NÁVRH UZNESENIA o situácii vo Venezuele
30.1.2019 - (2019/2543(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Molly Scott Cato, Tilly Metz v mene skupiny Verts/ALE
Európsky parlament,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 24. januára 2019 o novej vlne násilia vo Venezuele[1],
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 25. januára 2019,
– so zreteľom na vyhlásenie Latinskoamerického a karibského parlamentu z 28. januára 2019, podpísané jeho predsedom Elíasom Castillom,
– so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z júna 2018 s názvom Porušovanie ľudských práv vo Venezuelskej bolívarovskej republike: klesajúca špirála a koniec v nedohľadne,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/901 z 25. júna 2018[2] doplniť do sankčného zoznamu EÚ 11 predstaviteľov Venezuely,
– so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2018,
– so zreteľom na úplnú správu organizácie Amnesty International o Venezuele z 20. septembra 2018 s názvom „Toto nie je spôsob života: verejná bezpečnosť a právo na život vo Venezuele“ a na novšie dokumenty Amnesty International o Venezuele,
– so zreteľom na článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže minulý týždeň bolo zaznamenané rastúce napätie a dramatická eskalácia násilia v súvislosti s protestmi vo Venezuele, pri ktorých bolo zabitých 20 ľudí a mnoho ďalších bolo zranených a zadržaných;
B. keďže existuje skutočná potreba prekonať a prostredníctvom rokovaní vyriešiť súčasnú situáciu: sociálne nepokoje, ekonomické ťažkosti a exodus miliónov Venezuelčanov, vážny nedostatok potravín, liekov a chýbajúce primerané zdravotnícke služby, ako aj nedostatočná ochrana ľudských práv, neistota a násilie na uliciach, čo je všetko dôsledkom nezvládnutej politiky a autokratického správania vlády prezidenta Madura;
C. keďže reakcia vládnych orgánov na legitímne demonštrácie vyvolala doteraz najhoršiu represiu voči opozičným silám s neprimeraným použitím policajných síl, ktorej prejavom je nerešpektovanie fyzickej integrity demonštrantov, hromadné svojvoľné zadržiavanie, zastrašovanie a zlé zaobchádzania vrátane sexuálneho násilia; keďže umlčanie demonštrantov nie je žiadnym udržateľným riešením konfliktu a je v rozpore so všetkými medzinárodnými záväzkami, pokiaľ ide o právo na pokojný protest;
D. keďže vnútroštátne a medzinárodné organizácie vo veľkej miere odsudzujú a kritizujú prípady odsúdenia civilných osôb vojenskými súdmi, beztrestnosti a zastrašovania, ako aj kriminalizácie obhajcov ľudských práv Madurovou vládou;
E. keďže vo februári 2018 prokurátor Medzinárodného trestného súdu rozhodol o začatí predbežného preskúmania situácie vo Venezuele s cieľom analyzovať zločiny údajne spáchané v krajine od apríla 2017 v súvislosti s demonštráciami a súvisiacimi politickými nepokojmi;
F. keďže právo na pokojný protest je základným ľudským právom, pričom akákoľvek výzva na protesty musí byť obozretná, aby sa zabránilo ďalšiemu násiliu alebo provokáciám vzhľadom na súčasné napätie;
G. keďže akékoľvek riešenie tohto hlboko zakoreneného a zložitého konfliktu sa musí nájsť v rámci právneho štátu a byť v súlade s medzinárodnými normami a musí v plnej miere rešpektovať demokraciu a ľudské práva;
H. keďže medzinárodné uznanie prípadnej novej vlády vytvorenej na základe svojvoľného vyhlásenia predstavuje vážne riziko zhoršenia už aj tak výbušnej situácie či dokonca občianskej vojny, a mohlo by vyvolať účinky presahovania mimo Venezuely vzhľadom na riziko vyššieho počtu migrantov utekajúcich do susedných krajín;
I. keďže Venezuele bolo v posledných dňoch predložených niekoľko návrhov na sprostredkovanie z Mexika, Uruguaja a Latinskoamerického a karibského parlamentu spolu s ponukou na vytvorenie medzinárodnej kontaktnej skupiny, ktorú podporuje EÚ;
J. keďže úlohou Európskej únie by malo byť ponúknuť sprostredkovanie medzi všetkými aktérmi zapojenými do konfliktu v krajine, ktorú môže prospešne zohrávať vzhľadom na úzku väzbu medzi viacerými členskými štátmi EÚ a Venezuelou;
K. keďže podľa čísiel, ktoré poskytla Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) OSN, počet venezuelských utečencov, z ktorých väčšina sa nachádza v susedných krajinách, dosiahol viac ako tri milióny ľudí, čo predstavuje nevídaný tlak na humanitárne a hospodárske zdroje hostiteľských krajín;
1. odsudzuje reakciu prezidenta Madura a orgánov na demonštrácie v krajine; odsudzuje stupňovanie násilia a všetky prípady mimosúdnych popráv, zranení a nezákonného zadržiavania; vyjadruje poľutovanie nad súčasnou eskaláciou nepokojov a vyjadruje sústrasť priateľom a rodinám obetí, zranených a zadržaných;
2. opätovne dôrazne odsudzuje tieto a predchádzajúce prípady porušovania ľudských práv zo strany prezidenta Madura a jeho vlády a opakuje svoju výzvu, aby sa ukončila beztrestnosť trestných činov spáchaných v minulosti, ako aj počas súčasnej vlny protestov; v tejto súvislosti vyzýva na úplné, nezávislé a nestranné vyšetrenie týchto trestných činov a porušení, a požaduje, aby páchatelia vo všetkých týchto prípadoch boli postavení pred súd;
3. varuje pred opakovaním násilia zaznamenaného v roku 2017; trvá na tom, že venezuelské orgány musia rešpektovať slobodu prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie; opätovne vyjadruje znepokojenie nad tým, že Madurova vláda porušuje demokratický mandát voleného zhromaždenia, ktorého právomoci a výsady by sa mali uznávať a rešpektovať; vyzýva všetkých aktérov, aby sa zriekli používania nadmernej, neprimeranej a bezohľadnej sily, ktorá je podľa medzinárodného práva jasne a jednoznačne zakázaná;
4. opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočnou legitímnosťou prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v máji 2018 a ktoré neboli slobodné, spravodlivé ani dôveryhodné; zdôrazňuje význam sebaurčenia venezuelského ľudu a dôležitosť skutočného vyjadrenia jeho demokratickej vôle; požaduje preto, aby sa čo najskôr uskutočnili slobodné a spravodlivé voľby; vyzýva vedúcich politických predstaviteľov, aby neuznali nového prezidenta, ktorý nemá volebný mandát, pretože to môže viesť k ďalším nepokojom a politickej nestabilite; konštatuje, že takéto uznanie je porušením zásady sebaurčenia a oslabením demokratických noriem;
5. naliehavo vyzýva všetky strany, aby okamžite začali inkluzívny a dôveryhodný národný dialóg zameraný na nájdenie dlhodobého a trvalého riešenia venezuelskej krízy; odporúča, aby sa pri takomto dialógu využila funkcia medzinárodného sprostredkovateľa, ktorú ponúklo Mexiko a Uruguaj; vyzýva subjekty Európskej únie, aby sa riadne zapojili do sprostredkovateľského úsilia; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú v tejto súvislosti musí zohrávať Organizácia Spojených národov a medzinárodný rámec;
6. oceňuje návrh Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vytvoriť medzinárodnú kontaktnú skupinu s krajinami tohto regiónu a ďalšími kľúčovými aktérmi, ako sa uvádza v záveroch Rady z 15. októbra 2018, s cieľom uľahčiť národný dialóg medzi všetkými stranami vrátane národného zhromaždenia a venezuelskej vlády; trvá na tom, že je potrebné čo najskôr a v súlade s medzinárodnými normami usporiadať nové voľby ako súčasť procesu stabilizácie a transformácie;
7. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že najnovšie kroky venezuelských a zahraničných subjektov podporia ďalšiu polarizáciu, a to aj na medzinárodnej úrovni, čo povedie k riziku, že sa venezuelský konflikt zmení na zástupné bojisko medzinárodných mocností, ako sú USA, Rusko a Čína, s úmyslom presadiť kontrolu nad venezuelskými zásobami ropy; upozorňuje na možné riziko, že násilie a nepokoje vo Venezuele sa rozšíria do susedných krajín a že to v konečnom dôsledku povedie k vojne v regióne;
8. trvá na tom, že by sa malo zabrániť dvojitým štandardom vo vzťahu k tretím krajinám a že EÚ a jej členské štáty by mali byť vo svojich postojoch voči tretím krajinám konzistentné; pripomína význam jednotnej reakcie EÚ ako základu pre silnú a dôveryhodnejšiu pozíciu EÚ;
9. vyzýva vojenské a bezpečnostné sily, aby prísne dodržiavali svoj mandát, aby armáda mohla zohrať konštruktívnu úlohu v súlade s jej ústavnými povinnosťami; odsudzuje vznik a pôsobenie polovojenských síl bez ohľadu na to, kto im velí, a požaduje ich okamžité rozpustenie, aby sa všetky ich trestné činy rýchlo vyšetrili a aby páchatelia boli postavení pred súd v súlade s medzinárodnými normami;
10. pripomína, že situácia venezuelských utečencov si vyžaduje dlhodobé riešenia; berie na vedomie početné snahy susedných krajín o zabezpečenie nielen potravín a bývania, ale aj platnej právnej dokumentácie, vzdelávania a lekárskej pomoci, a vyzýva subjekty Európskej únie, aby postupovali rovnako vo vzťahu k všetkým utečencom;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, vláde a orgánom Venezuely a Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu.