Návrh uznesenia - B9-0168/2019Návrh uznesenia
B9-0168/2019

    NÁVRH UZNESENIA o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku

    6.11.2019 - (2019/2891(RSP))

    predložený na základe vyhlásenia Komisie
    v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Jörg Meuthen, Christine Anderson, Gunnar Beck, Annika Bruna, Markus Buchheit, Nicolaus Fest, Joachim Kuhs, Guido Reil, Maximilian Krah
    v mene skupiny ID

    Postup : 2019/2891(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B9-0168/2019
    Predkladané texty :
    B9-0168/2019
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    B9-0168/2019

    Uznesenie Európskeho parlamentu o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku

    (2019/2891(RSP))

    Európsky parlament,

     so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

     so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na článok 9 týkajúci sa práva na slobodu viery a svedomia, a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

     so zreteľom na články 2, 67, 83 a 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

     so zreteľom na chýbajúce príslušné právne predpisy v Poľsku,

     so zreteľom na publikáciu Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu s názvom Štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe[1],

     so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach[2],

     so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 21. októbra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku,

     so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže práva človeka, aj keď sú vyjadrené ako práva jednotlivca, majú zásadný sociálny rozmer, ktorý nachádza svoje podstatné a základné vyjadrenie v rodine;

    B. keďže Komisia počas rozpravy Parlamentu 21. októbra 2019 vyhlásila, že v Poľsku v súčasnosti nie sú v platnosti žiadne právne predpisy, ktoré by kriminalizovali sexuálnu výchovu, a že členské štáty majú výlučnú právomoc v oblasti politiky vzdelávania, a to aj pokiaľ ide o obsah výučby a organizáciu svojich systémov vzdelávania;

    C. keďže komplexná sexuálna výchova ide ruka v ruke s kontroverzným, tzv. na právach založeným prístupom k sexuálnej výchove, pri ktorom sa deťom a mladým ľuďom sprostredkúva oveľa viac než len vedomosti o pohlavnom styku a ľudskej reprodukcii;

    D. keďže neexistujú žiadne záväzné dokumenty či zmluvy OSN, v ktorých sa uvádza alebo stanovuje právo na komplexnú sexuálnu výchovu;

    E. keďže neexistuje jednotná a všeobecne platná definícia toho, čo komplexná sexuálna výchova je a čo zahŕňa;

    F. keďže v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) sa stanovuje, že vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí, že vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality a že právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov;

    G. keďže v článku 67 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia rešpektuje rozličné právne systémy a tradície členských štátov a že Súdny dvor Európskej únie je jedinou inštitúciou, ktorá môže vyniesť rozsudok o možnom porušení zmluvy členskými štátmi;

    H. keďže mladí ľudia sú už od nízkeho veku vo veľkej miere vystavovaní pornografickému obsahu, najmä prostredníctvom internetu, a to v domácom aj školskom prostredí;

    I. keďže sexualizácia mladých chlapcov a dievčat v médiách je javom, ktorý pôsobí na emocionálny vývoj a sexuálny život žien aj mužov, a prispieva k pokračujúcemu stavu rodovej stereotypizácie a sexuálneho násilia;

    J. keďže formálne, neformálne a informálne vzdelávanie v rodine a v štátnych školách je jedným z najlepších spôsobov, ako odovzdávať hodnoty, ako je mier, chápanie ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti, a keďže za výchovu dieťaťa vždy zodpovedajú v prvom rade jeho rodičia;

    1. pripomína pozíciu Parlamentu v jeho prelomovom uznesení o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach[3], v ktorom sa uvádza, že vypracúvanie a vykonávanie v oblasti sexuálnej výchovy patrí do právomoci členských štátov;

    2. pripomína, že v Poľsku nie sú v súčasnosti v platnosti žiadne právne predpisy týkajúce sa kriminalizácie sexuálnej výchovy;

    3. zastáva postoj, že rodičia majú právo a povinnosť vychovávať svoje deti, a najmä že poskytovanie sexuálnej výchovy je základným právom rodičov a musí vždy prebiehať pod ich priamym dohľadom, či už v domácom prostredí, alebo vo vzdelávacích centrách, ktoré si vyberú a ktoré môžu byť pod ich dohľadom;

    4. domnieva sa, že základné právo rodičov vychovávať svoje deti sa musí dodržiavať vo všetkých formách spolupráce medzi rodičmi, učiteľmi a školskými úradmi, a najmä vo forme účasti, ktorá rodičom umožňuje vyjadrovať sa k riadeniu škôl a tvorbe a vykonávaniu politík v oblasti vzdelávania;

    5. zastáva názor, že práca matiek a otcov v domácnosti sa musí uznať a rešpektovať vzhľadom na ich hodnotu pre rodinu a spoločnosť;

    6. pripomína, že hlavnou zásadou pre subjekty zodpovedné za vzdelávanie a výchovu chlapcov a dievčat by mali byť najlepšie záujmy dieťaťa;

    7. pripomína členským štátom, že rodičia by mali dostať potrebnú podporu a pomoc, aby mohli riadne vykonávať svoju výchovnú úlohu;

    8. zdôrazňuje, že úloha rodičov a rodiny a dohľad z ich strany sú osobitne nevyhnutné vzhľadom na to, že mladí ľudia môžu mať od nízkeho veku prístup k pornografickému a ponižujúcemu obsahu, najmä prostredníctvom internetu; preto zdôrazňuje, že sexuálna výchova musí byť súčasťou prirodzeného emocionálneho vývoja mladých ľudí a že je dôležité vykonať všetky opatrenia potrebné na posilnenie vzťahov s príslušníkmi opačného pohlavia založených na vzájomnej úcte; nabáda členské štáty, aby začali kampane zamerané na rodičov a dospelých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi, s cieľom zvýšiť ich informovanosť o škodlivých účinkoch pornografie na mladistvých;

    9. odsudzuje nevhodné odporúčanie Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu v spolupráci s nemeckým Spolkovým úradom pre zdravotné vzdelávanie (BZgA), ktoré navrhujú včasnú masturbáciu u detí vo veku do štyroch rokov; všeobecnejšie vyzýva na väčšiu opatrnosť a kritickejší pohľad na rodové štúdie, ktoré tvoria teoretický základ takýchto publikácií; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami, podľa ktorých boli takéto štúdie zmanipulované na politické účely;

    10. uznáva, že výnimkami z verejnej politiky sa zaručuje právo členských štátov na ochranu ich základných hodnôt, ako sú vyjadrené v ich hmotnom práve v oblasti rodiny a vzdelávania, a že sa nimi chráni pred zavedením cudzích právnych koncepcií, ktoré nemusia existovať vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov alebo ktoré môžu byť dokonca nezákonné, čo by malo za následok paralelnú existenciu právnych poriadkov EÚ a vnútroštátnych právnych poriadkov s rizikom presahovania a pozitívnej diskriminácie;

    11. pripomína – v súlade so zásadou verejného poriadku – že rodičia či zákonní poručníci alebo opatrovníci dieťaťa sa môžu slobodne rozhodnúť, že ich deťom bude poskytnuté vzdelanie v súlade s ich vlastným presvedčením, že deti by nemali byť nútené v rozpore so želaním svojich rodičov či zákonných poručníkov alebo opatrovníkov absolvovať sexuálnu výchovu a že hlavnou zásadou, ktorá zaručuje ich plné fyzické a duševné zdravie a pohodu je najlepší záujem dieťaťa;

    12. vyzýva preto inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby dodržiavali právo EÚ a zdržali sa zásahov do tejto oblasti politiky, ktorých výsledkom by bol nový výklad súčasného právneho základu;

    13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Poľskej republiky, Rade a Komisii.

     

    Posledná úprava: 11. novembra 2019
    Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia