Postup : 2019/2832(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0175/2019

Predkladané texty :

B9-0175/2019

Rozpravy :

PV 27/11/2019 - 19
CRE 27/11/2019 - 19

Hlasovanie :

PV 28/11/2019 - 8.13
CRE 28/11/2019 - 8.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0084

<Date>{18/11/2019}18.11.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0175/2019</NoDocSe>
PDF 151kWORD 49k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B9‑0000/2019 a B9‑0000/2019</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi</Titre>

<DocRef>(2019/2832(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Tomas Tobé</Depute>

<Commission>{DEVE}v mene Výboru pre rozvoj</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0175/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi

(2019/2832(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“)[1], a na jej revízie z rokov 2005 a 2010[2],

 so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. decembra 2017 na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi[3],

 so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020[4] a zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi[5],

 so zreteľom na otázku Rade a Komisii o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (O-000000/2019 – B9‑0000/2019),

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

A. keďže rokovania o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi naďalej prebiehajú a je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo;

B. keďže sila Dohody z Cotonou a jej acquis sú založené na niekoľkých jedinečných charakteristických znakoch, ktoré treba zachovať a posilniť;

C. keďže vzťahy medzi AKT a EÚ majú veľký význam, najmä v tejto chvíli, keď je multilaterálny systém vystavený tlaku a je spochybňovaný; keďže Dohoda z Cotonou je kľúčovým prvkom nášho multilaterálneho systému vzhľadom na počet štátov, ktoré spája, a na obsah a štruktúru partnerstva a keďže v rámci Organizácie Spojených národov a iných globálnych fór by sa mal na toto partnerstvo klásť väčší dôraz a mala by sa zvýšiť jeho viditeľnosť; keďže v roku 2015 medzinárodné spoločenstvo prijalo hlavné globálne záväzky ako súčasť Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a programu z Addis Abeby a keďže spolupráca AKT – EÚ bude nevyhnutná na dosiahnutie týchto globálnych cieľov;

D. keďže posilnenie parlamentného rozmeru medzi EÚ a skupinou krajín AKT zvýšením účinnosti a reprezentatívnosti by malo byť kľúčovým prvkom nového partnerstva AKT – EÚ;

E. keďže častosť a rôznorodosť schôdzí Spoločného parlamentného zhromaždenia (SPZ) AKT – EÚ umožnili v priebehu rokov konzistentný dialóg, čím účinne prispievajú k posilneniu parlamentnej diplomacie; keďže súčasná medzinárodná klíma by mala byť stimulom pre štáty AKT – EÚ, aby pokročili v tomto parlamentnom dialógu a posilnili jeho účinnosť;

1. víta pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol pri rokovaniach o strategických prioritách nadácie a pri práci na regionálnych protokoloch;

2. berie na vedomie, že prerokovanie zostávajúcich častí dohody si bude vyžadovať viac času a že rokovania sa neuzavreli do konca októbra 2019, ako sa pôvodne predpokladalo;

3. vzhľadom skončenie platnosti Dohody z Cotonou vo februári 2020 víta rozhodnutie Rady ministrov AKT – EÚ delegovať na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ právomoc prijímať prechodné opatrenia až do nadobudnutia platnosti nového partnerstva AKT – EÚ;

4. dôrazne opäť potvrdzuje stanovisko vyjadrené vo svojich dvoch uzneseniach o rámci na obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou, ktoré boli prijaté v októbri 2016, resp. júni 2018, a domnieva sa, že niektoré zo základných prvkov Dohody z Cotonou treba dôrazne pripomenúť, aby sa mohli plne zohľadniť počas zvyšného obdobia rokovaní;

5. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer budúcej dohody, čo si vyžaduje zabezpečenie demokratickej zodpovednosti na všetkých úrovniach; zdôrazňuje, že inštitucionálny rámec by mal zahŕňať SPZ AKT – EÚ; túto požiadavku považuje za nespochybniteľnú, ak má Európsky parlament s budúcou dohodou súhlasiť;

6. pripomína, že SPZ AKT – EÚ zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní demokratického dohľadu nad budúcou dohodou, a opätovne vyzýva na posilnenie konzultačnej a kontrolnej úlohy SPZ; je presvedčený, že na zabezpečenie silného partnerstva sú potrebné pravidelné stretnutia na úrovni AKT – EÚ;

7. zastáva názor, že SPZ AKT – EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a pri hodnotení súdržnosti politík v záujme rozvoja; je presvedčený, že SPZ podporuje výmenu názorov na globálne výzvy, ako sú ľudské práva, demokracia, dobrá správa vecí verejných, rodová rovnosť a mier a bezpečnosť, ako aj klíma, životné prostredie a biodiverzita;

8. opakuje svoj záväzok týkajúci sa multilateralizmu a vyzýva na koordináciu, najmä v rámci SPZ, aby sa na medzinárodných fórach mohla prijať zosúladená pozícia AKT – EÚ; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť spoluprácu s ďalšími medzinárodnými partnermi a občianskou spoločnosťou pri príprave na viacstranné rokovania;

9. domnieva sa, že SPZ by malo pozostávať z rovnakého počtu zástupcov EÚ a krajín AKT a malo by sa schádzať dvakrát ročne na plenárnom zasadnutí, a to striedavo v Európskej únii a niektorej z krajín AKT;

10. zdôrazňuje, že parlamentné výbory regionálneho partnerstva musia zasadať raz ročne v každom regióne a nemali by závisieť od zvolávania zasadnutí Rady ministrov regionálneho partnerstva; okrem toho zdôrazňuje, že regionalizácia partnerstva EÚ – AKT podľa novej dohody, ktorá má byť podnetom na prehĺbenie regionálnej integrácie medzi krajinami AKT, by nemala prebiehať tak, aby bola na úkor zastrešujúcich spoločných cieľov dohody;

11. opakuje, že niektoré z jedinečných charakteristických znakov Dohody z Cotonou, konkrétne dodržiavanie ľudských práv, demokracia, základné slobody, dobrá správa vecí verejných a zásady právneho štátu, treba zachovať a posilniť;

12. zdôrazňuje, že nová dohoda by mala ďalej posilňovať myšlienku rovnocenného partnerstva a súčasne zohľadňovať osobitosti každej krajiny a spolupráce medzi krajinami AKT a EÚ ako jednotných a vzájomne sa podporujúcich partnerov v rámci multilaterálneho systému; poukazuje na to, že nová dohoda musí preto umožniť prekročiť rámec bežného vzťahu medzi darcom a príjemcom;

13. opätovne zdôrazňuje, že politický dialóg je dôležitý jednak na obranu našich spoločných hodnôt a jednak ako neoddeliteľná súčasť partnerstva, a vyzýva, aby sa tento dialóg využíval systematicky a účinnejšie a proaktívnejšie s cieľom predchádzať politickým krízam;

14. vyjadruje poľutovanie nad zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a opätovne zdôrazňuje, že v budúcej dohode by sa mala zabezpečiť väčšia úloha občianskej spoločnosti vrátane MVO, skupín venujúcich sa ľudským právam a komunitných skupín, diaspór, cirkví a náboženských združení a komunít, ako aj zástupcov mladých ľudí a najmä žien, a to s cieľom ochrániť záujmy zdravotne postihnutých osôb, sociálnych hnutí a odborových zväzov, pôvodného obyvateľstva a nadácií a zastúpenie zraniteľných a marginalizovaných ľudí, ktorí sú diskriminovaní, a opakuje, že by sa to malo dosiahnuť politickým dialógom a na všetkých úrovniach;

15. žiada, aby odstránenie chudoby a podpora udržateľného rozvoja boli hlavnými cieľmi spolupráce AKT – EÚ v súlade so zásadou „nikoho nenechať bez pomoci“; opakuje, že boj proti vylúčeniu, diskriminácii a nerovnostiam musí byť základom tejto dohody;

16. pripomína, že časť budúcej dohody venovaná ľudským právam by mala zahŕňať výslovné znenie týkajúce sa boja proti diskriminácii z akéhokoľvek dôvodu vrátane sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, resp. proti diskriminácii detí, migrujúcich osôb, starších ľudí či osôb so zdravotným postihnutím;

17. zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien ako hnacej sily rozvoja a vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby rodovú rovnosť zahrnuli do dohody ako prierezovú otázku; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa strany zaviazali k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, právam a úplnému vykonávaniu akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

18. očakáva, že EÚ bude pri prideľovaní finančnej pomoci venovať náležitú pozornosť politikám a výzvam, ktorým čelia jej partnerské krajiny, a zohľadní najmä to, že väčšina migračných pohybov sa uskutočňuje medzi samotnými krajinami AKT; opätovne zdôrazňuje, že budúca dohoda musí poskytovať pomoc hostiteľským komunitám, ktoré čelia veľkému počtu vysídlených osôb, a riešiť základné príčiny núteného vysídľovania komplexne prihliadajúc na práva;

19. víta skutočnosť, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja sa považuje za kľúčový cieľ budúcej dohody, a opakuje svoju požiadavku vytvoriť silné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie dohody účinne prispievalo k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a podporovalo ich; zdôrazňuje potrebu začleňovať prierezové otázky, ako sú environmentálna udržateľnosť, ciele v oblasti zmeny klímy, rodové záležitosti a sociálna spravodlivosť, do všetkých politík, plánov a intervencií ako súčasť budúcej dohody;

20. opätovne zdôrazňuje kľúčový cieľ dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP), ktorým je podpora dlhodobého rozvoja a regionálnej integrácie; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali podporovať udržateľný rozvoj a ľudské práva, a trvá na tom, že by mali byť neoddeliteľnou súčasťou budúcej dohody;

21. vyzýva na systematické začleňovanie vymáhateľných ustanovení o udržateľnom rozvoji a ľudských právach do všetkých v súčasnosti prerokúvaných a budúcich DHP a na hĺbkovú analýzu vplyvu DHP na miestne hospodárstva a vnútroregionálny obchod s cieľom riešiť otázky súvisiace s ich vykonávaním, pokiaľ ide o regionálnu integráciu a industrializáciu;

22. domnieva sa, že vykonávanie Agendy 2030 a plnenie cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje výrazné zapojenie miestnych orgánov a neštátnych subjektov, aby sa posilnila demokratická zodpovednosť; domnieva sa, že z hľadiska splnenia tohto cieľa by bol prospešný mechanizmus partnerského monitorovania, zodpovednosti a preskúmania AKT – EÚ za účasti zástupcov celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a vedeckých komunít, ktorí by zodpovedali za vypracúvanie výročných záverov a odporúčaní týkajúcich sa nadväzných opatrení;

23. pripomína, že budúca dohoda musí obsahovať jasné ustanovenia upravujúce úlohu a povinnosti súkromného sektora; zdôrazňuje predovšetkým, že je nevyhnutné, aby podniky zapojené do rozvojových partnerstiev dodržiavali zásady sociálnej zodpovednosti podnikov počas celého životného cyklu projektov, a to aj rešpektovaním globálneho paktu OSN, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základných pracovnoprávnych noriem Medzinárodnej organizácie práce, environmentálnych noriem a Dohovoru OSN proti korupcii;

24. pripomína rokujúcim stranám, aby do novej dohody začlenili ambiciózne ustanovenia o boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom a o poskytnutí finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám na zvládnutie vznikajúcich globálnych noriem pre boj proti daňovým únikom vrátane automatickej výmeny informácií, informácií o skutočnom vlastníctve spoločností a verejnom vykazovaní nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín s cieľom zastaviť narúšanie základu dane a presun ziskov, a to na základe modelov G20 a OECD;

25. opätovne zdôrazňuje, že podmieňovanie prideľovania pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

26. pripomína, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu rokovaní v súlade článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a opäť zdôrazňuje potrebu odsúhlasiť zlepšené praktické opatrenia v oblasti spolupráce a výmeny informácií v rámci celého životného cyklu medzinárodných dohôd;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade ministrov AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

 

[1] Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

[2] Ú. v. ES L 287, 4.11.2010, s. 3.

[4] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 2.

[5] Prijaté texty, P8_TA(2018)0267.

Posledná úprava: 22. novembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia