Návrh uznesenia - B9-0172/2019Návrh uznesenia
B9-0172/2019

NÁVRH UZNESENIA o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003

7.11.2019 - (D063846/02 – 2019/2860(RSP))

predložený v súlade s článkom 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Zodpovední poslanci: Tilly Metz
Günther Sidl, Anja Hazekamp, Eleonora Evi, Sirpa Pietikäinen

Postup : 2019/2860(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0172/2019
Predkladané texty :
B9-0172/2019
Rozpravy :
Prijaté texty :

B9‑0172/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003

(D063846/02 – 20192860(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D063846/02),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[1], a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

 so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, zo 16. septembra 2019, ktorým nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovanie odvolacieho výboru z 11. októbra 2019, ktorým opätovne nebolo prijaté žiadne stanovisko,

 so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[2],

 so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 27. februára 2019 a uverejnené 5. apríla 2019[3],

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)[4],

 so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A. keďže spoločnosť Syngenta Crop Protection AG (ďalej len „žiadateľ“) predložila 16. decembra 2011 žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 (ďalej len „kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou“) a určité čiastkové kombinácie, sú z nich zložené alebo vyrobené, v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie na trh produktov, ktoré obsahujú kukuricu s kumulovanou genetickou modifikáciou alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B. keďže kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou vzniká šiestimi genetickými modifikáciami kukurice a umožňuje toleranciu voči herbicídom s obsahom glufozinátu a glyfozátu, pričom tiež vzniká päť insekticídnych proteínov (Bt alebo Cry proteíny): Cry1Ab, Vip3Aa20, mCry3A, Cry1F a eCry3.1Ab, ktoré sú toxické pre určité larvy radu Lepidoptera alebo Coleoptera[5];

C. keďže už bolo schválených 22 čiastkových kombinácií kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou; keďže návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa vzťahuje na 34 zvyšných čiastkových kombinácií[6];

D. keďže EFSA prijal 27. februára 2019 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 5. apríla 2019[7];

E. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

Pripomienky členských štátov a ďalšie body

F. keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky[8]; keďže tieto kritické pripomienky sa týkajú, okrem iného, skutočnosti, že v prípade kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou sa nevykonali úplné štúdie toxicity rastlín ani osobitné testy potenciálnych kombinovaných účinkov všetkých transgénov obsiahnutých v takejto kukurici, že pretrváva neistota, pokiaľ ide o účinky toxínov Cry na cicavce a ľudí, že porovnávacie hodnotenie neposkytuje žiadne dôkazy o bezpečnosti, že plán monitorovania nezabezpečuje zhromažďovanie relevantných informácií a nespĺňa ani požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES[9] a že sa neskúmala možnosť interakcie medzi rezíduami herbicídov a ich metabolitmi ani sa nemerali ich hladiny;

G. keďže v nezávislej štúdii[10] sa okrem iného uvádza, že toxikologické posúdenie vykonané úradom EFSA nie je prijateľné, pretože sa nepreukázala bezpečnosť plodiny určenej na dovoz, ďalej že nemožno konštatovať, že posúdenie spĺňa požiadavky na hodnotenie rizík pre imunitný systém a že posúdenie environmentálneho rizika nie je presvedčivé;

H. keďže z 34 čiastkových kombinácií posudzovaných úradom EFSA žiadateľ predložil len štúdie týkajúce sa troch z nich[11]; v prípade zvyšných 31 čiastkových kombinácií žiadateľ údaje nepredložil;

Nedostatočné posudzovanie rezíduí herbicídov, metabolitov a kombinovaných účinkov

I. keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom[12]; keďže sa preto musí predpokladať, že kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glufozinátu a glyfozátu, a preto môže byť pri zbere prítomné väčšie množstvo rezíduí;

J. keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je odôvodnená žiadna klasifikácia; keďže naopak Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí;

K. keďže podľa úradu EFSA chýbajú toxikologické údaje, ktoré by umožnili vykonať posúdenie rizika pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu[13];

L. keďže glufozinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009[14]; keďže platnosť povolenia glufozinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018[15];

M. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu  nájdených v geneticky modifikovaných rastlinách nepatrí do pôsobnosti pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy (EFSA GMO Panel), a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže táto skutočnosť je problematická, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže samotná genetická modifikácia mať vplyv na to, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a na zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov)[16];

N. keďže vzhľadom na špeciálne poľnohospodárske postupy pri pestovaní geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom existujú špecifické vzorce použitia, expozície, výskytu konkrétnych metabolitov a vzniku kombinovaných účinkov, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť; keďže úrad EFSA tieto vzorce nezohľadnil;

O. keďže z tohto dôvodu nemožno dospieť k záveru, že spotreba kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou alebo jej čiastkových kombinácií je bezpečná pre zdravie ľudí a zvierat;

Absencia maximálnych hladín rezíduí a súvisiacich kontrol

P. keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005[17], ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, by sa mali stanoviť konkrétne maximálne hladiny rezíduí (MRL) v prípade potravín a krmív vyrobených v tretích krajinách, keď dôsledkom používania pesticídov sú úrovne rezíduí odlišné od tých, ktoré sú dôsledkom poľnohospodárskych postupov v rámci Únie;  keďže toto je prípad dovážaných geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom, pretože v porovnaní s geneticky nemodifikovanými plodinami sa používa viac herbicídov;

Q. keďže podľa Preskúmania úradu EFSA z roku 2018 týkajúceho sa existujúcich MRL pre glyfozát však dostupné údaje neboli dostatočné na odvodenie MRL a hodnôt posúdenia rizika pre glyfozát v súvislosti s geneticky modifikovanou kukuricou s modifikáciou EPSPS[18]; keďže kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou uvedenú modifikáciu obsahuje[19];

R. keďže podľa nariadenia (ES) č. 396/2005 by sa rezíduá účinných látok, ktoré nie sú povolené na používanie v Únii, ako je glufozinát, v plodinách dovážaných na potravinárske a krmovinárske účely mali pozorne kontrolovať a sledovať[20];

S. keďže podľa posledného koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie (na roky 2020, 2021 a 2022) členské štáty nie sú povinné merať glufozinát (ani glyfozát) v kukurici (geneticky modifikovanej alebo inej)[21]; keďže nemožno vylúčiť, že kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou, jej čiastkové kombinácie alebo výrobky z nej, ktoré sú určené na potravinárske a krmovinárske účely, prekročia MRL, ktoré by mali byť zavedené a monitorované s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa;

Bt proteíny

T. keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt proteínom môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt proteíny môžu mať adjuvantné vlastnosti[22], čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

U. keďže podľa menšinového stanoviska, ktoré zaujal člen pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy pri posudzovaní inej kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou a jej čiastkových kombinácií, hoci nikdy neboli zistené nežiaduce účinky na imunitný systém v žiadnej aplikácii s exprimovanými Bt proteínmi, nemohli byť „pozorované v rámci toxikologických štúdií [...], ktoré sa v súčasnosti odporúčajú a vykonávajú na účely posudzovania bezpečnosti geneticky modifikovaných rastlín v úrade EFSA, pretože neobsahujú príslušné testy na tento účel“[23];

V. keďže z nedávnej štúdie vyplýva, že k rapídnemu nárastu využívania semien ošetrených neonikotínoidmi v Spojených štátoch dochádza v rovnakom čase ako k zvýšenej výsadbe geneticky modifikovanej Bt kukurice[24]; keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače[25];

W. keďže posudzovanie možnej interakcie rezíduí herbicídov a ich metabolitov s Bt proteínmi je mimo pôsobnosti pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci posudzovania rizika nevykonáva;

Nedemokratické rozhodovanie

X. keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 16. septembra 2019 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila; keďže hlasovanie odvolacieho výboru 11. októbra 2019 tiež neprinieslo žiadne stanovisko;

Y. keďže Komisia pripúšťa, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa stalo normou[26]; keďže predseda Komisie niekoľkokrát odsúdil uvedenú prax ako nedemokratickú[27];

Z. keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na potravinárske a krmovinárske účely (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (3 uznesenia); keďže sa nedosiahla kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia ktoréhokoľvek z týchto GMO; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO napriek tomu, že sama uznáva demokratické nedostatky tohto postupu, a napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Parlamentu;

AA. keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby sa Komisii umožnilo nepovoliť GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia[28];

1. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[29] poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3. žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4. opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie napredovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci v súvislosti s týmto návrhom Komisie;

5. vyzýva Komisiu, aby medzitým zastavila povoľovanie GMO, ak členské štáty nepredložia žiadne stanovisko v odvolacom výbore, či už na účely pestovania, alebo na potravinárske a krmovinárske účely, v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

6. vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, kým sa v jednotlivých prípadoch komplexne neprešetria zdravotné riziká spojené s rezíduami, čo si vyžaduje úplné posúdenie rezíduí z postrekovania geneticky modifikovaných plodín doplnkovými herbicídmi, ich metabolitov a všetkých kombinovaných účinkov;

7. vyzýva Komisiu, aby posudzovanie rizík používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí v plnej miere začlenila do posudzovania rizík geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná rastlina určená na pestovanie v Únii alebo sa do Únie dováža na potravinárske a krmovinárske účely;

8. vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, u ktorých bola vyvolaná tolerancia voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené;

9. vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala žiadne čiastkové kombinácie transformačných zmien, kým ich úrad EFSA dôkladne nezhodnotí na základe úplných údajov, ktoré poskytne žiadateľ;

10. konkrétne sa domnieva, že schvaľovanie odrôd, pre ktoré neboli poskytnuté žiadne bezpečnostné údaje, ktoré ešte neboli testované alebo ktoré ešte neboli ani vytvorené, je v rozpore so zásadami všeobecného potravinového práva, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002;

11. vyzýva úrad EFSA, aby ďalej rozvíjal a systematicky používal metódy umožňujúce identifikovať nežiaduce účinky transformačných zmien, napríklad v súvislosti adjuvantnými vlastnosťami Bt toxínov;

12. naliehavo žiada Komisiu, aby pristupovala k povinnostiam Únie podľa medzinárodných dohôd, ako sú Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako k „relevantným ustanoveniam práva Únie“ a/alebo „opodstatneným faktorom“ podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 a aby im prikladala náležitú váhu a informovala o tom, ako boli zohľadnené v rozhodovacom procese;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 11. novembra 2019
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia