NÁVRH UZNESENIA o náraste neofašistického násilia v Európe
17.10.2018 - (2018/2869(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Kristina Winberg v mene skupiny ECR
B8‑0486/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o náraste neofašistického násilia v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[1],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja[3],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ je zakotvené, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú pre členské štáty spoločné;
B. keďže aj keď neexistuje právne vymedzenie pojmu neofašizmus, zvyčajne sa ním označujú extrémne pravicové názory, ktoré zahŕňajú extrémny nacionalizmus, rasistické názory a názory podobné názorom, ktoré mala talianska Fašistická národná strana v rokoch 1920 až 1940;
C. keďže v správe Europolu o stave a vývoji terorizmu v Európskej únii (TESAT) z roku 2018 sa konštatuje, že väčšina teroristických útokov, ku ktorým došlo v EÚ v roku 2017, bola osobitne klasifikovaná ako separatistické útoky (137 z 205); keďže v správe TESAT sa však takisto poznamenáva, že v súčasnosti neexistujú žiadne takéto celoeurópske teroristické siete a jasne sa v nej uvádza, že v žiadnej teroristickej kategórii neboli hlásené žiadne činnosti, ktoré by boli také smrtonosné a s vplyvom na spoločnosť ako celok ako tie, ktorých sa dopustili džihádistickí teroristi; keďže komisár zodpovedný za bezpečnosť Sir Julian King zdôraznil rastúcu hrozbu pravicového násilného extrémizmu, pričom uviedol, že nevie o žiadnom členskom štáte EÚ, ktorý nie je nejakým spôsobom dotknutý týmto javom, citujúc špecifický prípad masakry v Nórsku spáchanej Breivikom;
D. keďže neofašistické a neonacistické organizácie sa prejavujú rôznymi spôsobmi; keďže väčšina neofašistických a neonacistických organizácií sa odvoláva na zásadu slobody prejavu; keďže právo na slobodu prejavu nie je absolútne;
E. keďže 16. júna 2016 Jo Cox, poslankyňa parlamentu Spojeného kráľovstva, bola brutálne zavraždená v Birstalle v Spojenom kráľovstve;
F. keďže 21. septembra 2018 bola po protifašistickej demonštrácii v talianskom Bari napadnutá poslankyňa Európskeho parlamentu Eleonora Forenza a jej asistent Antonio Perillo bol zranený;
1. rozhodne odsudzuje a ľutuje všetky teroristické útoky, hrozby, vraždy a násilné fyzické útoky, ktoré vykonáva akákoľvek organizácia alebo jednotlivci v ktoromkoľvek členskom štáte; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že násilie a extrémizmus sú prítomné v rámci celého politického spektra;
2. je hlboko znepokojený súčasnými prejavmi fašizmu, rasizmu a xenofóbie v Európskej únii;
3. vyjadruje mimoriadne obavy, pokiaľ ide o akékoľvek násilie zamerané na konkrétne národnostné a etnické menšiny;
4. berie na vedomie znepokojujúci trend neofašistických a neonacistických skupín využívajúcich sociálne médiá a internet na organizáciu a formulovanie stratégie v celej Európskej únii;
5. dôrazne odsudzuje všetko násilie vrátane útoku na poslankyňu Eleonoru Forenzovú, jej asistenta Antonia Perilla a iných, ktorí sa 21. septembra 2018 zúčastnili protifašistickej demonštrácie v Bari v Taliansku;
6. vyzýva členské štáty, aby rázne sankcionovali trestné činy z nenávisti, najmä nezákonné podnecovanie k násiliu, ako sa ustanovuje v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/913/SVV;
7. vyzýva členské štáty, aby naplánovali a poskytli primeranú podporu obetiam rasistických alebo xenofóbnych trestných činov a trestných činov z nenávisti a ochranu všetkým svedkom;
8. vyjadruje uznanie miestnym skupinám a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti fašizmu, rasizmu a xenofóbii;
9. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie ustanovení rámcového rozhodnutia Rady a aby bojovali proti organizáciám, ktoré šíria násilie na verejnosti a nabádajú k nemu online, a to uložením sankcií stanovených v rozhodnutí;
10. požaduje úplnú a včasnú angažovanosť spolu s miestnymi skupinami a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom bojovať proti fašizmu, rasizmu a xenofóbii;
11. vyzýva členské štáty, aby overili, či sú pilotné projekty zamerané na opätovné začlenenie členov násilných skupín, tzv. „programy vymaňovania sa“, úspešné alebo nie; zdôrazňuje, že takéto programy by sa mali posúdiť na základe porovnávacích kritérií a v prípade, že sa osvedčili, mali by byť primerane propagované a financované;
12. zdôrazňuje, že poznanie dejín je jedným z predpokladov predchádzania takýmto trestným činom v budúcnosti a zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania mladších generácií; poukazuje na to, že zľahčovanie nacistických alebo komunistických zločinov je prvým krokom smerom k oživeniu myšlienok z tejto éry;
13. varuje pred prirovnávaním extrémneho nacionalizmu k patriotizmu; jeden znamená nenávidieť všetkých ostatných a druhý byť hrdý na svoj národ;
14. vyzýva na spoločnú kultúru pamiatky, ktorá odmietne fašistické zločiny minulosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mladým Európanom, ktorí nepoznajú históriu fašizmu, hrozí, že sa stanú ľahostajnými voči novým hrozbám;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.