–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenie z 18. decembra 2008[1], 26. novembra 2009[2], 16. februára 2017[3] a 31. mája 2018[4],
–so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 2. októbra 2018 v mene EÚ o situácii v Nikarague,
–so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o Nikarague z 21. januára 2019,
–so zreteľom na vyhlásenie na hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie z 1. marca 2019 o obnovení národného dialógu v Nikarague,
–so zreteľom na výzvu Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) vytvoriť podmienky, ktoré umožnia využívanie ľudských práv počas Nikaragujského dialógu z 28. februára 2019,
–so zreteľom na svoju delegáciu ad hoc do Nikaraguy z 23. – 26. januára 2019,
–so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou z roku 2012,
–so zreteľom na strategický dokument EÚ a viacročný orientačný program pre Nikaraguu na roky 2014 – 2020,
–so zreteľom na usmernenia EÚ o obrancoch ľudských práv z júna 2004, aktualizované v roku 2008,
–so zreteľom na nikaragujskú ústavu,
–so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A.keďže od vypuknutia sociálnych protestov 18. apríla 2018 proti plánovaným reformám systému sociálneho zabezpečenia v Nikarague a čoraz autokratickejším tendenciám prezidentského páru Daniela Ortegu a Rosarie Murillovej situácia v Nikarague prerástla v závažnú a ďalekosiahlu krízu, keďže Ortegov režim reagoval nebývalým násilím a represiami, pričom využíval polovojenské a protivzbúrenecké sily, ako aj stále bezpečnostné sily;
B.keďže ďalšie pramene nespokojnosti a otvoreného konfliktu tkvejú v prudkom náraste aktivít zameraných na vývoz vyťažených nerastov, cukrovej trstiny a palmového oleja, ako aj na chov hovädzieho dobytka a na projekt výstavby prieplavu medzi Atlantickým a Tichým oceánom, ktorý znamená presídľovanie a povážlivé nezvratné škody na životnom prostredí, a v opakovanom potláčaní demonštrácií proti týmto aktivitám;
C.keďže v dôsledku tejto represívnej reakcie bolo údajne viac ako 400 ľudí zabitých, viac ako 3 000 ľudí zranených, nespočetné množstvo ľudí zmizlo alebo bolo poslaných do väzenia, kde väčšina z nich zostáva zadržiavaná v hrozných podmienkach, a mnoho ďalších odišlo do exilu;
D.keďže študenti, roľníci, bývalí členovia strany FSLN, ekologickí aktivisti a iní aktivisti zostávajú stále vo väzení obvinení z terorizmu, bránenia poskytovania verejných služieb a ozbrojeného ničenia a lúpeží, pričom sa zúčastnili na pokojných demonštráciách, s procesom naplánovaným na 1. apríla 2019;
E.keďže ženy sú v období krízy obzvlášť zraniteľné; keďže len v období od januára do decembra 2018 došlo podľa nikaragujskej pobočky mimovládnej organizácie Catholics for Choice k 55 vraždám žien; keďže tieto vraždy žien boli údajne ešte brutálnejšie ako v predchádzajúcich rokoch a väčšinou boli spáchané v skupinách;
F.keďže v júni 2017 prijalo nikaragujské národné zhromaždenie novelu komplexného zákona proti násiliu páchanému na ženách, ktorou sa presunula definícia vraždy ženy do súkromnej sféry, ako trestný čin medzi manželmi, hoci k veľkej časti vrážd žien dochádza vo verejnej sfére;
G.keďže podľa Populačného fondu OSN patrí Nikaragua medzi americké krajiny s najvyššou mierou tehotenstva mladých žien a úmrtí matiek; keďže potrat je za každých okolností v tejto krajine zakázaný;
H.keďže 29. novembra 2018 národné zhromaždenie dekrétom schválilo zrušenie právneho postavenia viacerých národných mimovládnych organizácií; keďže tento dekrét je údajne založená na príliš nejasných a nepresných ustanoveniach bez zaručenia riadneho procesu; keďže zámerom je údajne obmedziť tieto organizácie a zabrániť obhajcom ľudských práv vykonávať svoju legitímnu prácu pri ochrane ľudských práv v Nikarague;
I.keďže nikaragujská vláda, bohužiaľ, po zverejnení správy Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) o Nikarague zastavila spoluprácu s touto komisiou a jej orgánmi, ako aj s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR); keďže nariadila aj pozastavenie misie Interdisciplinárnej skupiny nezávislých expertov (GIEI);
J.keďže Nikaragua 27. Februára 2019 oznámila podmienečné prepustenie 100 väzňov zatknutých od 18. apríla 2018; keďže títo väzni sú nateraz zadržiavaní v domácom väzení; keďže krátko na to nadviazanie národného dialógu medzi nikaragujskou vládou a opozičnými členmi zjednotenými ako Alianza Cívica naznačilo pozitívny krok vpred smerom k riešeniu tejto krízy;
K.keďže večer 4. marca 2019 bol tento národný dialóg prerušený; keďže obe strany nasledujúci deň v prítomnosti katolíckej cirkvi podpísali plán ďalšieho postupu a 6. marca uskutočnili nové rozhovory s termínom ukončenia rokovaní do 28. marca;
1.dôrazne odsudzuje akúkoľvek formu represií a kriminalizácie občianskej spoločnosti vrátane tlače, ako aj používanie zákonov na boj proti terorizmu a protivzbúreneckým silám proti nesúhlasným názorom v Nikarague, ako aj pretrvávajúce zastrašovanie, obťažovanie, zadržiavanie a únos jednotlivcov, ktorí sa zúčastnili na opozičných protestoch;
2.je znepokojený rastúcimi obmedzeniami priestoru občianskej spoločnosti a prejavmi nesúhlasu; pripomína právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania; trvá na tom, že obhajcovia ľudských práv by mali byť prví, ktorí budú chránení a na ktorých by sa mal vzťahovať právny štát, ako sa uvádza v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv;
3.odsudzuje zrušenie právneho štatútu viacerých národných mimovládnych organizácií Národným zhromaždením Nikaraguy; považuje za nevyhnutné urýchlene obnoviť právny štatút organizácií občianskej spoločnosti, ktorých sa tento dekrét týka;
4.vyzýva PK/VP, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby posilnili ochranu a podporu ochrancov ľudských práv, najmä obhajkýň ľudských práv;
5.dôrazne žiada, aby národný dialóg pokračoval na základe plánu postupu, ktorý podpísali obe strany, a to transparentným, inkluzívnym a konštruktívnym spôsobom s cieľom pripraviť sa na široko podporované dojednané riešenie súčasnej mnohorakej krízy;
6.domnieva sa, že súčasnú krízu možno riešiť a vyriešiť iba mierovým dialógom medzi nikaragujskými štátnymi príslušníkmi a rokovaniami o inštitucionálnej reforme vrátane volebných inštitúcií; opätovne potvrdzuje, že EÚ je v prípade potreby pripravená vystupovať ako sprostredkovateľ;
7.požaduje okamžité prepustenie všetkých väzňov, ktorí sú nezákonne zadržiavaní; žiada ukončenie zlého zaobchádzania so zadržiavanými osobami, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a právnych záruk, súlad väzenských podmienok s medzinárodným humanitárnym právom pre tých, ktorí zostávajú vo väzbe, a zabezpečenie riadneho a spravodlivého procesu; okrem toho pripomína, že sa musia riadne, transparentne a nezávisle vyšetrovať všetky porušenia práva, trestné činy a porušovania ľudských práv, zodpovedné osoby sa musia potrestať a obetiam sa musí poskytnúť náprava;
8.zastáva názor, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť zodpovednosť za všetky prípady porušovania ľudských práv, ukončenie beztrestnosti a obnovenie dôvery, je zriadiť národnú komisiu pre odhaľovanie pravdy, ktorú by mohli podporovať medzinárodní experti, s cieľom dosiahnuť zmierenie;
9.trvá na tom, že medzinárodné organizácie ako IACHR a jej osobitný monitorovací mechanizmus pre Nikaraguu (MESENI), ako aj orgány OSN a GIEI musia mať možnosť vrátiť sa obnoviť svoje fungovanie v Nikarague a že sa musia stanoviť podmienky pre ich návrat;
10.zdôrazňuje, že je potrebné zrušiť všetky opatrenia zamerané na organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé médiá s cieľom ukončiť ich činnosť, ako je napríklad zaistenie majetku;
11.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Nikaraguy, Stredoamerickému parlamentu, Medziamerickej komisie pre ľudské práva, spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia.