Návrh uznesenia - B8-0202/2019Návrh uznesenia
B8-0202/2019

NÁVRH UZNESENIA o Európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo

11.3.2019 - (2019/2582(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Peter Liese, Christian Ehlerv mene skupiny PPE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0195/2019

Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0202/2019
Predkladané texty :
B8-0202/2019
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0202/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o zmene klímy - Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM (2018) 0773),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

–  so zreteľom na balík opatrení v oblasti čistej energie,

–  so zreteľom na otázky pre Radu a Komisiu o stratégii dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ v súlade s Parížskou dohodou (O-000007/2019 – B8‑0000/2019 a O-000008/2019 – B8‑0000/2019) a o európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (O-000000/2019 – B8‑0000/2019 a O-000000/2019 – B8‑0000/2019),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  víta oznámenie Komisie o dlhodobej stratégii do roku 2050 „Ekologická planéta pre všetkých“, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré prináša transformácia smerom k hospodárstvu s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov pre európskych občanov a európske hospodárstvo, a predstavuje základ pre rozsiahlu diskusiu, do ktorej sa zapoja inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a komunity, ako aj občania; podporuje cieľ dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a žiada členské štáty, aby v rámci budúcej diskusie o Európe na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 urobili to isté;

2.  domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutrálnosti investovaním do inovatívnych technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivý prechod;

3.  súhlasí so strategickými oblasťami Komisie, z ktorých vyplýva potreba spoločných opatrení, a podporuje energetickú účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ;

4.  zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy prijatých v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že roztrieštený prístup by mohlo viesť k nejednotnosti a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že je potrebné zaujať preklenujúci prístup;

5.  súhlasí s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, ako sa uvádza v oznámení Komisie; žiada členské štáty, aby sa na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 dohodli na stratégii na dosiahnutie tohto cieľa a vyzýva ich, aby sa v záujme dosiahnutia tohto cieľa zaviazali k požadovaným ambíciám;

Energetická politika

6.  zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

7.  pripomína, že Únii sa za posledné desaťročia podarilo úspešne oddeliť emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie;

8.  zdôrazňuje príspevok energetickej efektívnosti k bezpečnosti dodávok, hospodárskej konkurencieschopnosti, ochrane životného prostredia, ako aj k zníženiu účtov za energie a k zlepšeniu kvality bývania; potvrdzuje dôležitú úlohu energetickej efektívnosti pri vytváraní obchodných príležitostí a zamestnanosti, ako aj jej globálny a regionálny prínos; žiada preto, aby sa zásada prvoradosti energetickej efektívnosti využívala nákladovo efektívnym spôsobom ako základ každého smerovania k cieľu nulovej bilancie emisií do roku 2050;

9.  zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a priniesť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos;

10.  je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

11.  poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

12.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;

13.  zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu s energiou je kľúčové pre zníženie emisií; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;

14.  domnieva sa, že energetický trh EÚ musí byť lepšie prepojený a že je potrebné uprednostniť vybudovanie chýbajúcich infraštruktúrnych prepojení na trhoch s plynom a elektrickou energiou; žiada členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby uskutočnili investície potrebné na splnenie cieľa prepojenia elektrických sietí, ako sa stanovuje v nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy;

15.  domnieva sa, že zásadný význam budú mať technologický vývoj a technologické riešenia, energetická účinnosť, udržateľná energia a úplná integrácia vnútorného trhu s energiou;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivý prechod

16.  víta skutočnosť, že Komisia dospela k záveru, že nulové emisie sú možné bez toho, aby došlo k čistým stratám pracovných miest, a berie pozitívne na vedomie podrobné posúdenie prechodu v energeticky náročných priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivý prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných miest v Únii - zamestnanosť v celom hospodárstve sa zvýši o 2,1 milióna dodatočných pracovných miest do roku 2050 v rámci scenára nulovej bilancie emisií v porovnaní so zvýšením zamestnanosti o 1,3 milióna dodatočných pracovných miest v rámci scenára 80 % zníženia emisií; domnieva sa preto, že Komisia by mala vypracovať obnovený audit zručností v rámci Panorámy zručností EÚ s regionálnymi údajmi o potrebách zručností pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporovať tieto najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a ľudí v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pre kvalitné a voči budúcim zmenám odolné pracovné miesta v tých istých regiónoch;

17.  zdôrazňuje potrebu predvídavého prístupu s cieľom zabezpečiť pre občanov EÚ spravodlivý prechod a podporovať regióny, ktorých hospodárstva závisia od činností spojených s odvetviami alebo technológiami, ktoré zrejme zastarajú alebo sa v budúcnosti budú musieť transformovať;

18.  zdôrazňuje, že v niektorých regiónoch EÚ, napríklad v uhoľných regiónoch, by sa vyžadovalo viac opatrení a väčšie úsilie o prechod k čistej energii; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na osobitné pridelenie 4,8 miliardy EUR na nový fond prechodu na spravodlivú energiu, ktorý by sa mal zaviesť do viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027 s cieľom podporiť pracovníkov a komunity v takých regiónoch, ktoré sú týmto prechodom nepriaznivo ovplyvnené;

19.  víta skutočnosť, že ľudia v celej Európe sú čoraz aktívnejší pri demonštrovaní za spravodlivosť v oblasti klímy; víta výzvy týchto aktivistov na posilnenie ambícií a domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ by mali venovať pozornosť týmto výzvam;

20.  vyzýva vládne, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov;

Ciele v oblasti klímy/energie

21.  víta silné strednodobé ciele, ktoré EÚ vytýčila na rok 2030 a ktoré by mali zostať stabilné s cieľom zabezpečiť dostatočnú stabilitu investícií na trhu a plne využívať potenciál technologických inovácií a posilniť možností európskych podnikov stať sa lídrami na globálnom trhu v oblasti výroby s nízkymi emisiami;

22.  zdôrazňuje, že dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom si vyžaduje uprednostnenie stabilného, predvídateľného a ambiciózneho vykonávania prijatých cieľov balíka opatrení v oblasti energetiky do roku 2030;

23.  poukazuje na doložky o preskúmaní v rámci cieľov v oblasti energetiky v oblasti klímy na rok 2030 a vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je zvýšenie v súlade s nákladovo efektívnym prístupom k čistej nulovej ekonomike do roku 2050 a či je ekonomicky realizovateľná pri zohľadnení globálnej hospodárskej súťaže;

24.  domnieva sa, že v záujme ďalšieho zabezpečenia väčšej stability trhov bude prospešné, aby si EÚ stanovila aj ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorým sa môže zabezpečiť ďalšia stabilita a splnenie dlhodobého cieľa do roku 2050;

Priemyselná politika

25.  opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;

26.  je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú;

27.  zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkového priemyslu a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a predchádzanie riziku úniku uhlíka si vyžaduje inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu prechodu konkurencieschopného odvetvia ťažkého priemyslu;

28.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožnia európskemu priemyslu globálne súťažiť za rovnakých podmienok; domnieva sa, že v rámci tejto politiky by Komisia mala preskúmať účinnosť dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví ohrozených rizikom úniku uhlíka v súvislosti s dovozom výrobkov, ktoré by nahradili, prispôsobili alebo doplnili všetky existujúce opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka;

29.  zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný politický rámec v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k zabezpečeniu tak potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby európsky priemysel mohol prijímať rozhodnutia o dlhodobých investíciách v Európe, pretože životnosť väčšiny priemyselných zariadení presahuje 20 rokov;

30.  vyzýva na urýchlenú implementáciu inovačného fondu EÚ ETS a na začatie prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 2019 s cieľom podporiť investície do demonštrácie prielomových technológií s nízkymi emisiami uhlíka v širokej škále odvetví, nielen vo výrobe elektrickej energie, ale aj v diaľkovom vykurovaní a priemyselných procesoch;

31.  zdôrazňuje, že usmernenia o štátnej pomoci sú účinným nástrojom na podporu požadovanej transformácie v priemysle, a preto musia byť zodpovedajúcim spôsobom prispôsobené tak, aby riešili obavy európskych priemyselných odvetví o globálnu konkurencieschopnosť;

Príspevky iných odvetví

32.  zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako celku musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; konštatuje, že analýza Komisie ukazuje, že aj keby sa súčasné globálne ciele a opatrenia plánované organizáciami IMO a ICAO vykonávali v plnej miere, nedosiahne sa nimi nevyhnutné zníženie emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v celom hospodárstve; zdôrazňuje potrebu investícií do technológií a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto sektoroch zaviedla do praxe zásadu „znečisťovateľ platí“; pripomína, že sa predpokladá, že emisie skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia až o 250 %; víta skutočnosť, že sektor medzinárodnej lodnej dopravy si stanovil vlastný absolútny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ ide o premietnutie tohto cieľa do krátkodobých a strednodobých opatrení a ďalších konkrétnych činností; berie na vedomie rôzne zaťaženie rôznych druhov dopravy; požaduje, aby sa zvýšený príjem použil na spôsoby dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú autobusy alebo železnice;

33.  Podporuje aktívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na národnej úrovni spolu s konkrétnymi prostriedkami na stimulovanie efektívneho a trvalo udržateľného biohospodárstva EÚ vzhľadom na veľký potenciál lesov prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom účinkov sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií do roku 2050; uznávajúc potrebu prispôsobenia sa zmene klímy a potrebu zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu služieb ekosystémov v EÚ a vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu vykonávať a financovať opatrenia EÚ na ochranu biodiverzity;

výskum a inovácie

34.  zdôrazňuje, že programy výskumu a inovácií na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni majú zásadný význam z hľadiska podpory vedúcej pozície Európskej únie v boji proti zmene klímy;

35.  je presvedčený, že zohľadňovanie problematiky priemyslu by malo byť primerane integrované do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;

36.  upriamuje pozornosť na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre spôsoby dekarbonizácie (HLP)[2] o úlohe výskumu a inovácií pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, pričom v oblasti dekarbonizácie stavia EÚ do konkurenčnej výhody; berie na vedomie súbor tematických a prierezových odporúčaní vypracovaných HLP, najmä pokiaľ ide o orientáciu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027, Horizont Európa;

37.  domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach je potrebné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľa ostatných veľkých hospodárstiev ešte stále nepracuje na stratégiách do roku 2050 a že v ostatných veľkých hospodárstvach neprebiehajú takmer žiadne diskusie o zvýšení vnútroštátne stanovených príspevkov, aby sa zosúladili s globálnym cieľom podľa Parížskej dohody; preto žiada Radu a Komisiu, aby zintenzívnili diplomaciu v oblasti klímy a prijali iné vhodné opatrenia na podporu ostatných hlavných ekonomík, aby bolo možné spoločne dosiahnuť dlhodobé ciele Parížskej dohody;

39.  zdôrazňuje význam silnej diplomacie a vedúceho postavenia EÚ v oblasti klímy a energetiky s cieľom posilniť globálne, mnohostranné partnerstvo a ambície v boji proti zmene klímy a v záujme trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoločné rámce a opatrenia v rámci formátu OSN;

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 12. marca 2019
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia