NÁVRH UZNESENIA o náraste neofašistického násilia v Európe
17.10.2018 - (2018/2869(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Gilles Lebreton v mene skupiny ENF
B8‑0488/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o náraste neofašistického násilia v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na články 2 a 10 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),
– so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 2. októbra 2018 o náraste neofašistického násilia v Európe,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže článok 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ uznáva právo každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a tento článok odráža práva, ktoré sa zaručujú občanom členských štátov v ich jednotlivých národných ústavách;
B. keďže toto ustanovenie sa musí vykladať v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorý pripomína spoločné hodnoty Únie a jej členských štátov;
C. keďže v demokracii vykonávanie politiky vylučuje použitie všetkých foriem násilia;
D. keďže násilie sa príliš dlho používalo a legitimizovalo politickými skupinami všetkých zameraní;
E. keďže prechod na politické striedanie je vlastné demokracii a nemôže odôvodniť použitie násilia;
1. odsudzuje každé použitie násilia na politické účely;
2. domnieva sa, že téma používania násilia na politické účely je príliš dôležitá na to, aby sa mohla použiť na stranícke účely a že sa nemôže tolerovať žiadne politické násilie, či už nemu došlo pod ideologickou, hospodárskou, sociálnou, etnickou, náboženskou, environmentálnou alebo inou zámienkou;
3. upozorňuje na skutočnosť že pojem „fašizmus“ sa príliš často používa na zdiskreditovanie demokratickej politickej opozície a na odôvodnenie neprijateľného násilia; odsudzujú organizácie, ktoré používajú tento slovník, a politické sily, ktoré ich podporujú;
4. vyzýva všetky európske politické strany, aby upustili od využívania skutočných alebo predpokladaných individuálnych fyzických zlyhaní v snahe narušiť dôveryhodnosť legitímne zvolených vlád alebo démonizovať právne uznané národné alebo európske politické útvary;
5. zdôrazňuje, že kritika politických inštitúcií, ideológií a náboženstiev nie je sama o sebe prejavom fašizmu, xenofóbie alebo nenávistného prejavu;
6. pripomína, že boj proti politickému násiliu nesmie de facto viesť k zrušeniu slobody prejavu;
7. trvá na tom, že občania majú právo obhajovať svoje politické myšlienky prostredníctvom akcií alebo podujatí akéhokoľvek druhu za predpokladu, že sú pokojné a nespôsobujú škody na majetku alebo osobám;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.