NÁVRH UZNESENIA o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy
17.9.2019 - (2019/2819(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Michael Gahler, Andrius Kubilius, Rasa Juknevičienė, Željana Zovko, David McAllister, Antonio Tajani, Sandra Kalniete, Traian Băsescu, Radosław Sikorski, Andrzej Halicki, Andrey Kovatchev, Ewa Kopacz, Kinga Gál, Vangelis Meimarakis, Lukas Mandl, György Hölvényi, Alexander Alexandrov Yordanov, Andrea Bocskor, Inese Vaidere, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Vladimír Bilčík, Ivan Štefanec
v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0097/2019
B9‑0097/2019
Uznesenie Európskeho parlamentu o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy
Európsky parlament,
– so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945[1],
– so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[2],
– so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,
– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[4],
– so zreteľom na správu Komisie z 22. decembra 2010 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe (COM(2010)0783),
– so zreteľom na závery Rady z 9. – 10. júna 2011 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe,
– so zreteľom na Varšavskú deklaráciu z 23. augusta 2011 o európskom pamätnom dni obetí totalitných režimov,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád ôsmich členských štátov EÚ z 23. augusta 2018 o pripomenutí obetí komunizmu,
– so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v roku 2019 si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, v ktorej ľudské utrpenie dostalo bezprecedentný rozmer a ktorá viedla k okupácii európskych krajín na niekoľko desaťročí;
B. keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, podpísali komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajné protokoly, ktorými sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili do oblastí záujmu medzi dvoma totalitnými režimami a vydláždila cesta pre prepuknutie druhej svetovej vojny;
C. keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov – Ribbentrop, po ktorom nasledovala nemecko-sovietska zmluva o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939, bola Poľská republika najskôr obsadená Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo poľskému národu spôsobilo rozhodujúcu stratu poľskej nezávislosti a bezprecedentnú tragédiu; keďže v dôsledku toho začal komunistický Sovietsky zväz 30. novembra 1939 agresívnu vojna proti Fínsku a v júni 1940 okupoval a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko;
D. keďže komunistický Sovietsky zväz ako spojenec a partner nacistického Nemecka politicky a hospodársky prispel k Hitlerovmu podrobeniu západnej Európy tým, že Nemecku poskytol počas prvých 22 mesiacov vojny bezpečné útočisko, rôzny strategický tovar vrátane ropy a obilia, ako aj politickú podporu napríklad tým, že nariadila francúzskym komunistom, aby sa nepostavili proti nacistickej invázii;
E. keďže strategickým cieľom vedúcich predstaviteľov Kremľa bolo pokročiť v globálnej komunistickej revolúcii podnecovaním vojny medzi nacistickým Nemeckom a západnými spojencami, aby sa obe strany navzájom oslabili, až kým budú zrelé na sovietizáciu – plány, ktoré boli politbyru predstavené na Stalinovej tajnej adrese 19. augusta 1939;
F. keďže po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny prebiehala v niektorých európskych krajinách povojnová obnova a zmierenie, zatiaľ čo iné krajiny zostali pol storočia pod sovietskou okupáciou a komunistickou diktatúrou, pričom im boli znemožnené sloboda, suverenita, ľudské práva a sociálno-ekonomický rozvoj;
G. keďže zločiny nacistického režimu boli súdené a potrestané v Norimberskom procese; keďže pretrváva naliehavá potreba plnej informovanosti a morálneho a právneho posúdenia zločinov spáchaných stalinizmom a komunistickými diktatúrami;
H. keďže v niektorých členských štátoch EÚ bol komunistický režim zákonom vyhlásený za „zločinecký režim“ a Komunistická strana za „zločineckú organizáciu“;
I. keďže proces rozširovania EÚ v roku 2004 zahŕňajúci niektoré európske krajiny, ktoré trpeli v dôsledku sovietskej okupácie a komunistických diktátorských režimov, znamenal návrat týchto krajín do európskej rodiny, do ktorej patria;
J. keďže spomienky na obete totalitných režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov spáchaných komunistickými, nacistickými a inými diktatúrami sú životne dôležité pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti EÚ voči súčasným vonkajším hrozbám;
K. keďže Európsky parlament vo svojom historickom uznesení o situácii v Estónsku, Lotyšsku a Litve, ktoré bolo prijaté 13. januára 1983[5] v reakcii na baltické odvolacie konanie 45 štátnych príslušníkov z týchto krajín, odsúdil, že okupácia predtým nezávislých a neutrálnych štátov Sovietskym zväzom nastala v roku 1940 v nadväznosti na pakt Molotov – Ribbentrop a pretrvávala aj v deň prijatia uznesenia;
L. keďže pred 30 rokmi, 23. augusta 1989, sa pri príležitosti 50. výročia paktu Molotov – Ribbentrop a spomienky na obete totalitných režimov spojili dva milióny Litovčanov, Lotyšov a Estóncov, ktorí si spojili ruky a vytvorili ľudskú reťaz týchto troch národov od Vilniusu až po Tallin;
1. zdôrazňuje, že druhá svetová vojna, najničivejšia vojna v dejinách Európy, sa začala ako bezprostredný dôsledok neslávne známej nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení z 23. augusta 1939, známej aj ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajných protokolov, na základe ktorej si dva totalitné režimy so spoločným cieľom dobyť svet, rozdelili Európu do dvoch zón vplyvu;
2. pripomína, že v 20. storočí priniesli nacistické a komunistické režimy masové vraždy, genocídu, deportácie a straty na životoch v rozsahu doposiaľ nevídanom v histórii ľudstva; pripomína hrozný trestný čin holokaustu, ktorého sa dopustil nacistický režim;
3. vyjadruje hlboký rešpekt voči každej obeti týchto totalitných režimov a vyzýva všetky európske inštitúcie a všetkých aktérov, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie pripomínania si a náležitého procesu v súvislosti s hroznými totalitnými zločinmi proti ľudskosti a systematickým hrubým porušovaním ľudských práv, a aby zaručili, že takéto zločiny sa nebudú nikdy opakovať;
4. čo najdôraznejšie odsudzuje násilné činy, zločiny proti ľudskosti a masové porušovanie ľudských práv páchané totalitnými nacistickými a komunistickými režimami;
5. vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby prijali jasne a zásadovo odsúdili trestné činy a násilné činy páchané totalitnými komunistickými režimami a nacistickým režimom;
6. vyjadruje znepokojenie nad nárastom krajne pravicových a krajne ľavicových hnutí v členských štátoch;
7. žiada všetky členské štáty EÚ, aby si 23. augusta pripomínali Európsky deň spomienky na obete totalitných režimov tak na úrovni EÚ, ako aj na štátnej úrovni, a aby zvyšovali informovanosť mladšej generácie o týchto otázkach a zabezpečili, že história a analýzy dôsledkov totalitných režimov budú súčasťou osnov a učebníc na všetkých školách v EÚ;
8. vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú podporu projektom na podporu historickej pamäti a povedomia v členských štátoch, ako aj činnostiam platformy európskej pamäti a svedomia, a aby vyčlenila primerané finančné prostriedky v rámci programu Európa pre občanov s cieľom podporiť pamiatku na obete totalitarizmu a pripomínať si ich;
9. poukazuje na to, že v krajiny východnej a strednej Európy sa vďaka svojmu pristúpeniu k EÚ a NATO nielenže vrátili do európskej rodiny slobodných demokratických krajín, ale takisto preukázali nebývalý úspech pri vykonávaní reforiem a pri zavádzaní sociálno-ekonomického rozvoja s pomocou EÚ; zdôrazňuje však, že európsky mierový a integračný projekt nebude dokončený, kým sa všetky európske krajiny, ktoré si zvolia cestu európskych reforiem, ako sú Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, nestanú plnoprávnymi členmi EÚ;
10. domnieva sa, že úspech Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska, ktorý môže zabezpečiť len proces integrácie do EÚ, bude najúčinnejším nástrojom na podporu pozitívnej transformácie v Rusku, ktorý by umožnil Rusku konečne prekonať tragické dôsledky paktu Molotov – Ribbentrop;
11. domnieva sa, že Rusko je aj naďalej najväčšou obeťou komunistického totalitarizmu a že jeho vývoj smerom k demokratickému štátu bude sťažený, pokiaľ budú vláda, politická elita a politická propaganda ďalej kamuflovať komunistické trestné činy a glorifikovať sovietsky totalitný režim; vyzýva preto všetky časti ruskej spoločnosti, aby uzavreli svoju tragickú minulosť;
12. vyjadruje hlboké znepokojenie nad snahami dnešných vedúcich predstaviteľov Ruska o prekrútenie historickej skutočnosti a tutlanie zločinov spáchaných totalitným režimom v Sovietskom zväze; považuje tieto pokusy za nebezpečný prvok informačnej vojny, ktorá sa vedie proti demokratickej Európe a snaží sa rozdeliť náš kontinent; vyzýva preto Komisiu, aby proti tomuto úsiliu rázne zakročila;
13. upozorňuje na pokračujúce používanie symbolov komunistického totalitného režimu na verejných priestranstvách a na komerčné účely, pričom pripomína, že viaceré európske krajiny zakázali používanie tak nacistických, ako aj komunistických symbolov;
14. poznamenáva, že ponechanie pamätníkov vo verejných priestoroch (parky, námestia, ulice atď.) niektorých členských štátov, ktorými sa vyzdvihuje sovietska armáda, ktorá tieto krajiny okupovala, vytvára podmienky na prekrúcanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.