Postup : 2019/2755(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0154/2019

Predkladané texty :

B9-0154/2019

Rozpravy :

PV 23/10/2019 - 18
CRE 23/10/2019 - 18

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.9
CRE 24/10/2019 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{21/10/2019}21.10.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0154/2019</NoDocSe>
PDF 169kWORD 56k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie  B9‑0052/2019 a B9‑0053/2019</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o pátracích a záchranných operáciách v Stredozemnom mori</Titre>

<DocRef>(2019/2755(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Juan Fernando López Aguilar</Depute>

<Commission>{LIBE}v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0000/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o pátracích a záchranných operáciách v Stredozemnom mori

(2019/2755(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951, najmä na jeho článok 33, Protokol z roku 1967 o právnom postavení utečencov, Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982 (UNCLOS), Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS) a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 (SAR) v znení zmien, a na súvisiace rezolúcie Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), najmä uznesenie MSC.167 (78) z 20. mája 2004 s názvom Usmernenia o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori,

 so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov z 24. apríla 2013 s názvom Regionálna štúdia: riadenie vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyv na ľudské práva migrantov,

 so zreteľom na spoločné oznámenie osobitného spravodajcu OSN o situácii ochrancov ľudských práv; nezávislého experta pre ľudské práva a medzinárodnú solidaritu; osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov; osobitnej spravodajkyne OSN o súčasných formách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, osobitného spravodajcu OSN o mučení a inom krutom, neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní; a osobitnej spravodajkyne pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi z 15. mája 2019 (AL ITA 4/2019),

 so zreteľom na pozíciu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k návratom do Líbye zo septembra 2018,

 so zreteľom na správu podpornej misie OSN v Líbyi a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv migrantov a utečencov v Líbyi,

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o podpornej misii OSN v Líbyi z 26. augusta 2019,

 so zreteľom na odporúčanie komisárky Rady Európy pre ľudské práva z júna 2019 s názvom Zachránené životy. Ochránené práva. Preklenutie nedostatkov v ochrane utečencov a migrantov v Stredozemí,

 so zreteľom na výzvu komisárky Rady Európy pre ľudské práva zo 7. októbra 2019 o odvážnejších opatreniach na ochranu ľudských práv a dôstojnosti všetkých migrantov v Stredozemí,

 so zreteľom na článok 18 Charty základných práv EÚ,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie o úmysle týkajúce sa riadeného núdzového postupu – dobrovoľných záväzkoch členských štátov týkajúcich sa predvídateľného dočasného mechanizmu solidarity z 23. septembra 2019 (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Malta a XXX za prítomnosti fínskeho predsedníctva Rady EÚ a Komisie),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015, ktorým sa zavádza akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 ‑ 2020) (COM(2015)_0285),

 so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2019 o základných právach a jej aktualizáciu z júna 2019 s názvom Lode mimovládnych organizácií zapojené do pátracích a záchranných opatrení v Stredozemnom mori a vyšetrovania trestných činov,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o úsilí zameranom na uskutočňovanie premiestňovania[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v súvislosti s globálnymi paktmi OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci[4];

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017[5],

 so zreteľom na aktualizáciu z roku 2018 štúdie z roku 2016 s názvom Plní svoj účel? Smernica o napomáhaní a kriminalizácia humanitárnej pomoci neregulárnym migrantom,

 so zreteľom na vypočutie o pátracích a záchranných operáciách v Stredozemnom mori, ktoré sa 3. októbra 2019 konalo vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

 so zreteľom na otázky pre Radu (O-000024/19 – B9‑0052/2019) a Komisiu (O-000025/19 – B9‑0053/2019) o pátracích a záchranných operáciách,

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

A. keďže Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) odhaduje, že v roku 2019 je doteraz 933 ľudí nezvestných alebo zomrelo v Stredozemnom mori na ceste do Európy; keďže počet úmrtí v Stredozemnom mori od roku 2015 klesá (3 771 v roku 2015, 2 277 v roku 2018); keďže podľa UNHCR napriek významnému poklesu príchodov (141 472 v roku 2018 v porovnaní s 1 032 408 v roku 2015) je trasa z Líbye do Európy stále migračnou trasou s najvyšším počtom úmrtí na svete (doteraz 646 úmrtí v roku 2019) a v roku 2018 bola päťkrát nebezpečnejšia než v roku 2015, a to najmä v dôsledku zníženia pátracích a záchranných činností (SAR) pri líbyjskom pobreží;

B. keďže mnohí zraniteľní ľudia, ako sú ženy a maloleté osoby bez sprievodu, patria medzi tých, ktorí sa snažia dostať do Európy prechodom cez Stredozemné more; keďže mnohí z nich sú vystavení riziku obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, a preto potrebujú okamžitú ochranu (percentuálny podiel maloletých osôb bez sprievodu prichádzajúcich cez centrálne Stredozemie zostal počas posledných 5 rokov nezmenený na úrovni 15 %, pričom tento rok dosiahlo talianske pobrežie viac ako 1 100 maloletých osôb bez sprievodu);

C. keďže záchrana životov je prejavom solidarity s ohrozenými osobami, ale predovšetkým zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného práva a práva Únie, pretože článok 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia, vyžaduje, aby štáty poskytli pomoc každej osobe v núdzi na mori[6];

D. keďže článok 19 ods. 2 písm. g) dohovoru UNCLOS v spojení s článkom 17 tohto dohovoru stanovuje, že cudzia loď má právo na pokojný prechod cez teritoriálne vody zmluvných štátov dohovoru, a že prechod cudzej lode sa považuje za plavbu, ktorá poškodzuje mier, poriadok alebo bezpečnosť pobrežného štátu, ak sa v pobrežnom mori vykonáva nalodenie alebo vylodenie akéhokoľvek tovaru, meny alebo osoby, ktoré je v rozpore s colnými, fiškálnymi, imigračnými alebo sanitárnymi zákonmi a inými právnymi predpismi pobrežného štátu;

E. keďže v medzinárodnom morskom práve sa od štátov vyžaduje, aby prijali preventívne opatrenia, opatrenia včasného varovania a opatrenia reakcie s cieľom znížiť riziko úmrtí na mori, a to aj prostredníctvom prevádzkovania primeraných a účinných pátracích a záchranných služieb; keďže v európskych právnych predpisoch v oblasti ľudských práv sa od štátov vyžaduje, aby plnili pozitívne úlohy, pokiaľ ide o ochranu životov osôb v ich jurisdikcii, a aby prijali preventívne opatrenia s cieľom predísť skutočným a bezprostredným rizikám pre ľudský život;

F. keďže v prípade, že námorné záchranné koordinačné centrum (MRCC) zodpovedné za región SAR nepreberie zodpovednosť za operáciu, vrátane prípadov, keď je nepreberanie systematické, usmernenia MSC IMO o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori z roku 2004 považujú prvé záchranné koordinačné centrum, ktoré bolo informované o situácii, za zodpovedné;

G. keďže medzinárodné námorné právo[7] a právo v oblasti ľudských práv, ako aj právo Únie, vyžadujú, aby boli zachránené osoby vylodené na bezpečné miesto[8]; keďže podľa práva Únie je bezpečné miesto miestom, na ktorom sa záchranné operácie pokladajú za ukončené, kde nie je ohrozená bezpečnosť života zachránených osôb, kde je možné uspokojiť ich základné ľudské potreby a je možné zorganizovať ich prepravu na ďalšie alebo na konečné miesto určenia, a to s prihliadnutím na ochranu ich základných práv v súlade so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia[9];

H. keďže všetky plavidlá plaviace sa v Stredozemnom mori, aj tie, ktoré sa zúčastňujú na záchranných operáciách, majú povinnosť dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory a iné uplatniteľné pravidlá;

I. keďže Rada v súčasnosti neuvažuje o žiadnom predvídateľnom mechanizme pre vylodenie a premiestnenie, a to aj napriek vyhláseniam z júla 2019 po stretnutí na vysokej úrovni v Paríži, že 14 členských štátov súhlasilo s novým mechanizmom solidarity, ktorý navrhli Nemecko a Francúzsko, a v súvislosti s ktorým sa následne 23. septembra na Malte uskutočnilo stretnutie na vysokej úrovni; keďže spoločné vyhlásenie vydané po tomto stretnutí poukazuje na odhodlanie členských štátov uplatňovať predvídateľnejší a efektívnejší dočasný mechanizmus solidarity s cieľom zabezpečiť dôstojné vylodenie na bezpečnom mieste pre migrantov prijatých na palubu plavidiel na šírom mori; keďže tento mechanizmus by bol platný 6 mesiacov a obnoviteľný na základe ďalších dohôd; keďže vyhlásenie nevytvára systém spolupráce v oblasti SAR medzi zúčastnenými členskými štátmi; keďže Parlament nebol zapojený do týchto diskusií;

J. keďže rámcové rozhodnutie 2002/946/SVV o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa trestných sankcií za uľahčenie neoprávneného vstupu, ako je definovaný v smernici Rady 2002/90/ES, a to aj vtedy, ak uvedené napomáhanie nie je dohodnuté pre finančný zisk, a rozširuje pravidlá na nepravidelný tranzit, podnecovateľov a spolupáchateľov; keďže voči kapitánom a posádkam by sa nemali vznášať trestné sankcie len z dôvodu, že na mori zachránili osoby v núdzi a dopravili ich na bezpečné miesto[10];

K.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 5. júla 2018 o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci uviedol, že výnimka pre humanitárnu pomoc by sa mala vykonávať ako ochrana pred trestným stíhaním, aby sa zabezpečilo, že nebudú stíhaní jednotlivci a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú migrantom z humanitárnych dôvodov, a Parlament vyzval Komisiu, aby prijala usmernenia pre členské štáty, v ktorých by špecifikovala, ktoré formy napomáhania by sa nemali kriminalizovať; keďže kriminalizácia môže odradiť kapitánov súkromných lodí od poskytovania pomoci; keďže proti 10 MVO/plavidlám/jednotlivcom je vedené trestnoprávne vyšetrovanie za záchranu životov; keďže MVO, ktoré zachraňujú životy migrantov v Stredozemnom mori, boli v roku 2018 nominované na Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu;

L. keďže od ukončenia operácie Mare Nostrum 31. októbra 2014 neexistuje v centrálnom Stredozemí žiadna proaktívna štátom riadená SAR;

M.  keďže 26. septembra 2019 Rada predĺžila mandát operácie EUNAVFOR MED (operácia Sophia) do 31. marca 2020, ale pokračovala, ako to bolo v prípade predchádzajúceho predĺženia mandátu, v obmedzovaní leteckých operácií a pozastavení akýchkoľvek námorných operácií (plavidiel);

N. keďže agentúra Frontex v súčasnosti vykonáva operácie Themis (podpora Talianska v centrálnom Stredozemí), Poseidon (podpora Grécka na gréckych námorných hraniciach s Tureckom) a Indalo (podpora Španielska v západnom Stredozemí) rozmiestnené v Stredozemnom mori; keďže v roku 2018 bolo zachránených 37 439 osôb s priamym zapojením prostriedkov agentúry Frontex v prípadoch SAR; keďže v roku 2019 bolo do dnešného dňa zachránených 25 982 migrantov vo všetkých spoločných pátracích a záchranných operáciách, ktoré vykonáva agentúra Frontex, pričom 1 582 z nich bolo zachránených v centrálnom Stredozemí; keďže agentúra Frontex uznáva, že k väčšine incidentov pri SAR dochádza mimo operačnej oblasti spoločnej operácie Themis;

O. keďže migranti sú ziskovým podnikom pre pašerákov a obchodníkov s ľuďmi; keďže obchodné modely tohto organizovaného zločinu reagujú veľmi pružne na vývoj situácie na mieste a na mori; keďže je dôležité, aby EÚ zintenzívnila boj proti prevádzačstvu;

P. keďže prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s migrantmi sú rozdielne javy, na ktoré sa vzťahujú odlišné právne rámce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni; keďže obchodovanie s ľuďmi zahŕňa nábor, prepravu alebo prijatie osoby s použitím násilia, klamstva alebo zlého zaobchádzania na účely vykorisťovania, zatiaľ čo prevádzačstvo migrantov podľa protokolu OSN proti prevádzačstvu[11] je sprostredkovanie nelegálneho vstupu osoby do štátu, ktorý je zmluvnou stranou protokolu, ktorého táto osoba nie je štátnym príslušníkom alebo v ňom nemá trvalý pobyt, s cieľom získať priamo alebo nepriamo finančnú alebo inú materiálnu výhodu;

Q. keďže líbyjské orgány oznámili Medzinárodnej námornej organizácii líbyjsku oblasť SAR v júni 2018; keďže podľa Komisie[12] líbyjská pobrežná stráž naďalej zachytáva alebo zachraňuje veľký počet osôb na mori – približne 15 000 v roku 2018; keďže spoločné záchranné koordinačné stredisko v Líbyi pri viacerých príležitostiach nesplnilo v plnej miere svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného námorného práva, t. j. koordinovať záchranné operácie, často nereaguje na tiesňové volania, bráni plavidlám MVO zachraňovať životy a ohrozuje životy pri záchrane alebo zadržiavaní osôb na mori[13]; keďže prostriedky agentúry Frontex odovzdávajú informácie líbyjskému námornému záchrannému koordinačnému stredisku o ľuďoch v núdzi na mori;

R. keďže osoby zadržané líbyjskou pobrežnou strážou sú presúvané do zariadení určených na zaistenie, kde sú systematicky vystavované svojvoľnému zadržiavaniu v neľudských podmienkach a kde sú mučenie a iné zlé zaobchádzanie vrátane znásilňovania, ako aj svojvoľné zabíjanie a vykorisťovanie, endemickým javom; keďže UNHCR zastáva názor, že Líbya nespĺňa kritériá na to, aby bola označená za bezpečné miesto na účely vylodenia po záchrane na mori;

S. keďže po zatvorení niektorých stredomorských prístavov Komisia koordinuje model ad hoc vyloďovania a dobrovoľného presunu; keďže od začiatku roka 2019 bolo na Malte vylodených 620 osôb a v Taliansku 718; keďže Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) podporil 12 operácií vylodenia a následného presunu v Taliansku a na Malte; keďže veľká väčšina vylodených osôb sa uchádza o medzinárodnú ochranu a mnohé z nich sú zraniteľné osoby, ako ženy a maloleté osoby bez sprievodu, ktoré potrebujú okamžitú ochranu;

T. keďže približne 100 miest a obcí v celej Európe vyjadrilo ochotu prijať utečencov nad rámec zavedených vnútroštátnych kvót na premiestnenie;

U. keďže podľa nedávno prijatého nariadenia (EÚ) 2018/2000[14] by členské štáty mali vyčleniť aspoň 20 % z týchto súm na akcie v rámci národných programov na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany, na presídľovanie alebo iné humanitárne prijímanie ad hoc, ako aj na prípravné opatrenia na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu po ich príchode do Únie, a to aj po mori, alebo na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany;

V. keďže Parlament vo svojom uznesení z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii dospel k názoru, že trvalá, silná a účinná reakcia Únie pri pátracích a záchranných operáciách na mori má zásadný význam pre to, aby sa zamedzilo zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more; keďže by sa mali vytvoriť legálne a bezpečné spôsoby, aby sa znížila nelegálna migrácia a počet obetí na životoch v Stredozemnom mori;

W. keďže vo svojom uznesení z 18.apríla 2018 o pokroku v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch Európsky parlament žiadal väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

1. opätovne zdôrazňuje povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodného morského práva, t.j. povinnosť pomáhať osobám v núdzi, a vyzýva všetky členské štáty, jednotlivo, ale aj keď konajú ako členské štáty EÚ alebo na príslušných medzinárodných fórach, aby plne dodržiavali normy príslušného medzinárodného práva a práva Únie; vyzýva všetky plavidlá, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné operácie, aby dodržiavali pokyny, ktoré v súlade s príslušným medzinárodným právom a právom Únie vydá príslušné záchranné koordinačné centrum, a spolupracovali s orgánmi členských štátov a agentúrou Frontex s cieľom zabezpečiť bezpečnosť migrantov;

2. vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili proaktívne pátracie a záchranné operácie tým, že poskytnú dostatok plavidiel a vybavenia osobitne určených na pátracie a záchranné operácie a zamestnancov na trasách, na ktorých môžu účinne prispievať k ochrane životov, či už v rámci operácie koordinovanej agentúrou Frontex, alebo v rámci medzinárodných alebo samostatných vnútroštátnych alebo regionálnych operácií, a to prednostne civilných operácií; vyzýva Komisiu, aby takéto iniciatívy podporila finančne aj politicky; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali všetky plavidlá schopné pomáhať pri pátracích a záchranných operáciách vrátane plavidiel prevádzkovaných MVO; domnieva sa, že plavidlá MVO a obchodné lode by nemali nahrádzať náležité plnenie povinností členských štátov a Únie v oblasti pátrania a záchrany ako súčasť dlhodobejšieho, štruktúrovaného a koordinovaného prístupu;

3. vyzýva členské štáty a agentúru Frontex, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu pátracích a záchranných operácií v Stredozemí, a vyjadruje spokojnosť s veľkým počtom ľudí, ktorých v rokoch 2018 a 2019 zachránila agentúra Frontex; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento pozitívny príspevok k pátracím a záchranným činnostiam nebol dostatočný na to, aby výrazne znížil počet úmrtí v Stredozemnom mori;

4. vyzýva všetky subjekty v Stredozemí, aby proaktívne odovzdávali informácie týkajúce sa osôb v núdzi na mori príslušným orgánom na účely pátracích a záchranných operácií a v prípade potreby aj všetkým prípadným plavidlám v blízkosti, ktoré by sa mohli bezprostredne zapojiť do pátrania a záchrany;

5. vyzýva agentúru Frontex, aby výrazne zlepšila dostupné informácie o svojich operačných činnostiach na mori, aby zverejňovala presné a podrobné informácie o svojej činnosti na mori, pričom uznáva jej zákonnú povinnosť nezverejňovať operačné informácie, ktoré by ohrozili dosiahnutie cieľa operácií[15]; vyzýva agentúru Frontex, aby plnila svoje osobitné povinnosti týkajúce sa podávania správ v rámci nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, a pravidelne podrobne informovala aj poslancov Parlamentu, ktorému sa zodpovedá, ak je to potrebné v neverejnom prostredí; preto zdôrazňuje najmä potrebu podrobnejších informácií po operácii; vyzýva agentúru Frontex, aby zverejnila informácie o svojej spolupráci s námorným záchranným koordinačným centrom v Tripolise a s líbyjskou pobrežnou strážou; domnieva sa, že proaktívnejšia informačná politika agentúry Frontex o jej námorných operáciách je potrebná na to, aby sa umožnila verejná kontrola, a tým aj ochrana agentúry pred nepodloženými obvineniami; v tejto súvislosti berie na vedomie žalobu podanú pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci T-31/18[16]; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že správa o praktickom uplatňovaní, ktorú je agentúra Frontex povinná predložiť podľa nariadenia (EÚ) č. 656/2014 a ktorá je doteraz k dispozícii len za roky 2014, 2015, 2016 a 2017 na jej webovom sídle, neposkytuje takmer žiadne konkrétne informácie, ktoré by umožnili riadne posúdenie činností agentúry na mori;

6. pripomína, že členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy vymedzené v článkoch 1 a 2 smernice 2002/90/ES trestali uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich trestných sankcií, ktoré môžu zahŕňať vydanie;

7. opakuje svoju výzvu Komisii, aby do konca tohto roku prijala usmernenia pre členské štáty, v ktorých stanoví, ktoré formy pomoci by sa nemali kriminalizovať, s cieľom zabezpečiť väčší súlad v trestnoprávnom regulovaní uľahčovania vo všetkých členských štátoch a obmedziť neopodstatnenú kriminalizáciu;

8. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú opatrenia prijaté niektorými členskými štátmi podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov o bránení vstupu záchranných lodí do ich teritoriálnych vôd bez predchádzajúceho povolenia, v súlade právnymi predpismi EÚ o azyle a s článkom 18 Charty základných práv v spojení s Európskym dohovorom o ľudských právach a Ženevským dohovorom;

9. vyzýva členské štáty, aby nechali svoje prístavy otvorené pre plavidlá mimovládnych organizácií;

10. vyzýva Komisiu, aby si vymieňala podrobné informácie a údaje o úrovni podpory poskytovanej prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ a členských štátov pre príslušníkov pohraničnej a pobrežnej stráže v tretích krajinách vrátane Líbye, Turecka, Egypta, Tuniska a Maroka, a to nielen prostredníctvom priamych transferov, ale aj materiálnej, technickej a odbornej pomoci, a to aj v rámci činností agentúr EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili obvinenia z vážneho porušovania základných práv líbyjskou pobrežnou strážou, a aby ukončili spoluprácu v prípade vážneho porušovania základných práv, ktorému čelia ľudia zadržaní na mori po poskytnutí informácií z prostriedkov EÚ líbyjskej pobrežnej stráži; v tejto súvislosti podporuje odporúčania komisárky Rady Európy pre ľudské práva „urýchlene preskúmať všetky činnosti a postupy spolupráce s líbyjskou pobrežnou strážou, identifikovať, ktoré z týchto činností priamo alebo nepriamo ovplyvňujú návrat osôb zadržaných na mori k závažnému porušovaniu ľudských práv, a pozastaviť ich až do zavedenia jasných záruk dodržiavania ľudských práv“;

11. vyzýva Komisiu, členské štáty a Frontex, aby zabezpečili, že vylodenie sa uskutočňuje len na bezpečnom mieste podľa príslušného medzinárodného práva a práva Únie, a aby sa zdržali vydávania pokynov pre kapitánov lodí, ktoré môžu priamo alebo nepriamo viesť k vylodeniu zachránených osôb na nebezpečnom mieste;

12. vyzýva členské štáty, aby urýchlene evakuovali zariadenia určené na zaistenie v Líbyi a presunuli migrantov, a to aj do EÚ;

13. opakuje, že bezpečné a legálne cesty sú najlepším spôsobom, ako zabrániť stratám na životoch, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne podporovali evakuačné operácie UNHRC z Líbye a aby zintenzívnili opatrenia na presídlenie a zaviedli humanitárne koridory do Európskej únie;

14. vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pracovať na novom, udržateľnejšom, spoľahlivom a trvalom prístupe k pátraniu a záchrane, ktorý nahradí existujúce ad hoc riešenia, aby vypracovala osobitný operačný akčný plán na posúdenie potrieb a kapacít SAR a poskytla materiálnu a finančnú podporu členským štátom s cieľom zvýšiť ich schopnosť zachraňovať životy na mori a koordinovať pátracie a záchranné operácie;

15. vyzýva Radu, aby urýchlene predložila pozíciu k spravodlivému a udržateľnému distribučnému mechanizmu pre tých ľudí, ktorí boli zachránení na mori alebo prišli nezávisle do EÚ, a aby začala rokovania s Parlamentom ako spoluzákonodarcom; víta výsledok ministerského stretnutia na Malte o rozvoji predvídateľnejšieho a efektívnejšieho dočasného mechanizmu solidarity;

16. vyzýva Komisiu, aby do svojho plánovaného obnovenia reformy azylových pravidiel zahrnula udržateľný a spravodlivý mechanizmus premiestnenia osôb prichádzajúcich po mori;

17. vyzýva budúceho komisára (budúcich komisárov) zodpovedných za tu uvedené záležitosti, aby začiatkom roka 2020 podali Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci správu o príslušnom vývoji;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, členským štátom a ich národným parlamentom, agentúre Frontex, Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO), Europolu, vysokému komisárovi OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) a mimovládnym organizáciám vykonávajúcim činnosti OAO.

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9.

[2] Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 137.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2018)0118.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2018)0314.

[5] Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.

[6] pozri aj záväzky stanovené v Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS), Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori (SAR) z roku 1979 a Medzinárodnom dohovore o záchrane z roku 1989.

[7] Príloha k dohovoru SAR z roku 1979 (zmenené v roku 1998), bod 1.3.2.

[8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie

[9] článok 2 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 656/2014;

[10] Odôvodnenie 14 nariadenia (EÚ) č. 656/2014, Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93.

[11] Protokol proti prevádzačstvu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorým sa dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000).

[13] Odporúčanie komisárky Rady Európy pre ľudské práva z júna 2019 s názvom Zachránené životy. Ochránené práva – Preklenutie nedostatkov v ochrane utečencov a migrantov v Stredozemí, s. 21.

[14] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2000 z 12. decembra 2018, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, pokiaľ ide o opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 alebo pridelenie týchto súm na iné akcie v rámci národných programov, Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 78.

[15] Článok 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).

Posledná úprava: 23. októbra 2019Právne oznámenie