NÁVRH UZNESENIA o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí
11.3.2019 - (2019/2612(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Markus Ferber, Dariusz Rosati, Roberta Metsola, Emil Radevv mene skupiny PPE
Pervenche Berès, Peter Simon, Birgit Sippel, Ana Gomesv mene skupiny S&D
Petr Ježek, Nils Torvaldsv mene skupiny ALDE
Judith Sargentini, Sven Giegoldv mene skupiny Verts/ALE
Matt Carthy, Martina Anderson, Lynn Boylan, Luke Ming Flanagan, Stelios Kouloglou, Kostadinka Kuneva, Patrick Le Hyaric, Liadh Ní Riada, Martin Schirdewan, Marie-Christine Vergiatv mene skupiny GUE/NGL
Laura Agea, Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corraov mene skupiny EFDD
B8-0176/2019
Uznesenie Európskeho parlamentu o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí
Európsky parlament,
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) …/... z 13. februára 2019, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami,
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (AMLD4), a najmä na jej článok 9 ods. 2 a článok 64 ods. 5[1], a zmenenú smernicou 2018/843 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (AMLD5), a najmä článok 1 ods. 5[2],
– so zreteľom na plán Komisie s názvom Smerom k novej metodike posudzovania vysokorizikových tretích krajín zo strany EÚ v rámci smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu[3],
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2018 s názvom Metodika na stanovenie vysoko rizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 (SWD(2018)0362), ktorý okrem iného vymedzuje krajiny priority 1 a krajiny priority 2,
– so zreteľom na list predsedu Osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (TAX3) z 25. februára 2019 adresovaný komisárke Jourovej o delegovanom akte o vysokorizikových tretích krajinách so strategickými nedostatkami vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
– so zreteľom na list predsedu výboru TAX3 z 5. marca 2019 o pozícii Rady k zoznamu vysokorizikových tretích krajín Komisie, ktorý obsahuje nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CTF),
– so zreteľom na výmenu názorov medzi komisárkou Jourovou a Výborom pre hospodárske a menové veci (ECON) a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ktorá sa konala 6. marca 2019,
– so zreteľom na vyhlásenie Rady 6964/1/19 k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) z 13. februára 2019, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (C(2019)1326);
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže delegované nariadenie a jeho príloha a pozmeňujúce delegované nariadenia majú slúžiť na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CTF), ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a pre ktoré musia povinné subjekty EÚ prijímať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa AMLD4;
B. keďže delegovaný akt prijatý podľa článku 9 AMLD4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevznesú námietku v lehote jedného mesiaca od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informujú Komisiu, že námietku nevznesú;
C. keďže Parlament zamietol dva z piatich návrhov na zmenu delegovaných nariadení (C(2016)07495 a C(2017)01951), pretože postup Komisie na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín nebol dostatočne nezávislý;
D. keďže Parlament podporuje stanovenie novej metodiky Komisiou, ktorá sa nespolieha len na vonkajšie zdroje informácií na určenie jurisdikcií, ktoré vykazujú strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
E. keďže cieľom zoznamu je chrániť integritu finančného systému a vnútorného trhu Únie; keďže zahrnutie krajiny do zoznamu vysokorizikových tretích krajín nevedie k uloženiu žiadnej hospodárskej alebo diplomatickej sankcie, ale naopak vyžaduje, aby povinné subjekty, ako sú banky, kasína a realitné agentúry uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti pri transakciách zahŕňajúcich tieto krajiny, a aby zabezpečili, že finančný systém EÚ je vybavený tak, aby sa zabránilo riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pochádzajúceho z tretích krajín;
F. keďže krajiny by sa mohli vyňať zo zoznamu, ak by napravili svoje nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
G. keďže Komisia 13. februára 2019 prijala svoj delegovaný akt vrátane zoznamu 23 krajín a území: Afganistan, Americká Samoa, Bahamy, Botswana, Kórejská ľudovodemokratická republika, Etiópia, Ghana, Guam, Irán, Irak, Líbya, Nigéria, Panama, Pakistan, Portoriko, Samoa, Saudská Arábia, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago, Tunisko, Americké Panenské ostrovy a Jemen;
H. keďže Rada vo svojom vyhlásení zo 7. marca 2019 uviedla, že voči delegovanému aktu namieta preto, že návrh nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorý by dotknuté krajiny aktívne nabádal k tomu, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie;
I. keďže nová metodika bola stanovená v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom 22. júna 2018, v ktorom sa uplatňujú revidované kritériá na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín;
J. keďže Komisia začala konzultácie s tretími krajinami uvedenými v delegovanom akte od 23. januára 2019 a stretla sa so všetkými krajinami, ktoré požiadali o viac informácií o dôvodoch ich zaradenia do zoznamu;
K. keďže 7. marca 2019 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci delegovaný akt zamietla;
1. víta skutočnosť, že Komisia 13. februára 2019 prijala nový zoznam 23 tretích krajín so „strategickými nedostatkami v rámcoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vzniesla námietku voči delegovanému aktu, ktorý navrhla Komisia;
3. nabáda Komisiu, aby čo najskôr zohľadnila všetky vyjadrené námietky a predložila nový delegovaný akt;
4. oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynaložila s cieľom prijať samostatný zoznam založený na prísnych kritériách dohodnutých spoluzákonodarcami; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Únia mala vlastný zoznam vysokorizikových tretích krajín, ktoré vykazujú nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a víta novú metodiku Komisie na identifikáciu vysokorizikových krajín podľa AMLD4 a AMLD5;
5. pripomína, že podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849 zmenenej a doplnenej AMLD5 Komisia nezávisle posudzuje strategické nedostatky vo viacerých oblastiach;
6. domnieva sa, že v záujme zabezpečenia integrity zoznamu vysokorizikových krajín by sa kontrolný a rozhodovací postup mal uskutočňovať výlučne na základe metodiky a nesmie byť ovplyvnený úvahami, ktoré presahujú oblasť nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
7. konštatuje, že lobistické a diplomatické tlaky zo strany uvedených krajín sú a budú súčasťou procesu identifikácie vysoko rizikových krajín; zdôrazňuje, že takýto tlak by nemal oslabiť schopnosť inštitúcií EÚ účinne a autonómne bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s väzbami na EÚ;
8. vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje hodnotenia krajín, ktoré sú zaradené do zoznamu, s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu takým spôsobom, aby ich nebolo možné zneužívať;
9. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentný postup s jasnými a konkrétnymi kritériami pre krajiny, ktoré sa zaviazali podstúpiť reformy, aby predišli zaradeniu na zoznam;
10. poznamenáva, že hodnotenie Ruskej federácie stále prebieha; očakáva, že Komisia do svojho hodnotenia zahrnie najnovšie zistenia o tzv. „Práčovni trojky“; pripomína, že práca výborov ECON, LIBE a TAX3 počas tohto legislatívneho obdobia vzbudila obavy v súvislosti s rámcami Ruskej federácie pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
11. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zvýšila zodpovednosť Rady za navrhovanú metodiku Komisie;
12. vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali AMLD4 a AMLD5;
13. požaduje vyčlenenie väčšieho počtu ľudských a finančných zdrojov na príslušný útvar v príslušnom generálnom riaditeľstve Komisie, t. j. na GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov (GR JUST);
14. vyzýva Komisiu, aby výrazne pokročila v hodnotení tretích krajín priority 2;
15. pripomína, že delegovaný akt EÚ je postup nezávislý od zoznamu FATF a mal by zostať výlučne záležitosťou EÚ;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.