Postup : 2019/2956(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0041/2020

Predkladané texty :

B9-0041/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2020 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{10/01/2020}10.1.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0041/2020</NoDocSe>
PDF 208kWORD 63k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskom ekologickom dohovore</Titre>

<DocRef>(2019/2956(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Alexandr Vondra, Anna Zalewska</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0041/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom ekologickom dohovore

(2019/2956(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640) a prílohu k nemu,

 so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie o 1,5°C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

 so zreteľom na veľmi vysoké riziko straty biodiverzity opísané v Celosvetovej hodnotiacej správe o biodiverzite a ekosystémových službách Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z 31. mája 2019,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko) a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

 so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14) a tretiu časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach (Poľsko) od 2. do 14. decembra 2018, a 25. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 25), 15. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP15) a druhé zasadnutie konferencie zmluvných strán, ktorá bola zároveň schôdzou zmluvných strán Parížskej dohody (CMA2), ktorá sa konala od 2. do 15. decembra 2019 v Madride v Španielsku,

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na Sliezske vyhlásenie o solidarite a spravodlivej transformácii, ktoré bolo prijaté na začiatku konferencie COP 24,

 so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod na udržateľnú Európu,

 so zreteľom na nezávislú vedeckú správu skupiny hlavných vedeckých poradcov Európskej komisie z 24. septembra 2019 s názvom Scientific Advice to European Policy in a Complex World (Vedecké poradenstvo pre európsku politiku v komplexnom svete) (vedecké stanovisko č. 7),

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže ako je stanovené v článku 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, „Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority“;

B. keďže v októbri 2014 sa členské štáty jednomyseľne dohodli na cieľoch EÚ v oblasti klímy a energetiky, a to znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, a tak zaručiť aspoň 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a aspoň 32,5 % zlepšenie energetickej efektívnosti;

C. keďže Komisia predstavila európsky ekologický dohovor 11. decembra 2019 a stanovila hlavné politické ciele Únie skôr, ako Európska rada dosiahla konsenzus o cieli klimatickej neutrality;

D. keďže je nevyhnutné, aby EÚ postupovala pri dosahovaní svojich cieľov v oblasti klímy jednotne a na základe konsenzu a zohľadňovala pri tom obavy členských štátov s nižšími príjmami, ktoré sú ešte stále v plnej miere závislé od fosílnych palív;

E. keďže v európskom ekologickom dohovore sú stanovené ciele a plán, prostredníctvom ktorých sa má EÚ stať prvým regiónom, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, čo presahuje časový rámec znižovania emisií skleníkových plynov stanovený v Parížskej dohode;

F. keďže EEA odhaduje, že súčasné záväzky členských štátov týkajúce sa znižovania emisií do roku 2030 povedú k zníženiu emisií o 36 %, čo znamená nesplnených 40 % cieľa; keďže vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ tento podiel klesne na menej ako 34 %; keďže za týchto okolností sa dosiahnutie zníženia o 50 % alebo viac javí nanajvýš nepravdepodobné a bude si vyžadovať bezprecedentnú úroveň investícií;

G. keďže dosiahnutie klimatickej neutrality bude znamenať značnú hospodársku diverzifikáciu a transformáciu, ako aj výrazné zmeny obchodných modelov a tvorby domácej politiky; keďže tieto zmeny vytvoria nové príležitosti, ale aj veľké sociálno-ekonomické výzvy v mnohých regiónoch a priemyselných odvetviach;

H. keďže tieto účinky budú v EÚ rozložené nerovnomerne a vzniknú kategórie víťazov a porazených; keďže toto je dôkazom potreby stabilného a komplexného Fondu pre spravodlivú transformáciu a podporného mechanizmu, aby sa zaručilo, že nikto nebude opomenutý;

I. keďže výsledky konferencie COP 25 ukázali, že je ešte stále mnoho výziev, ktoré treba riešiť globálne pred tým, ako sa v rámci Parížskej dohody podarí dosiahnuť významné globálne zníženie emisií skleníkových plynov; keďže EÚ však musí chrániť svoj priemysel pred nekalou konkurenciou zo strany regiónov s menej prísnymi záväzkami v oblasti klímy;

J. keďže sa zachováva právo každého členského štátu „stanoviť podmienky na využívanie svojich zdrojov energie, jeho výber medzi rozdielnymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho dodávok energie“ (článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

1. berie na vedomie oznámenie Komisie o európskom ekologickom dohovore a víta jeho cieľ urobiť z EÚ udržateľnejšie hospodárstvo; uznáva, že oznámenie obsahuje náročný súbor iniciatív na uľahčenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, pričom sa zaväzuje konštruktívne pracovať na dosiahnutí lepšieho environmentálneho stavu a zachovaní pracovných miest, hospodárskej konkurencieschopnosti a dobrých životných podmienok;

2. vyjadruje znepokojenie nad tým, že rozhodnutie Komisie predložiť takýto ambiciózny a rozsiahly plán v takom krátkom čase znamená, že politické účely majú prednosť pred dôkladným posúdením vplyvu; konštatuje, že navrhnutý legislatívny harmonogram môže mať negatívny vplyv na dôveryhodnosť a význam európskej politiky založenej na dôkazoch a na tvorbu finančných zdrojov potrebných na dosiahnutie jej navrhovaných cieľov;

3. zdôrazňuje obavy, že politický rozsah európskeho ekologického dohovoru, ktorého cieľom je spoločne riešiť hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy a ktorý má ďalekosiahle dôsledky na mnohé odvetvia, môže prispieť k podkopaniu právomocí, čím sa narušia zásady subsidiarity a proporcionality EÚ, a doložka flexibility (článok 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) na úkor rozhodovacej právomoci členských štátov;

4. domnieva sa, že rozvoj možno považovať za udržateľný len vtedy, ak sa pri tvorbe verejných politík kladie rovnaký dôraz na spoločnosť, životné prostredie aj hospodárstvo;

5. domnieva sa, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo má potenciál vytvárať nové pracovné miesta v rozvíjajúcich sa odvetviach a používať nové technológie, že s ním však môžu byť spojené aj sociálne náklady a straty pracovných miest v tradičných priemyselných a energetických odvetviach, čo často neúmerne postihuje najskúsenejších pracovníkov; domnieva sa, že nízkouhlíkové hospodárstvo musí byť spoločensky prijateľné a zaisťovať prístup k dôstojnému zamestnaniu v tých hospodárstvach, ktoré sú stále závislé od fosílnych palív;

6. odsudzuje akékoľvek rozhodnutie Komisie, ktorého cieľom je prepracovať nedávno prijaté právne predpisy, ktoré sa ešte len musia plne implementovať, pretože to naruší právnu a regulačnú istotu acquis v oblasti životného prostredia;

7. vyzýva Komisiu, aby pri príprave právnych predpisov v rámci európskeho ekologického dohovoru v plnej miere uplatňovala zásadu inovácie; konštatuje, že tým sa zaručí, aby nové politické návrhy podporili inovácie a uľahčili regulačný rámec, ktorý bude priaznivejší z hľadiska inovácií;

8. veľmi oceňuje záväzok Komisie uplatňovať zásadu nahradenia jedného právneho predpisu iným právnym predpisom („one in, one out“), podľa ktorej by mal každý legislatívny návrh, ktorý vytvára novú záťaž, zbaviť ľudí a podniky porovnateľnej záťaže na úrovni EÚ v tej istej oblasti politiky;

9. zdôrazňuje, že politické rozhodnutia o legislatívnych opatreniach sa musia prijímať koordinovane, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že jednotlivé návrhy v rámci balíka by mohli bez úplného politického konsenzu viesť k zvýšeným ambíciám a ohroziť dosiahnutie celkových cieľov európskeho ekologického dohovoru; zdôrazňuje, že je potrebná účinná koordinácia všetkých príslušných opatrení, aby sa zabezpečilo, že budú pôsobiť zhodne pri plnení hlavných cieľov a že keď sa budú vykonávať, nebudú v rozpore s inými legislatívnymi cieľmi;

10. upozorňuje, že hoci prieskumy verejnej mienky, ako je prieskum Eurobarometra o klíme, svedčia o podpore všeobecných alebo nešpecifikovaných opatrení v oblasti klímy, náklady jednotlivcov na život alebo zmena životného štýlu, ktorú musia jednotlivci urobiť, sa často neuvádzajú jasne; domnieva sa preto, že podpora obyvateľstva je možno nestála a v prípade, že je vystavená zmenám takého rozsahu ako v spojení s európskym ekologickým dohovorom, sa môžu názory mnohých občanov EÚ zmeniť, ak sa im neprejaví primeraná podpora; zdôrazňuje význam toho, aby sa zabezpečila všeobecná podpora všetkých činností uvedených v európskom ekologickom dohovore, a to na základe presných a čestných posúdení ich pravdepodobného vplyvu a očakávaných nákladov;

11. uznáva svoju inštitucionálnu zodpovednosť za znižovanie svojej uhlíkovej stopy; navrhuje prijať vlastné opatrenia na znižovanie emisií vrátane nahradenia vozidiel jeho vozového parku vozidlami s nulovými emisiami a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby sa dohodli na jedinom sídle Európskeho parlamentu;

Zvýšenie ambícií EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050

12. poznamenáva, že EÚ nedávno prijala zákony na realizáciu cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 40 %, ktorý jednomyseľne schválila Európska rada v roku 2014, a ešte stále vykonáva príslušné právne predpisy; vyjadruje preto vážne obavy v súvislosti s politickou a hospodárskou uskutočniteľnosťou zámeru Komisie zvýšiť cieľ zníženia emisií do roku 2030 v čase kratšom ako šesť rokov;

13. pripomína posúdenie Junckerovej Komisie, ktorá dospela k záveru, že úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov v oblasti klímy povedie do roku 2030 k 45 % zníženiu emisií bez formálnej zmeny cieľa; je však hlboko znepokojený protichodným posúdením Európskej environmentálnej agentúry (EEA), podľa ktorého politiky EÚ v oblasti klímy povedú do roku 2030 k zníženiu emisií len o 36 % a toto číslo by po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ mohlo klesnúť na 34 %;

14. odmieta akékoľvek okamžité zvýšenie súčasného vnútroštátne stanoveného príspevku (NDC) EÚ v rámci Parížskej dohody, keďže EÚ musí ešte implementovať zákony založené na súčasnom záväznom cieli znížiť do roku 2030 emisie aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 (t. j. fáza IV v systéme obchodovania s emisiami (EU ETS) (2021 – 2030), nariadenie o spoločnom úsilí atď.); konštatuje, že akýkoľvek návrh na zvýšenie cieľov v oblasti znižovania emisií musí byť založený na komplexnom posúdení vplyvu s cieľom posúdiť všetky súvisiace riziká a byť v súlade s cyklom plánovania, vykonávania a pokroku zmluvných strán NDC v rámci Parížskej dohody;

15. vyzýva Komisiu predsedníčky Von der Leyenovej, aby vzala do úvahy závery predchádzajúcej Komisie, ktorá odmietla zvýšiť cieľ týkajúci sa zníženia emisií do roku 2030, a prehodnotila svoj prístup, pretože sa obávame, že toto výrazné zvýšenie bude založené na nespoľahlivých dôkazoch, čo povedie k vážnym hospodárskym a sociálnym problémom v mnohých regiónoch, pričom priemyselné odvetvia EÚ budú musieť čeliť konkurencii regiónov s výrazne nižšími environmentálnymi normami;

16. domnieva sa, že plán na zvýšenie cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň na 50 % alebo dokonca na 55 % si bude vyžadovať bezprecedentné finančné investície a zmeny hospodárskych modelov, z ktorých budú mať prospech členské štáty s vyššími príjmami, prípadne tým budú poškodené chudobnejšie členské štáty, ktoré sú stále do veľkej miery závislé od financovania v rámci politiky súdržnosti;

17. podporuje ciele Parížskej dohody vrátane cieľa dosiahnuť v druhej polovici tohto storočia klimatickú neutralitu; zastáva názor, že všetky zmluvné strany Parížskej dohody by sa mali usilovať dosiahnuť tento cieľ čo najskôr;

18. zdôrazňuje svoje obavy, že Komisia sa už zaviazala k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 bez toho, aby uskutočnila komplexné posúdenie vplyvu alebo vypracovala podrobný plán jej financovania (vrátane ustanovení o spravodlivej transformácii) a bez toho, aby počkala, kým Európska rada splní svoju úlohu spočívajúcu v stanovení dlhodobého politického smerovania, ako sa ustanovuje v článku 15 Zmluvy o EÚ;

19. domnieva sa, že EÚ môže dosiahnuť dlhodobé ciele, ako je klimatická neutralita, len vtedy, ak bude konať na základe konsenzu; zastáva preto názor, že by sa mali zohľadniť obavy všetkých členských štátov, ako aj ich regiónov, miestnych orgánov, priemyselných odvetví a občianskej spoločnosti;

20. berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť mechanizmus úpravy hraničnej hodnoty uhlíka; zdôrazňuje, že toto je spomedzi viacerých potenciálnych politík jediný možný nástroj, ktorý by sa mohol zaviesť na riešenie úniku uhlíka, treba však dôkladne vyhodnotiť jeho vplyv; zdôrazňuje preto, že návrh týkajúci sa dane z uhlíka, ktorý by mal byť krajným riešením v prípade, že niektorá medzinárodná dohody bude nezrealizovateľná, by mal byť v plnom súlade s WTO a malo by ho sprevádzať dôkladné posúdenie vplyvu s niekoľkými ďalšími plne preskúmanými politickými možnosťami, ktoré budú zamerané na vplyv na potenciálne dotknuté odvetvia a výrobky, konkurencieschopnosť EÚ a na širšie obchodné dôsledky;

21. konštatuje, že ak sa EÚ podarí dosiahnuť jej cieľ stať sa prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom do roku 2050, bude to mať len okrajový vplyv na globálne emisie (približne 9 %); domnieva sa, že je preto nevyhnutné, aby ostatné veľké hospodárstva plnili svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu v druhej polovici tohto storočia; domnieva sa, že EÚ musí uprednostniť dobrú tvorbu právnych predpisov, plniť svoje platné záväzky podľa Parížskej dohody a využívať svoj diplomatický vplyv v záujme prehĺbenia spolupráce s tretími krajinami, a tým celkovo zvýšiť ambície;

Dodávky čistej, dostupnej a bezpečnej energie

22. zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a 2050 nesmie oslabiť právo jednotlivých členských štátov určiť svoj energetický mix a že by malo byť v súlade so zásadou technologickej neutrality;

23. vyjadruje presvedčenie, že jadrová energia môže zohrávať úlohu pri plnení cieľov v oblasti klímy, pretože nevypúšťa skleníkové plyny, a môže zabezpečiť aj značný podiel výroby elektrickej energie v EÚ; domnieva sa však, že vzhľadom na odpad, ktorý produkuje, si táto energia vyžaduje strednodobú a dlhodobú stratégiu, ktorá zohľadňuje technologický pokrok (laser, jadrová syntéza atď.) zameraný na zlepšenie udržateľnosti celého odvetvia; vyzýva naliehavo v tejto súvislosti Komisiu, aby pri príprave sekundárnych právnych predpisov podľa rámca na uľahčenie udržateľných investícií zvážila nezastupiteľnú úlohu, ktorú má jadrová energia ako nízkouhlíkové riešenie;

24. zdôrazňuje, že zemný plyn sa musí tiež stať základným zdrojom energie, ak má EÚ dosiahnuť svoje ambiciózne ciele v oblasti klímy; pripomína jeho dôležitú úlohu ako „preklenovacieho paliva“, ktoré výrazne znižuje emisie častíc a CO2, a je katalyzátorom rozsiahleho využívania obnoviteľných zdrojov energie aj po roku 2030; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rozhodnutím Európskej investičnej banky (EIB) ukončiť financovanie projektov v oblasti zemného plynu;

25. vyjadruje podporu štvrtému zoznamu projektov spoločného záujmu, ktorý obsahuje niekoľko dôležitých projektov týkajúcich sa plynu zameraných na rozvoj dobre prepojenej plynárenskej siete slúžiacej EÚ a jej susedstvu;

26. zdôrazňuje, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu je zníženie emisií metánu v odvetviach plynárenstva jednou z piatich hlavných globálnych príležitostí na zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom splniť ambiciózny cieľ 2 °C a že polovici týchto emisií by sa dalo zabrániť alebo by sa mohla znížiť, a to pri nulových čistých nákladov; pripomína, že odvetvie plynu dosiahlo významný pokrok pri obmedzovaní emisií metánu v Európe, pričom emisie metánu sa znížili o 61 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, zatiaľ čo spotreba plynu vzrástla o 25 %;

27. víta zámer Komisie vypracovať usmernenia s cieľom pomáhať členským štátom pri riešení problematiky energetickej chudoby, ktorá je vážnou záležitosťou v celej EÚ a obzvlášť rozšírená vo východných a v južných členských štátoch; upozorňuje na skutočnosť, že existujú rôzne príčiny energetickej chudoby, ktoré sú v EÚ rôznorodé a medzi ktoré patria ceny energie, klesajúce príjmy domácností, domy, ktoré nie sú energeticky efektívne, a že názory odborníkov na to, ako tento problém riešiť, sa výrazne líšia; pripomína, že na vyriešenie problému energetickej neefektívnosti by podľa odhadov bolo len v domácnostiach s nízkym príjmom potrebných 55 až 110 miliárd EUR;

28. zdôrazňuje, že na programy diaľkového vykurovania sa musí naďalej poskytovať bezodplatné prideľovanie emisných kvót v rámci systému obchodovania EÚ s emisnými kvótami (EU ETS), pretože zabezpečujú pre občanov cenovo dostupné vykurovanie, znižujú znečistenie z menej účinných zdrojov tepla a vyrábajú energiu efektívnym spôsobom prostredníctvom kombinovanej výroby;

Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo

29. konštatuje, že v niektorých odvetviach sú emisie skleníkových plynov nevyhnutnou súčasťou výrobného procesu a že v súčasnosti neexistujú žiadne komerčne životaschopné technológie s nulovými emisiami; zdôrazňuje, že energeticky náročné priemyselné odvetvia sú rozhodujúcou súčasťou hospodárstva EÚ, predstavujú viac ako 6 miliónov priamych pracovných miest a sú zodpovedné za mnohé hodnotové reťazce;

30. požaduje preto novú a integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ zameranú na energeticky náročné odvetvia s cieľom dokončiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ; pripomína úlohu, ktorú bude zohrávať verejná politika pri podporovaní priemyselných inovácií prostredníctvom modernizácie a racionalizácie, čo povedie k zníženiu kapitálových nákladov na nízkouhlíkové projekty a vytvoreniu trhu s novými nízkouhlíkovými produktmi; súhlasí s Komisiou, že energeticky náročné odvetvia, ako je výroba ocele, sú nevyhnutné, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala súdržný strategický prístup k ich riadeniu s cieľom zabezpečiť celosektorový rast a zamestnanosť;

31. naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh založený na návrhu Európskej chemickej agentúry obmedziť úmyselné používanie mikroplastov vo výrobkoch uvedených na trh EÚ s cieľom zabrániť ich uvoľňovaniu do životného prostredia alebo ho znížiť;

32. domnieva sa, že podporovanie opravy výrobkov a podnecovanie k opravám by malo byť prospešné tak z hľadiska predĺženia životnosti výrobkov, ako aj pre rast sekundárnych trhov, pokiaľ ide o opravu výrobkov a dodávanie náhradných dielov; berie na vedomie pozitívne úsilie, ktoré sa nedávno vynaložilo v automobilovom odvetví s cieľom podporiť dynamický nezávislý sektor, a domnieva sa, že tento model by mohli prevziať sektory, v ktorých povaha produktov umožňuje opravu;

33. domnieva sa, že obehové hospodárstvo má podstatný význam pre úspešnú politiku v oblasti klímy vzhľadom na vysoké emisie skleníkových plynov zo spotreby materiálu v rôznych fázach hodnotového reťazca v rámci lineárneho hospodárstva (napr. ťažba, výroba, doprava, používanie a zneškodňovanie materiálov); víta preto skutočnosť, že Komisia predloží nový akčný plán vrátane iniciatívy pre udržateľné výrobky, a osobitný dôraz na sektory s intenzívnym využívaním zdrojov, ako sú textilný priemysel, stavebníctvo, elektronika a plasty; očakáva, že tento akčný plán bude mať zásadný význam pre rozvoj nových politík, ktoré podporujú modely obehového hospodárstva a spotreby v rámci celého hodnotového reťazca;

34. domnieva sa, že plánované zastarávanie vážne poškodzuje spotrebiteľov a je v rozpore s ich očakávaním, že kupujú trvácnejšie a účinnejšie výrobky; pripomína, že v nedávno prijatých právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa sa osobitne riešila trvácnosť výrobkov a obdobia podpory, a to aj v prípade digitálneho tovaru; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv týchto nových opatrení a navrhla ďalšie povinnosti, ak sa preukáže, že sú potrebné;

35. zdôrazňuje skutočnosť, že nové obchodné modely, ktoré sa objavujú v kolaboratívnom hospodárstve, majú potenciál podporiť ekologickejšie ekonomické rozhodnutia vrátane nadviazania kontaktov medzi ľuďmi, ktorí majú výrobky na prenájom alebo výmenu či spoločné používanie, s inými ľuďmi, to znamená, že si už nepotrebujú kupovať vlastné produkty; okrem toho sa domnieva, že rast digitálnych služieb umožnil, aby boli spotrebitelia náročnejší, a to aj pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie; domnieva sa, že takéto služby by sa mali podporovať a že by sa mali odstrániť vnútroštátne regulačné prekážky, aby sa umožnilo poskytovanie týchto služieb vo všetkých členských štátoch;

36. zdôrazňuje možné pozitívne prínosy elektronického označovania, ktoré môže umožniť ľahký a jednoduchý prístup k regulačným informáciám vrátane súladu s uplatniteľnými požiadavkami na výrobky alebo normami, podrobných informácií o zložení a prístupu k pokynom na opravu a skončenie životnosti, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla elektronické označovanie vhodných výrobkov, a to aj regulovaných výrobkov; domnieva sa, že zrušením papierových príručiek a iných druhov súvisiacej dokumentácie, ktoré sa v súčasnosti poskytujú k produktom, možno dosiahnuť úspory;

37. domnieva sa, že nariadenie o stavebných výrobkoch (NSU) podporilo rozvoj spoločného trhu so stavebnými výrobkami v rámci EÚ, ešte stále však existujú ťažkosti; konštatuje, že oneskorenia a neúspechy pri normalizácii bránia vykonávaniu harmonizovaných požiadaviek, a vyzýva Komisiu, aby toto riešila pred prijatím ďalších opatrení; zdôrazňuje, že ak sa NSU bude vykonávať účinne, môže podporiť udržateľnejšie rozhodnutia; pripomína, že na rozdiel od prognóz NSU zvýšilo náklady na dodržiavanie predpisov a že jeho dodržiavanie bolo obzvlášť ťažké bolo pre malé podniky a mikropodniky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri zvažovaní akéhokoľvek hlbšieho preskúmania NSU a požiadaviek, ktoré sú v ňom stanovené, zohľadnila ťažkosti s jeho vykonávaním;

Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu

38. vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedávno dosiahnutá predbežná dohoda o balíku opatrení v oblasti mobility I, najmä požiadavka na vrátenie ťažkých nákladných vozidiel do členského štátu usadenia každých osem týždňov, je v rozpore s účelom pôvodných legislatívnych návrhov Komisie zameraných na zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie a s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ktoré Komisia stanovila v novom európskom ekologickom dohovore, vrátane cieľa, ktorým je dosiahnutie klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050, keďže táto požiadavka by viedla k výraznému zvýšeniu počtu jázd prázdnych nákladných vozidiel na cestách v EÚ a, popri uložených obmedzeniach týkajúcich sa kabotážnej prepravy, k podstatnému zvýšeniu emisií CO2, znečisteniu a preťaženiu spôsobenému odvetvím dopravy; pripomína, že požiadavka povinného návratu ťažkých nákladných vozidiel nebola súčasťou návrhov Komisie a nebola predmetom posúdenia vplyvu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby podnikla okamžité kroky vrátane úplného posúdenia vplyvu s cieľom zrušiť túto požiadavku, aby sa vyriešili súvisiace nezrovnalosti a rozpory vo všetkých príslušných právnych predpisoch a politikách EÚ;

39. vyjadruje výhrady voči univerzálnemu prístupu v súvislosti s mýtnymi poplatkami za používanie ciest ťažkými nákladnými vozidlami (smernica Eurovignette) a ambícii Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedenej smernice s cieľom zvýšiť konzistentnosť mýtnych poplatkov v rámci odvetvia cestnej dopravy a trvá na tom, že by sa malo zachovať právo členských štátov prispôsobiť svoje politiky spoplatňovania ciest a možnosť naďalej ponúkať známky na základe času;

40. zdôrazňuje význam zvýšenia podielu nízkoemisných druhov dopravy, ako je vnútrozemská vodná doprava, námorná a železničná doprava, a zdôrazňuje potrebu zvýšiť kapacitu železníc a vnútrozemských vodných ciest a poskytnúť primerané prístupové a železničné spojenia s prepojením železničnej infraštruktúry na termináloch vnútrozemských vodných ciest, ako aj dopravných uzlov v prístavných spádových oblastiach; zdôrazňuje, že kombinovaná doprava sa musí stať účinným a funkčným nástrojom európskeho jednotného trhu nákladnej dopravy, ktorý podporuje multimodálnu nákladnú dopravu;

41. nesúhlasí s pokusmi o rozšírenie EU ETS na cestnú dopravu, pretože v tomto sektore už existujú normy na zníženie emisií skleníkových plynov a jeho zahrnutie do EU ETS by mohlo viesť k nadmernej a náročnej regulácii a potenciálne veľkému finančnému zaťaženiu spotrebiteľov;

42. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s plánmi Komisie prehodnotiť oslobodenie leteckých palív od dane, čo by mohlo byť v rozpore s článkom 24 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (Chicagský dohovor), ktorý stanovil právny rámec pre medzinárodné civilné letectvo; konštatuje, že oslobodenie leteckých spoločností od vnútroštátnych daní a ciel v prípade rôznych tovarov súvisiacich s letectvom vrátane náhradných dielov, zásob a paliva je štandardným prvkom dvojstranných dohôd o leteckých službách medzi jednotlivými krajinami; zdôrazňuje, že bez globálnej dohody o zdaňovaní paliva v leteckej doprave je veľmi pravdepodobné, že kroky smerujúce k zavedeniu ciel na medzinárodné lety (buď na vnútroštátnej, alebo na únijnej úrovni) by podporovali tzv. tankering, keď dopravcovia dopĺňajú do lietadla čo najviac paliva pri každom pristaní mimo EÚ, aby sa vyhli plateniu daní; je presvedčený, že ak sa má zaviesť daň z leteckého paliva, musí byť zavedená v celosvetovom meradle a musí odrážať veľkosť a palivovú účinnosť lietadiel;

Z farmy na tanier: koncipovanie spravodlivého a zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu

43. zdôrazňuje zásadný prínos poľnohospodárstva EÚ k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti, pričom zachováva vidiecke oblasti EÚ a zaisťuje starostlivosť o životné prostredie; zdôrazňuje, že v novej spoločnej poľnohospodárskej politike a v stratégii „Z farmy na stôl“ je potrebné chrániť hospodársku, ekologickú a sociálnu udržateľnosť, a to prostredníctvom modernizácie a prístupu k výskumu a inováciám ako prierezového cieľa; zdôrazňuje, že je potrebný prístup zdola nahor zahŕňajúci poľnohospodárov všetkých generácií s osobitným dôrazom na mladých poľnohospodárov, primeranú finančnú kompenzáciu a podnety na riešenia prospešné pre všetky strany, a to so zreteľom na miestne podmienky;

44. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodári EÚ budú mať prístup k najlepším dostupným nástrojom, ako sú nové techniky šľachtenia a presného poľnohospodárstva; vyjadruje znepokojenie nad pomalým tempom sprístupňovania nástrojov a vyzýva Komisiu, aby uprednostnila posudzovanie nových techník a výrobkov, ktoré im poskytuje vedecké poradenstvo, a aby v prípade potreby aktualizovala právne predpisy s cieľom zabezpečiť, že poľnohospodári získajú prístup;

45. žiada, aby sa pre odvetvie poľnohospodárstva vytvorili rovnaké podmienky, a vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila súlad návrhov v rámci európskeho ekologického dohovoru s obchodnými politikami s cieľom zaistiť, aby životaschopnosť európskeho poľnohospodárskeho odvetvia nebola ohrozená nekalou hospodárskou súťažou vyplývajúcou z nerovnakých výrobných noriem;

46. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky úrovne v potravinovom reťazci, ako aj spotrebiteľ prispievali k udržateľným potravinovým systémom znižovaním množstva odpadu a maximalizáciou objemu produkcie, ktorá sa používa ako potravina a krmivo; žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí o zlepšenie vyjednávacej pozície prvovýrobcov s cieľom zabezpečiť, aby sa dodatočné náklady spojené s iniciatívami v oblasti udržateľnosti mohli vrátiť pri uvedení výrobkov na trh;

47. zdôrazňuje, že svojvoľné používanie obmedzení v prípade prípravkov na ochranu rastlín (PPP) nie je prospešné pre zdravie opeľovačov ani poľnohospodárske odvetvie; konštatuje, že podľa smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (smernica 2009/128/ES) členské štáty vo svojich národných akčných plánoch (t. j. v Dánsku) už testovali ciele znižovania emisií a upustili od nich, keďže tento prístup neodráža komplexnosť zvládania škodcov a chorôb v meniacich sa miestnych podmienkach pomocou integrovanej ochrany proti škodcom;

48. poukazuje na dôležitosť vedeckého prístupu k povoľovaniu účinných látok, transparentnosti a efektívnej komunikácie o rizikách s cieľom zaistiť prípustnosť rozhodnutí o riadení rizík a dôveru spotrebiteľov;

49. vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju externú komunikáciu s cieľom informovať verejnosť vhodným a zrozumiteľným spôsobom o potrebe prípravkov na ochranu rastlín pri výrobe bezpečných a cenovo dostupných potravín a súčasne o akomkoľvek preukázanom vplyve na zdravie ľudí a životné prostredie; konštatuje, že súčasťou toho by malo byť vysvetlenie rozdielu medzi nebezpečenstvom a rizikom, prijateľnými rizikami a zavedeným bezpečným používaním, ako aj uvedenie súvislosti medzi nebezpečenstvom a rizikami používania prípravkov na ochranu rastlín a inými chemikáliami a látkami v domácnosti; odporúča, aby boli tieto informácie ľahko dostupné a aby používateľov poučili o možných opatreniach na zmiernenie rizika;

50. zdôrazňuje, že udržateľné potraviny z morských plodov majú potenciál prispievať k udržateľnej potravinovej stratégii; požaduje prístup nulovej tolerancie v prípade nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu; zdôrazňuje potrebu zlepšiť postup kontrol a súlad dovozu produktov rybolovu a akvakultúry s právnymi predpismi EÚ;

Ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity

51. so znepokojením konštatuje, že stav prírody, ako sa uvádza v správe IPBES o globálnom hodnotení biodiverzity a ekosystémov, sa zhoršuje v celosvetovom meradle bezprecedentnou rýchlosťou a tempo, akým druhy vymierajú, sa zrýchľuje; víta preto zámer Komisie predložiť do marca 2020 ambicióznu stratégiu v oblasti biodiverzity, po ktorej by mala nasledovať osobitná akcia v roku 2021, v ktorej bude stanovená pozícia EÚ, ktorá jej umožní zohrávať vedúcu úlohu na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD COP 15) naplánovanej na október 2020 v Kunmingu, Čína, s globálnymi cieľmi na ochranu biodiverzity a novými merateľnými cieľmi na riešenie prvotných príčin straty biodiverzity v EÚ;

52. poznamenáva, že znečistenie, rozširovanie miest, zástavba pôdy a ničenie biotopov sú hlavnými príčinami ničenia biodiverzity; pripomína, že z globálneho posúdenia biodiverzity a ekosystémov v rámci IPBES vyplýva, že od roku 1992 sa plocha mestských oblastí zdvojnásobila; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie úlohy mestských oblastí a miest pri ochrane biodiverzity na použitie v programoch, ako je Urbánna agenda pre EÚ, s cieľom pomôcť pri tvorbe politík v oblasti ochrany biodiverzity;

53. vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný súbor opatrení na základe náležitej starostlivosti s cieľom obmedziť uhlíkovú stopu EÚ na zemi, a to aj právne predpisy, ktoré zabezpečia udržateľné dodávateľské reťazce bez odlesňovania v prípade výrobkov uvádzaných na trh EÚ, ako aj akčný plán týkajúci sa palmového oleja;

54. zdôrazňuje, že služby v oblasti lesníctva a agrolesníctva, ktoré sú prínosom pre klímu a biodiverzitu, patria do právomoci členských štátov; konštatuje, že je dôležité, aby sa pri presadzovaní udržateľného riadenia a efektívneho využívania surovín vychádzalo z odborných znalostí vlastníkov lesov;

55. podporuje rozvoj modrého hospodárstva, pretože prispieva k celkovému hospodárskemu rastu, najmä v pobrežných regiónoch a na ostrovoch;

56. zdôrazňuje, že je dôležité využívať časť dostupných finančných prostriedkov na zmiernenie vplyvov a rizík hydrologickej nestability, seizmickej činnosti, erózie pobrežia a stability pobrežia, ktoré sa v posledných dvoch desaťročiach vyskytujú čoraz viac;

Cieľ nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok

57. očakáva výsledok kontroly vhodnosti endokrinných disruptorov, ktorú vykonala Komisia a ktorá prispeje k širšiemu posúdeniu toho, či právne predpisy EÚ v oblasti chemických látok plnia svoj cieľ chrániť ľudské zdravie a životné prostredie minimalizovaním vystavenia týmto látkam; konštatuje, že hoci sú kritériá na identifikáciu endokrinných disruptorov (EDC) už zavedené v právnych predpisoch o prípravkoch na ochranu rastlín a biocídnych výrobkoch, pri vypracúvaní a uplatňovaní harmonizovaných kritérií v iných oblastiach je potrebné postupovať obozretne vzhľadom na to, že musia zahŕňať právne predpisy zakazujúce používanie endokrinných disruptorov, právne predpisy, ktoré umožňujú vydávať povolenia po splnení prísnych požiadaviek, a právne predpisy, ktoré výslovne neodkazujú na endokrinné disruptory, regulujú ich však prostredníctvom všeobecných ustanovení;

58. zdôrazňuje, že prechod na obehové hospodárstvo bude vyžadovať v rámci možnosti postupné vyraďovanie látok vzbudzujúcich obavy, aby sa zabezpečil rozvoj cyklov netoxických materiálov, ktoré uľahčia recykláciu a budú nevyhnutné na vytvorenie fungujúceho trhu s druhotnými surovinami;

59. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vychádzala zo strategického prístupu na riešenie rizík, ktoré predstavujú lieky podľa rámcovej smernice o vode, a pripravila legislatívny návrh o riešení úniku farmaceutík do životného prostredia, a to v dôsledku výrobného procesu, ako aj používania a likvidácie liekov;

Financovanie európskeho ekologického dohovoru a zabezpečenie spravodlivej transformácie

60. očakáva, že rozpočtové prostriedky v priebehu nasledujúceho programového obdobia budú zodpovedať plánom opísaným v európskom ekologickom dohovore; opätovne potvrdzuje, že je potrebné naďalej sa dôrazne zameriavať na európsku pridanú hodnotu ako hlavnú zásadu; odmieta škrty v politike súdržnosti, ktoré budú mať negatívny vplyv na hlavný investičný nástroj EÚ na financovanie pracovných miest a rast, vytváranie územnej konvergencie a napredovanie v rozvoji na regionálnej úrovni;

61. trvá na stanovení jasnejších cieľov a zameraní sa na menší počet kvalitnejších ukazovateľov výkonnosti, ktoré vymedzujú a sledujú príslušné výdavky týkajúce sa činnosti v oblasti klímy a zaoberajú sa stratou biodiverzity;

62. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že navrhnuté toky príjmov, ktorých účelom je ekologizácia príspevkov do rozpočtu EÚ, by mohli viesť k nerovnováhe; podporuje súčasný systém národných príspevkov a zdôrazňuje, že príspevky z hrubého národného dôchodku (HND) sú najspravodlivejším vlastným zdrojom, pretože ich základom je ekonomická kapacita každého členského štátu; pripomína, že zdaňovanie je jednou z výlučných právomocí členských štátov;

63. uznáva kľúčovú úlohu finančných inštitúcií EÚ pri umožňovaní ekologickej transformácie; berie v tejto súvislosti na vedomie, že EIB zdvojnásobila svoj cieľ v oblasti klímy na rok 2025 z 25 % na 50 %; vyjadruje však znovu poľutovanie nad tým, že nová investičná politika EIB obmedzuje podporu plynu, ktorý je aj naďalej kľúčovým zdrojom energie pre členské štáty závislé od fosílnych palív;

64. naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila všetky možné nevýhody podporovania selektívnych investícií vrátane ustanovení, ktoré zmierňujú kapitálové požiadavky s cieľom vyčleniť viac finančných prostriedkov na zelené aktíva; vyzýva Komisiu, aby zaujala štruktúrovanejší a súdržnejší prístup s cieľom znížiť riziko uviaznutých aktív;

65. opätovne zdôrazňuje, že počas energetickej transformácie sa musí poskytnúť primeraná finančná podpora postihnutým uhoľným regiónom a regiónom s vysokými emisiami uhlíka; zdôrazňuje, že všetky regióny nemajú pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo rovnakú východiskovú pozíciu, nie všetky majú rovnaké nástroje ani nebudú všetky znášať dôsledky rovnako; zdôrazňuje preto, že zásadný význam má prechod, ktorý zohľadňuje osobitosti najzraniteľnejších regiónov, obyvateľstva a odvetví; víta rozhodnutie EIB požičať najchudobnejším členským štátom až 75 % hodnoty projektov týkajúcich sa spravodlivej transformácie;

66. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nový Fond na spravodlivú transformáciu bude okrem zdrojov vyčlenených pre fondy politiky súdržnosti pozostávať z dodatočných zdrojov;  konštatuje, že investície do spravodlivej transformácie by mali byť vylúčené, ak sa posudzujú národné deficity v rámci Paktu stability a rastu, čo verejným orgánom umožní investovať finančné prostriedky do služieb a infraštruktúry;

67. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť týchto transformácií a venovala pritom osobitnú pozornosť najviac znevýhodneným regiónom, oblastiam zasiahnutým priemyselnou transformáciou (najmä regiónom, v ktorých sa ťaží uhlie, a oblastiam závislým od uhlíkovo náročných odvetví, ako je výroba ocele), riedko osídleným oblastiam a územiam, ktoré sú zraniteľné z hľadiska životného prostredia;

Mobilizácia výskumu a podpora inovácií

68. zdôrazňuje úlohu, ktorú musia zohrávať výskum a inovácie pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo; zdôrazňuje, že výskum a inovácie, a to aj hraničný výskum, môžu podporiť všetky odvetvia hospodárstva a že zavádzanie nových technológií, aj keď nie sú priamo spojené s vplyvmi na životné prostredie, môže mať významné pozitívne účinky presahovania prispievajúce k transformácii;

69. zdôrazňuje, že je potrebné, aby politiky v oblasti výskumu a inovácií rozšírili prístup k dodávkam klimaticky neutrálnej energie a podporovali ich dostupnosť za globálne konkurenčné ceny; v tejto súvislosti zdôrazňuje nutnosť predvedenia prelomových technológií v priemyselnom rozsahu vrátane „čistého uhlia“, ako aj potrebu stimulovať rozvoj a uplatnenie projektov na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého na trhu; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozsiahle pilotné projekty, ktorých cieľom je preukázať životnosť čistých technológií v priebehu piatich až desiatich rokov, a aby následne podporovali ich rozsiahle zavádzanie;

70. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva Európsky horizont ako faktor umožňujúci inovácie a výskum v EÚ, a potenciál tohto programu pomôcť priniesť na trh nové technológie; považuje za dôležité, aby sa táto schopnosť prehĺbila a ďalej využívala s cieľom podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala spoluprácu medzi aktérmi z oblasti verejného výskumu a priemyselnými aktérmi  s cieľom naďalej podnietiť praktické uplatňovanie inovačných techník a podporovať rýchle zavádzanie nových technológií;

71. zdôrazňuje potrebu koordinácie medzi programom Horizont Európa a inými programami EÚ, aby sa zabránilo prekrývaniu; považuje tiež za dôležité, aby v rámci strategického plánu programu Horizont Európa existoval vysoký stupeň vnútornej koordinácie a doplňujúcich opatrení, do čoho by mali byť zahrnuté partnerstvá, misie a znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), s cieľom využívať prínosy a efektívnosť spolupráce;

72. opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa v strategickom pláne programu Horizont Európa na stratégie a nízkouhlíkové technológie, ktoré sú zamerané na revitalizáciu uhoľných oblastí a oblastí s vysokými emisiami uhlíka, v ktorých prebieha transformácia;

73. upozorňuje na kľúčovú úlohu inovačného fondu a modernizačného fondu v rámci EU ETS a požaduje zvýšenie počtu prípadne disponibilných kvót, ktoré im boli pridelené;

„Nespôsobovať škodu“ – Zohľadňovanie aspektu udržateľnosti vo všetkých politikách EÚ

74. domnieva sa, že verejné obstarávanie môže byť dôležitou hybnou silou, a berie na vedomie, že Komisia zváži spôsoby, ako podporiť ekologické verejné obstarávanie; domnieva sa, že udržateľné kritériá musia zohrávať úlohu pri rozhodovaní v oblasti verejného obstarávania, najmä ak podporujú efektívne využívanie peňazí daňovníkov v dlhodobom horizonte;

75. poznamenáva, že očakávaný návrh 8. environmentálneho akčného programu (EAP), ktorý má predložiť Komisia, by mal byť v súlade s európskym ekologickým dohovorom a mal by uľahčiť dosahovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, aby sa dosiahli výsledky a zabezpečili predvídateľné a koordinované opatrenia európskych politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

76. pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva zásada predbežnej opatrnosti pri tvorbe politík Únie; konštatuje, že prístup Komisie k jej uplatňovaniu sa ukázal ako primeraný, a preto sa domnieva, že na to, aby sa zabezpečilo, že opatrenia v rámci európskeho ekologického dohovoru budú v súlade s touto zásadou, nie je potrebná revízia;

EÚ ako globálny líder

77. poznamenáva, že EÚ musí spolupracovať s inými signatármi, aby sa splnili ciele Parížskej dohody, pretože nebude schopná sama účinne riešiť výzvy týkajúce sa zhoršovania životného prostredia a zmeny klímy; zdôrazňuje, že EÚ musí v úzkej spolupráci s členskými štátmi spolupracovať s tretími krajinami, najmä s hospodárstvami G20, ktoré produkujú približne 80 % celosvetových emisií skleníkových plynov;

78. podporuje návrhy na ekologický program zameraný na krajiny západného Balkánu; domnieva sa, že toto ako súčasť širšieho procesu rozširovania prispeje k schopnosti predvstupových krajín uplatňovať acquis v oblasti energetiky, klímy, poľnohospodárstva, dopravy a životného prostredia;

79. zdôrazňuje význam stratégie pre vzťahy EÚ s Afrikou, najmä vzhľadom na obrovský potenciál tohto kontinentu chrániť biodiverzitu a obmedzovať emisie skleníkových plynov; zastáva názor, že akákoľvek stratégia musí zlepšiť zdravie a dobré životné podmienky miestnych spoločností;

80. trvá na zachovaní strategického dialógu s Čínou, najmä pri príprave tohtoročného samitu EÚ – Čína v Lipsku a DBD OSN COP 15; poukazuje však na škodlivú úlohu, ktorú Čína zohrala počas rokovaní na konferencii COP 25 v Madride, najmä pokiaľ ide o transparentnosť záväzkov v oblasti znižovania emisií podľa Parížskej dohody;

81. uznáva, že celosvetové výzvy v oblasti klímy a životného prostredia sa môžu stať zdrojom konfliktov, a tak viesť k potravinovej neistote a migračným tokom, ktoré môžu mať postihnúť aj EÚ a jej členské štáty; domnieva sa preto, že európsky ekologický dohovor by mal zahŕňať aj spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ;

°

° °

82. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 14. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia