B9-0039/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ

(2019/2817(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na slobodné a demokratické rozhodnutie britských občanov z 23. júna 2016,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie[1] a na uznesenie z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom[2],

– so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 18. septembra 2019 o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže 23. júna 2016 hlasovalo 51,8 % voličov Spojeného kráľovstva (17,4 milióna ľudí) za vystúpenie z Európskej únie, čo je takmer rovnaký percentuálny podiel hlasov ako ten, ktorým bola Ursula von der Leyen zvolená za predsedníčku Európskej komisie;

B. keďže všetky finančné záväzky Spojeného kráľovstva voči EÚ a naopak zaniknú podľa medzinárodného práva na konci oznamovacej lehoty v zmysle článku 50, ak sa obe strany nedohodnú inak;

C. keďže Spojené kráľovstvo je jedným z najväčších čistých prispievateľov EÚ, pričom týmto čistým prispievateľom bolo každý rok svojho členstva (s výnimkou roku 1975);

D. keďže EÚ je colná únia so spoločným vonkajším colným sadzobníkom, a nie je preto zónou voľného obchodu;

E. keďže EÚ je klub zameraný na poskytovanie výhod svojim členským štátom, ktoré však majú právo vystúpiť, ak sa domnievajú, že bremeno členstva je väčšie než prínosy;

F. keďže zabezpečenie riadneho vystúpenia je podmienené nielen prístupom Spojeného kráľovstva, ale aj dobrou vôľou EÚ a aktérov, ktorí rokujú v jej mene;

G. keďže parlamentná väčšina v Spojenom kráľovstve nepodporila dohodu o vystúpení, ktorú ponúkla EÚ, a preto sa nepodarilo nájsť riešenie problému neregulovaného vystúpenia;

1. pripomína, že dodržiavanie zásad demokracie a národnej rozmanitosti patrí medzi základné hodnoty zmlúv EÚ;

2. pripomína inštitúciám a členským štátom EÚ, aby tieto zásady neignorovali a aby rešpektovali demokratické rozhodnutie britského ľudu;

3. dôrazne podporuje myšlienku umožniť a inštitucionalizovať medzivládnu spoluprácu medzi všetkými európskymi štátmi – práve táto spolupráca vlastne viedla k vytvoreniu EÚ;

4. berie na vedomie, že inštitúcie EÚ preukázali dlhodobý záujem o rozšírenie rozsahu svojich právomocí nad rámec pôvodnej myšlienky „Európy národov“, ktorú sformuloval Charles de Gaulle;

5. domnieva sa, že zásada subsidiarity je kľúčová pre myšlienku „Európy národov“ a že by predstavovala nevyhnuteľnú prekážku pre všetky príliš rozšírené tendencie centralizácie a nadmernej regulácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Súdny dvor Európskej únie ignorujú, podkopávajú a narúšajú zásadu subsidiarity; zdôrazňuje potrebu obnoviť zásadu subsidiarity; žiada, aby sa určité právomoci vrátili členským štátom;

6. víta živé demokratické tradície v niektorých členských štátoch, ktoré zdôrazňujú reakciu na poľutovaniahodný trend centralizácie;

7. domnieva sa, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve predstavuje legitímne rozhodnutie členského štátu odvrátiť sa od „čoraz užšej únie“;

8. domnieva sa, že odchod Spojeného kráľovstva je prospešný nielen pre samotné kráľovstvo, ale aj pre všetky členské štáty, pretože z neho jasne vyplýva, že členstvo v EÚ nie je nevyhnutné, ale je demokratickou voľbou na vnútroštátnej úrovni;

9. je presvedčený, že všetky nové dohody medzi Spojeným kráľovstvom a zvyškom Európskej únie by mali byť recipročné, pretože čokoľvek iné bude viesť k roztrpčeniu a vytvorí problémy do budúcnosti;

10. pochybuje, že dohoda o vystúpení bola navrhnutá tak, aby sa zabezpečila reciprocita medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; zdôrazňuje, že neratifikovanie dohody o vystúpení zo strany Dolnej snemovne a neschopnosť získať parlamentnú väčšinu sú jasným dôkazom toho, že dohoda primerane neodráža záujmy Spojeného kráľovstva;

11. rešpektuje preto deklarovaný zámer Borisa Johnsona opustiť v krajnom prípade EÚ bez dohody o vystúpení;

12. zdôrazňuje, že takmer hocijaká vzájomne odsúhlasená dohoda o vystúpení by bola pre občanov, spotrebiteľov a podniky v EÚ prospešnejšia;

13. poukazuje na to, že neschopnosť dosiahnuť obojstranne prijateľnú dohodu o vystúpení ohrozila hospodársky blahobyt miliónov ľudí v EÚ; domnieva sa preto, že osoby zodpovedné za rokovania o dohode o vystúpení by sa mali zodpovedať, ak strany neuzavrú vzájomne prijateľnú dohodu o vystúpení; požaduje okamžité odstúpenie Michela Barniera, ktorý ako vyjednávač EÚ pre brexit svojou nekompromisnou a antagonistickou taktikou vyjednávania spôsobil mesiace trvajúcu škodlivú hospodársku a politickú neistotu;

14. zostáva skeptický, pokiaľ ide o výhody ďalšieho predĺženia;

15. zdôrazňuje, že výsledky referenda jasne ukázali vôľu britských občanov opustiť EÚ; domnieva sa, že aj scenár bez dohody a prechod na pravidlá WTO v obchodnom vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by boli vhodnejšie ako ignorovanie vôle ľudu;

16. trvá na tom, že rokovania o budúcej dohode o nových formách priateľskej spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by sa už nemali odkladať, aby takáto dohoda čo najskôr nadobudla platnosť;

17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, národným parlamentom a vláde Spojeného kráľovstva.