NÁVRH UZNESENIA o európskom ekologickom dohovore
10.1.2020 - (2019/2956(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Esther de Lange
v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0040/2020
B9‑0042/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom ekologickom dohovore
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),
– so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,
– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),
– so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 španielskom Madride (COP 25)[2],
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
1. rozhodne víta návrh európskeho ekologického dohovoru, ktorý predložila Komisia pod predsedníctvom Ursuly von der Leyenovej;
2. zdôrazňuje, že európsky ekologický dohovor musí byť súčasťou novej stratégie rastu, ktorá bude prínosom pre európskych občanov a podniky;
3. víta najmä holistický prístup a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, ako aj nevyhnutný cieľ prepojiť politiku v oblasti životného prostredia a klímy s konkurencieschopnosťou vo všetkých odvetviach hospodárstva a politikou, ktorá stavia ľudí na prvé miesto; zdôrazňuje význam politickej súdržnosti medzi európskym ekologickým dohovorom a existujúcim politickým rámcom; považuje ekologický dohovor za príležitosť na posúdenie existujúcej súdržnosti politík na úrovni EÚ;
4. pripomína, že všetky odvetvia musia prispieť k dosiahnutiu uhlíkovo neutrálneho hospodárstva a že všetky politiky by mali byť podložené dôkazmi a založené na vede;
5. v tejto súvislosti víta využívanie dôkladného posúdenia vplyvu;
6. podporuje zásadu klimatickej neutrality a pripomína, že podľa analýzy Komisie z novembra 2018 správne vykonávanie klimatickej neutrality môže vytvárať ďalšie pracovné miesta a rast;
7. zdôrazňuje, že globálne výzvy, ktoré prináša zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia, si vyžadujú globálnu reakciu; zdôrazňuje nutnosť byť ambicióznymi, ale aj nutnosť mobilizovať ďalšie regióny sveta, aby pracovali na dosiahnutí rovnakého cieľa;
Zvýšenie ambícií EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050
8. podporuje cieľ dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050;
9. zdôrazňuje, že ambície týkajúce sa ekologického dohovoru musia vychádzať z komplexného posúdenia vplyvu, ktoré vykoná nezávislý výbor pre kontrolu regulácie; zdôrazňuje, že takéto posúdenie musí zohľadňovať prístup jednotlivých regiónov podľa jednotlivých regiónov; okrem toho sa domnieva, že na účel tohto posúdenia by Komisia mala byť povinná vypracovať povinné posúdenia návratnosti investícií a mala by zohľadniť potenciálny vplyv opatrení na ceny energie pre jednotlivé regióny a odvetvia, keď navrhuje nové právne predpisy alebo preskúmava existujúci právny rámec v odvetví priemyslu, energetiky a výskumu;
10. podporuje cieľ EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990, ako to navrhuje predsedníčka Komisie; Poznamenáva, že tento cieľ bude vychádzať zo spoľahlivého posúdenia vplyvu a bude zahŕňať možnosť stanoviť si vyšší cieľ, ak sú splnené viaceré podmienky, a to aj v rámci medzinárodných rokovaní a po zhodnotení ich hospodárskych dôsledkov, a so zreteľom na potrebu zachovať hospodársku konkurencieschopnosť a zapojiť všetkých občanov; uznáva, že cieľ 50 % je už veľmi ambiciózny, keďže, i keď budeme dôsledne uplatňovať existujúce právne predpisy a Spojené kráľovstvo bude plne spolupracovať v rámci politiky EÚ v oblasti klímy, budeme môcť dosiahnuť len 45 %;
11. zdôrazňuje, že je dôležité chrániť konkurencieschopnosť nášho priemyslu, aby sa existujúce opatrenia na zabránenie úniku uhlíka mohli nahradiť iba vtedy, ak sa môže systém kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý bude v súlade s pravidlami WTO, v plnej miere vykonávať bez toho, aby došlo k závažnému narušeniu v iných oblastiach; domnieva sa, že úniová politika v oblasti klímy a priemyselná politika musia ísť ruka v ruke, s cieľom zabrániť úniku uhlíka a investícií a chrániť pracovné miesta; domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie rovnakých podmienok; vyjadruje svoju ochotu posúdiť v takom prípade zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý je v súlade s pravidlami WTO a ktorý môže dopĺňať existujúce opatrenia s cieľom zabrániť úniku uhlíka; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus musí byť začlenený do našej stratégie pre priemysel, aby sa stimuloval priemysel k výrobe čistých a konkurencieschopných výrobkov a aby sa zabránilo úniku uhlíka bez toho, aby boli ohrozené obchodné príležitosti;
Dodávanie čistej, cenovo dostupnej a bezpečnej energie
12. zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú nutné konkrétne vykonávacie opatrenia a presadzovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; domnieva sa, že revízia smernice o energetickej efektívnosti a smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie pred ich zavedením by mala zabezpečiť právnu istotu investícií;
13. podporuje Komisiu v jej úsilí o zvýšenie dodávok čistej, cenovo dostupnej a bezpečnej energie; zdôrazňuje význam cezhraničných prepojení pre plne integrovaný trh s energiou a zastáva názor , že európska energetická infraštruktúra sa musí vyvíjať rovnakým smerom a rovnakou rýchlosťou s cieľom plne podporovať túto energetickú transformáciu; považuje za dôležité, aby sa posilnilo využívanie zemného plynu ako prechodného zdroja energie a zavedenie vodíka v doprave a priemysle s cieľom zvládnuť väčšiu elektrifikáciu hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebný strategický prístup k energetickým klastrom EÚ zameraný na využívanie najúčinnejších investícií do slnečnej energie, veternej energie a iných udržateľných zdrojov energie;
14. zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť správnu rovnováhu, aby sa energetická únia stala nielen čistejšou, ale aj cenovo dostupnou a bezpečnejšou pre európskych spotrebiteľov, občanov a podniky; domnieva sa, že primerané úniové financovanie je potrebné na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia boli schopní platiť faktúry za energie;
15. zdôrazňuje vysoký potenciál zníženia emisií CO2 v stavebníctve a víta príslušné návrhy Komisie, najmä jej návrh na zníženie vnútroštátnych regulačných prekážok pri obnove; nabáda na presadzovanie drevostavebných a ekologických stavebných materiálov vo verejných budovách;
16. podporuje myšlienku trhových opatrení v sektore stavebníctva na základe riadneho posúdenia vplyvu; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité riadne zohľadniť konkurenčný vplyv všetkých opatrení na európske podniky a bojovať proti premiestňovaniu činností do iných krajín v reakcii na odlišné environmentálne normy;
17. zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v Zmluve o Európskej únii (ZEÚ), rozhodnutia o vnútroštátnom energetickom mixe sú záležitosťou členských štátov; uznáva úlohu, ktorú jadrová energia môže zohrávať ako nízkouhlíková technológia vo vnútroštátnom energetickom mixe za predpokladu, že sa prijmú dostatočné ustanovenia, pokiaľ ide o najvyššie bezpečnostné normy, ako aj o vyradenie z prevádzky, a že sa zohľadnia cezhraničné otázky;
Mobilizácia priemyslu v záujme čistého a obehového hospodárstva
18. plne podporuje kapitolu o priemysle a záväzok Komisie predložiť priemyselnú stratégiu už v marci 2020; súhlasí s Komisiou, že energeticky náročné priemyselné odvetvia – napríklad oceliarske, chemické a cementárske odvetvie – sú pre európsku ekonomiku nevyhnutné, zatiaľ čo modernizácia a dekarbonizácia týchto odvetví je kľúčová;
19. domnieva sa, že prístup Komisie k ekologickému dohovoru sa musí zosúladiť s jednotnou priemyselnou politikou, aby sa posilnila konkurencieschopnosť Európy a jej vedúce postavenie vo svete; domnieva sa, že Európska únia na podporu opatrení obsiahnutých v ekologickom dohovore potrebuje proces reindustrializácie, modernizácie jej priemyselnej základne, posilnenie vnútorného trhu a vytvorenie konkurencieschopného rámca pre priemysel vrátane účinnej stratégie pre MSP;
20. zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať a zrevidovať pravidlá verejného obstarávania EÚ s cieľom zabezpečiť skutočne rovnaké podmienky pre spoločnosti EÚ, najmä tie spoločnosti, ktoré vyrábajú udržateľné výrobky alebo poskytujú udržateľné služby – napríklad v oblasti verejnej dopravy –, ktoré môžu čeliť nekalej hospodárskej súťaži zo strany spoločností z tretích krajín, ktorým je poskytovaná štátna pomoc alebo iné výhody, ktoré narúšajú rovnaké podmienky, alebo spoločnosti, ktoré nemajú rovnaký prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách;
21. domnieva sa, že je nutné vytvoriť vhodný úniový rámec s cieľom podporiť ekologické obchodné modely a riešiť konkrétne problémy a výzvy, ktorým čelí priemysel v oblasti podpory dekarbonizácie hospodárstva, ako sú ceny elektrickej energie a plynu, dostupné technológie (kogenerácia, plyn, vodík, zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého) a priemyselné procesy pre emisie CO2;
22. víta akčný plán pre obehové hospodárstvo a žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila komplexný rámec na podporu tohto odvetvia;
23. domnieva sa, že na to, aby bolo čisté a obehové hospodárstvo úspešné, si vyžaduje integrálnu priemyselnú politiku, a to aj pre MSP; zdôrazňuje potrebu vytvoriť hodnotu pre občanov, životné prostredie a hospodárstvo; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala zahŕňať digitálnu a environmentálnu transformáciu a musí posilniť konkurencieschopnosť európskych spoločností; domnieva sa, že zlepšovanie a udržiavanie zručností pracovníkov EÚ bude pre priemysel EÚ konkurenčnou výhodou;
24. podporuje dôrazný signál na podporu prelomových technológií vrátane čistej ocele a očakáva značné financovanie týchto technológií; podporuje silné prepojenie s digitálnymi technológiami; zdôrazňuje, že podpora technológií a financovania musí úzko súvisieť s novou stratégiou pre MSP a jej legislatívnymi iniciatívami, s cieľom zabezpečiť rýchly prístup na trh;
Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu
25. uznáva, že odvetvie dopravy je pre naše hospodárstvo kľúčové a že zníženie emisií v doprave je výzvou; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa všetkým druhom dopravy udeľoval rovnaký význam;
26. domnieva sa, že lodná doprava musí prispieť k ekologickej transformácii a EÚ by mala pomáhať lodnej doprave, aby sa odklonila od používania ťažkého vykurovacieho oleja; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoju prácu na medzinárodnej dohode, presadzovať vyššiu úroveň ambícií a vyhodnotiť začlenenie vnútroúniovej lodnej dopravy EÚ do systému obchodovania s emisiami;
27. nabáda Komisiu, aby posilnila a skôr zaviedla ustanovenia systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a podporila prijatie dlhodobého cieľa znížiť emisie v odvetví leteckej dopravy;
28. podporuje myšlienku trhových opatrení v odvetví dopravy na základe riadneho posúdenia vplyvu; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité riadne zohľadniť konkurenčný vplyv všetkých opatrení na európske podniky, zachovať cenovú dostupnosť mobility a bojovať proti premiestňovaniu činností do iných krajín v reakcii na odlišné environmentálne normy;
29. podporuje dekarbonizáciu systému dopravnej infraštruktúry a systému mobility s využitím nových technológií a digitalizácie; vyzýva Komisiu, aby skúmala objavujúce sa nové technológie a služby, ako je multimodálna, elektrická, autonómna mobilita, letecká mobilita v nízkej výške a mobilita na požiadanie, ako základ pre zmierňovanie emisií skleníkových plynov, a žiada, aby sa stimulovala digitalizácia a plne autonómne vozidlá, pretože tieto technológie prispejú k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, CO2, ako aj k zníženiu úmrtí a zranení;
30. uznáva, že multimodálne dopravné potreby sa musia zlepšiť, najmä multimodálna nákladná doprava zahŕňajúca železničnú a vodnú dopravu vrátane príbrežnej námornej dopravy; požaduje legislatívne opatrenia na uvoľnenie potenciálu železničnej nákladnej dopravy na dlhé vzdialenosti a vyzýva Komisiu, aby posilnila koridory železničnej nákladnej dopravy a zlepšila koordináciu, zodpovednosť a flexibilitu v súvislosti s kapacitami v úzkom spojení s rozvojom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T);
31. zdôrazňuje, že jednotný európsky železničný priestor je predpokladom prechodu na iné druhy dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2020 vypracovala stratégiu, po ktorej budú do konca roka 2021 nasledovať konkrétne legislatívne návrhy, aby sa zastavili všetky formy protekcionizmu a fragmentácia vnútorného trhu, ktoré bránia konkurencieschopnosti EÚ;
32. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala koordinovaný úniový rámec pravidiel pre vnútrozemské vodné cesty; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala intermodalitu zahŕňajúcu vnútrozemské vodné cesty, najmä cezhraničnú sieť vnútroštátnych systémov vodnej dopravy, ktorá sa musí zlepšiť;
33. zdôrazňuje, že napriek dobrým európskym iniciatívam, ako sú inteligentné dopravné systémy (ITS), Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), SafeSeaNet a riečne informačné služby (RIS), musí nová dopravná stratégia EÚ riešiť problémy roztriešteného zavádzania – najmä pokiaľ ide o kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS) a SESAR – ktoré bránia interoperabilite;
34. opakuje, že samotné jednotné európske nebo dokáže znížiť emisie z leteckej dopravy aspoň o 10 % bez väčších nákladov; preto požaduje jasný regulačný plán pre letectvo, ktorý je založený na technologických riešeniach, zohľadňuje infraštruktúru, požiadavky na alternatívne palivá a je zameraný na účinné operácie; požaduje sústavné a zvýšené financovanie EÚ pre SES, program Čisté nebo a SESAR a pre navigačné satelitné systémy EÚ;
35. vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2020 predložila stratégiu s cieľom dokončiť základnú sieť TEN-T vrátane potrebného digitálneho vybavenia, ako sú ERTMS a 5G do roku 2030, po ktorých by mali nasledovať legislatívne návrhy, ktoré zabezpečia, aby sa stratégia a záväzky členských štátov riadne vykonávali;
36. vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k riadnemu financovaniu a zvýšeniu tempa zavádzania inovačných stratégií, infraštruktúry dobíjania, alternatívnych palív a zároveň spolupracovali na technických otázkach s cieľom dosiahnuť plynulý systém; žiada Komisiu, aby zvážila, ako možno zaviesť technické opatrenia na výrobu veľkých množstiev alternatívnych palív po roku 2030 a distribuovať alternatívne palivá vo všetkých nových projektoch v oblasti infraštruktúry;
37. žiada Komisiu, aby riešila súčasné technologické a finančné nedostatky syntetických palív tým, že predstaví možnosti, ako stimulovať ich výrobu a prístup na trh, ako aj dodatočné prostriedky na výskum; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať možnosti minimálneho percentuálneho podielu syntetických palív, ktorý by sa mohol v priebehu času zvýšiť;
38. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o infraštruktúre pre alternatívne palivá, ako aj nariadenie o TEN-T s cieľom urýchliť zavádzanie vozidiel a plavidiel s nulovými a nízkymi emisiami;
Z farmy na tanier: koncipovanie spravodlivého a zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu
39. víta oznámenie stratégie „z farmy na tanier“ v roku 2020 a dôrazne trvá na tom, že poľnohospodári a rybári musia byť zahrnutí do prípravy všetkých potenciálnych opatrení; zdôrazňuje, že poľnohospodári v EÚ budú zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení výziev, ktoré prináša európsky ekologický dohovor; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam novej hospodárskej podpory a dobre financovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky;
40. zdôrazňuje, že našim poľnohospodárom sa musí poskytnúť základný rozpočet a všetky potrebné nástroje na boj proti zmene klímy a prispôsobenie sa jej, a to najmä s cieľom lepšie reagovať na nestabilitu a krízy; okrem toho zdôrazňuje, že sa im musí umožniť organizovať sa a investovať do prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárske systémy založené na dvojitom výkone, čo bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a zvýši konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ;
41. poukazuje na to, že stratégia „z farmy na tanier“ musí riešiť otázku zodpovednosti spotrebiteľov a skutočnosť, že dopyt verejnosti po udržateľnejších potravinových systémoch nezodpovedá kapacite potravinového dodávateľského reťazca poskytovať poľnohospodárom udržateľné ceny a príjmy;
42. okrem toho zdôrazňuje, že stratégia „z farmy na tanier“ musí riešiť to, ako právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vplýva na udržateľnosť potravinového dodávateľského reťazca – ako o tom svedčí tlak vyvíjaný na výrobcov – a ako právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže neuznáva dôležitý prínos prvovýrobcov pri dodávaní veľmi kvalitných potravín a poskytovaní verejných statkov pre spoločnosť, za čo nie sú v súčasnosti dostatočne spoločnosťou odmeňovaní;
43. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj a využívanie nových inovačných technológií s cieľom pomôcť poľnohospodárom reagovať na klimatické a environmentálne výzvy a vyzýva Komisiu, aby objasnila úniový legislatívny rámec pre nové techniky šľachtenia s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre poľnohospodárov a pestovateľov osív a zabezpečiť, že tieto nové techniky šľachtenia budú schopné prispieť k dosiahnutiu cieľov ekologického dohovoru;
44. trvá na tom, že by sa mali vypracovať primerané posúdenia vplyvu týkajúce sa cieľov znižovania miery používania pesticídov;
45. zdôrazňuje, že potraviny a krmivá dovážané do EÚ by mali podliehať európskym normám v oblasti životného prostredia; podporuje záväzok znížiť plytvanie potravinami a bojovať proti potravinovým podvodom a zdôrazňuje význam vytvorenia právneho rámca pre dovážané potravinové výrobky s cieľom zabezpečiť, že budú v súlade s európskymi normami v oblasti životného prostredia;
46. je presvedčený, že musíme podporovať transparentnosť pre spotrebiteľov prostredníctvom objektívneho, nediskriminačného a nezavádzajúceho označovania udržateľným, hospodársky účinným spôsobom a s cieľom podporiť cezhraničný obchod na vnútornom trhu, najmä vytvorením nových nástrojov, ako je technológia blockchainu, a zavedením celoeurópskeho prístupu vrátane označovania určitých potravín krajinou pôvodu, a to bez fragmentácie vnútorného trhu, ktorá bráni cezhraničnej spolupráci medzi výrobcami;
47. dôrazne podporuje myšlienku podnecovania výroby a spotreby európskych poľnohospodárskych výrobkov, ktoré prispievajú k zdravému životnému štýlu, napríklad tým, že sa bude naliehať na členské štáty, aby využívali cielenejšie sadzby DPH, napríklad v prípade ovocia a zeleniny; vyjadruje znepokojenie nad vážnymi nedostatkami potravinového dodávateľského reťazca, ktorý neodmeňuje poľnohospodárov za poskytovanie veľmi kvalitných potravín a verejných statkov spoločnosti, pričom maloobchod bežne používa potraviny ako cielene stratový kľúčový výrobok;
Ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity
48. pripomína prierezový význam odvetvia lesného hospodárstva a udržateľného obhospodarovania lesov pri poskytovaní udržateľných riešení problémov našej doby; zdôrazňuje, že udržateľné a aktívne obhospodarovanie lesov zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky, a preto by malo byť jedným z kľúčových cieľov stratégie lesného hospodárstva EÚ v rámci európskeho ekologického dohovoru; poukazuje na to, že odvetvie lesného hospodárstva natrvalo absorbuje 10 % emisií CO2 v EÚ, a teda predstavuje obrovský záchyt uhlíka;
49. dôrazne sa vyslovuje za to, aby Komisia uznala, že lesy majú zásadný význam pre zmiernenie zmeny klímy v Európe a aby stimuly pre udržateľné obhospodarovanie lesov boli súčasťou ekologického dohovoru; trvá na tom, že neprimerané škrty v druhom pilieri SPP sú neprijateľné a nepomáhajú zabezpečiť takúto podporu; trvá na tom, že je potrebné zvážiť ďalšie finančné zdroje na podporu udržateľného obhospodarovania lesov a ekologizácie miest;
50. zdôrazňuje mnohostrannú úlohu lesov s hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom, ktorý prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, k rozvoju biohospodárstva, podpore hospodárskeho rastu a k vytváraniu pracovných miest v celom hodnotovom reťazci; zdôrazňuje preto, že stratégia lesného hospodárstva EÚ po roku 2020 by mala byť neoddeliteľnou a základnou súčasťou európskeho ekologického dohovoru s cieľom zabezpečiť koordináciu a synergie medzi rôznymi politikami týkajúcimi sa lesov; v tejto súvislosti pripomína, že ciele novej stratégie lesného hospodárstva EÚ by mali zahŕňať aj účinné zalesňovanie, zachovanie a obnovu lesov v Európe s cieľom zvýšiť absorpciu CO2, znížiť výskyt a rozsah lesných požiarov, ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie;
51. pripomína, že prínos lesov a odvetví lesného hospodárstva sa zďaleka neobmedzuje na biodiverzitu a zmierňovanie zmeny klímy; poukazuje na to, že lesy a odvetvie lesného hospodárstva prispievajú k miestnym a národným ekonomikám a k hospodárstvu EÚ ako celku, k rozvoju vidieka a rekreácii; preto zdôrazňuje, že stratégia lesného hospodárstva EÚ by sa nemala stať druhoradým aktom vo vzťahu k stratégii v oblasti biodiverzity, ale mala by byť holistickou, silnou a nezávislou stratégiou;
52. pripomína, že svetová pôda obsahuje približne dvojnásobok množstva uhlíka, ktoré sa nachádza v atmosfére; uznáva potenciál sekvestrácie uhlíka v pôde trávnych porastov, za predpokladu, že sa zohľadňujú regionálne podmienky; podporuje zlepšovanie trávnych porastov v záujme sekvestrácie uhlíka, a to obhospodarovaním pastvín, sejbou priaznivých druhov krmovín, hnojením a zavlažovaním, obnovou poškodených trávnych porastov a biodiverzity trávnych porastov;
53. zdôrazňuje potrebu zachovania biodiverzity a víta záväzok Európskej komisie predložiť do marca 2020 stratégiu v oblasti biodiverzity; požaduje zlepšenie financovania ochrany sústavy Natura 2000 s cieľom lepšie sa prispôsobiť účinkom zmeny klímy a zároveň chrániť a zachovávať rodinné poľnohospodárske podniky; domnieva sa, že je dôležité poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri dosahovaní ich cieľov v oblasti biodiverzity vrátane možnosti prispôsobiť ich úsilie v tejto súvislosti v súlade s najlepšími postupmi a skúsenosťami v iných členských štátoch;
54. víta začatie iniciatívy v oblasti biodiverzity Natur’Africa; pripomína nedávne zistenia o zhoršujúcom sa stave svetových lesov a poukazuje na ich systémový význam, pokiaľ ide o klímu, biodiverzitu a domovinu pre pôvodné obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby stanovila záväzné pravidlá pre udržateľné dodávateľské reťazce a aby podporovala udržateľné využívanie pôdy, zalesňovanie, systémy certifikácie a alternatívne zdroje príjmov pre miestne spoločenstvá;
55. žiada, aby sa zaviedlo systematické a štandardizované monitorovanie voľne žijúcich druhov;
Cieľ nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok
56. podporuje zavedenie ďalších právnych predpisov na zabezpečenie lepšej kvality ovzdušia, ale trvá na tom, že by mali mať širší rozsah a mali by sa napríklad zamerať na zdroje znečistenia v lodnej doprave, a nielen sa sústreďovať na symbolické opatrenia, ako je zákaz vozidiel s dieselovým motorom v mestách;
57. podporuje zásadu „jedna látka – jedno hodnotenie“ a opätovne zdôrazňuje, že akýkoľvek zákaz chemických látok by sa mal zaviesť len vtedy, ak sú praktické alternatívy dostupné a ak sa administratívne zaťaženie – najmä pre MSP – zníži;
58. vyzýva Komisiu, aby z posúdenia chronickej toxicity chemických látok urobila právnu požiadavku;
Financovanie európskeho ekologického dohovoru a zabezpečenie spravodlivej transformácie
59. zdôrazňuje, že európsky ekologický dohovor ako nová stratégia Únie pre rast, sa bude musieť spoločne podporiť z rozpočtu EÚ, financovaním z EIB a iných finančných inštitúcií, ako aj z národných rozpočtov, a mal by sa opatriť potrebnými prostriedkami na dosiahnutie jeho cieľov; preto poukazuje na dodatočný finančný príspevok potrebný na pokrytie významných investícií potrebných v tejto oblasti;
60. zdôrazňuje kľúčovú úlohu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 pre realizáciu európskeho ekologického dohovoru, a to aj zohľadňovanie problematiky klímy v politikách a programoch VFR na ďalšie obdobie; domnieva sa, že európsky ekologický dohovor ďalej zdôvodňuje pozíciu Parlamentu k úrovni budúceho VFR, ako sa zdôraznilo v prijatej predbežnej správe o VFR a v následných uzneseniach; dôrazne odmieta akékoľvek pokusy o zníženie úrovne financovania budúceho VFR, ktoré by ohrozili aj vykonávanie, dôveryhodnosť a inkluzívnosť európskeho ekologického dohovoru; zdôrazňuje svoju dlhodobú pozíciu, že nové iniciatívy by sa mali vždy financovať z nových rozpočtových prostriedkov a nie na úkor iných politík; domnieva sa preto, že financovanie všetkých nových legislatívnych návrhov vyplývajúcich z európskeho ekologického dohovoru by sa malo vypočítať nad rámec predchádzajúcich návrhov Komisie týkajúcich sa VFR; opakuje svoju podporu návrhom Komisie na vytvorenie nových vlastných zdrojov, ktoré zodpovedajú základným cieľom EÚ vrátane boja proti zmene klímy a ochrany životného prostredia;
61. víta zásadu Mechanizmu spravodlivej transformácie vo výške 100 miliárd EUR a žiada, aby sa na tento projekt pridelili dostatočné finančné zdroje; je presvedčený, že rozsiahle financovanie tohto nástroja bude kľúčovým prvkom pre dosiahnutie konsenzu o budúcom VFR a pre úspešné uplatňovanie európskeho ekologického dohovoru; považuje za dôležité zabezpečiť vhodný rámec monitorovania s cieľom sledovať spôsob, akým členské štáty využívajú tento mechanizmus;
62. zdôrazňuje, že Mechanizmus spravodlivej transformácie musí byť oveľa viac než len fond, pričom musí zohľadňovať potreby podnikov, MSP, regiónov a občanov; domnieva sa, že dôveryhodný a stabilný Fond na spravodlivú transformáciu založený na prípravných prácach platformy pre transformujúce sa uhoľné regióny musí podporovať prechod na čistú energiu, najmä vo všetkých uhoľných regiónoch a regiónoch s vysokými emisiami CO2; domnieva sa, že prostriedky z tohto fondu by mali smerovať predovšetkým do všetkých uhoľných regiónov, ako aj do regiónov s vysokými emisiami CO2 vrátane regiónov spaľujúcich rašelinu, ktoré sa transformujú; domnieva sa, že tempo transformácie každého z týchto uhoľných regiónov, ako aj zrelosť projektov by mali byť kľúčovými faktormi pri schvaľovaní projektov; zdôrazňuje, že fond si vyžiada dodatočné rozpočtové zdroje – prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov – a samostatný rozpočtový riadok v budúcom VFR, a nemal by znižovať ani nahrádzať iné úniové programy financovania a musí dostať prednosť, ak vzniknú nové možnosti financovania rozpočtu;
63. podporuje cieľ zahrnúť environmentálne aspekty do vnútroštátnych rozpočtov; dôrazne trvá na tom, že Pakt stability a rastu sa nesmie oslabiť, pretože nesmieme budúcim generáciám prenechať neudržateľné environmentálne alebo finančné dlhy;
64. zdôrazňuje, že ekologický dohovor by sa mal v plnej miere zohľadniť v budúcom VFR; trvá na tom, že v nasledujúcom rozpočtovom období je potrebné podstatne zvýšiť financovanie rozvoja súvisiaceho s klímou, s osobitným dôrazom na potravinovú bezpečnosť, inteligentné a udržateľné poľnohospodárstvo, udržateľnú energiu, lesné hospodárstvo a biodiverzitu, vodu a sanitáciu;
65. zdôrazňuje, že podstatná časť financovania, ktoré si vyžaduje ekologický dohovor, bude musieť pochádzať z rozpočtov členských štátov; zdôrazňuje, že toto financovanie nemožno považovať za jednorazové opatrenie podľa fiškálnych pravidiel EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokiaľ nebude existovať udržateľná fiškálna politika a pokiaľ stav financií členských štátov nebude dôveryhodný, budúci model financovania zelenej dohody by mohol byť ohrozený; žiada preto, aby sa verejné ekologické investície riešili v rámci Paktu stability a rastu rovnako ako všetky ostatné verejné výdavky; zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, aký model financovania sa zvolí, nesmie narušiť udržateľnosť verejných financií v EÚ a musí zachovať existujúci úverový rating EIB AAA; zdôrazňuje však, že udržateľné investície v rámci tohto ekologického dohovoru by mali byť skutočne dodatočné a nemali by viesť k vytlačeniu trhového financovania; okrem toho zdôrazňuje, že financovanie zo strany EIB by sa malo v prvom rade zameriavať na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s cieľom stimulovať transformáciu výrobných procesov smerom k ekologickejšiemu hospodárstvu;
66. domnieva sa, že rozvoj ekologického dohovoru si bude v nadchádzajúcich desaťročiach vyžadovať veľké množstvo životaschopných projektov, ktoré by umožnili dosiahnuť jeho ambície; domnieva sa preto, že vhodné stimuly sa musia navrhnúť v rámci komplexného rámca EÚ s cieľom podporovať iniciatívy súkromného sektora; domnieva sa, že súčasťou riešenia musí byť súhrn takýchto projektov vrátane cezhraničných a regionálnych projektov; považuje za potrebné ponúknuť komplexné poradenské služby, ako napríklad Európske centrum investičného poradenstva v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), s cieľom pomôcť súkromnému sektoru úspešne sa prispôsobiť regulačným požiadavkám;
67. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby prílišné zaťaženie žiadateľov dodatočnými administratívnymi postupmi neohrozovalo žiadne finančné alebo nefinančné stimuly stanovené v rámci tohto dohovoru; naopak zdôrazňuje, že zjednodušená a rýchla prístupnosť musí byť hlavnou zásadou vykonávania ekologického dohovoru; domnieva sa, že kapitálové požiadavky musia byť založené na rizikách a navrhnuté predovšetkým na zachovanie stability bankového sektora; preto odmieta zavedenie akýchkoľvek zelených podporných faktorov;
68. vyzýva najmä EÚ, aby zintenzívnila financovanie opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, malých ostrovných rozvojových štátoch a nestabilných krajinách, a aby uprednostňovala investície do budovania odolnosti, inovácií, adaptácie a nízkouhlíkových technológií a infraštruktúry, ktorá je priaznivá pre klímu; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, pokiaľ ide o výmenu poznatkov, budovanie kapacít a prenos technológií do rozvojových krajín;
69. pripomína, že rozvojová pomoc je nevyhnutná, ale nie dostatočná na to, aby pomohla partnerským krajinám dosiahnuť ich ciele v oblasti klímy a podporiť ich prechod na udržateľnejší hospodársky model; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať inovatívne metódy financovania a maximalizovať úlohu súkromných spoločností, finančných inštitúcií a rozvojových bánk pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy a plnení cieľov udržateľného rozvoja, najmä vytváraním primeraných stimulov a podporovaním verejno-súkromných partnerstiev;
Mobilizácia výskumu a podpora inovácií
70. zdôrazňuje, že rozvoj a inovácie v oblasti výskumu a technológií sú kľúčové pre čistý prechod spoločnosti; domnieva sa, že v dnešnom meniacom sa svete sa európsky priemysel – vrátane malých a stredných podnikov – musí prispôsobiť a adaptovať sa, aby si zachoval predstih; zdôrazňuje potrebu podporovať investície do výskumu a inovácií;
71. dôrazne podporuje jasný záväzok v oblasti výskumu a inovácií, ktorý je uvedený v ekologickom dohovore; pripomína, že je dôležité zabezpečiť ambiciózny rozpočet pre program Horizont Európa, a žiada Radu a Komisiu, aby akceptovali pozíciu Parlamentu k navrhnutému financovaniu programu Horizont Európa; zdôrazňuje, že ďalšie fondy EÚ by mali venovať viac rozpočtových prostriedkov na výskum a inovácie v oblasti čistých technológií;
72. zdôrazňuje, že súčasný návrh Komisie sa zameriava najmä na znižovanie emisií CO2; žiada Komisiu, aby podporovala výskum vrátane výskumu na hraniciach poznania a zavádzanie inovačných technológií v súvislosti s rozvojom kapacít absorpcie CO2 a vývojom inovatívnych technológií negatívnych emisií vrátane najnovšieho vedeckého vývoja v oblasti poľnohospodárstva, ktoré je odolné voči zmene klímy;
73. zdôrazňuje, že je dôležité umožniť využívanie digitálnych technológií, ako sú umelá inteligencia, 5G a superpočítače, s cieľom lepšie navrhovať politiky v oblasti klímy a životného prostredia; domnieva sa, že riadne investície do digitálneho výskumu a inovácií budú mať zásadný význam pre zvýšenie globálnej konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a zároveň pomôžu dosiahnuť ciele v oblasti klímy; očakáva od ekologického dohovoru, že stanoví komplexnú a ambicióznu stratégiu založenú na technológiách a vede na dosiahnutie uhlíkovo neutrálnej Európy najneskôr do roku 2050;
74. zastáva názor, že ekologický dohovor je tiež príležitosťou na vytvorenie prepojení medzi rôznymi sektormi, čo by malo priniesť symbiotické výhody; v tejto súvislosti sa domnieva, že biologické hospodárstvo je príležitosťou vytvárať takéto symbiotické výhody naprieč rôznymi sektormi a dopĺňať obehové hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu investovať do výskumu a inovácií s cieľom nájsť nové spôsoby, ako dosiahnuť, aby bolo naše hospodárstvo udržateľnejšie a účinnejšie, pričom odvetvie poľnohospodárstva musí byť súčasťou riešenia;
„Neškodiť“ - presadzovanie udržateľnosti vo všetkých politikách EÚ
75. víta myšlienku znížiť byrokraciu, ktorá brzdí investície do technológií šetrných k životnému prostrediu, a žiada odborníkov zo všetkých oblastí, aby v tejto súvislosti prispeli k zásade „jeden za jeden“;
EÚ ako globálny líder
76. veľmi víta kapitolu s názvom EÚ ako globálny líder, keďže je nevyhnutné, aby EÚ, v ktorej žije 6,8 % svetového obyvateľstva a ktorej podiel na svetových emisiách je 9 %, preukázala vedúce postavenie; zdôrazňuje však, že nebezpečným spúšťacím mechanizmom je možné vyhnúť sa len vtedy, ak aj ostatné hospodárstva budú uplatňovať ambiciózne politiky v oblasti zmeny klímy a zvýšia svoje vnútroštátne stanovené príspevky;
77. zdôrazňuje, že je nutné, aby sa dodatočné externé dodávky energie z obnoviteľných zdrojov a energetická politika stali ústredným nástrojom zahraničnej a susedskej politiky EÚ;
78. požaduje, aby bol vymenovaný veľvyslanec EÚ pre boj proti zmene klímy, ktorý by bol v mene EÚ poverený, aby spolupracoval s tretími krajinami a hlavnými svetovými hospodárstvami, získal ich podporu pre dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050 a dokonca viedol na ceste k ambicióznejším cieľom; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európsky parlament by mal ísť príkladom a stať sa klimaticky neutrálnou inštitúciou do roku 2050;
79. vyzýva Komisiu a Radu, aby pripravili samit EÚ – Čína s cieľom dosiahnuť dohodu medzi oboma stranami o spoločnom úsilí;
80. víta záväzok využívať obchodnú politiku, aby uľahčovala vykonávanie Parížskej dohody a plnenie ďalších dôležitých environmentálnych cieľov; zdôrazňuje, že politiky v oblasti klímy, obchodu a priemyslu by mali ísť ruka v ruke; zdôrazňuje, že v záujme vytvorenia rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni by každé opatrenie malo byť vždy v súlade s pravidlami WTO, malo by vychádzať z dôkladného posúdenia vplyvu, malo by byť zakotvené v priemyselnej stratégii a nemalo by ohrozovať obchodné príležitosti;
81. pripomína, že zmena klímy oslabuje pokrok v rozvoji a znižovaní chudoby a do roku 2030 môže uvrhnúť milióny ľudí do extrémnej chudoby; trvá preto na tom, že ekologický dohovor a vykonávanie Agendy 2030 by mali byť úzko prepojené; tvrdí, že významní pôvodcovia emisií CO2 vrátane EÚ majú morálnu povinnosť pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmene klímy a zabrániť tomu, aby zmena klímy viedla k nedobrovoľnej migrácii;
82. poukazuje na to, že ochrana klímy a životného prostredia je celosvetovou úlohou s diferencovanými zodpovednosťami; zdôrazňuje, že medzinárodné trhy s uhlíkom môžu pomôcť znížiť náklady a podporiť ambície ostatných hlavných ekonomík; zdôrazňuje preto, že je mimoriadne dôležité vytvoriť záväzný rámec pre mechanizmy čistého rozvoja podľa článku 6 Parížskej dohody s potrebnými zárukami, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu a aby sa zabezpečila vysoká kvalita projektov;
83. domnieva sa, že spolupráca EÚ s rozvojovými krajinami by mala zahŕňať stratégie v oblasti klímy ako základnú súčasť individuálneho prístupu založeného na potrebách a zabezpečiť zapojenie miestnych a regionálnych zainteresovaných strán – vrátane vlád, súkromného sektora a občianskej spoločnosti – a mala by zabezpečiť súlad s vnútroštátnymi plánmi a stratégiami partnerských krajín v oblasti klímy;
84. víta dôraz, ktorý sa kladie na diplomaciu v oblasti klímy, a trvá na tom, že v záujme dosiahnutia výsledkov musí EÚ vystupovať jednotne, zabezpečiť jednotnosť a súdržnosť všetkých svojich politík a politického cyklu vo všeobecnosti, a to v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja, a mala by využívať všetky svoje príslušné vonkajšie nástroje ako páky na kolektívny pokrok; okrem toho zdôrazňuje, že všetky vonkajšie činnosti EÚ by mali prejsť „zelenou kontrolou“;
85. zdôrazňuje, že komplexná stratégia pre Afriku a budúca dohoda o partnerstve AKT – EÚ predstavujú jedinečné príležitosti na realizáciu vonkajších aspektov ekologického dohovoru, na preskúmanie partnerstva EÚ s rozvojovými krajinami z hľadiska klímy a životného prostredia a na zosúladenie politík EÚ s jej najnovšími medzinárodnými záväzkami;
86. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť udržateľný rozvoj s dlhodobým rastom, a domnieva sa, že každé partnerstvo s rozvojovými krajinami by malo náležite zohľadňovať sociálny a hospodársky vplyv opatrení v oblasti klímy, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a osobitnú pozornosť by malo venovať potrebám MSP;
87. zdôrazňuje, že EÚ by mala prijať opatrenia prispôsobené potrebám miestneho obyvateľstva s cieľom udržať hospodársky rast rozvojových krajín;
88. zdôrazňuje potrebu obmedziť vývoz odpadových zdrojov EÚ, s cieľom zlepšiť obehové hospodárstvo na celom svete a zaviesť celosvetový zákaz plastových výrobkov na jednorazové použitie;
°
° °
89. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.