Postup : 2019/2833(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0113/2019

Predkladané texty :

B9-0113/2019

Rozpravy :

PV 10/10/2019 - 2
CRE 10/10/2019 - 2

Hlasovanie :

PV 10/10/2019 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{02/10/2019}2.10.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0113/2019</NoDocSe>
PDF 151kWORD 56k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov</Titre>

<DocRef>(2019/2833(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Dimitrios Papadimoulis, Younous Omarjee</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0113/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov

(2019/2833(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

 so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[1], a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 2017/1123 z 20. júna 2017[2],

 so zreteľom na články 106a a 171 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch[3],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020 sa ukázal ako nedostatočný pri riešení konkrétnych potrieb občanov a výziev, ktorým čelia členské štáty; keďže súčasné neoliberálne politiky úsporných opatrení zväčšili sociálno-ekonomické nerovnosti v členských štátoch a medzi nimi, prehĺbili recesiu v niektorých členských štátoch, zvýšili počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, podkopali sociálnu funkciu štátu, oslabili práva ľudí a pracovníkov a viedli k zvýšeniu nezamestnanosti a zníženiu verejných výdavkov v životne dôležitých štrukturálnych oblastiach; keďže deregulácia trhu práce a regresívne daňové systémy prehlbujú príjmové a majetkové rozdiely;

B. keďže klimatické a environmentálne krízy, ako aj strata biodiverzity, ktorá je charakteristická pre šieste masové vymieranie druhov, predstavujú hrozbu pre stabilitu, zdravie a živobytie spoločenstiev na celom svete, ako aj pre dobré životné podmienky zvierat; keďže záväzky prijaté na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 (COP 21), opätovne potvrdené na samite OSN o opatreniach v oblasti klímy v roku 2019, neboli dostatočne splnené;

C. keďže je naliehavo potrebný iný integračný proces, ktorý slúži sociálnemu a demokratickému pokroku, ponúka spravodlivé a mierové riešenia medzinárodných výziev, podporuje celosvetový kultúrny dialóg a je pevne založený na rovnocennej spolupráci zvrchovaných krajín;

D. keďže narastá povedomie a dopyt po ďalších opatreniach na podporu udržateľného, kvalitatívneho a sociálne vyváženého rastu, vytvárania pracovných miest, solidarity, prosperity pre všetkých, spravodlivého prerozdelenia bohatstva, istoty zamestnania a sociálnej ochrany, poskytovania kvalitných, univerzálnych a bezplatných verejných služieb, environmentálneho blahobytu a cenovo dostupného bývania, energetiky, komunikácií, infraštruktúry a verejných služieb vo všeobecnosti, a to najmä pre najzraniteľnejšie osoby;

1. berie na vedomie zásadu jednomyseľnosti v prípade rozhodnutí o VFR v Rade; pripomína zásady spolurozhodovania a bežného demokratického fungovania inštitúcií, pokiaľ ide o postup prijímania VFR; nesúhlasí preto s prístupom rokovacieho rámca, ktorý sleduje Rada, pretože narúša výsady Parlamentu ako spoluzákonodarcu, ktoré sú zakotvené v zmluve;

2. zdôrazňuje, že budúci VFR musí zodpovedať skutočným potrebám, požiadavkám a túžbam ľudí v Európe; zdôrazňuje, že musí vychádzať z novej stratégie – nového sociálno-ekologického plánu verejných investícií na úrovni EÚ zameraného na rozvojové stratégie členských štátov, ktorý bude riešiť súčasné vnútorné a vonkajšie výzvy a podporí núdzový prechod na environmentálne udržateľnú, sociálne pokrokovú a spravodlivejšiu Európu; trvá na tom, že treba výrazne zvýšiť rozpočet EÚ s cieľom podporiť solidaritu a zachovať a posilniť jeho prerozdeľovaciu funkciu, a tak zaručiť dodržiavanie zásady sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a plnenie cieľov udržateľného rozvoja OSN v rámci EÚ a mimo nej a zároveň zaistiť financovanie a osobitné opatrenia potrebné pre najvzdialenejšie regióny EÚ;

3. požaduje transparentné vyčleňovanie finančných prostriedkov Únie a špeciálnych finančných nástrojov, aby bolo možné zabezpečiť zodpovedné využívanie týchto nástrojov a ich súlad s týmto sociálno-ekologickým plánom verejných investícií; navrhuje, aby sa zmiernenie zmeny klímy začlenilo do celého rozpočtu Únie tým, že sa v rozpočtových položkách VFR v plnej miere zohľadní zásada zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy; naliehavo žiada, aby sa fond pre spravodlivú transformáciu pre uhoľné regióny v EÚ využíval len na projekty zamerané na postupné ukončenie využívania fosílnych palív;

4. požaduje systém príjmov Únie založený na skutočných vlastných zdrojoch získaných zdanením finančného sektora, a to napríklad prostredníctvom dane z finančných transakcií, ako aj prípadným ďalším zdanením veľkých digitálnych nadnárodných spoločností a najviac znečisťujúcich odvetví, ako napríklad zavedením dane z plastu a hraničnej dane z uhlíka; požaduje spoločný základ dane z príjmov právnických osôb s cieľom dosiahnuť autonómny, spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchší a rovnoprávnejší finančný systém; trvá na tom, že je naliehavo potrebné posilniť orgány, ktoré bojujú proti daňovým únikom a daňovým podvodom, ako aj spoluprácu medzi nimi a zriadiť európsky orgán, ktorý bude podporovať ich nadnárodný boj; podporuje konsolidovaný čierny zoznam EÚ uvádzajúci súčasné daňové raje v rámci EÚ; navrhuje zavedenie mechanizmu, na základe ktorého by museli spoločnosti, ktoré sú príjemcami grantov EÚ, vrátiť získané finančné prostriedky členským štátom, ak sa po prijatí dotácie rozhodnú premiestniť do krajiny mimo Únie;

5. pripomína svoju pozíciu, že európske fondy podporujúce cieľ územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti nemôžu byť obetované v záujme nových cieľov EÚ; pripomína, že súdržnosť predstavuje rozsiahlu politiku Únie v oblasti solidarity; zasadzuje sa za výrazné zvýšenie rozpočtu na regionálne politiky, keďže sa ukázalo, že súčasný objem prostriedkov vyčlenených na súdržnosť je nedostatočný; navrhuje, aby sa nové politiky EÚ nefinancovali z finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že treba odmietnuť akúkoľvek makroekonomickú alebo politickú podmienenosť využívania finančných prostriedkov Spoločenstva;

6. naliehavo vyzýva, aby sa vypracoval sociálno-ekonomický model, ktorého hlavným zámerom bude ukončenie nerovností medzi štátmi a dosiahnutie vysokej životnej úrovne pracovníkov a ľudí vo všeobecnosti; zdôrazňuje najmä potrebu podstatne zvýšiť financovanie programov, ktoré podporujú zamestnanosť s príslušnými právami a sociálne začlenenie mladých ľudí; odmieta akýkoľvek pokus o zrušenie Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby;

7. trvá na tom, aby sa posilnili osobitné programy na podporu investícií do výskumu, vzdelávania, mobility (t. j. bezplatnej verejnej dopravy), inovácií a technologického pokroku, čím sa podporí prechod na model udržateľnej výroby, adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie, ako aj progresívna sociálna a hospodárska zmena;

8. trvá na tom, že v záujme prípravy na digitálny vek musí rozpočet EÚ poskytovať primeranú podporu digitálnej gramotnosti pre všetkých, zvrchovanosť v oblasti údajov a rozmanitú digitálnu ponuku pre občanov a zároveň zabezpečiť najvyšší stupeň ochrany osobných údajov;

9. zdôrazňuje, že brexit nesmie viesť k zníženiu rozpočtu na environmentálne a sociálne politiky ani na politiku súdržnosti; zdôrazňuje význam rokovaní o budúcom VFR a naliehavo žiada, aby boli dôsledky brexitu na zásadné rozpočtové riadky rozpočtu Únie, ako je politika súdržnosti, čo najviac obmedzené;

10. vyzdvihuje významný prínos Únie k mieru a zmiereniu v Írsku, najmä prostredníctvom podpory Veľkopiatkovej dohody vo všetkých jej častiach, a víta všetky predchádzajúce záväzky Komisie a Parlamentu, že základné európske finančné prostriedky budú Írsku, a to severu i juhu, poskytované aj po brexite; vyzýva Komisiu, aby sa pripravila na scenár zjednoteného Írska;

11. zdôrazňuje, že treba uskutočňovať účinné stratégie na predchádzanie zmene klímy, adaptáciu na ňu a jej zmierňovanie v rámci celej EÚ s cieľom dlhodobo chrániť poľnohospodársku pôdu; zdôrazňuje, že je potrebná verejná spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá uprednostňuje malých poľnohospodárov, miestne poľnohospodárstvo a družstvá, ktorá dáva rentabilné ceny do centra záujmu poľnohospodárskej politiky a ktorá zavádza nástroje na reguláciu trhov a výroby; uznáva právo každej krajiny produkovať potraviny a garantovať potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť; vyzýva na ďalšiu podporu opatrení v oblasti sociálno-ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti, dobrých životných podmienok zvierat a biodiverzity; vyzýva na revíziu súčasnej poľnohospodárskej politiky orientovanej na vývoz a postupov intenzívneho poľnohospodárstva;

12. vyzýva na ochrana biodiverzity v morskom prostredí; zdôrazňuje, že rybárska politika by mala zohľadňovať environmentálne, hospodárske a sociálne rozmery rybolovu s cieľom zaviesť udržateľné postupy riadenia, ktoré by mohli zahŕňať vlastné obmedzenia a vytvorenie zón bez rybolovu v oblastiach, v ktorých sú ohrozené populácie rýb a biodiverzita; vyzýva na vytvorenie programu na podporu maloobjemového, pobrežného a drobného rybolovu, ktorý je najudržateľnejším segmentom tohto odvetvia a ktorý vytvára veľkú väčšinu pracovných miest; domnieva sa, že ochranné opatrenia, ako sú plány obnovy populácií alebo vytvorenie zón bez rybolovu v oblastiach, v ktorých sú ohrozené populácie rýb a biodiverzita, musia byť riadne financované z rozpočtu EÚ spôsobom, ktorý bude kompenzovať vplyv na príjmy malých rybárov; navrhuje komplementárnejší vzťah medzi rybárskymi dohodami a rozvojovou politikou, ktorý by zabezpečil, aby tieto dohody prispievali k rozvoju odvetvia rybolovu v tretích krajinách;

13. poukazuje na základnú potrebu vytvoriť rozpočtový okruh pre udržateľný cestovný ruch vzhľadom na význam tohto odvetvia pre hospodárstvo EÚ, aby bolo možné riešiť spoločné výzvy, ako je vplyv zmeny klímy a iných človekom spôsobených kríz vo všeobecnosti, a to prostredníctvom mechanizmu krízového riadenia v turistických destináciách a posilnením konkurencieschopnosti tohto odvetvia okrem iného aj propagáciou Európy ako turistickej destinácie;

14. zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ určené na prijímanie a integráciu migrantov a žiadateľov o azyl sa musia podstatne zvýšiť; trvá na tom, že treba okamžite upustiť od súčasných priorít, ako sú outsourcing kontroly hraníc a výrazný nárast nákladných bezpečnostných opatrení vrátane zaistenia a rozsiahlych informačných systémov, ktoré nepreukázali svoju účinnosť a sú často v rozpore s právami migrantov a utečencov; vyzýva Úniu, aby sa politicky a finančne zaviazala k otvoreniu bezpečných a legálnych ciest pre migrantov a žiadateľov o azyl a zároveň zabezpečila proaktívny pátrací a záchranný program; žiada, aby sa rozvojové fondy a humanitárna pomoc Únie neviazali na kapacitu a/alebo ochotu partnerských krajín spolupracovať v oblasti kontroly migrácie, napríklad prostredníctvom readmisných doložiek alebo záväzkov v oblasti riadenia migrácie; trvá na tom, že treba zrušiť projekty, ktoré nie sú v súlade so záväzkami Únie a členských štátov v oblasti dodržiavania základných práv; požaduje vybudovanie účinných partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti pre ľudské práva s cieľom zabezpečiť konzultáciu s nimi pri príprave, plánovaní, monitorovaní, vykonávaní a hodnotení poskytovania financovania na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; vyjadruje poľutovanie nad použitím významnej časti finančných prostriedkov na rozsiahle informačné systémy a trvá na tom, aby EÚ nefinancovala žiadne ďalšie spôsobilosti v oblasti dozoru, a to ani formou pilotných projektov;

15. naliehavo žiada, aby boli všetky verejné investície do zdravotníctva, vzdelávania, bývania, iných sociálnych služieb, dopravy a komunikácií, životného prostredia, ochrany vidieckych, vzdialených a najchudobnejších oblastí, kultúry a prijímania a integrácie migrantov a žiadateľov o azyl vyňaté z pravidiel EÚ týkajúcich sa deficitu stanovených v Pakte stability a rastu EÚ, a to až do jeho zrušenia;

16. zdôrazňuje význam Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), pokiaľ ide o reakciu na veľké prírodné katastrofy, a berie na vedomie navrhované zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre FSEÚ; vyzýva Komisiu, aby ďalej zvýšila zdroje tohto fondu a upravila pravidlá tak, aby bola jeho mobilizácia pružnejšia a aby bolo možné lepšie sa prispôsobiť jednorazovým udalostiam s cieľom pokryť širší rozsah katastrof so závažnými následkami a skrátiť čas medzi katastrofou a dostupnosťou finančných prostriedkov;

17. vyzýva na podporu mieru, a to najmä na zvýšenie podpory opatrení na odstránenie chudoby, humanitárnej pomoci a udržateľného a spravodlivého hospodárskeho a sociálneho rozvoja; trvá na tom, že vonkajšia spolupráca by mala byť založená na zásade medzinárodnej solidarity, multilateralizmu a dodržiavania zvrchovanosti tretích krajín; opätovne zdôrazňuje význam rozvojovej politiky EÚ pri plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov udržateľného rozvoja; požaduje preto zvýšenie finančných prostriedkov pre rozvojové krajiny a ambiciózny a primerane financovaný Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI);

18. zdôrazňuje, že okrem parlamentnej kontroly vonkajšej činnosti Únie je potrebný väčší demokratický dohľad, ako aj vysledovateľnosť finančných prostriedkov a výdavkov; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba zaručiť riadne financovanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA);

19. požaduje demilitarizáciu politík EÚ, záväzok k jadrovému odzbrojeniu a ukončenie vonkajších vojenských zásahov; dôrazne odmieta zriadenie Európskeho obranného fondu a Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu;

20. pripomína záväzok zabezpečiť riadne fungovanie inštitúcií EÚ a dodržiavať zásadu viacjazyčnosti; odmieta ďalšie znižovanie ľudských zdrojoch, ktoré by mohlo ohroziť legislatívnu spôsobilosť každej inštitúcie, a vyjadruje znepokojenie nad súčasnou politikou v oblasti ľudských zdrojov vzhľadom na nárast výziev a pracovnej záťaže v inštitúciách EÚ;

21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj ďalším príslušným inštitúciám a orgánom.

 

[1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

[2] Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2018)0226.

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia