Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0201/2019

Predkladané texty :

B8-0201/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0201/2019</NoDocSe>
PDF 178kWORD 55k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o zmene klímy: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo</Titre>

<DocRef>(2019/2582(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Jadwiga Wiśniewska, Zdzisław Krasnodębski</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>


B8‑0201/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o zmene klímy: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. Novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

 so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň schôdzou zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. novembra do 14. decembra 2018,

 so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

 so zreteľom na závery Rady z štvrtok, 22. marca 2018,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie 1,5°C, jej piatu hodnotiacu správu (AR5) a jej súhrnnú správu,

 so zreteľom na deviatu správu OSN o medzerách v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže 24. konferencia zmluvných strán UNFCCC (COP 24), ktorá sa konala v Katoviciach, viedla k prijatiu katovického súboru pravidiel, v ktorom sa poskytuje právna istota pri vykonávaní Parížskej dohody,

B.  keďže tri roky po historickom uzatvorení Parížskej dohody sa hlavné mesto Francúzska stalo svedkom silných sociálnych nepokojov spojených s politikami v oblasti klímy; keďže to dokazuje, že sociálne ustanovenia sú nevyhnutné na obmedzenie negatívnych hospodárskych dôsledkov právnych predpisov v oblasti klímy; keďže katovický súbor pravidiel je pokusom o vybudovanie politiky v oblasti klímy, ktorá nenecháva nikoho zaostávať;

C.  keďže EÚ je zodpovedná za menej ako 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov a nemôže dosiahnuť ciele Parížskej dohody sama; keďže iba globálne opatrenia, do ktorých sú zapojené najväčšie hospodárstva sveta, môžu naplniť tieto ciele;

D. keďže Parížsku dohodu bolo možné dosiahnuť len vtedy, keď sa strany vzdali koncepcie úplnej dekarbonizácie a namiesto toho podporili rovnováhu medzi emisiami a záchytmi (nulová bilancia emisií);

E. keďže dlhodobú stratégiu EÚ na zníženie skleníkových plynov by mala vždy sprevádzať stratégia na pomoc ťažko postihnutým regiónom, najmä banským regiónom, v ktorých sa ťaží uhlie, aby bol ich prechod spravodlivý a pomohol im zachovať pracovné miesta a získať podporu verejnosti pre politiku v oblasti klímy;

F. keďže dlhodobá politika EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov by mala zohľadňovať rôzne kapacity infraštruktúry členských štátov;

1. zdôrazňuje, že európski občania už čelia priamym dôsledkom zmeny klímy; 2. zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty spôsobené počasím a extrémami súvisiacimi s klímou v Únii dosiahli v rokoch 2010 až 2016 približne 12,8 miliárd EUR;

2. zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC o zmene klímy by obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bez akéhokoľvek alebo len obmedzeného prekročenia vyžadovalo rýchle a ďalekosiahle prechody v oblasti energetiky, pôdy, miest a infraštruktúry (vrátane dopravy a budov) a priemyselných systémov v bezprecedentnom rozsahu a vyžadovalo by hlboké zníženie emisií vo všetkých odvetviach, široké portfólio možností zmiernenia a výrazné zvýšenie investícií do týchto možností;

3. berie na vedomie správu Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií (Emissions Gap Report) za rok 2018, v ktorej sa uvádza, že súčasné nepodmienené vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) výrazne prevyšujú limit oteplenia stanovený v Parížskej dohode, ktorý je hlboko pod 2 °C, a vedú namiesto toho k odhadovanému otepleniu o 3,2°C[2] do roku 2100; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetky zmluvné strany UNFCCC náležite zvýšili svoje záväzky v oblasti klímy;

4. berie na vedomie oznámenie Komisie o dlhodobej stratégii s názvom Čistá planéta pre všetkých - európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré prechod EÚ na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov prináša európskym občanom a európskemu hospodárstvu, a ktoré vytvára základ širokej diskusie, do ktorej sú zapojené inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a komunity, ako aj občania; žiada Radu, aby dosiahla dohodu o nákladovo účinnom spôsobe dosiahnutia rovnováhy medzi emisiami a záchytom v súlade s Parížskou dohodou, pričom sa zohľadnia rôzne kapacity členských štátov;

Spôsoby dosiahnutia cieľov európskej stratégie nulových emisií do polovice storočia

5. poznamenáva, že dlhodobá stratégia predstavuje osem spôsobov hospodárskej, technologickej a sociálnej premeny, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody; zdôrazňuje, že len dva z nich by umožnili Únii dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že si to vyžaduje urýchlené opatrenia a značné úsilie na všetkých úrovniach, od miestnej a regionálnej úrovne až po vnútroštátnu a európsku úroveň, a zapojenie všetkých neverejných aktérov; uznáva, že regionálny stanovený príspevok a miestny stanovený príspevok by mohli byť dôležitými nástrojmi na preklenutie medzery v oblasti emisií; pripomína povinnosť členských štátov prijať vnútroštátne dlhodobé stratégie stanovené v nariadení o riadení[3], ktorými by sa mala riadiť činnosť EÚ; zdôrazňuje úlohu technologicky neutrálneho prístupu pri dosahovaní zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou;

6. poukazuje na to, že podľa odhadov Komisie sa očakáva, že HDP EÚ sa zvýši v rámci scenárov s nulovými emisiami viac ako pri scenároch s nižším znížením emisií, pričom účinky v oboch prípadoch sa v rámci EÚ nerovnomerne rozšíria v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi, okrem iného aj z hľadiska HDP na obyvateľa a uhlíkovej náročnosti energetického mixu;

7. so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie je v súčasnosti približne 55 %; zdôrazňuje, že podľa scenára nulovej bilancie emisií by táto závislosť klesla na 20 % do roku 2050, čo by malo pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitickú pozíciu EÚ;

8. 10. poznamenáva, že tieto spôsoby zahŕňajú využívanie niekoľkých technológií odstraňovania oxidu uhličitého, a to aj prostredníctvom zachytávania a ukladania oxidu uhličitého alebo priameho zachytávania vzduchu, ktoré ešte treba zaviesť vo veľkej miere; domnieva sa však, že stratégia EÚ týkajúca sa dosiahnutia nulovej bilancie emisií by mala uprednostňovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a rezervoárov EÚ a mala by sa zameriavať len na využívanie technológií odstraňovania uhlíka, v ktorých nie sú k dispozícii žiadne priame možnosti znižovania emisií;

9. zdôrazňuje, že kým sa nepreukáže funkčnosť týchto technológií, každý spôsob do roku 2050 alebo po tomto roku v druhej polovici 21. storočia by sa mal zakladať na komerčnej dostupnosti kľúčových technológií prechodu, pričom by sa zohľadnili rozdielne východiskové pozície členských štátov podporovaním spravodlivého prechodu v regiónoch s najväčšími emisiami CO2 a znižovaním emisií vo všetkých odvetviach produkujúcich emisie;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivý prechod

10. víta výrok Komisie o tom, že nulové emisie sú možné bez toho, aby došlo k čistým stratám pracovných miest, a pozitívne vníma podrobné posúdenie prechodu v energeticky náročných priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivý prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných miest v Únii; domnieva sa preto, že Komisia by mala vypracovať obnovený audit zručností v rámci Panorámy zručností EÚ s regionálnymi údajmi o potrebách zručností pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporovať tieto najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a ľudí v oblasti rekvalifikácie pre kvalitné a voči budúcim zmenám odolné pracovné miesta v tých istých regiónoch;

11. zdôrazňuje, že prechod by mal byť spravodlivý pre všetky časti spoločnosti; konštatuje, že si to vyžaduje pochopenie spravodlivého prechodu, ktorý zahŕňa negatívne a pozitívne vplyvy spojené so zrýchlenými opatreniami v oblasti klímy, ako je strata pracovných miest a nové pracovné príležitosti;

12. domnieva sa, že klimatický prechod v Európe musí byť udržateľný z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na zabezpečenie politického prijatia všetkými občanmi je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík súvisiacich s klimatickými zmenami a dekarbonizáciou, a to najmä na osoby s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere zohľadniť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe;

13. opätovne pripomína, že určitá úroveň flexibility pri dosahovaní klimaticky neutrálneho hospodárstva by zmiernila sociálne náklady, najmä v regiónoch závislých od uhlia, a prispela by k ich transformácii;

14. pripomína, že približne 50 až 125 miliónov európskych občanov je v súčasnosti ohrozených energetickou chudobou[4]; zdôrazňuje, že energetický prechod môže neúmerne ovplyvniť ľudí s nízkymi príjmami a ďalej zvyšovať energetickú chudobu; uznáva, že energetická politika musí zahŕňať sociálny rozmer a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na budúcnosť s cieľom zabezpečiť spravodlivý energetický prechod a prístup k energii pre všetkých občanov EÚ;

15. zdôrazňuje, že začlenenie a účasť európskych občanov sú nevyhnutné, aby Európa dosiahla nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; nabáda všetky úrovne vnútroštátnej, regionálnej a miestnej samosprávy, aby zaviedli konkrétne opatrenia na stimulovanie a uľahčovanie účasti občanov na prechode k spoločnosti bez emisií uhlíka;

Príspevok odvetví

16. zdôrazňuje, že bilancia emisií sa bude musieť časom znížiť takmer na nulu vo všetkých odvetviach hospodárstva, čo by malo prispieť k spoločnému úsiliu o zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala spôsoby, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu vo všetkých odvetviach;

17. poukazuje však na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

18. zdôrazňuje, že existujú rôzne spôsoby, ako dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo, a domnieva sa, že členské štáty by mali mať možnosť zvoliť si svoje vlastné spôsoby prechodu smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov na základe svojich strategických plánov v oblasti energetiky a klímy;

19. zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkového priemyslu a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a predchádzanie riziku úniku uhlíka si vyžadujú inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu prechodu konkurencieschopného odvetvia ťažkého priemyslu s nulovými emisiami;

20. vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožnia európskemu priemyslu globálne súťažiť za rovnakých podmienok; domnieva sa, že v rámci tejto politiky by Komisia mala preskúmať účinnosť dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví s rizikom presunu emisií CO2 v súvislosti s dovozom výrobkov, ktoré by nahradili, prispôsobili alebo doplnili akékoľvek existujúce opatrenia v oblasti únikov uhlíka, ako aj ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO;

21. zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;

22. vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;

23. konštatuje, že v správe Komisie z roku 2018 o cenách energie a nákladoch na ňu v Európe[5] sa zdôrazňuje pretrvávajúca vysoká miera vystavenia EÚ nestálym a rastúcim cenám fosílnych palív a očakáva sa, že budúce náklady na výrobu elektrickej energie sa zvýšia v prípade elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív a znížia v prípade energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že náklady na dovoz energie do EÚ sa v roku 2017 zvýšili o 26 % na 266 miliárd EUR, a to najmä v dôsledku rastúcich cien ropy; konštatuje, že v správe sa odhaduje, že rast cien ropy má negatívny vplyv na rast v EÚ (-0,4 % HDP v roku 2017) a na infláciu (+0,6);

24. pripomína, že 71 % celkovej energie sa využíva len na vykurovanie priestorov; súhlasí s Komisiou, že energeticky efektívne domy sa stanú normou v klimaticky neutrálnej EÚ, čo prinesie všetkým Európanom lepšie zdravie a pohodlie;

25. zdôrazňuje ústrednú úlohu obnoviteľných zdrojov energie a iných nízkoemisných zdrojov energie pri prechode na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov, keďže energetika v súčasnosti zodpovedá za 75 % emisií skleníkových plynov v Európe;

26. požaduje energeticky účinný energetický systém založený na zdrojoch s nízkymi emisiami, ktoré neohrozujú energetickú bezpečnosť; žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, pretože budú mať vedľajšie účinky vo všetkých odvetviach hospodárstva;

27. uznáva úlohu CCS podľa osobitnej správy IPCC o obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5 °C vo väčšine scenárov s obmedzovaním globálneho otepľovania na 1,5 °C; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ preukázala vyššie ambície v tejto oblasti; ďalej berie na vedomie ciele, ktoré členské štáty stanovili v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) s cieľom zaviesť v roku 2020 CCS na komerčnej úrovni v európskom energetickom a priemyselnom odvetví; Považuje za potrebné zvýšiť využívanie environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCU a CCS) v priemyselných procesoch, čím sa dosiahne čisté zníženie emisií a zabránenie trvalému uloženiu CO2;

28. poukazuje na to, že elektrifikácia odvetvia stavebníctva, priemyslu a dopravy bude zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií v týchto odvetviach a bude si vyžadovať spoľahlivé budúce dodávky elektrickej energie a zlepšenie skladovacej kapacity;

29. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prechod z leteckej dopravy na železničnú a smerovať k verejnej doprave a spoločnej mobilite; konštatuje, že cestná doprava prispieva približne jednou pätinou k celkovým emisiám oxidu uhličitého v EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými emisiami a vozidlám s nízkymi emisiami, pričom sa zabráni zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v členských štátoch s nízkymi príjmami; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergie medzi elektrifikáciou dopravy a zavedením obnoviteľných zdrojov energie;

30. zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať úlohu a úsilie regiónov, miest a obcí; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu Dohovoru primátorov a starostov EÚ, ktorý zastupuje 200 miliónov európskych občanov, a umožnila im zohrávať úlohu katalyzátora pri ďalšom prechode;

Maximalizácia potenciálu lesov v oblasti klímy v súvislosti s trvalo udržateľným biohospodárstvom

31. podporuje aktívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na národnej úrovni spolu s konkrétnymi prostriedkami na stimulovanie účinného a trvalo udržateľného biohospodárstva EÚ vzhľadom na značný potenciál lesov prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií najneskôr do roku 2050; uvedomuje si potrebu prispôsobiť sa zmene klímy a zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ; zdôrazňuje potrebu vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu realizovať a financovať opatrenia EÚ na zachovanie biodiverzity;

32. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bolo trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov konkurencieschopnejšie z komerčného hľadiska, a podporovať praktické opatrenia s významnými účinkami ukladania a sekvestrácie uhlíka, ako je používanie dreva ako stavebného materiálu v mestách, ako aj vo vidieckych oblastiach, ako náhrady za fosílne palivá a ako nástroja na lepšie zachytávanie vody;

33. odporúča, aby sa významné úsilie zameralo na agrolesnícky systém a na skutočné zisky, ktoré sa majú dosiahnuť – z ekologického hľadiska a v oblasti biodiverzity – prostredníctvom začleňovania stromov a rôznej vegetácie do poľnohospodárskej pôdy;

34. uznáva pozitívny potenciál zalesňovania v Európe; domnieva sa, že iniciatívy v oblasti zalesňovania musia byť doplnené konkrétnymi iniciatívami a stimulmi zameranými na posilnenie potenciálu sekvestrácie, pričom sa zabezpečí a posilní zdravie existujúcich lesných plôch, aby bolo možné využívať prínosy pre klímu, udržateľné biohospodárstvo a biodiverzitu; podporuje preto zalesňovanie opustenej a okrajovo produktívnej poľnohospodárskej pôdy, agrolesníctvo a minimalizáciu premeny lesných plôch na iné využitie pôdy;

Financovanie a výskum

35. vyzýva na urýchlenú implementáciu inovačného fondu EÚ ETS a na začatie prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 2019 s cieľom podporiť investície do demonštrácie prielomových technológií s nízkymi emisiami uhlíka v širokej škále odvetví, a to nielen vo výrobe elektrickej energie, ale aj v diaľkovom vykurovaní a priemyselných procesoch; žiada, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 - 2027 a jeho programy boli plne v súlade s Parížskou dohodou;

36. domnieva sa, že na to, aby Únia dosiahla nulovú bilanciu emisií, je potrebné mobilizovať značné súkromné investície; domnieva sa, že si to bude vyžadovať dlhodobé plánovanie a regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov a teda primerané zohľadnenie tejto skutočnosti v budúcich nariadeniach EÚ;

37. zdôrazňuje význam vytvorenia fondu pre spravodlivý prechod, najmä pre regióny, ktoré sú najviac postihnuté dekarbonizáciou, a to najmä uhoľné regióny, v kombinácii so všeobecným zohľadnením sociálnych vplyvov v súčasnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu akceptovania dlhodobej stratégie zo strany širokej verejnosti vzhľadom na transformácie potrebné v niektorých odvetviach;

38. zdôrazňuje, že geografická rovnováha pri rozdeľovaní podpory z programov výskumu a inovácií medzi členskými štátmi je kľúčová pre ich účinný prínos ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu;

Úloha spotrebiteľov a obehové hospodárstvo

39. zdôrazňuje, že je dôležité, aby v EÚ došlo nielen k nahradeniu v oblasti energie, ale aj k nahradeniu z hľadiska výrobkov/materiálov, t. j. k nahradeniu výrobkov a materiálov, ktoré sú z fosílnych zdrojov alebo pri výrobe ktorých vznikajú vysoké úrovne emisií, výrobkami z obnoviteľných zdrojov;

40. zdôrazňuje, že veľmi veľká časť využívania energie, a teda emisie skleníkových plynov, je viazaná priamo na získanie, spracovanie, prepravu, konverziu, využívanie a likvidáciu zdrojov; zdôrazňuje, že v každom štádiu reťazca riadenia zdrojov je možné dosiahnuť veľmi výrazné úspory; zdôrazňuje preto, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej efektívnosti a znižovania plytvania zdrojmi prostredníctvom opatrení, ako je opätovné použitie, recyklácia a opätovné spracovanie, môže výrazne znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť obchodné príležitosti a pracovné miesta; zdôrazňuje nákladovú efektívnosť opatrení v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšená efektívnosť využívania zdrojov a prístupy obehového hospodárstva, ako aj navrhovanie výrobkov vhodných pre obehové hospodárstvo pomôžu zmeniť spôsob výroby a prístup k spotrebe a znížiť množstvo odpadu;

41. zdôrazňuje význam politiky produktov, ako je ekologické verejné obstarávanie a ekodizajn, ktorá môže významne prispieť k úsporám energie ak znižovaniu uhlíkovej stopy výrobkov a zároveň zlepšiť stopu použitých materiálov a celkový vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu stanoviť požiadavky obehového hospodárstva v rámci noriem EÚ v oblasti ekodizajnu a rozšíriť súčasnú metodiku ekodizajnu o ďalšie kategórie výrobkov popri energeticky významných výrobkoch;

42. poznamenáva, že úspech prechodu na klimaticky neutrálnu Európu bude závisieť od účasti a angažovanosti občanov, čo sa dá uľahčiť energetickou účinnosťou a dostupnosťou energie z obnoviteľných zdrojov na mieste alebo blízkych technológií založených na obnoviteľných zdrojoch;;

43. domnieva sa, že by sa malo pokračovať v práci na spoľahlivom modeli merania klimatického vplyvu na základe spotreby; berie na vedomie skutočnosť, že hĺbková analýza na základe existujúcich modelov prináša závery, že úsilie EÚ znížiť emisie jej výroby sa určitým spôsobom oslabuje dovozom tovaru s vyššou uhlíkovou stopou;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

44. zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a pokračujúceho dialógu na príslušných medzinárodných fórach a účinnej diplomacie v oblasti klímy s cieľom podnietiť podobné politické rozhodnutia smerom k zvýšeniu ambícií v oblasti zmeny klímy v iných regiónoch a tretích krajinách, keďže iba globálne opatrenia môžu viesť k celosvetovému zníženiu emisií skleníkových plynov;

45. vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľa ostatných veľkých hospodárstiev ešte stále nepracuje na dlhodobých stratégiách a že v ostatných veľkých hospodárstvach neprebiehajú takmer žiadne diskusie o zvýšení vnútroštátne stanovených príspevkov, aby sa zosúladili s globálnym cieľom podľa Parížskej dohody; žiada Radu a Komisiu, aby zintenzívnili diplomaciu v oblasti klímy a prijali iné vhodné opatrenia na podporu ostatných hlavných ekonomík, aby sme spoločne mohli dosiahnuť dlhodobé ciele Parížskej dohody;

46. zdôrazňuje význam posilnenia interoperability medzi politickými nástrojmi EÚ a ich ekvivalentmi v tretích krajinách, najmä mechanizmov stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a zintenzívnila spoluprácu a podporu pri rozvoji mechanizmov na stanovovanie cien CO2 mimo Európy s cieľom dosiahnuť zvýšené zníženie emisií a zlepšiť rovnaké podmienky na celom svete; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť environmentálne záruky na zabezpečenie skutočného a dodatočného zníženia emisií skleníkových plynov; vyzýva Komisiu, aby presadzovala prísne a spoľahlivé medzinárodné pravidlá týkajúce sa článku 6 Parížskej dohody s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve alebo dvojitému započítaniu zníženia emisií;

°

° °

47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.

[2] UNEP „Správa o medzerách v oblasti emisií za rok 2018“, s.10

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

[4]http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563472/IPOL_STU(2015)563472_EN.pdf

[5] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1548155579433&uri=CELEX:52019DC0001

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia