aby odsúdili všetky formy odmietania holokaustu a bojovali proti nim vrátane zľahčovania a minimalizácie trestných činov nacistov a ich kolaborantov; poukazuje na to, že pravda o holokauste sa nesmie zľahčovať v rámci politickej alebo mediálnej diskusie;

24.  vyzýva na spoločnú kultúru pamiatky, ktorá zavrhuje fašistické zločiny minulosti; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že mladšie generácie v Európe a inde sa cítia čoraz menej znepokojené históriou fašizmu, a preto hrozí, že sa stanú ľahostajnými voči novým hrozbám;

25.  nabáda členské štáty, aby prostredníctvom hlavného kultúrneho prúdu podporovali vzdelávanie o rozmanitosti našej spoločnosti a o našej spoločnej histórii, a to i o zverstvách druhej svetovej vojny, ako je holokaust a systematická niekoľkoročná dehumanizácia jeho obetí;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláda a parlamentom členských štátov, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácii Spojených národov.

Posledná úprava: 22. októbra 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia