Postup : 2019/2883(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0158/2019

Predkladané texty :

B9-0158/2019

Rozpravy :

PV 23/10/2019 - 21
CRE 23/10/2019 - 21

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.10
CRE 24/10/2019 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0050

<Date>{22/10/2019}22.10.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0158/2019</NoDocSe>
PDF 146kWORD 46k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom</Titre>

<DocRef>(2019/2883(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Stelios Kouloglou, Konstantinos Arvanitis, Niyazi Kizilyürek, Dimitrios Papadimoulis, Petros Kokkalis, Elena Kountoura, Martina Michels</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0156/2019

B9‑0158/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom

(2019/2883(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na správy Komisie za rok 2019 o Severnom Macedónsku a Albánsku (SWD (2019) 0218, SWD (2019) 0215), ktoré sú pripojené k oznámeniu Komisie z 29. mája 2019 o politike rozširovania EÚ (COM(2019)0260),

 so zreteľom na závery Európskej rady z 20. a 21. júna 2019 a zo 17. a 18. októbra 2019,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 k správe Komisie o bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2018[1],

 so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 26. júna 2018 a 18. júna 2019 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

 so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, ktoré podporujú závery Rady z 26. júna 2018 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

 so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

 so zreteľom na dohodu z Prespy zo 17. júna 2018 medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom a na zmluvu o priateľstve, dobrých susedských vzťahoch a spolupráci z 1. augusta 2017 medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a Bulharskom,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže vedúci predstavitelia EÚ počas samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočnil 17. mája 2018 v Sofii, opätovne potvrdili svoju jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu a partneri zo západného Balkánu sa opätovne zaviazali k tejto perspektíve ako k svojej strategickej voľbe;

B. keďže v reakcii na odporúčania Komisie z apríla 2018 o začatí prístupových rokovaní so Severomacedónskou republikou a s Albánskou republikou sa Európska rada v júni 2018 dohodla na kladnom stanovisku k pokroku, ktorý dosiahli obe krajiny, a v júni 2019 vytýčila cestu k otvoreniu prístupových rokovaní s týmito dvoma krajinami;

C. keďže Komisia 29. mája 2019 znova potvrdila svoje odporúčanie Rade otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom po tom, ako sa na základe jej posúdenia ukázalo, že obe krajiny, najmä Severné Macedónsko, uskutočnili dôležité reformy;

D. keďže historická dohoda z Prespy medzi Severným Macedónskom a Gréckom vyriešila 27-ročný spor o názve krajiny a stala sa príkladom zmierenia pre ostatné krajiny v regióne; keďže spolu s dvojstrannou zmluvou s Bulharskom ide o významný krok smerom k posilneniu dobrých susedských vzťahov v celom regióne;

E. keďže nielen kandidátske krajiny, ale aj Európska únia potrebujú reformy, aby splnili očakávania občanov členských štátov EÚ a pristupujúcich krajín;

F. keďže Európska rada sa v júni 2019 dohodla, že najneskôr v októbri 2019 prijme jasné a zásadné rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom;

G. keďže Európska rada nesplnila svoje sľuby; keďže toto rozhodnutie odzrkadľuje dvojité normy v hodnotení kandidátskych krajín niektorými členskými štátmi; keďže nezačatie prístupových rokovaní nebolo v súlade so zásadou vlastných zásluh, ktorá by sa mala uplatňovať v rámci procesu pristúpenia krajín západného Balkánu;

1. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska rada vo svojich záveroch zo 17. a 18. októbra nevyžaduje otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a že na základe záverov Rady pre všeobecné záležitosti z 18. júna 2019 týkajúcich sa Albánska naopak odložila toto rozhodnutie na samit krajín EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji 2020 v Záhrebe; zdôrazňuje, že Európska rada tak zlyhala, pokiaľ ide o naplnenie svojich záväzkov a podporu mieru, stability, prosperity a európskej perspektívy krajín západného Balkánu, čo svedčí o nedostatočnej vízii EÚ a odhaľuje krízu, ktorej v súčasnosti čelí;

2. so znepokojením konštatuje, že rozhodnutie o odložení tejto otázky bolo prijaté napriek tomu, že Komisia a Parlament odporučili opak;

3. zdôrazňuje, že otvorenie prístupových rokovaní je len prvým krokom v dlhom a náročnom prístupovom procese; uznáva veľké úsilie oboch krajín o reformu a dosiahnutý pokrok, najmä v Severomacedónskej republike, a vyzýva obyvateľov Severného Macedónska a Albánska, aby pokračovali vo svojom úsilí pokročiť v reformách, ktoré budú prínosom pre občanov a spoločnosť, najmä v tých, ktoré sa týkajú právneho štátu, základných práv, fungovania a nezávislosti demokratických inštitúcií, slobody prejavu, ochrany občianskych a etnických menšín, udržateľného a inkluzívneho rastu, zamestnanosti, vzdelávania, ochrany životného prostredia a boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii;

4. poznamenáva, že všetky krajiny západného Balkánu potrebujú jasnú a vierohodnú víziu, ak majú úspešne viesť reformy a podporovať zmierenie tak na vnútornej úrovni, ako aj celkovo v regióne;

5. zdôrazňuje význam impulzu vytvoreného podpísaním dohody z Prespy medzi Severným Macedónskom a Gréckom a zmluvy o priateľstve, dobrých susedských vzťahoch a spolupráci medzi Severným Macedónskom a Bulharskom; vyzýva Európsku radu, aby sa vážne zamyslela nad skutočnosťou, že tieto dohody prinášajú ľuďom a vedúcim predstaviteľom krajín tohto regiónu nádej, že podobné regionálne otázky je možné riešiť; zdôrazňuje, že rozhodnutím Rady sa poškodí politická stabilita, regionálna spolupráca, dobré susedské vzťahy a mierové spolunažívanie v regióne;

6. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom nacionalizmu a iredentistických myšlienok v regióne, ktoré ohrozujú mier a stabilitu; zdôrazňuje, že závery Európskej rady budú v skutočnosti slúžiť len na posilnenie týchto javov a myšlienok;

7. vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, že zásada vlastných zásluh zostane súčasťou jej dlhodobej stratégie rozširovania, a tým umožní krajinám západného Balkánu pokračovať v procese integrácie do EÚ, pokiaľ si to ich občania budú želať; vyzýva Európsku radu, aby upustila od svojej praxe spájania alebo zoskupovania pristupujúcich krajín, ktorá prakticky bezdôvodne odďaľuje proces pristúpenia krajín, ktoré uskutočnili potrebné reformy a majú záujem pokračovať;

8. vyzýva EÚ, aby dodržiavala svoje záväzky voči krajinám západného Balkánu a podporovala paralelné a sebakritické prehodnotenie procesu rozširovania založeného na záujmoch občanov EÚ a pristupujúcich krajín;

9. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a predsedom parlamentov členských štátov a vládam a parlamentom Severného Macedónska a Albánska.

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0480.

Posledná úprava: 23. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia