Postup : 2019/2580(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0178/2019

Predkladané texty :

B8-0178/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0215

<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8-0178/2019</NoDocSe>
PDF 153kWORD 49k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv</Titre>

<DocRef>(2019/2580(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Laima Liucija Andrikienė, Sandra Kalniete, Esther de Lange, Cristian Dan Preda, David McAllister, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Dubravka Šuica, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Jaromír Štětina, Fernando Ruas</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0177/2019

B8-0178/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv

(2019/2580(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých vyzýva, aby sa v rámci celej EÚ zaviedol mechanizmus ukladania cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na závažnom porušovaní ľudských práv, najmä svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o situácii v Čečensku a o prípade Ojuba Titijeva[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2017 a o politike Európskej únie v tejto oblasti[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš[6],

 so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 30. októbra 2018 s názvom Sergej Magnitsky a iní – boj proti beztrestnosti prostredníctvom cielených sankcií,

 so zreteľom na Usmernenia o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení, ktoré prijala Rada v roku 2003 a ktoré boli revidované a aktualizované v rokoch 2005, 2009, 2012 a 2017,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. decembra 2018 v mene EÚ ku Dňu ľudských práv,

 so zreteľom na vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera počas vystúpenia so správou o stave Únie z 12. septembra 2018, v ktorom navrhol, aby členské štáty využívali hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v určitých oblastiach SZBP EÚ, ako je napríklad spoločná reakcia na porušovania ľudských práv a uplatňovanie účinných sankcií,

 so zreteľom na svoju štúdiu z apríla 2018 s názvom Cielené sankcie voči jednotlivcom z dôvodu vážneho porušovania ľudských práv – vplyv, trendy a vyhliadky na úrovni EÚ,

 so zreteľom na návrh zo 14. novembra 2018 na zriadenie Európskej komisie pre zákaz vstupu v súvislosti s ľudskými právami,

 so zreteľom na návrh holandskej vlády týkajúci sa sankčného režimu na európskej úrovni v prípade porušovania ľudských práv,

 so zreteľom na hlavu V kapitolu 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) týkajúcu sa prijímania sankcií v rámci SZBP,

 so zreteľom na článok 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o prijatí sankcií voči tretím krajinám, ako aj voči jednotlivcom, skupinám a neštátnym subjektom,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže sankcie sú základným nástrojom SZBP; keďže sankcie sa za posledné dve desaťročia stali neoddeliteľnou súčasťou súboru nástrojov EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, pričom v súčasnosti sa uplatňuje 40 rôznych reštriktívnych opatrení voči 34 krajinám; keďže približne dve tretiny sankcií EÚ voči jednotlivým krajinám boli uložené na podporu cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie;

B. keďže sankcie sú zamerané na dosiahnutie zmien v politike alebo v správaní subjektov, na ktoré sa vzťahujú, a to v záujme podpory cieľov SZBP; keďže jedným z hlavných cieľov SZBP je rozvíjať a upevňovať demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

C. keďže sankcie sú navrhnuté tak, aby minimalizovali nepriaznivé dôsledky pre tých, ktorí nie sú zodpovední za politiky či opatrenia, ktoré viedli k ich prijatiu, najmä pokiaľ ide o miestne civilné obyvateľstvo a legitímne činnosti v príslušnej krajine alebo v spolupráci s ňou;

D. keďže všetky sankcie, ktoré EÚ prijala, sú plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd; keďže sankcie by sa mali pravidelne prehodnocovať, aby sa zabezpečilo, že prispievajú k dosahovaniu stanovených cieľov;

E. keďže EÚ okrem sankcií voči jednotlivým krajinám, ktorých cieľom je dosiahnuť zmeny v správaní štátov, nedávno zaviedla reštriktívne opatrenia proti šíreniu a používaniu chemických zbraní a kybernetických útokov, ako aj osobitné opatrenia na boj proti terorizmu;

F. keďže Estónsko, Lotyšsko, Litva, Spojené kráľovstvo, Kanada a Spojené štáty prijali „Magnitského zákony“, ktoré ich vládam umožňujú ukladať cielené sankcie, napríklad zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív, pokiaľ ide o páchateľov závažného porušovania ľudských práv a osoby, ktoré z neho majú prospech; keďže Európsky parlament opakovane vyzýval, aby sa na úrovni EÚ vytvoril Magnitského sankčný režim v oblasti ľudských práv;

G. keďže existujúce „Magnitského zákony“ nie sú obmedzené na osoby, ktoré pochádzajú z určitých krajín alebo v prípade ktorých sa zistilo, že sú zapojené do určitých trestných činov, ale vzťahujú sa na všetkých páchateľov závažného porušovania ľudských práv, ktorí zostávajú nepotrestaní;

H. keďže niektoré vnútroštátne orgány presadzovania práva nevyvodili zodpovednosť voči páchateľom trestnej činnosti; keďže v takých prípadoch by bol celoúniový Magnitského zákon, ktorý by zahŕňal cielené sankcie a riadne sa vykonával, vysoko účinný;

I. keďže holandská vláda začala v novembri 2018 diskusiu medzi členskými štátmi EÚ o politickej príležitosti zaviesť na úrovni EÚ cielený sankčný režim v oblasti ľudských práv; keďže predbežné diskusie pokračujú na úrovni pracovnej skupiny Rady;

1. dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv na celom svete; naliehavo žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pred koncom súčasného volebného obdobia vypracovali legislatívny návrh celoúniového Magnitského zákona, ktorý by umožňoval uložiť zákaz vydávania víz a cielené sankcie, ako je blokovanie majetku a majetkových podielov v rámci právomoci EÚ v prípade jednotlivých verejných činiteľov alebo osôb zastávajúcich úradnú funkciu a štátnych i neštátnych aktérov, ktorí sú zodpovední za vážne porušenia ľudských práv;

2. vyjadruje názor, že prenasledovanie, zverstvá a medzinárodné zločiny proti náboženským a etnickým menšinám predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; zdôrazňuje skutočnosť, že tí, ktorí sa úmyselne z etnických alebo náboženských dôvodov spolčia, plánujú, podnecujú, páchajú alebo sa pokúsia páchať, sú spolupáchateľmi alebo podporujú takéto zverstvá, by mali byť postavení pred súd;

3. zdôrazňuje význam zoznamu okamžitých sankcií s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie celoúniového Magnitského zákona; vyzýva Radu, aby v tejto veci bezodkladne ďalej konala; vyzdvihuje dôležitosť úlohy Parlamentu pri kontrole tohto budúceho režimu, najmä pokiaľ ide o vymedzenie kritérií na zaradenie do zoznamu a úpravu týchto zoznamov;

4. je pevne presvedčený, že takýto režim by bol cenným doplnkom existujúceho súboru nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky a posilnil by úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv, najmä v boji proti beztrestnosti a v podpore obetí zneužívania a obhajcov ľudských práv na celom svete;

5. zdôrazňuje, že tento režim by mal umožňovať prijímanie reštriktívnych opatrení, najmä zmrazenia aktív a zákazu vstupu do EÚ, voči jednotlivcom alebo subjektom, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, riadenie alebo páchanie závažného porušovania ľudských práv či zneužívania alebo sú doň zapojené, pomáhajú pri ňom, financujú ho alebo k nemu prispievajú; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva na zavedenie jasného vymedzenia rozsahu porušení s cieľom napraviť súčasnú situáciu;

6. trvá na tom, že rozhodnutia o zaradení jednotlivcov alebo subjektov do zoznamu a ich vyňatí zo zoznamu by mali vychádzať z jasných a nesporných kritérií založených na dôkazoch a mali by priamo súvisieť so spáchanou trestnou činnosťou, aby sa zaručilo dôkladné súdne preskúmanie;

7. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty vykladali uplatňovanie sankcií jednotným spôsobom; vyzýva členské štáty, aby navzájom spolupracovali pri určovaní vhodných cieľových osôb, a to aj prostredníctvom využívania príslušných mechanizmov Únie a výmeny informácií o osobách zahrnutých do sankčných zoznamov a o dôvodoch svojej opodstatnenej domnienky, že dané osoby sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že v rámci tohto režimu by sa mali ukladať sankcie obchodníkom s ľuďmi, ktorí profitujú z migračných tokov;

8. víta návrh predsedu Komisie, aby sa už neuplatňovala jednomyseľnosť pri rozhodovaní v Rade, pokiaľ ide o konkrétne oblasti SZBP vrátane otázok ľudských práv; domnieva sa, že daný rozhodovací proces by sa mohol uplatniť v prípade tohto nového sankčného režimu;

9. naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s rozhodnutiami Rady o reštriktívnych opatreniach voči jednotlivcom a subjektom, najmä čo sa týka zmrazenia aktív osôb zaradených do zoznamu a obmedzenia vstupu na ich územia v dôsledku porušovania ľudských práv;

10. zdôrazňuje, že trestné stíhanie páchateľov závažných porušení ľudských práv prostredníctvom vnútroštátnych alebo medzinárodných jurisdikcií by malo zostať hlavným cieľom všetkých snáh o boj proti beztrestnosti zo strany EÚ a jej členských štátov; vyzýva Radu, aby cezhraničné porušovanie zahrnula do rozsahu pôsobnosti režimu;

11. vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané zdroje a odborné znalosti na presadzovanie a monitorovanie tohto režimu po jeho zavedení a aby venovala osobitnú pozornosť informovaniu verejnosti o zoznamoch, a to tak v EÚ, ako aj v príslušných krajinách;

12. podporuje úsilie aktivistov občianskej spoločnosti o vytvorenie takéhoto režimu a nabáda na diskusiu o návrhu na zriadenie prípadného nezávislého poradného výboru na úrovni EÚ;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

 

[1] Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 43.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2019)0115.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2019)0157.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2018)0515.

[5] Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 82.

[6] Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 77.

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia