Postup : 2019/2956(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0043/2020

Predkladané texty :

B9-0043/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2020 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0005

<Date>{10/01/2020}10.1.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0043/2020</NoDocSe>
PDF 221kWORD 67k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskom ekologickom dohovore</Titre>

<DocRef>(2019/2956(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Fredrick Federley</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew Europe</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0040/2020

B9‑0043/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom ekologickom dohovore

(2019/2956(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. Novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773) a na podrobnú analýzu, o ktorú sa opiera toto oznámenie,

 so zreteľom na environmentálny akčný program EÚ do roku 2020 a na jej víziu na rok 2050,

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na Parížsku dohodu,

 so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020) uverejnenú 4. decembra 2019,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie o 1,5°C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

 so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 uverejnenú 26. novembra 2019,

 so zreteľom na celosvetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), určené pre tvorcov politík,

 so zreteľom na Globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019 vypracovaný Medzinárodným panelom o zdrojoch Programu OSN pre životné prostredie,

 so zreteľom na nárast dôkazov o dramatických vplyvoch znečistenia životného prostredia na ľudské zdravie, ako sú údaje z Eurostatu týkajúce sa úmrtí spôsobených rakovinou pľúc (1,3 milióna európskych občanov ročne),

 – so zreteľom na 26. konferenciu zmluvných strán UNFCCC, ktorá sa uskutoční v novembri 2020 (COP26), a na skutočnosť, že všetky zmluvné strany UNFCCC musia zvýšiť svoje vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) v súlade s cieľmi Parížskej dohody,

 so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktorá sa má konať v októbri 2020 v čínskom Kunmingu a na ktorej zmluvné strany musia rozhodnúť o globálnom rámci na zastavenie straty biodiverzity na obdobie po roku 2020,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 španielskom Madride (COP 25)[3],

 so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1. zdôrazňuje naliehavosť opatrení zameraných na riešenie zmeny klímy a výziev súvisiacich so životným prostredím, a preto s potešením víta oznámenie Komisie s názvom Európsky ekologický dohovor; súhlasí so záväzkom Komisie pretransformovať EÚ na zdravšiu, udržateľnú, spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov v roku 2050 a moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré bude efektívne využívať zdroje, pričom hospodársky rast bude oddelený od využívania zdrojov a vzniku odpadu; požaduje, aby sa potrebný prechod na klimaticky neutrálnu spoločnosť uskutočnil najneskôr do roku 2050 a stal sa tak úspešným európskym príbehom;

2. zdôrazňuje, že ekologický dohovor by mal byť jadrom európskej stratégie pre rast a zamestnanosť; považuje ekologický dohovor za katalyzátor spoločenskej transformácie, ktorej kľúčovými cieľmi je dosiahnutie klimatickej neutrality, ochrana životného prostredia a prírodného kapitálu, udržateľné využívanie zdrojov, zdravie a kvalita života našich občanov, ako aj prosperujúce, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo poskytujúce výhody pre všetkých vo všetkých regiónoch Európy; domnieva sa, že európsky ekologický dohovor by mal vytvárať hospodárske príležitosti a zabezpečovať spravodlivosť medzi generáciami;

3. domnieva sa, že európsky ekologický dohovor by sa mal zameriavať na ľudí a chrániť zdravie a dobré životné podmienky občanov pred rizikami spojenými so znečistením životného prostredia a jeho vplyvmi; domnieva sa, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja by malo byť jadrom procesu tvorby politík EÚ;

4. domnieva sa, že výskum a inovácia, ako aj vývoj nových čistých technológií sú základom úsilia o dekarbonizáciu, obmedzenie straty biodiverzity a ekologizáciu hospodárstva; požaduje finančnú podporu pre potrebný základný vedecký výskum; požaduje stimuly poháňané trhom a podporu pre investície do udržateľných revolučných technológií, ktoré môžu EÚ pomôcť stať sa svetovým lídrom a globálnym tvorcom noriem;

5. zdôrazňuje, že na to, aby Únia dosiahla nulovú bilanciu emisií najneskôr do roku 2050, je potrebné zmobilizovať významné verejné a súkromné investície, čo považuje za rozhodujúci predpoklad úspechu ekologického dohovoru; domnieva sa, že EÚ musí pre investorov zabezpečiť dlhodobú istotu a regulačnú predvídateľnosť, ako aj primeraný finančný rámec, zdroje a stimuly na úspešnú ekologickú transformáciu poháňanú trhom; domnieva sa, že je to potrebné uskutočniť spôsobom, ktorý podporí výdavky a investície do transformácie vrátane prechodných technológií, ktoré možno postupne rozvíjať a zavádzať v záujme dosiahnutia dlhodobých cieľov EÚ;

6. zdôrazňuje, že Parlament využije všetky svoje legislatívne právomoci na preskúmanie a zmenu návrhov Komisie s cieľom zabezpečiť, aby tieto návrhy podporovali všetky ciele ekologického dohovoru vrátane cieľov v oblasti klímy, životného prostredia a zdravia, rastu a zamestnanosti, ochrany jednotného trhu a vyrovnaného rozvoja vo všetkých členských štátoch;

Zvýšenie ambícií EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050

7. víta avizovaný návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý má byť predložený do marca 2020; domnieva sa, že záväzný záväzok EÚ k dosiahnutiu nulovej bilancie emisií najneskôr do roku 2050 bude významným nástrojom mobilizácie potrebných politických, hospodárskych a technologických síl v prospech transformácie; domnieva sa, že právny predpis v oblasti klímy musí zahŕňať aj konkrétne adaptačné prvky, a to najmä požiadavku, aby všetky členské štáty prijali akčné plány na prispôsobenie sa zmene klímy;

8. domnieva sa, že na to, aby bol právny predpis v oblasti klímy účinný, musí mať podobu samostatného právneho predpisu a obsahovať priebežné ciele EÚ na roky 2030 a 2040, ako aj pevný riadiaci rámec; domnieva sa, že právny predpis v oblasti klímy musí byť technologicky neutrálny, musí odrážať najlepšie dostupné vedecké poznatky s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C a mal by sa pravidelne aktualizovať vzhľadom na vývoj právneho rámca EÚ a cyklus revízií Parížskej dohody;

9. osobitne zdôrazňuje, že transformácia je spoločným úsilím všetkých členských štátov a že každý členský štát musí prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050; uznáva, že postup vedúci k dekarbonizácii by mal byť v jednotlivých členských štátoch odlišný tak, aby bol spravodlivý a nákladovo efektívny, pričom uznáva, že krajiny majú rôzne východiskové situácie a zdroje a niektoré napredujú rýchlejšie než iné, ale ekologická transformácia by sa mala zmeniť na hospodársku a sociálnu príležitosť pre všetky regióny Európy;

10. požaduje zvýšenie cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2030, pokiaľ ide o zníženie domácich emisií skleníkových plynov v EÚ, a to na 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila príslušný návrh a umožnila tak EÚ prijať tento cieľ za svoj aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok v dostatočnom predstihu pred konferenciou COP26; okrem toho požaduje, aby bol tento cieľ zapracovaný do európskeho právneho predpisu v oblasti klímy;

11. domnieva sa, že EÚ musí zohrávať aktívnu úlohu a preukázať silné vedúce postavenie pri príprave na konferenciu COP26, na ktorej by mali zmluvné strany prijať čo najambicióznejšie kolektívne záväzky v oblasti klímy; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala čo najskôr v roku 2020 prijať zvýšený NDC s cieľom podporiť ostatné krajiny mimo EÚ, najmä hlavných pôvodcov emisií, aby urobili to isté; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dohodnúť sa na zvýšenom NDC pred plánovaným samitom EÚ – Čína v septembri, ako aj pred samitom EÚ – Afrika;

12. zdôrazňuje, že všetky odvetvia musia prispieť znížením svojich emisií; zdôrazňuje potrebu revidovať všetky príslušné legislatívne opatrenia EÚ v oblasti klímy a energetiky do júna 2021 vrátane emisných noriem CO2 pre osobné automobily, dodávky a nákladné vozidlá s cieľom naplniť zvýšené ambície v oblasti klímy; víta plány Komisie v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aj dodatočný potenciál iných existujúcich právnych predpisov EÚ prispieť k opatreniam v oblasti klímy, ako je napríklad smernica o ekodizajne, právne predpisy EÚ o odpadoch a opatrenia v oblasti obehového hospodárstva;

13. zdôrazňuje, že prechod na klimatickú neutralitu musí byť udržateľný, a to najmä pri analyzovaní kolobehu uhlíka na rôznych jeho záchytoch, pričom treba poskytnúť náležitý priestor na rozvoj v odvetviach, ktoré sú vzájomne prepojené so záchytmi uhlíka, aby mohli dosiahnuť lepšie výsledky z hľadiska klímy a dlhodobo dokázali záchyty uhlíka udržať alebo zvýšiť;

14. zdôrazňuje, že je potrebné, aby budúce legislatívne návrhy na plnenie vyššej úrovne ambícií v oblasti klímy boli založené na komplexných posúdeniach vplyvu, ktoré stanovia sociálno-ekonomické a environmentálne účinky rôznych možností vrátane celkových vplyvov na klímu a životné prostredie, potreby zabrániť úniku uhlíka, vplyvov na medzinárodnú konkurencieschopnosť podnikov EÚ vrátane MSP, vplyvov na zamestnanosť a dlhodobú investičnú istotu, pričom bude zabezpečený súlad politík s cieľmi znižovania emisií skleníkových plynov;

15. podporuje zámer Komisie vytvoriť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach s cieľom znížiť riziko úniku uhlíka v prípade, ak budú rozdiely v úrovni ambícií v oblasti klímy vo svete pretrvávať; považuje vytvorenie takéhoto mechanizmu za súčasť širšej stratégie pre konkurencieschopné bezuhlíkové hospodárstvo EÚ; domnieva sa, že budúci mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal byť v súlade s ambíciou EÚ v oblasti klímy, mal by zabezpečovať rovnaké podmienky a dodržiavať pravidlá WTO; okrem toho sa domnieva sa, že by mal zachovať hospodárske stimuly pre úspešnú ekologickú transformáciu a priekopníkov v oblasti klímy, podporovať trh s nízkouhlíkovým tovarom v rámci EÚ, zabezpečiť efektívnu cenu uhlíka v EÚ a zároveň podporiť stanovovanie cien uhlíka v iných častiach sveta; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus musí byť plne v súlade so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ETS); domnieva sa, že musí zohľadňovať osobitosti každého sektora a že by sa mohol zavádzať postupne vo vybraných sektoroch, pričom by sa malo predísť zbytočným dodatočným administratívnym nákladom, najmä pre európske MSP; žiada Komisiu, aby skôr, než predloží akýkoľvek návrh, preskúmala všetky možné formy kompenzácie uhlíka na hraniciach a aby do júna 2021 vykonala úplné posúdenie vplyvu všetkých možností spolu s plánovaným legislatívnym preskúmaním systému ETS; opakuje svoju výzvu, aby príjmy z tohto mechanizmu predstavovali v rozpočte EÚ vlastné zdroje, ktoré budú vyčlenené na opatrenia v oblasti klímy, pričom časť príjmov by sa tiež mohla vrátiť členským štátom;

16. víta plánovaný návrh na revíziu smernice o zdaňovaní energie a súhlasí, že táto smernica by mala uplatniť zásadu „znečisťovateľ platí“ minimálnymi úrovňami oceňovania uhlíka, pričom bude plne v súlade a nebude zasahovať do právomocí členských štátov týkajúce sa daňovej politiky;

17. víta novú a ambicióznejšiu stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy; zdôrazňuje potrebu mobilizovať verejné a súkromné investície na adaptáciu a vyzýva na skutočnú súdržnosť politík v oblasti výdavkov EÚ, aby adaptácia a odolnosť proti zmene klímy boli kľúčovými kritériami financovania EÚ, pričom sa využije celý potenciál finančných prostriedkov EÚ na budovanie a posilnenie odolnosti komunít a infraštruktúry; zároveň sa domnieva, že predchádzanie katastrofám, pripravenosť a reakcia musia tvoriť silný nástroj solidarity s dostatočnými zdrojmi; vzhľadom na rastúce výzvy požaduje konzistentné a dostatočné vyčlenenie finančných prostriedkov v rozpočte EÚ, ako aj združených zdrojov na mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany;

18. zdôrazňuje úlohu európskych občanov, miestnych komunít, podnikov vrátane MSP a priemyslu pri riešení výziev v oblasti klímy a životného prostredia a pri vytváraní udržateľnejších modelov spotreby, obchodných modelov a výrobných metód; v tejto súvislosti podporuje Komisiu pri založení Európskeho klimatického paktu a domnieva sa, že pakt môže predstavovať užitočný nástroj na posilnenie postavenia regionálnych a miestnych komunít pri tvorbe transformačných politík, pri budovaní partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom a pri šírení najlepších postupov v celej EÚ; víta dobrovoľné darcovské kampane, ale zdôrazňuje, že sa musia vždy vykonávať prostredníctvom reálnych opatrení;

Zásobovanie čistou, dostupnou a bezpečnou energiou

19. zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie nedávno prijatého balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov je nevyhnutným prvým krokom na zabezpečenie toho, aby boli splnené ciele Únie v oblasti klímy a energetiky; zároveň zdôrazňuje, že Únia by mala čo najskôr stanoviť vyššie ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, ktoré by boli plne v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že pri dosahovaní uvedených cieľov v oblasti klímy je nevyhnutné zabezpečiť riadne fungovanie plne integrovaného trhu s energiou v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primerane financovanej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky s cieľom posilniť a rozšíriť regionálnu spoluprácu členských štátov a zabezpečiť, aby bol trh s energiou v EÚ konkurencieschopný, zameraný na spotrebiteľov, flexibilný a nediskriminačný;

20. vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby poskytovala technickú podporu a poradenstvo členským štátom v súvislosti s revíziou ich národných energetických a klimatických plánov s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so záväzkami EÚ stanovenými v Parížskej dohode; trvá na urýchlenom postupnom zrušení dotácií na uhlie a fosílne palivá v EÚ a v tejto súvislosti víta nadchádzajúcu revíziu smernice o zdaňovaní energie a usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky;

21. vyjadruje hlboké znepokojenie nad spomalením rastu celkového trhového podielu energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ; víta preto vyhlásenie o stratégii týkajúcej sa veternej energie na mori, ktorá by mala obsahovať plán rozšírenia spolupráce medzi členskými štátmi, a v ktorej sa stanovuje, že príslušné právne predpisy budú prepracované; domnieva sa, že politiky EÚ by mali osobitne podporovať inováciu a využívanie uskladňovania energie z udržateľných zdrojov a čistého vodíka, pričom by mali zároveň riešiť únik metánu a mali by byť otvorené všetkým technológiám, ktoré môžu reálne prispieť k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

22. víta vyhlásenie, že Komisia do polovice roku 2020 navrhne opatrenia týkajúce sa inteligentnej integrácie, a zdôrazňuje, že ďalšia integrácia trhu EÚ s energiou bude zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok energie a dosahovaní hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

23. víta ohlásenú vlnu obnovy verejných a súkromných budov, ako sú školy a nemocnice, a zdôrazňuje, že sektor budov má vysoký potenciál energetických úspor a potenciál pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, čo môže zvýšiť zamestnanosť a podporiť rast MSP; domnieva sa, že inteligentný a pokrokový legislatívny rámec je nevyhnutný na zabezpečenie stabilného a predvídateľného prostredia pre podniky v tomto odvetví, a preto víta revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch; požaduje dôsledné presadzovanie povinností členských štátov renovovať verejné budovy v súlade so smernicou o energetickej efektívnosti;

24. berie na vedomie plány Komisie zvážiť rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisiami na emisie z budov a cestnej dopravy; domnieva sa, že ich priame začlenenie do systému EÚ ETS nie je realizovateľnou možnosťou; domnieva sa, že navrhované opatrenie si vyžaduje ďalšiu analýzu a posúdenie vplyvu; jasne zdôrazňuje, že takýto systém stanovovania cien by nemal nahradiť ani oslabiť existujúce či budúce opatrenia alebo normy, ako sú normy CO2 pre osobné a nákladné automobily a bývanie, alebo nariadenie o opatreniach v oblasti klímy, ale v prípade zavedenia by mal dopĺňať existujúce právne predpisy s cieľom posilniť ambície EÚ v oblasti klímy prostredníctvom technologicky otvorených opatrení poháňaných trhom a stimulujúcich inovácie;

Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo

25. považuje prechod na uhlíkovo neutrálnu, vysoko zdrojovo efektívnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu v EÚ do roku 2050 za kľúčový problém a príležitosť a víta oznámenie, že Komisia predloží v marci 2020 novú priemyselnú stratégiu, ako aj stratégiu pre MSP; zdôrazňuje, že priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti klímy sa navzájom posilňujú a že dosiahnutie inovatívneho a klimaticky neutrálneho priemyslu zabezpečí konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala začlenenie emisií skleníkových plynov do smernice o priemyselných emisiách;

26. zdôrazňuje, že v stratégiách pre priemysel a MSP musia byť stanovené jasné plány poskytovania komplexného súboru stimulov pre inovácie a zavádzanie prelomových technológií, ako aj odstránenie všetkých regulačných prekážok; domnieva sa, že stratégia by sa mala zamerať najmä na výzvy energeticky náročných odvetví, mala by byť trhovo orientovaná a otvorená pre rôzne technologické riešenia, pričom by sa mali zohľadniť obmedzenia a potreby MSP; domnieva sa, že podpora EÚ pre priekopníkov v oblasti klímy a zdrojov by mala byť technologicky neutrálna a mala by vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov a modelov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050; zdôrazňuje, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) v prípade ťažkého priemyslu bude potrebné na to, aby sa stal klimaticky neutrálny;

27. víta plány Komisie týkajúce sa ambiciózneho nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý sa musí zameriavať na zníženie celkovej environmentálnej stopy a stopy zdrojov výroby a spotreby v EÚ a musí poskytovať silné stimuly pre inovácie, udržateľné podniky a trhy klimaticky neutrálnych a obehových výrobkov, pričom kľúčové priority sú efektívne využívanie zdrojov, nulové znečistenie a predchádzanie vzniku odpadu; zdôrazňuje silné synergie medzi opatreniami v oblasti klímy a obehovým hospodárstvom, najmä v energeticky náročných odvetviach s vysokými emisiami uhlíka;

28. vyzýva Komisiu, aby v prioritných sektoroch, ako sú komerčný odpad, textil, plasty, elektronika, stavebníctvo a potraviny, navrhla ciele pre separovaný zber, znižovanie množstva odpadu, opätovné použitie a recykláciu a ďalšie konkrétne opatrenia, ako je rozšírená zodpovednosť výrobcu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na podporu trhu s recyklovanými materiálmi v Európe vrátane okrem iného spoločných noriem kvality a aby v prioritných odvetviach, v ktorých je to možné, stanovila povinné ciele pre používanie regenerovaných materiálov; zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať cykly netoxických materiálov postupným odstraňovaním toxických látok, ktoré môžu viesť k vystaveniu ľudí a životného prostredia, najmä v prípadoch, že existujú bezpečnejšie alternatívy, a súčasne podporovať výskum a inovácie v záujme vývoja ekologickejších výrobkov; vyzýva Komisiu, aby zvážila opatrenia na riešenie dovážaných výrobkov obsahujúcich látky alebo zložky, ktoré sú v EÚ zakázané a ktoré by sa recykláciou nemali opätovne dostávať na trh EÚ v spotrebiteľských výrobkoch;

29. podporuje politické opatrenia zamerané na udržateľné výrobky vrátane rozšírenia rozsahu ekodizajnu prostredníctvom právnych predpisov, na základe ktorých sa výrobky stávajú trvanlivejšími, opraviteľnými, opätovne použiteľnými a recyklovateľnými, vrátane zásadného pracovného programu pre ekodizajn po roku 2020, ktorý bude zahŕňať aj smartfóny a iné nové IT zariadenia; požaduje legislatívne návrhy, ktorými by sa znemožnilo plánované zastarávania; podporuje plány Komisie týkajúce sa legislatívnych návrhov na zaistenie bezpečného, obehového a udržateľného hodnotového reťazca batérií v prípade všetkých batérií a očakáva, že tento návrh bude obsahovať prinajmenšom opatrenia týkajúce sa ekodizajnu, cieľov v oblasti opätovného použitia a recyklácie a udržateľného, ako aj sociálne zodpovedného získavania zdrojov;

30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej zintenzívnila opatrenia EÚ proti znečisťovaniu plastmi, najmä v morskom prostredí, a vyzýva na širšie obmedzenia plastových predmetov na jedno použitie v prípade, že existujú udržateľnejšie alternatívy; podporuje vývoj právnych predpisov zameraných na riešenie problematiky nadmerného balenia a na zabezpečenie toho, aby najneskôr do roku 2030 neboli na trhu EÚ povolené obaly, ktorý nie sú opätovne použiteľné alebo recyklovateľné hospodársky životaschopným spôsobom, pri súčasnom zaistení bezpečnosti potravín; požaduje opatrenia na presadzovanie cezhraničnej koordinácie systémov vratných záloh; naliehavo vyzýva Komisiu, aby komplexne riešila mikroplasty, a to aj realizáciou plánovaného postupného vyraďovania zámerne pridávaných mikroplastov a novými opatreniami proti neúmyselnému uvoľňovaniu plastov, napríklad z textilu, pneumatík a plastových peliet;

31. vyzýva na vytvorenie ekologického jednotného trhu EÚ, ktorý by osobitnými krokmi zvýšil dopyt po udržateľných výrobkoch, ako je väčšie využívanie zeleného verejného obstarávania, vytvorenie nástroja na preverovanie udržateľného obstarávania zameraného na zvyšovanie odolnosti veľkých verejných infraštruktúrnych projektov, pričom sa bude vychádzať z už existujúceho dobrovoľného ex ante hodnotiaceho mechanizmu pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry; ďalej požaduje vytvorenie systému finančnej záruky v rámci príslušných nástrojov EÚ, ktorý by verejným obstarávateľom pomáhal zvládať finančné riziká spojené s verejným obstarávaním vysoko inovatívnych udržateľných výrobkov a služieb;

32. domnieva sa, že oprávnení a dobre informovaní spotrebitelia majú zásadný význam pre úspech ekologického dohovoru, a vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali transparentné, porovnateľné a harmonizované informácie o výrobkoch vrátane označovania výrobkov, a to na základe spoľahlivých údajov a vedeckých dôkazov, s cieľom pomôcť im vybrať zdravšie a udržateľnejšie výrobky a informovať ich o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov a o ich environmentálnej stope; zdôrazňuje potrebu poskytnúť spotrebiteľom účinné, ľahko pochopiteľné a vynútiteľné prostriedky nápravy, ktoré zohľadňujú aspekty udržateľnosti a uprednostňujú opätovné použitie alebo opravu výrobkov pred vyraďovaním výrobkov, ktoré nefungujú správne;

33. domnieva sa, že obnoviteľné materiály budú zohrávať dôležitú úlohu pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a zdôrazňuje, že treba stimulovať investície do rozvoja udržateľného biohospodárstva, v ktorom by sa materiály intenzívne využívajúce fosílne zdroje nahradili obnoviteľnými a materiálmi na biologickej báze, napríklad v stavebníctve, textilnom priemysle, chemických výrobkoch, obaloch, pri stavbe lodí a výrobe energie; zdôrazňuje, že sa to bude musieť vykonať spôsobom, ktorý je udržateľný a dodržiava ekologické obmedzenia; uznáva, že dlhodobé zabezpečenie udržateľného alebo zvýšeného záchytu uhlíka si v krátkodobom horizonte bude vyžadovať priestor na riadenie záchytu, čo povedie k výkyvom pri záchyte uhlíka; zdôrazňuje potenciál biohospodárstva z hľadiska vytvárania nových ekologických pracovných miest, a to aj vo vidieckych častiach EÚ, a stimulovania inovácií; vyzýva na podporu výskumu a inovácií v oblasti udržateľných riešení v oblasti biohospodárstva, ktoré chránia aj jedinečnú biodiverzitu a ekosystémy; požaduje preto skutočné vykonávanie stratégie EÚ pre biohospodárstvo ako súčasť európskeho ekologického dohovoru;

34. pripomína zásadnú úlohu digitálnych technológií pri podpore ekologickej transformácie, najmä zlepšením efektívneho využívania zdrojov a energetickej efektívnosti, nakladania s odpadom vrátane sledovania chemikálií a látok, znižovania emisií a monitorovania životného prostredia; zdôrazňuje klimatické prínosy úplnej digitalizácie prenosových a distribučných sietí a energetických obchodných uzlov, ako aj programov reakcie na strane spotreby riadených pomocou inteligentných aplikácií;

35. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie zavádzania a financovania inovatívnych digitálnych technológií; vyzýva na revíziu usmernení TEN-E s cieľom zosúladiť legislatívny rámec s prioritou rozvoja a zavádzania inteligentných sietí na všetkých úrovniach distribúcie elektrickej energie (na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni) a zabezpečiť bezpečné, chránené, udržateľné a spoľahlivé dodávky energie, a to s cieľom zabrániť blokovaniu investícií, ktoré súvisia s vysokými emisiami uhlíka; zároveň zdôrazňuje, že Komisia by mala stanoviť metodiku monitorovania a vyčíslenia rastúceho vplyvu digitálnych technológií na životné prostredie a zároveň zabezpečiť, aby príslušné právne predpisy nepredstavovali zbytočnú byrokratickú záťaž; domnieva sa, že európska stratégia zameraná na vytvorenie jednotného trhu s údajmi by mala určiť kľúčové ciele a prekážky, ktoré bránia plnému využívaniu potenciálu digitálnych technológií; odporúča, aby sa používali digitálne technológie spolu s programami odbornej prípravy pre používateľov a odborníkov;

Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu

36. víta nadchádzajúcu stratégiu prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu; vyzýva Komisiu, aby predložila plán spravodlivého prechodu na klimaticky neutrálnu spoločnosť, ktorý zachová pre európskych občanov vysokú úroveň dopravnej prepojiteľnosti aj konkurencieschopnosť odvetvia dopravy EÚ a jeho prínosy pre hospodárstvo EÚ a zamestnanosť;

37. víta návrh Komisie na posilnenie multimodálnej dopravy s cieľom zvýšiť efektívnosť a znížiť emisie; domnieva sa však, že multimodalitu možno najlepšie dosiahnuť len konkrétnymi legislatívnymi návrhmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby súčasný index leteckej prepojenosti prepracovala na index multimodálnej prepojenosti, ktorý ako jeden z relevantných faktorov zahŕňa vplyv dopravy na životné prostredie; taktiež zdôrazňuje, že lodná doprava s nulovými emisiami je kľúčom k rozvoju udržateľnej multimodálnej dopravy;

38. vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala európsky automobilový priemysel pri jeho transformácii, a to aj zaistením prístupu k financovaniu výskumu a finančným opatreniam zameraným na reštrukturalizáciu výroby, pri súčasnom zachovaní tohto odvetvia v Európe;

39. požaduje rýchlu reformu jednotného európskeho neba zameranú na výsledky, revíziu siete železničnej nákladnej dopravy EÚ a úplný rozvoj a zavedenie systému Galileo; víta úmysel Komisie navrhnúť opatrenia, ktorými sa zvýši prepojenosť medzi cestnou, železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou a ktoré povedú k skutočnému prechodu na iné druhy dopravy; vyzýva na posilnenie a podporu investícií do prepojenosti železničných sietí EÚ, aby sa umožnil rovnaký prístup k verejnej železničnej doprave v celej EÚ;

40. víta návrh Komisie vytvoriť inteligentné systémy riadenia dopravy a riešenia pre mobilitu ako službu, najmä v mestských oblastiach; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj inovatívnych aplikácií, nových technológií, nových obchodných modelov a novo vznikajúcich a inovatívnych systémov mobility v celej Európe; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do diskusie o vykonávaní budúcich politík v oblasti mobility na úrovni EÚ zapojila mestá, ktoré majú praktické skúsenosti a know-how;

41. domnieva sa, že EÚ musí spravodlivo uplatňovať zásadu „znečisťovateľ platí“ vo všetkých druhoch dopravy a stimulovať čistejšie formy dopravy; domnieva sa, že príjmy z daní alebo poplatkov za dopravu by sa mali vyčleniť na pomoc odvetviu v tejto transformácii, aby sa tieto náklady stali sociálne prijateľnejšími;

42. víta úmysel Komisie začleniť námorné odvetvie do ETS; domnieva sa, že jeho začlenenie sa musí zakladať na posúdení vplyvu, ktoré je zamerané aj na konkurencieschopnosť prevádzkovateľov a podnikov EÚ a možné prechody na iné druhy dopravy; zdôrazňuje, že EÚ by mala obhajovať vysokú úroveň ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v námornom odvetví na medzinárodnej úrovni aj na úrovni EÚ, zatiaľ čo akékoľvek nové opatrenia EÚ by nemali oslabiť medzinárodnú konkurencieschopnosť lodí plaviacich sa pod vlajkou EÚ; domnieva sa, že opatrenia EÚ by mali zohľadňovať všetky budúce záväzné opatrenia na celosvetovej úrovni v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a zabrániť vytváraniu dvojitej regulácie v tomto odvetví; domnieva sa, že opatrenia EÚ a medzinárodné opatrenia by mali ísť ruka v ruke;

43. podporuje navrhované opatrenia na zníženie emisií v odvetví leteckej dopravy, na posilnenie systému EU ETS v súlade s ambíciami EÚ v oblasti klímy a na zníženie bezodplatného prideľovania kvót leteckým spoločnostiam; zároveň vyzýva EÚ, aby sa podieľala na vývoji systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby posilnila ustanovenia systému CORSIA; okrem toho zdôrazňuje potrebu urýchlene investovať do výskumu nových technológií na dekarbonizáciu sektorov lodnej dopravy a leteckej dopravy a do vývoja ekologických lodí s nulovými emisiami a s ekologickými komponentmi, do zlepšenia nakladania s odpadom a vodného hospodárstva a do technológií pohonu;

44. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na koordinované opatrenia v oblasti zdaňovania leteckej dopravy v členských štátoch s cieľom ukončiť zastarané daňové výnimky, uplatňovať zásadu „znečisťovateľ platí“ a zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy dopravy a zároveň zabrániť neželaným negatívnym environmentálnym, hospodárskym alebo sociálnym dôsledkom;

45. víta návrh Komisie na revíziu smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá a nariadenia o TEN-T; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia podporovala väčšiu koordináciu medzi členskými štátmi pri organizovaní celej dopravnej siete, napríklad preklenutím súčasnej medzery medzi národnými plánmi dopravy a prijatím legislatívnych opatrení zameraných na výsledky s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty do dohodnutých termínov dokončili sieť TEN-T, ako aj zaradením cezhraničných úsekov medzi priority a zavádzaním infraštruktúry pre dopravu využívajúcu udržateľné alternatívne palivá; zdôrazňuje význam podpory rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá s cieľom maximalizovať potenciál vozidiel a plavidiel s nulovými a nízkymi emisiami; zdôrazňuje potrebu uprednostniť podporu verejnej dopravy s nulovými emisiami a cyklistickú a pešiu infraštruktúru, najmä v mestských oblastiach;

46. so záujmom očakáva nadchádzajúce návrhy Komisie týkajúce sa prísnejších emisných noriem látok znečisťujúcich ovzdušie v prípade vozidiel so spaľovacím motorom (Euro 7) a revidovaných emisných noriem CO2 v prípade osobných automobilov a dodávok, čím sa zabezpečí prechod od roku 2025 na mobilitu s nulovými emisiami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala metodiky posudzovania životného cyklu; pripomína výsledok podrobnej analýzy, ktorá je súčasťou oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, podľa ktorého a na základe scenára dosiahnutia klimatickej neutrality v roku 2050 budú musieť mať všetky nové vozidlá umiestnené na trh EÚ od roku 2040 nulové emisie, a požaduje vypracovanie súdržného politického rámca a prechodných režimov na podporu tohto vývoja; konštatuje, že revízia smernice o typovom schvaľovaní bude potrebná na to, aby priekopnícke krajiny mohli uplatňovať prísnejšie opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ak tak rozhodnú členské štáty;

47. víta plány Komisie na riešenie problému znečistenia ovzdušia z námornej dopravy a letectva vrátane regulácie prístupu najznečisťujúcejších lodí do prístavov EÚ a opatrenia na boj proti znečisťovaniu z lodí v prístavoch; zdôrazňuje význam podpory rozvoja prístavov s nulovými emisiami, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že zavedenie oblastí kontroly emisií, ktoré sú stanovené v Medzinárodnom dohovore o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL), a znižovanie rýchlosti v lodnej dopravy patria medzi relevantné riešenia, ktoré možno ľahko uplatniť;

„Z farmy na stôl“: koncipovanie spravodlivého a zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu

48. víta návrh Komisie na predloženie stratégie „Z farmy na stôl“, ktorej cieľom je dosiahnuť udržateľnejšiu potravinovú politiku spoločným úsilím o vyriešenie problému zmeny klímy, o ochranu životného prostredia a zachovanie biodiverzity v záujme zabezpečenia toho, aby Európania mali k dispozícii cenovo dostupné, vysoko kvalitné a udržateľné potraviny a súčasne boli zaručené dôstojné životné podmienky pre poľnohospodárov a rybárov a bola zaistená konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva; konštatuje, že občania EÚ sa domnievajú, že „poskytovanie bezpečných, zdravých a vysoko kvalitných potravín“ pre všetkých spotrebiteľov by malo byť hlavnou prioritou spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky; víta úmysel Komisie preskúmať nové spôsoby, ako poskytnúť spotrebiteľom, najmä mladým spotrebiteľom, lepšie informácie;

49. zdôrazňuje potenciál investícií fariem do udržateľných postupov, ako sú presné poľnohospodárstvo, ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia, agrolesníctvo, zlepšenie dobrých životných podmienok zvierat a prevencia ľudských a zvieracích chorôb vrátane udržateľného obhospodarovania lesov, zachytávania a využívania uhlíka a lepšieho riadenia živín na dosiahnutie cieľov ekologického dohovoru; zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať poľnohospodárov, aby prešli na tieto postupy a metódy, ktoré spravodlivo, včas a ekonomicky životaschopným spôsobom povedú k väčším prínosom v oblasti klímy, životného prostredia a biodiverzity; konštatuje, že poľnohospodárstvo a práca poľnohospodárov a hospodárskych subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci budú mať zásadný význam pre splnenie cieľov stratégie EÚ „Z farmy na stôl“; pripomína kľúčovú úlohu zdravých potravín pri znižovaní srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny;

50. žiada Komisiu, aby analyzovala prínos reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) k záväzkom EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a ochrany biodiverzity a k tradičným poľnohospodárskym metódam, zosúladila ho s cieľmi stanovenými v európskom ekologickom dohovore a vzala pritom do úvahy potrebu zachovať v Európe rovnaké podmienky s cieľom umožniť silnú, odolnú a udržateľnú poľnohospodársku výrobu; vyzýva členské štáty, aby vo svojich strategických plánoch pre SPP zaradili opatrenia v oblasti klímy medzi hlavné environmentálne priority poľnohospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní strategických plánov bola v tomto bode nekompromisná; zdôrazňuje, že v rámci nového modelu vykonávania je dôležitý cielený prístup založený na výsledkoch, ktorý spočíva vo väčšom zjednodušení a väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o konkrétne výsledky a ciele spojené s pridanou hodnotou; domnieva sa, že poľnohospodárom pri prechode na udržateľnejšie poľnohospodárstvo treba pomôcť, a to aj prostredníctvom nezávislých poľnohospodárskych poradenských služieb, a v tomto zmysle podporuje, aby sa na SPP vyčlenil rozpočet, ktorý bude primerane zodpovedať ambíciám EÚ v oblasti životného prostredia;

51. poukazuje na prepojenie medzi stratégiou „Z farmy na stôl“ a cieľom nulového znečistenia; víta záväzok Komisie riešiť negatívne vplyvy pesticídov na životné prostredie a zdravie a výrazne obmedziť používanie a riziko chemických pesticídov, ako aj používanie hnojív a antibiotík, a to aj prostredníctvom legislatívnych opatrení; vyzýva na vypracovanie stratégie EÚ na nájdenie vedecky podložených a udržateľných alternatív nebezpečných prípravkov na ochranu rastlín; naliehavo žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ochrane opeľovačov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné a rýchle vykonávanie usmernení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o posudzovaní rizík prípravkov na ochranu rastlín pre včely;

52. vyzdvihuje potenciál európskeho poľnohospodárstva prispievať k obehovému hospodárstvu a posilnenej biodiverzite a podporovať udržateľné využívanie obnoviteľných surovín; víta skutočnosť, že stratégia „Z farmy na stôl“ sa bude zaoberať aj výhodami nových technológií vrátane digitalizácie, civilných vesmírnych programov a služieb v oblasti kozmického priestoru, ako aj inováciami a vedeckými objavmi, ktoré môžu viesť k značnému zníženiu byrokracie v rámci SPP a zlepšiť efektívnosť, využívanie zdrojov a udržateľnosť životného prostredia a zároveň priniesť hospodárske výhody tomuto odvetviu; vyzdvihuje úlohu integrovanej ochrany proti škodcom a vyzýva všetkých poľnohospodárov, aby ju uplatňovali;

53. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili činnosť s cieľom znížiť plytvanie potravinami; požaduje prijatie záväzného cieľa týkajúceho sa zníženia o 50 % na úrovni EÚ do roku 2030 na základe spoločnej metodiky;

54. vyzýva Komisiu, aby začlenila produkty rybolovu a akvakultúry do svojej stratégie „Z farmy na stôl“ s cieľom posilniť udržateľný hodnotový reťazec v odvetví rybárstva (od rybolovu až po spotrebu); vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie vysledovateľnosti všetkých morských produktov, a to vrátane presadzovania označovania pôvodu výrobkov v konzervách a odmietania výrobkov, ktoré poškodzujú morské prostredie alebo vyčerpávajú zásoby rýb;

55. vyzýva Komisiu, aby bez zbytočného odkladu predložila novú stratégiu týkajúcu sa dobrých životných podmienok zvierat, ktorá vytvorí podmienky pre rámcový zákon o dobrých životných podmienkach zvierat;

Ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity

56. naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila ochranu prírody prostredníctvom ambicióznej stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zameranej na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity v Európe aj na celom svete a obsahujúcej osobitné opatrenia pre európske zámorské subjekty;

57. zdôrazňuje, že stratégia musí zahŕňať ambiciózne vynútiteľné právne opatrenia na zvýšenie ochrany zraniteľných ekosystémov, ako aj komplexné opatrenia na riešenie príčin straty biodiverzity; zdôrazňuje, že súdržnosť politík na úniovej, ako aj na vnútroštátnej úrovni má kľúčový význam pre úspešnú politiku ochrany prírody a biodiverzity, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby reštrukturalizovali dotácie pre rybárstvo a poľnohospodárstvo s cieľom podnietiť vykonávanie environmentálnych opatrení a zabezpečiť ich úplný súlad s cieľmi EÚ v oblasti biodiverzity a zároveň zaručiť zavedenie komplexných mechanizmov presadzovania;

58. vyzýva Komisiu, aby do stratégie v oblasti biodiverzity zahrnula cieľ postupne prestať používať nebezpečné chemikálie a prepojila ju so stratégiou pre netoxické životné prostredie;

59. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh európskeho právneho rámca na zastavenie odlesňovania, ku ktorému prispievajú výrobky predávané v EÚ;

60. vyzýva Komisiu, aby predložila novú ambicióznu stratégiu lesného hospodárstva EÚ s cieľom náležite uznať dôležitú a multifunkčnú úlohu, ktorú európske lesy zohrávajú v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity, berúc pritom do úvahy aj sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o klímu, najväčší potenciál lesov možno dosiahnuť uplatňovaním dlhodobej perspektívy v oblasti trvalo udržateľného obhospodarovania lesov s cieľom zabezpečiť ukladanie a zachytávanie uhlíka v dlhodobom horizonte; pripomína, že je potrebné prijať opatrenia na boj proti nezákonnej ťažbe dreva v Európe;

61. zdôrazňuje, že nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a neudržateľný obchod s voľne žijúcimi druhmi sú hlavnými hybnými silami straty biodiverzity; zdôrazňuje, že vykonávanie akčného plánu na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi z roku 2016 sa v roku 2020 skončí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby obnovila a posilnila svoje ustanovenia, plne ich začlenila do stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a zabezpečila primerané financovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spoluprácu s partnerskými krajinami ako kľúčový prvok boja proti trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín a poklesu biodiverzity;

Udržateľné moria a oceány

62. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dala ekologickému dohovoru i „modrý“ rozmer a v plnej miere začlenila oceány ako kľúčový prvok ekologického dohovoru tým, že v plnom rozsahu uzná úlohu oceánov ako ekosystémov a vypracuje „akčný plán pre oceány a akvakultúru“, ktorý bude zahŕňať konkrétne opatrenia vychádzajúce z integrovanej strategickej vízie zameranej na otázky námornej politiky, ako sú doprava, inovácie a znalosti, biodiverzita, modré hospodárstvo, emisie a riadenie;

63. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá je zameraná na obnovu biomasy populácií nad rámec maximálnych udržateľných výnosov, na rozvoj udržateľných systémov morskej a sladkovodnej akvakultúry a na vytvorenie účinného a integrovaného systému riadenia založeného na ekosystémoch, ktorý zohľadňuje všetky faktory ovplyvňujúce populácie rýb a morské ekosystémy vrátane zmeny klímy a znečisťovania;

64. zdôrazňuje, že treba zvýšiť finančné a kapacitné zdroje s cieľom zlepšiť poznatky o mori týkajúce sa biodiverzity, klímy a znečistenia a pochopiť tak vplyv činností na morské ekosystémy a stav populácií rýb a stanoviť vhodné adaptačné a zmierňujúce akčné plány;

65. žiada, aby sa v rámci stratégie v oblasti biodiverzity na rok 2030 predložil návrh na záväzný cieľ rozšírenia siete chránených morských oblastí aspoň o 30 % na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť ochranu oceánov;

66. žiada predloženie návrhu na rozvoj udržateľného modrého hospodárstva vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľného cestovného ruchu a udržateľného priemyslu;

67. zdôrazňuje význam posilnenia úlohy EÚ ako svetového lídra v oblasti správy oceánov vrátane jej obchodného rozmeru, a to prostredníctvom podpory prijatia medzinárodného mechanizmu na ochranu biodiverzity a morských ekosystémov mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie a politiky nulovej tolerancie voči nezákonnému rybolovu; poznamenáva, že treba posilniť úlohu EÚ a jej prínos k dekáde OSN týkajúcej sa vedy o oceánoch pre udržateľný rozvoj, aby lepšie prispievala k vede o oceánoch a k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja;

Cieľ nulového znečistenia na dosiahnutie životného prostredia bez toxických látok

68. víta plány Komisie na akčný plán nulového znečistenia pre vzduch, vodu a pôdu, ktorý by sa mal zaoberať aj znečistením vody z pôdy a mal by zahŕňať posilnené monitorovanie;

69. poukazuje na početné vedľajšie prínosy, ktoré bude mať klimaticky neutrálna spoločnosť na verejné zdravie ako dôsledok obnovenia biodiverzity, zníženia znečistenia ovzdušia a zmiernenia vystavenia znečisťujúcim látkam, a to pokiaľ ide o všeobecný blahobyt európskych občanov vrátane lepšieho pracovného prostredia vedúceho k zlepšeniu ochrany zdravia pri práci, ako aj o znížene zdravotných nákladov a tlakov na systémy poistenia a verejného zdravotníctva;

70. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila ambicióznu medziodvetvovú stratégiu pre netoxické životné prostredie; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala obsahovať usmernenia na okamžité nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a iných nebezpečných chemických látok vrátane endokrinných disruptorov a na boj proti kombinovaným účinkom chemických látok a mala by tiež podporovať európske inovácie v oblasti bezpečných a udržateľných chemických látok; vyzýva na lepšie monitorovanie a výskum nebezpečných chemických látok a liečiv nachádzajúcich sa v životnom prostredí;

71. žiada Komisiu, aby do júna 2020 predložila ambiciózne legislatívne návrhy s cieľom znížiť používanie endokrinných disruptorov v kozmetických prípravkoch, hračkách a potravinových obaloch a nahradiť ich bezpečnejšími alternatívami a akčný plán, ktorý poskytne komplexný rámec s cieľmi a termínmi týkajúcimi sa minimalizácie vystavenia občanov endokrinným disruptorom;

72. vyzýva Komisiu, aby zvýšila úroveň ochrany kvality ovzdušia v súlade s usmerneniami WHO, a naliehavo vyzýva na lepšie monitorovanie znečisťovania ovzdušia v členských štátoch prostredníctvom vykonávania spoľahlivých a harmonizovaných metód merania a na zaručenie jednoduchého prístupu európskych občanov k týmto informáciám;

Financovanie európskeho ekologického dohovoru a zabezpečenie spravodlivej transformácie

73. podporuje plány na prijatie udržateľného investičného plánu s cieľom pomôcť odstrániť nedostatok investícií; zdôrazňuje, že tento plán by mal zohľadniť skúsenosti s predchádzajúcimi programami (s tzv. Junckerovým plánom) a osobitný dôraz by sa mal klásť na investície európskej pridanej hodnoty; zdôrazňuje, že by mal zahŕňať aj financovanie spravodlivej transformácie vo všetkých regiónoch EÚ; víta opatrenia na riešenie nedostatku investícií v celej EÚ, napríklad prostredníctvom Programu InvestEU;

74. ako dôležitý krok víta novú politiku poskytovania úverov v oblasti energetiky a novú stratégiu pre opatrenia v oblasti klímy a pre environmentálnu udržateľnosť, ktoré Európska investičná banka (EIB) prijala 14. novembra 2019; víta skutočnosť, že sa EIB ujala úlohy Európskej klimatickej banky, pričom 50 % jej operácií bude do roku 2025 zameraných na opatrenia v oblasti klímy a na environmentálnu udržateľnosť, do roku 2021 ukončí podporu projektov v oblasti fosílnych palív a všetky jej finančné aktivity sa do roku 2020 zosúladia so zásadami a cieľmi Parížskej dohody; nabáda EIB, aby zohrávala aktívnu úlohu pri podpore projektov, ktoré majú vplyv na oblasti politiky zohrávajúce kľúčovú úlohu v rámci spravodlivej transformácie, ako sú výskum, inovácie a digitalizácia, prístup MSP k financovaniu a sociálne investície a zručnosti;

75. zdôrazňuje, že spravodlivú transformáciu treba podporovať; domnieva sa, že dobre navrhnutý a primerane financovaný Mechanizmus spravodlivej transformácie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu bude dôležitým ekonomickým nástrojom na uľahčenie tejto transformácie a dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti klímy pri súčasnom riešení sociálnych vplyvov; domnieva sa, že tento mechanizmus by nemal spočívať len v čistom prevode prostriedkov národným vládam, ale mal by konkrétne pomáhať pracovníkom a podnikom v regiónoch závislých od fosílnych palív pri transformácii na ekologické hospodárstvo budúcnosti, a to aj prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, s cieľom pripraviť a adaptovať pracovníkov na nové vyhliadky na zamestnanie, požiadavky a kompetencie; zdôrazňuje však, že finančné prostriedky osamote nepostačujú na zabezpečenie transformácie a nemali by viesť k odradeniu priekopníkov od ich aktivít; rozhodne zdôrazňuje, že financovanie spravodlivej transformácie musí byť podmienené konkrétnymi opatreniami na dekarbonizáciu v súlade s Parížskou dohodou, najmä pokiaľ ide o postupné ukončenie používania uhlia a transformáciu hospodárskych regiónov závislých od fosílnych palív;

76. zdôrazňuje, že transformácia v oblasti energetiky musí byť sociálne udržateľná a nesmie viesť k zhoršeniu energetickej chudoby v najchudobnejších regiónoch EÚ; domnieva sa, že komunity, ktoré bojujú proti energetickej chudobe, musia mať k dispozícii potrebné nástroje na účasť na ekologickej transformácii prostredníctvom vzdelávania a podnecovania dlhodobých investícií;

77. žiada Komisiu, aby zvýšila financovanie technickej pomoci a poradenských služieb s cieľom riešiť zložitosť postupov riadenia projektov; pripomína, že je dôležité zabezpečiť spravodlivé geografické prerozdelenie zdrojov v rámci EÚ;

78. vyzýva na prijatie záväzného cieľa výšky výdavkov na biodiverzitu a ambiciózneho cieľa zohľadňovania problematiky zmeny klímy, ktoré budú vyššie než cieľové úrovne výdavkov, ako sa stanovuje v pozícii Parlamentu k viacročnému finančnému rámcu (VFR) na roky 2012 – 2027[4];

79. žiada, aby Komisia zabezpečila, že žiadne verejné financie EÚ na žiadne politiky EÚ nebudú použité v rozpore s cieľmi Parížskej dohody či s inými environmentálnymi cieľmi EÚ;

80. vyzýva na vytvorenie mechanizmu na zabezpečenie dobrej koordinácie, súdržnosti a konzistentnosti medzi všetkými dostupnými politikami a finančnými nástrojmi EÚ s cieľom zabrániť prekrývaniu a posilniť synergie a komplementárnosť ich financovania a využiť udržateľné súkromné a verejné investície, a tým lepšie optimalizovať a uplatňovať finančnú podporu pre európsky ekologický dohovor;

81. podporuje zavedenie koša vhodne cielených nových ekologických vlastných zdrojov, ktoré podporia a uľahčia ekologickú transformáciu; poukazuje preto na súvisiace návrhy Komisie;

82. víta zámer Komisie aktualizovať nový program v oblasti zručností pre Európu a záruku pre mladých ľudí s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť v rámci ekologického hospodárstva; okrem toho zdôrazňuje, že zručnosti a adaptabilita pracovníkov na trh práce sú rozhodujúce pre transformáciu na ekologické hospodárstvo; nabáda členské štáty, aby investovali do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zabezpečujú rýchle zvyšovanie úrovne zručností alebo rekvalifikáciu, a tým uľahčujú prechod nízkokvalifikovaných pracovníkov z pracovných miest v upadajúcich odvetviach na pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou v novovznikajúcich odvetviach;

83. vyzýva EÚ, aby podporovala členské štáty v ich činnostiach súvisiacich s odbornou prípravou, napríklad rozvíjaním dialógu a partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, keďže pre ekologickejšie hospodárstvo a vzhľadom na trendy v oblasti digitalizácie sú potrebné investície, ktoré pomôžu uspokojiť požiadavky na nové zručnosti;

Mobilizácia výskumu a podpora inovácií

84. zdôrazňuje, že výskum a inovácie na špičkovej svetovej úrovni sú základom pre budúcnosť Európy a sú nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľov v oblasti životného prostredia a klímy, pričom zároveň zabezpečujú hospodársku konkurencieschopnosť a prosperitu; opakuje, že politiky EÚ by mali podporovať vedeckú excelentnosť a participatívnu vedu, posilňovať spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom a podporovať inováciu a tvorbu politík založenú na dôkazoch a zároveň podporovať medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti vrátane uľahčovania výmen osvedčených postupov s cieľom posilniť zručnosti spojené s ekologickou transformáciou v nových, s ňou taktiež súvisiacich povolaniach pre pracovníkov, učiteľov a mladých ľudí;

85. zdôrazňuje, že EÚ si musí zachovať a ďalej rozvíjať svoje hlavné civilné vesmírne programy Copernicus a Galileo a Agentúru EÚ pre vesmírny program, ktoré hodnotne prispievajú k monitorovaniu životného prostredia a zberu údajov; zdôrazňuje, že všetky služby v oblasti zmeny klímy v rámci programu Copernicus by mali byť čo najskôr plne funkčné, aby mohli poskytovať nepretržitý tok údajov potrebných na zavedenie účinných opatrení zameraných na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu;

86. vyzdvihuje význam programu Horizont Európa 2021 – 2027 zameraného na konkrétne úlohy, ktorý predstavuje príležitosť na zapojenie širokého spektra aktérov vrátane európskych občanov do riešenia naliehavého globálneho problému zmeny klímy a na posun smerom ku kolaboratívnejším výskumným a inovačným postupom v záujme plnenia európskeho ekologického dohovoru;

„Neškodiť“ – Presadzovanie udržateľnosti vo všetkých politikách EÚ

87. víta ekologizáciu európskeho semestra; zdôrazňuje, že súčasné fungovanie európskeho semestra by sa nemalo oslabiť; domnieva sa, že doň treba zahrnúť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, no zároveň z makroekonomického hľadiska treba zachovať zameranie európskeho semestra na jeho súčasné ciele; preto podporuje začlenenie cieľov udržateľného rozvoja do semestra, pričom od členských štátov požaduje, aby predložili národné plány na ich dosiahnutie; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla posúdenie súladu rozpočtov členských štátov s aktualizovanými cieľmi EÚ v oblasti klímy;

88. víta záväzok Komisie zabezpečiť, aby všetky opatrenia EÚ jej pomáhali s dosahovaním udržateľnej budúcnosti vrátane využívania zelených nástrojov rozpočtovania, a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štruktúrované posúdenie vplyvu všetkých nadchádzajúcich návrhov s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, životného prostredia a zdravia, a aby posúdila rôzne spôsoby dosahovania cieľov ekologického dohovoru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri úplnom a správnom vykonávaní súčasných a budúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy v členských štátoch a aby zabezpečila vyvodzovanie dôsledkov v prípade ich nevykonávania;

89. zdôrazňuje, že obchod je dôležitým nástrojom, ktorý podporuje udržateľný rozvoj a pomáha v boji proti zmene klímy; domnieva sa, že ekologickým dohovorom by sa malo zabezpečiť, aby všetky medzinárodné obchodné dohody obsahovali silné a vynútiteľné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré budú v úplnom súlade s medzinárodnými záväzkami, a najmä s Parížskou dohodou; víta záväzok Komisie požadovať dodržiavanie Parížskej dohody ako jednu zo základných doložiek všetkých budúcich komplexných obchodných dohôd;

90. poukazuje na veľkú klimatickú a environmentálnu stopu, ktorú spotreba EÚ zanecháva v krajinách mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala cieľ na zníženie celosvetovej stopy spotreby a výroby v EÚ s ohľadom na hranice planéty Zem;

91. zdôrazňuje, že EÚ by mala rozvojovým krajinám poskytovať finančnú a technickú pomoc na ich ekologickú transformáciu, napríklad prostredníctvom rozvojových projektov;

EÚ ako globálny líder

92. zdôrazňuje, že EÚ ako najväčší jednotný trh na svete dokáže stanoviť normy, ktoré sa uplatňujú v rámci globálnych hodnotových reťazcov, a domnieva sa, že EÚ by mala zvýšiť svoju úroveň ambícií pri stanovovaní nových noriem pre udržateľný rast a mala by využívať svoju hospodársku váhu na formovanie medzinárodných noriem, ktoré sú v súlade s ambíciami EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, a zároveň podporovať otvorené a atraktívne trhy EÚ a globálne trhy s udržateľnými výrobkami;

93. domnieva sa, že neúspech konferencie COP 25 v Madride dosiahnuť konsenzus o vyššej globálnej úrovni ambícií v oblasti klímy poukazuje na rastúcu potrebu vedúceho postavenia EÚ na svetovej scéne, a bude vyžadovať, aby EÚ posilnila svoju diplomaciu v oblasti klímy a zintenzívnila dvojstranné vzťahy s partnerskými krajinami, najmä pred konferenciou COP 26 v Glasgowe;

94. vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu zameranú na boj proti šíreniu antimikrobiálnej rezistencie a čoraz častejšiemu výskytu infekčných chorôb; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa náležite zaoberali rizikom nedostatku liekov;

 

°

° °

95. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.

[2] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

[3] Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.

Posledná úprava: 14. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia