Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0203/2019

Predkladané texty :

B8-0203/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0217

<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0203/2019</NoDocSe>
PDF 189kWORD 68k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o zmene klímy: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo</Titre>

<DocRef>(2019/2582(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Lynn Boylan, Younous Omarjee, Marie‑Christine Vergiat, Patrick Le Hyaric, Barbara Spinelli, Anja Hazekamp, Marie‑Pierre Vieu, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Luke Ming Flanagan, Rina Ronja Kari, Marisa Matias, Martina Michels</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0195/2019

B8‑0203/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o zmene klímy: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. Novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

 so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň schôdzou zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. decembra do 14. decembra 2018,

 so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

 so zreteľom na závery Európskej rady z štvrtok, 22. marca 2018,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie 1,5°C, jej piatu hodnotiacu správu (AR5) a jej súhrnnú správu,

 so zreteľom na deviatu správu OSN o medzerách v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

 so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), ktorá sa konala v Katoviciach a viedla k prijatiu katovického súboru pravidiel, v ktorom sa poskytuje právna istota pri vykonávaní Parížskej dohody,

1. zdôrazňuje, že európski občania už čelia priamym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty spôsobené počasím a extrémami súvisiacimi s klímou v Únii dosiahli v rokoch 2010 až 2016 približne 12,8 miliárd EUR a že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, klimatické škody v EÚ môžu do roku 2080 dosiahnuť minimálne 190 miliárd EUR, čo zodpovedá poklesu úrovne blahobytu o 1,8 % jej súčasného HDP; zdôrazňuje, že v rámci scenára vysokých emisií by ročné náklady v dôsledku povodní v EÚ mohli do roku 2100 dosiahnuť 1 bilión EUR a že katastrofy spôsobené počasím by mohli postihnúť približne dve tretiny európskych občanov do roku 2100 v porovnaní s 5 % v súčasnosti; ďalej zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry bude do roku 2030 50 % osídlených oblastí v EÚ postihnutých vážnym nedostatkom vody;

2. pripomína zistenia prieskumu Eurobarometer z novembra 2018, z ktorého vyplýva, že 93 % Európanov sa domnieva, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou, 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môže priniesť hospodársky rast a nové pracovné miesta v Európe; konštatuje, že zmena klímy je pre ľudí v Európe významnou - prioritou;

3. zdôrazňuje, že osobitná správa IPCC o teplote 1,5 °C (ďalej len „správa IPCC) predstavuje najkomplexnejšie a najaktuálnejšie hodnotenie spôsobov zmierňovania v súlade s Parížskou dohodou;

4. zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bez akéhokoľvek alebo len obmedzeného prekročenia znamená dosiahnuť nulovú bilanciu globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2067 a obmedziť ročné globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 na najviac 27,4 GtCO2eq ročne; zdôrazňuje, že vzhľadom na tieto zistenia, ako globálny líder a s cieľom zabezpečiť existenciu spoľahlivej možnosti udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 °C do roku 2100, je potrebné, aby sa Únia usilovala dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr a najneskôr do roku 2050;

5. vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správou Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií (Emissions Gap Report) za rok 2018, v ktorej sa uvádza, že súčasné nepodmienené vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) výrazne prevyšujú limit oteplenia stanovený v Parížskej dohode, ktorý je hlboko pod 2 °C, a vedú namiesto toho k odhadovanému otepleniu o 3,2 °C[2] do roku 2100; zdôrazňuje, že všetky strany musia naliehavo zvýšiť do roku 2020 svoje klimatické ambície;

6. víta zverejnenie oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých - európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré prechod EÚ na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov prináša európskym občanom a európskemu hospodárstvu, a to za účasti inštitúcií EÚ, národných parlamentov, podnikateľského a sociálneho sektora a mimovládnych organizácií, ako aj občanov; schvaľuje cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a vyzýva členské štáty, aby urobili to isté na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019;

Spôsoby dosiahnutia cieľov európskej stratégie nulových emisií do polovice storočia

7. vyzýva Európsku úniu, aby do svojich základných hodnôt zahrnula boj proti globálnemu otepľovaniu;

8. poznamenáva, že európska stratégia nulových emisií predstavuje osem spôsobov hospodárskej, technologickej a sociálnej premeny, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody; poznamenáva, že len dva z nich by umožnili Únii dosiahnuť čisté nulové emisie skleníkových plynov najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že si to vyžaduje urýchlené opatrenia a značné úsilie na všetkých úrovniach, od miestnej a regionálnej úrovne až po vnútroštátnu a európsku úroveň, a zapojenie všetkých neverejných aktérov; uznáva, že regionálny stanovený príspevok a miestny stanovený príspevok by mohli byť dôležitými nástrojmi na preklenutie medzery v oblasti emisií; pripomína povinnosť členských štátov prijať vnútroštátne dlhodobé stratégie stanovené v nariadení o riadení[3]; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili jasné krátkodobé a dlhodobé ciele a politiky v súlade s cieľmi Parížskej dohody a aby poskytli investičnú podporu pre spôsoby vychádzajúce z nulovej bilancie emisií;

9. so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie je v súčasnosti približne 55 %, keďže v súčasnosti dováža 90 % ropy a 70 % zemného plynu; zdôrazňuje, že podľa scenára nulovej bilancie emisií by táto závislosť klesla na 20 % do roku 2050, čo by malo pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitickú pozíciu EÚ; konštatuje, že kumulatívne úspory pri nákladoch na dovoz fosílnych palív v rokoch 2031 – 2050 by predstavovali okolo 2 až 3 bilióny EUR, ktoré by sa mohli použiť na iné priority európskych občanov;

10. zdôrazňuje, že znížením znečistenia ovzdušia v rámci scenára nulovej bilancie emisií by sa znížila miera predčasných úmrtí na jemné tuhé častice o viac ako 40 %; konštatuje, že v rámci takéhoto scenára by sa škody na zdraví znížili o približne 200 miliárd EUR ročne;

11. víta začlenenie dvoch spôsobov, ktorých cieľom je dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií GHG, a to, že ich Komisia podporuje, a považuje cieľ do polovice storočia za jediný, ktorý je v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa v rámci stratégie nezvážili žiadne spôsoby na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov pred rokom 2050;

12. zdôrazňuje, že zmena klímy a biodiverzita sú vnútorne prepojené; je hlboko znepokojený celosvetovou neschopnosťou zastaviť stratu biodiverzity; zdôrazňuje, že biodiverzita má zásadnú vnútornú hodnotu a je nevyhnutná pre našu existenciu;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivý prechod

13. víta výrok Komisie o tom, že nulové emisie sú možné bez toho, aby došlo k čistým stratám pracovných miest, a pozitívne vníma podrobné posúdenie prechodu v energeticky náročných priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivý prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných miest v Únii - zamestnanosť v celom hospodárstve sa zvýši o 2,1 milióna pracovných miest do roku 2050 v rámci scenára nulovej bilancie emisií v porovnaní so zvýšením zamestnanosti o 1,3 milióna pracovných miest v rámci scenára 80 % zníženia emisií; domnieva sa preto, že Komisia by mala vypracovať obnovený audit zručností v rámci Panorámy zručností EÚ s regionálnymi údajmi o potrebách zručností pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporovať tieto najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a ľudí v oblasti rekvalifikácie pre kvalitné a voči budúcim zmenám odolné pracovné miesta v tých istých regiónoch;

14. domnieva sa, že klimatický prechod v Európe musí byť udržateľný z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na zabezpečenie politického prijatia všetkými občanmi je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík v oblasti zmeny klímy a dekarbonizácie, najmä na osoby s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere zohľadniť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe; zdôrazňuje, že stratégie na všetkých úrovniach, šité na mieru a dostatočne financované, sa budú musieť vypracúvať na základe inkluzívnych procesov a v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi verejnými orgánmi, odbormi, vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých európskych občanov v tomto prechode;

15. pripomína, že približne 50 až 125 miliónov európskych občanov je v súčasnosti ohrozených energetickou chudobou[4]; zdôrazňuje, že energetický prechod môže neúmerne ovplyvniť ľudí s nízkymi príjmami a ďalej zvyšovať energetickú chudobu; uznáva, že energetická politika musí zahŕňať sociálny rozmer a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na budúcnosť s cieľom zabezpečiť spravodlivý energetický prechod a prístup k energii pre všetkých občanov EÚ;

16. domnieva sa, že mladí ľudia majú čoraz silnejšie povedomie o sociálnych a environmentálnych otázkach, čo má moc zmeniť našu spoločnosť tak, aby bola v budúcnosti odolná voči zmene klímy, a že vzdelávanie mládeže predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať mladšie generácie do budovania medzinárodných, medzikultúrnych a medzigeneračných vzťahov, ktoré podporujú kultúrnu zmenu napomáhajúcu globálne úsilie o dosiahnutie udržateľnejšej budúcnosti;

17. víta skutočnosť, že ľudia v celej Európe sú čoraz aktívnejší a demonštrujú za spravodlivosť v oblasti klímy, najmä prostredníctvom štrajkov v školách; víta výzvy týchto aktivistov na zvýšenie ambícií a domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ by mali venovať pozornosť týmto výzvam;

Strednodobé ciele

18. zdôrazňuje že dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom si vyžaduje zvýšenie a zosúladenie úrovne ambícií do roku 2030 so scenármi nulovej bilancie do roku 2050; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby Únia vyslala jasný signál, a to najneskôr na samite OSN o klíme v septembri 2019 v New Yorku, že je pripravená prehodnotiť svoj príspevok k Parížskej dohode;

19. podporuje aktualizáciu NDC Únie o cieľ pre celé hospodárstvo spočívajúci v znížení domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 zodpovedajúcim spôsobom podporili zvýšenie úrovne ambicióznosti vnútroštátne stanovených príspevkov Únie, majúc na zreteli samit OSN o klíme v septembri 2019;

20. domnieva sa preto, že Komisia by mala najneskôr počas preskúmaní klimatického balíka na rok 2030 a ďalších príslušných právnych predpisov v rokoch 2022 až 2024 predložiť legislatívne návrhy na zvýšenie úrovne ambícií v súlade s aktualizovanými NDC a cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií; domnieva sa, že nedostatok ambícií do roku 2030 by obmedzil budúce možnosti, čo by mohlo obmedziť dostupnosť určitých možností nákladovo efektívnej dekarbonizácie; domnieva sa, že tieto preskúmania sú dôležitými míľnikmi na zabezpečenie záväzkov EÚ v oblasti klímy;

21. domnieva sa, že v záujme ďalšieho zabezpečenia väčšej stability trhov bude tiež prospešné, aby si EÚ stanovila aj ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorým sa môže zabezpečiť ďalšia stabilita a splnenie dlhodobého cieľa do roku 2050;

Príspevky odvetví

22. zdôrazňuje význam prijatia integrovaného medziodvetvového prístupu s cieľom uľahčiť úsilie o dekarbonizáciu v rámci energetického systému a ďalších súvisiacich odvetví a mať prospech zo zvýšenej efektívnosti; uznáva, že integrácia energetických systémov môže priniesť väčšiu flexibilitu, vyššiu účinnosť systému, väčšiu spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých nosičoch energie a nakoniec nákladovo efektívny energetický prechod;

23. zdôrazňuje, že systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) nedokázal od svojho vzniku v roku 2005 dosiahnuť zníženie emisií a odložil diskusie o závažných opatreniach EÚ v oblasti klímy; domnieva sa, že trh s uhlíkom predstavuje chybný systém, ktorý nemožno opraviť prostredníctvom revízií, a že zmenu klímy nemožno zastaviť prostredníctvom trhových síl; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upustili od systému obchodovania s emisiami EÚ a uprednostnili priamu reguláciu zameranú na priemysel fosílnych palív a najväčších znečisťovateľov;

24. zdôrazňuje význam inovácií v širokom spektre technológií a podporuje ich s cieľom dekarbonizovať hospodárstvo, ako je doprava s nulovými emisiami, obehové hospodárstvo a biohospodárstvo; naliehavo žiada, aby sa zastavila podpora pre fosílne palivá a aby sa namiesto toho využívali finančné prostriedky na hospodárske činnosti zamerané najmä na mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré zahŕňajú výskum a projektovanie týkajúce sa čistých technológií a (miestnej) výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj produkcie miestnych udržateľných potravín oddelenej od intenzívneho poľnohospodárstva;

25. pripomína, že 71 % celkovej energie sa využíva len na vykurovanie priestorov a že energeticky efektívne domy sa stanú normou v klimaticky neutrálnej EÚ, čo prinesie všetkým Európanom lepšie zdravie a pohodlie;

26. zdôrazňuje ústrednú úlohu obnoviteľných zdrojov energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, keďže odvetvie energetiky je v súčasnosti zodpovedné za 75 % emisií skleníkových plynov v Európe;

27. domnieva sa, že kľúčovým prvkom pri znižovaní emisií skleníkových plynov bude technologický vývoj a riešenia, energetická efektívnosť na strane ponuky aj dopytu, udržateľná energia z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy, budov, vykurovania a chladenia a energetiky a zásady obehového hospodárstva;

28. požaduje energeticky účinný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie; žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, pretože budú mať vedľajšie účinky vo všetkých odvetviach hospodárstva; naliehavo žiada, aby bola smernica o energetickej efektívnosti vyhlásená za záväznú, aby sa jej ciele mohli účinne dosiahnuť; zdôrazňuje, že všetky spôsoby predpokladajú úplnú dekarbonizáciu v energetickom sektore najneskôr do roku 2050, výrazné zníženie fosílnych palív a podstatné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

29. zdôrazňuje, že zásada prvoradosti energetickej efektívnosti sa musí zohľadniť v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného použitia energie a že energetická účinnosť sa musí zohľadniť pri prijímaní rozhodnutí o plánovaní alebo financovaní relevantných pre energetické systémy;

30. zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne[5] významne prispieva k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy znižovaním emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentov CO 2 ročne a že sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ vďaka smernici ušetria až 112 miliárd EUR alebo okolo 490 EUR ročne na domácnosť; žiada o reguláciu dodatočných výrobkov v rámci smernice o ekodizajne vrátane tabletov a smartfónov a o to, aby sa súčasné normy aktualizovali s cieľom zohľadniť technologický vývoj;

31. poukazuje na to, že stratégia potvrdzuje, že emisie GHG z odvetvia dopravy sú stále na vzostupe a že súčasné opatrenia nebudú stačiť na dekarbonizáciu odvetvia dopravy do roku 2050; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prechod z leteckej dopravy na železničnú a smerovať k verejnej doprave a spoločnej mobilite; konštatuje, že cestná doprava prispieva približne jednou pätinou k celkovým emisiám oxidu uhličitého v EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými emisiami a vozidlám s nízkymi emisiami, pričom sa zabráni zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v členských štátoch s nízkymi príjmami; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergie medzi elektrifikáciou dopravy a zavedením obnoviteľných zdrojov energie;

32. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie vytvorené niektorými členskými štátmi v rámci položky „konverzný bonus“ skutočne zvýhodňujú nadobúdanie automobilov s naftovým motorom a benzínovými motormi o viac ako 90 % pre spotrebiteľov, a vyzýva príslušné členské štáty, aby tieto bonusy upravili tak, aby sa dosiahol účinný cieľ nadobudnutia minimálne 50 % automobilov poháňaných elektrickou energiou a s nulovými emisiami;

33. zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako celku musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; poznamenáva, že z analýzy Komisie vyplýva, že súčasné globálne ciele a opatrenia plánované Medzinárodnou námornou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, aj keď sú v plnej miere realizované, nevedú k potrebnému zníženiu emisií, a že sú potrebné významné ďalšie opatrenia v súlade s cieľom dosiahnutia nulovej bilancie emisií, ktorý sa uplatňuje naprieč celým hospodárstvom; zdôrazňuje potrebu investícií do technológií a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto sektoroch zaviedla do praxe zásadu „znečisťovateľ platí“, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie kerozínu a ceny leteniek; pripomína, že sa predpokladá, že emisie skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia až o 250 %; víta skutočnosť, že sektor medzinárodnej lodnej dopravy si stanovil vlastný absolútny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov; so znepokojením berie na vedomie nedostatočný pokrok, pokiaľ ide o vykonávanie tohto cieľa v rámci konkrétnych opatrení, ako je napríklad vyhlásenie oblasti kontroly emisií síry v Stredozemnom mori (SECA) pre zaoceánske lode a veľké nákladné lode, ako je to v prípade Severného mora a Kanálu La Manche;

34. zdôrazňuje, že odvetvie poľnohospodárstva, najmä živočíšny priemysel, vyprodukuje približne 10 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, je najväčším producentom metánu a má vážne negatívne dôsledky na biodiverzitu na celom svete; je hlboko znepokojený tým, že emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve v posledných rokoch vzrástli a teraz predstavujú až 60 % súčasných celosvetových emisií metánu; zdôrazňuje, že zníženie emisií silného, ale krátkodobo účinného skleníkového plynu - metánu je nevyhnutnou stratégiou na udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 °C;

35. pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom otepľovania 28-krát väčším ako CO2[6] a že zníženie emisií metánu môže zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní koncentrácie prízemného ozónu a jej negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia a ľudské zdravie; víta zámer Komisie znížiť emisie metánu v príslušných odvetviach, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zníženiu koncentrácií ozónu v EÚ, a podporiť medzinárodné zníženie emisií metánu;

36. konštatuje, že sektor budov je v súčasnosti zodpovedný za 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2[7]v Európe; požaduje uvoľnenie potenciálu úspory energie a zníženie uhlíkovej stopy v súlade s cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov[8]dosiahnuť do roku 2050 fond vysoko energeticky účinných a dekarbonizovaných budov; zdôrazňuje, že zefektívnenie spotreby energie v budovách predstavuje významný potenciál ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov v Európe; ďalej sa domnieva, že budovy s nízkou spotrebou energie, do ktorých sa dodáva len energia z obnoviteľných zdrojov, sú nevyhnutnou podmienkou Parížskej dohody a programu EÚ pre rast, pracovné miesta v danej lokalite a lepšie životné podmienky pre občanov v celej Európe;

37. opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu ako súčasť strategického plánu Únie pre metán a aby na tento účel predložila legislatívne návrhy Parlamentu a Rade; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo bude jedným z hlavných zostávajúcich zdrojov emisií skleníkových plynov v EÚ v roku 2050, najmä v dôsledku emisií metánu a oxidu dusného; zdôrazňuje potenciál odvetvia poľnohospodárstva pri riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy, napríklad znížením počtu hospodárskych zvierat a ekologickými a technologickými inováciami, ako aj zachytávaním uhlíka v pôde;

38. zdôrazňuje zodpovednosť politík EÚ v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky v priebehu rokov, čo viedlo k zvýšeniu koncentrácie výroby, úrovní intenzívneho poľnohospodárstva a zneužívania zvierat, pričom sa použili obrovské dávky chemikálií (pesticídov a hnojív), a preto sa zvýšili regionálne nerovnosti a závislosť EÚ od zahraničných poľnohospodárskych výrobkov; žiada, aby sa pre každú krajinu stala skutočná tradícia biodiverzity východiskovým bodom, ktorý umožní znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo, namiesto toho, aby sa životnému prostrediu zasadil väčší úder, čo by spôsobilo ďalšie znečistenie pôdy, vody a vzduchu, najmä v Európe, a aby sa vo všetkých členských štátoch obnovila trvalo udržateľná poľnohospodárska politika;

39. vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosť posilniť opatrenia EÚ v oblasti fluórovaných skleníkových plynov sa nezohľadnila v stratégii Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s neúplne fluórovaným uhľovodíkom prostredníctvom prijatia systému udeľovania licencií na neúplne fluórovaný uhľovodík, zákaz jeho používania v odvetviach, v ktorých už nie je potrebný, prideľovanie kvót neúplne fluórovaného uhľovodíka prostredníctvom aukčného systému a plné vykonávanie nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch[9] tým, že sa zakáže každé zbytočné používanie SF 6, sú jasnými príležitosťami pomôcť EÚ splniť jej ciele vyplývajúce z Parížskej dohody;

40. je znepokojený rozporom medzi ambíciami v oblasti voľného obchodu a opatreniami v oblasti klímy a negatívnym vplyvom, ktorý budú mať budúce obchodné dohody, ako sú TTIP, CETA a TiSA, na ciele trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva preto Komisiu, aby do všetkých obchodných politík zahrnula záväzné ustanovenia týkajúce sa ľudských práv a cieľov trvalo udržateľného rozvoja a aby účinne rešpektovala demokratický zvrchovaný politický priestor vlád na reguláciu a prijímanie rozhodnutí v prospech svojho obyvateľstva;

41. požaduje, aby sa pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí uplatňoval širší európsky právny rámec, podľa ktorého by Súdny dvor Európskej únie mohol rozhodovať o klimatických a environmentálnych trestných činoch;

42. zdôrazňuje potrebu trvalo udržateľných postupov obhospodarovania lesov, ktoré zachovávajú rovnováhu medzi tromi hlavnými piliermi trvalo udržateľného rozvoja, a to ekologickým, hospodárskym a sociálno-kultúrnym, s cieľom podporiť opatrenia na riadenie s výraznými účinkami ukladania a sekvestrácie uhlíka, ako napríklad využívanie dreva ako stavebného materiálu v mestách aj na vidieku, ako náhrady za fosílne palivá a ako nástroja na lepšie zadržiavanie vody;

43. uznáva významný, i keď v konečnom dôsledku obmedzený potenciál zalesňovania v Európe; domnieva sa preto, že iniciatívy v oblasti zalesňovania musia byť doplnené konkrétnymi iniciatívami a stimulmi zameranými na posilnenie potenciálu sekvestrácie, pričom sa zabezpečí a posilní zdravie existujúcich lesných plôch, aby bolo možné využívať prínosy pre klímu, udržateľné biohospodárstvo a biodiverzitu; podporuje preto zalesňovanie opustenej a okrajovo produktívnej poľnohospodárskej pôdy, agrolesníctvo a minimalizáciu premeny lesných plôch na iné využitie pôdy, ako aj zvýšenú ochranu a obnovu lesov a mokradí ako miest prirodzeného odstraňovania uhlíka;

44. poukazuje na to, že opatrenia a politiky EÚ majú vplyv aj na prirodzené záchyty, pôdu a lesy mimo Európy a že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala zabrániť účinkom opatrení EÚ v tretích krajinách, ktoré sú škodlivé pre klímu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prísne medzinárodné pravidlá v rámci parížskeho súboru pravidiel, najmä pokiaľ ide o článok 6 Parížskej dohody, s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve, ako aj dvojitému započítaniu opatrení zalesňovania, ktoré by mohlo oslabiť globálne úsilie v oblasti klímy;

45. vyzýva na zavedenie odrádzajúcej dane na papier s cieľom minimalizovať jeho využívanie na všetkých úrovniach, najmä v oblasti reklamy a nadmerného balenia, ako aj na zavedenie zákazu rezania dreva na použitie v papieri a nábytku mimo hospodárskych lesov; naliehavo žiada, aby sa vyvinuli alternatívne postupy, ktoré sa umožnia vďaka veľmi vysokej úrovni rozvoja digitálnej podpory v našich súčasných spoločnostiach;

46. poukazuje na naliehavú potrebu znížiť uhlíkovú stopu modelov spotreby a výroby v EÚ, a to nielen v rámci EÚ, ale aj mimo nej, kde výroba krmív a biopalív vytvára obrovský tlak na klímu a na ekosystémy s vysokými zásobami uhlíka, ako sú dažďové pralesy a rašeliniská; požaduje silnú podporu bielkovinového a energetického prechodu , čo môže výrazne znížiť európsku uhlíkovú stopu; očakáva ďalšie prínosy pre biodiverzitu, potravinovú bezpečnosť, ľudské zdravie a dobré životné podmienky zvierat, ktoré prinesie úspech v týchto prechodoch;

47. zdôrazňuje úlohu trvácnych produktov z vyťaženého dreva a ich úlohu v odvetví využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesníctva (LULUCF) do roku 2030; zdôrazňuje, že budúci rámec by mal zvážiť príspevok týchto výrobkov vrátane tých, ktoré pochádzajú z kategórií poľnohospodárskej pôdy a nielen z obhospodarovaných lesov a zalesnenej pôdy;

48. zdôrazňuje význam zefektívnenia poľnohospodárskych modelov, ktoré podporujú poľnohospodárske systémy odolné voči extrémom počasia a zamoreniu škodcami, zlepšujú sekvestráciu uhlíka v pôde, zadržiavanie vody a agrobiodiverzitu;

Financovanie a výskum

49. domnieva sa, že viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 by sa mal pred prijatím posúdiť z hľadiska cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo a že sa - musí zaviesť štandardný test na overenie odolnosti výdavkov z rozpočtu EÚ proti zmene klímy; zdôrazňuje, že presadzovanie klimatického hľadiska sa musí plne začleniť do obsahu výskumu a inovácií a uplatňovať vo všetkých fázach výskumného cyklu ako jedna zo zásad financovania EÚ;

50. zdôrazňuje význam vytvorenia fondu pre spravodlivý prechod, najmä pre regióny, ktoré sú najviac postihnuté dekarbonizáciou, ako sú uhoľné regióny, v kombinácii so zohľadnením sociálnych aspektov súčasného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

51. vyzýva ECB ako inštitúciu EÚ, ktorá je, ako taká, viazaná Parížskou dohodou, aby ambiciózne zvýšila úvery poskytnuté na podporu trvalo udržateľného rozvoja a ekologického prechodu a aby sa usilovala o podstatné zvýšenie týchto úverov z roka na rok, a to na úkor úverov pre odvetvia fosílnych palív;

52. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú približne 55 miliárd EUR ročne; vyzýva EÚ a členské štáty[10] , aby okamžite pokračovali v postupnom rušení všetkých európskych a vnútroštátnych dotácií na fosílne palivá, zastavili akékoľvek nové povolenia na prieskum alebo ťažbu ropy alebo zemného plynu a zastavili využívanie existujúcich koncesií do roku 2030;

Úloha spotrebiteľov a obehové hospodárstvo

53. konštatuje, že napriek štatistike FAO o poklese celkovej spotreby mäsa a živočíšnych výrobkov na obyvateľa v EÚ-28 od 90. rokov minulého storočia sa v tom istom období zvýšila celková produkcia mäsa v dôsledku rozšírenia zámorských trhov, ktoré vyprodukujú ešte viac emisií uhlíka, ako aj v dôsledku obchodnej agendy EÚ; konštatuje, že obmedzená schopnosť EÚ vyrábať mäsové a živočíšne výrobky znamená, že jej obchodné politiky musia podporovať krátke dodávateľské reťazce pre tieto výrobky;

54. požaduje dodatočné opatrenia na podporu tohto trendu, okrem iného vo forme fiškálnej reformy s cieľom zatraktívniť zdravý a environmentálne priaznivý výber potravín, podporiť inovácie v oblasti trvalo udržateľných potravín, verejné informačné kampane o vplyve potravín na klímu a ukončiť finančnú podporu na uvádzanie živočíšnych bielkovín na trh;

55. požaduje zníženú sadzbu DPH pre majiteľov reštaurácií, ktorí používajú výrobky z krátkych dodávateľských okruhov a ekologické potraviny a výrobky;

56. zdôrazňuje, že je dôležité, aby v EÚ došlo nielen k nahradeniu v oblasti energie, ale aj k nahradeniu z hľadiska výrobkov/materiálov, t. j. k nahradeniu výrobkov a materiálov, ktoré sú z fosílnych zdrojov alebo pri výrobe ktorých vznikajú vysoké úrovne emisií, výrobkami z obnoviteľných zdrojov;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

57. zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a pokračujúceho dialógu na príslušných medzinárodných fórach a účinnej diplomacie v oblasti klímy s cieľom podnietiť podobné politické rozhodnutia smerom k zvýšeniu ambícií v oblasti zmeny klímy v iných regiónoch a tretích krajinách; vyzýva EÚ, aby zvýšila vlastné financovanie opatrení v oblasti klímy a aktívne pracovala na podpore členských štátov v tom, aby zvýšili pomoc v oblasti ochrany klímy (skôr rozvojovú pomoc než pôžičky) tretím krajinám, ktorá by mala dopĺňať zahraničnú rozvojovú pomoc, a nemala by sa započítavať dvakrát ako rozvojová pomoc a finančná pomoc v oblasti klímy;

58. vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľa ostatných veľkých hospodárstiev ešte stále nepracuje na stratégiách do roku 2050 a že v ostatných veľkých hospodárstvach neprebiehajú takmer žiadne diskusie o zvýšení vnútroštátne stanovených príspevkov, aby sa zosúladili s globálnym cieľom podľa Parížskej dohody; žiada preto Radu a Komisiu, aby zvýšili diplomaciu v oblasti klímy a prijali ďalšie vhodné opatrenia na podporu ostatných veľkých hospodárstiev, aby dodržiavali spoločné rámce a opatrenia v rámci formátov OSN, aby sme spoločne mohli dosiahnuť dlhodobé ciele Parížskej dohody;

59. zdôrazňuje, že samit OSN o zmene klímy, ktorý sa uskutoční v septembri 2019, by bol ideálnym momentom na to, aby vedúci aktéri oznámili zvýšenie ambícií v oblasti NDC; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať stanovisko k aktualizácii svojej NDC v dostatočnom predstihu, aby prišla na samit dobre pripravená a aby úzko spolupracovala s medzinárodnou koalíciou strán na podporu zvýšených klimatických ambícií;

 

°

° °

60. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.

[2] UNEP „Správa o medzerách v oblasti emisií za rok 2018“, s.10

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).“

[4] http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563472/IPOL_STU(2015)563472_EN.pdf

[5]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

[6] Van Dingenen, R., Crippa, M., Maenhout, G., Guizzardi, D., Dentener, F.: Global trends of methane emissions and their impacts on ozone concentrations, EUR 29394 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-96550-0, doi:10.2760/820175, JRC113210..

[7] https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/buildings

[8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti Ú. V. EÚ, L 156, 19.6.2018, s. 75).

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

[10] „Ceny energie a náklady na energiu v Európe“ (2019/1/14 REV 1)

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia