Postup : 2019/2580(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0180/2019

Predkladané texty :

B8-0180/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0215

<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0180/2019</NoDocSe>
PDF 155kWORD 55k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv</Titre>

<DocRef>(2019/2580(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Marietje Schaake, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Matthijs van Miltenburg, Hilde Vautmans</Depute>

<Commission>{ALDE}v mene skupiny ALDE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0177/2019

B8‑0180/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv

(2019/2580(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých vyzýva na zavedenie celoeurópskeho mechanizmu na ukladanie cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na závažnom porušovaní ľudských práv, vrátane svojho odporúčania Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického[1],

 so zreteľom na hlavu V kapitolu 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) o prijatí sankcií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP),

 so zreteľom na článok 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o prijatí sankcií voči tretím krajinám, ako aj voči jednotlivcom, skupinám a neštátnym subjektom,

 so zreteľom na vyhlásenie predsedu Jeana-Clauda Junckera v súvislosti so správou o stave Únie z 12. septembra 2018, v ktorom sa navrhuje, aby členské štáty využívali existujúce pravidlá EÚ na prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v určitých oblastiach SZBP EÚ, ako je napríklad kolektívne riešenie porušovania ľudských práv a uplatňovanie účinných sankcií,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničnú politiku,

 so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 22. januára 2019 o Sergejovi Magnickom a iných – boj proti beztrestnosti prostredníctvom cielených sankcií,

 so zreteľom na štúdiu s názvom Cielené sankcie voči jednotlivcom z dôvodu vážneho porušovania ľudských práv – vplyv, trendy a vyhliadky na úrovni EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky 26. apríla 2018[2],

 so zreteľom na návrh zo 14. novembra 2018 o Európskej komisii pre zákaz vstupu v súvislosti s ľudskými právami,

 so zreteľom na stretnutie v Holandsku, ktoré sa konalo 20. novembra 2018 v súvislosti s globálnym režimom pre sankcie EÚ v oblasti ľudských práv,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže sankcie EÚ (známe aj ako reštriktívne opatrenia) sa za posledné dve desaťročia stali neoddeliteľnou súčasťou súboru nástrojov EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, pričom v súčasnosti sa v súčasnosti uplatňuje 40 rôznych reštriktívnych opatrení voči 34 krajinám; keďže približne dve tretiny sankcií EÚ pre jednotlivé krajiny boli uložené na podporu cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie;

B. keďže EÚ okrem sankcií pre jednotlivé krajiny, ktorých cieľom je dosiahnuť zmeny v správaní štátov, zaviedla nedávno reštriktívne opatrenia proti šíreniu a používaniu chemických zbraní a kybernetických útokov, ako aj osobitné opatrenia na boj proti terorizmu;

C. keďže existujúce sankcie EÚ sa zameriavajú na štátne aj neštátne subjekty, ako sú teroristi a teroristické skupiny;

D. keďže za posledných pár mesiacov došlo k mnohým prípadom, keď európske spoločnosti alebo dokonca členské štáty EÚ porušili sankcie EÚ; keďže medzi tieto porušenia patrí návšteva sankcionovaného sýrskeho bezpečnostného činiteľa Alího Mamlúka v Taliansku, dodávky súčiastok pre otravné plyny do Sýrie, pomoc holandských spoločností pri budovaní Kerčského mosta, vrtule vyrobené v Nemecku, ktoré sa montujú na ruské vojenské dróny a dodávky hliadkovacích člnov líbyjskej pobrežnej stráži od holandskej spoločnosti Damen;

E. keďže tieto príklady ilustrujú potrebu ďalšieho objasnenia rozsahu a dosahu v súčasnosti platných sankcií, ako aj objasnenia miery, do akej krajiny a spoločnosti nesú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby konečné použitie alebo miesto určenia ich tovaru a služieb neboli postihované sankciami;

F. keďže za presadzovanie sankcií sú zodpovedné príslušné orgány členských štátov EÚ, zatiaľ čo o takýchto opatreniach sa rozhoduje na európskej úrovni; keďže posilnená spolupráca a výmena informácií medzi týmito orgánmi, ako aj európsky mechanizmus presadzovania práva sú nevyhnutné na zabezpečenie jednotného presadzovania a výkladu platných reštriktívnych opatrení EÚ a na to, aby európske spoločnosti mohli fungovať za rovnakých podmienok;

G. keďže Parlament opakovane vyzýval na vytvorenie globálneho režimu sankcií EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý by zabezpečil konzistentnosť a účinnosť zmrazenia majetku, zákazu vydávania víz a iných sankcií, ktoré členské štáty a subjekty ukladajú jednotlivcom a subjektom na úrovni EÚ;

H. keďže vždy, keď sa zavedie sankčný režim, musí sa rešpektovať transparentný proces uvádzania na zozname, preskúmania a vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb či subjektov; 

I. keďže v niekoľkých krajinách vrátane Spojených štátov amerických, Kanady, Estónska, Litvy a Spojeného kráľovstva boli prijaté právne predpisy Magnického typu založené na sankciách špecifických pre oblasť ľudských práv;

J. keďže niekoľko aktivistov občianskej spoločnosti aktívne prispelo k zavedeniu takýchto režimov, najmä pokiaľ ide o obchodníka s pobytom v Spojených štátoch Williama Browdera, po smrti advokáta Sergeja Magnického počas zadržiavania v Rusku;

K. keďže holandská vláda začala v novembri 2018 diskusiu medzi členskými štátmi EÚ o politickej príležitosti zaviesť na úrovni EÚ cielený sankčný režim v oblasti ľudských práv; keďže predbežné diskusie pokračujú na úrovni pracovnej skupiny Rady;

1. dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv na celom svete; vyzýva Radu, aby urýchlene vytvorila samostatný, pružný a reaktívny systém sankcií pre celú EÚ, ktorý by umožnil zamerať sa na jednotlivcov, štátne a neštátne subjekty a ďalšie subjekty, ktorí sú zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv a systémové korupčné činy alebo sa na nich podieľajú; je pevne presvedčený, že takýto režim je cenným doplnkom existujúceho súboru nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky a posilnil by úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv, najmä v boji proti beztrestnosti a v podpore obetí zneužívania a obhajcov ľudských práv na celom svete;

2. berie na vedomie globálny Magnického akt, ktorý Konres Spojených štátov schválil v roku 2016 v nadväznosti na zákon Magnického (Sergei Magnitsky Rule of Law Accountability Act) z roku 2012 a ktorého cieľom bolo sankcionovať jednotlivcov zodpovedných za smrť protikorupčného advokáta a právnika Sergeja Magnického počas vyšetrovacej väzby v ruskom väzení po pretrvávajúcich neľudských podmienkach, úmyselnom zanedbávaní a mučení;

3. zdôrazňuje, že sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv by mal ďalej vychádzať z uznesenia Parlamentu z 2. apríla 2014 o prípade Magnického, v ktorom Parlament vyzval Radu, aby vytvorila spoločný zoznam EÚ úradníkov zodpovedných za smrť Sergeja Magnického a následné súdne zastieranie a prenasledovanie jeho rodiny; zdôrazňuje, že je potrebný sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv, ktorý by umožňoval ukladať sankcie jednotlivcom, ktorí sa podieľali na porušovaní ľudských práv kdekoľvek na svete, a že tento režim by mal byť výslovne a symbolicky pomenovaný po Sergejovi Magnickom; víta skutočnosť, že aj na druhej strane Atlantiku boli prijaté podobné právne predpisy zamerané proti osobám zneužívajúcim ľudské práva kdekoľvek na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby transatlantická spolupráca brala porušovateľov ľudských práv na zodpovednosť; podnecuje ostatné demokratické zriadenia, aby vytvárali podobné systémy;

4. zdôrazňuje, že tento režim by mal umožniť ukladanie reštriktívnych opatrení, najmä zmrazenie aktív a zákaz vstupu do EÚ, voči každému jednotlivcovi alebo subjektu, ktorý je zodpovedný alebo ktorý sa zúčastňuje alebo pomáhal, financoval alebo prispieval k plánovaniu, usmerňovaniu alebo páchaniu hrubého porušovania ľudských práv, zneužívania a aktov systémovej korupcie; zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť rozsah porušovania, ku ktorému by mohlo patriť okrem iného zapájanie sa do mučenia, núteného zmiznutia, obchodovania s ľuďmi, politického väznenia a aktov korupcie, ako aj vytvoriť vhodné legálne spôsoby, prostredníctvom ktorých možno spochybniť uvádzanie na zozname;

5. je presvedčený o tom, že tento nový režim bude mať vplyv na správanie dotknutých osôb a subjektov a bude mať odrádzajúci účinok; na tento účel zdôrazňuje potrebu dôsledného a jednotného výkladu, vysvetľovania a presadzovania sankcií všetkými členskými štátmi EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií a vytvorili európsky mechanizmus dohľadu a presadzovania práva vo forme nezávislého orgánu, ako je sankčný súd alebo tribunál, ako prostriedok nápravy súčasnej situácie, v ktorej sú sankcie naďalej porušované, čím sa oslabuje dôveryhodnosť EÚ v oblasti zahraničnej politiky;

6. víta návrh predsedu Komisie ísť nad rámec jednomyseľnosti pri rozhodovaní Rady v oblastiach SZBP a naliehavo žiada Radu, aby prijala tento nový nástroj sankcií tak, aby sa uloženie sankcií za porušovanie ľudských práv mohlo v Rade prijať kvalifikovanou väčšinou;

7. podporuje predbežné diskusie na úrovni Rady o vytvorení takéhoto sankčného nástroja; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku a jej útvary, aby zaujali konštruktívny a proaktívny prístup k úspešnému uzavretiu týchto diskusií a očakáva, že ju predložia späť Parlamentu; vyzdvihuje dôležitosť úlohy Parlamentu pri kontrole tohto budúceho režimu, najmä pokiaľ ide o rozsah a definíciu kritérií na zaradenie do zoznamu, ako aj o možnosť súdnej nápravy;

8. vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby ich orgány i spoločnosti registrované na ich územiach plne dodržiavali rozhodnutia Rady o reštriktívnych opatreniach voči jednotlivcom a subjektom, najmä čo sa týka zmrazenia aktív osôb zaradených do zoznamu a obmedzenia vstupu na ich územia v dôsledku porušovania ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami o porušovaní týchto rozhodnutí a pripomína členským štátom ich povinnosť podľa medzinárodného práva zaručiť zatknutie a zadržanie osôb na svojom území, ktoré sú podozrivé zo spáchania neľudských trestných činov;

9. vyzýva na dôslednejšie využívanie sankcií v rámci vonkajších vzťahov EÚ vrátane väčšej transparentnosti v Rade a Komisii v procese vedúcom k prijatiu sankcií s cieľom zabezpečiť väčšiu dôveryhodnosť uložených sankcií;

10. trvá na tom, že je dôležité, aby budúci sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv bol v súlade s existujúcimi politikami EÚ a existujúcimi reštriktívnymi opatreniami pre jednotlivé krajiny a horizontálnymi reštriktívnymi opatreniami a aby ich dopĺňal; v tejto súvislosti trvá na tom, že nový režim by nemal nahrádzať rozsah pôsobnosti súčasných opatrení pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv; okrem toho sa domnieva, že akýkoľvek budúci režim musí byť v plnej miere doplňujúci a musí byť v súlade s existujúcim medzinárodným rámcom sankcií, a to najmä v súvislosti s Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov;

11. upozorňuje na to, že politická legitimita tohto režimu bude vo veľkej miere závisieť od schopnosti Rady prijímať zoznamy striktne na základe práva;

12. zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol režim v súlade s právnymi predpismi a aby bol v plnom súlade s čo najprísnejšími normami, pokiaľ ide o ochranu a dodržiavanie riadnych procesných práv dotknutých osôb alebo subjektov; v tejto súvislosti trvá na tom, že rozhodnutia o zaradení jednotlivcov alebo subjektov do zoznamu a ich vyňatí zo zoznamu by mali vychádzať z jasných a nesporných kritérií a mali by priamo súvisieť so spáchanou trestnou činnosťou, aby sa zaručilo dôkladné súdne preskúmanie;

13. zdôrazňuje, že trestné stíhanie páchateľov závažných porušení ľudských práv prostredníctvom vnútroštátnych alebo medzinárodných jurisdikcií by malo zostať hlavným cieľom všetkých snáh o boj proti beztrestnosti zo strany EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti pripomína zásadu univerzálnej jurisdikcie; vyzýva Radu, aby cezhraničné porušovanie zahrnula do rozsahu pôsobnosti tohto režimu;

14. vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané zdroje a odborné znalosti na presadzovanie a monitorovanie tohto režimu po jeho zavedení a aby venovala osobitnú pozornosť informovaniu verejnosti o zoznamoch, a to tak v EÚ, ako aj v príslušných krajinách;

15. vyjadruje uznanie za neúnavné úsilie aktivistov občianskej spoločnosti o podporu zavádzania sankcií zameraných na jednotlivých páchateľov; odporúča vytvoriť poradný výbor na úrovni EÚ pozostávajúci z odborníkov a zástupcov občianskej spoločnosti, ktorý by prispel k prebiehajúcej diskusii Rady o budúcom sankčnom systéme v prípade porušovania ľudských práv;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

 

[1] Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 43.

[2] Štúdia – Cielené sankcie voči jednotlivcom z dôvodu vážneho porušovania ľudských práv – vplyv, trendy a vyhliadky na úrovni EÚ, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky, Oddelenie politiky pre vonkajšie vzťahy, 26. apríla 2018.

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia