Postup : 2019/2956(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0046/2020

Predkladané texty :

B9-0046/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2020 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{10/01/2020}10.1.2020</Date>
<NoDocSe>B9-0046/2020</NoDocSe>
PDF 203kWORD 62k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskom ekologickom dohovore</Titre>

<DocRef>(2019/2956(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Marco Zanni, Tom Vandendriessche</Depute>

<Commission>{ID}v mene skupiny ID</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9-0046/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom ekologickom dohovore

(2019/2956(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 107, 153, 173, 174, 191 a 194,

 so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640) (COM(2019) 640 final),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskom ekologickom dohovore,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže ochrana životného prostredia – t. j. nakladanie s odpadom, ochrana vôd pred znečistením, hospodárenie s vodnými zdrojmi, ochrana pôdy, ochrana ovzdušia a znižovanie znečisťujúcich emisií do atmosféry, ochrana biodiverzity – sa nemôže oddeliť od ochrany krajiny, t. j. od takzvaného „viditeľného prostredia“, ktoré plne pokrýva všetky aspekty týkajúce sa vzťahu medzi človekom a prírodou; keďže antropizácia nie je nevyhnutne synonymom negatívneho vplyvu na životné prostredie;

B. keďže životné prostredie by sa nemalo vnímať v abstraktnom, múzejnom a nemeniacom zmysle; keďže základnou súčasťou životného prostredia sú architektonické a environmentálne prvky, t. j. celé environmentálne, historické a umelecké dedičstvo, ktoré predstavuje skutočnú „kultúrnu podstatu“ národa, vytváranú po stáročia a nepretržite vo vývoji;

C. keďže účinná politika ochrany životného prostredia by sa, ak má byť úspešná, mala zameriavať na najviac znečisťujúce aspekty nášho modelu výroby a spotreby; keďže globalizácia, t. j. voľný pohyb výrobných faktorov, je veľmi silným faktorom, ktorý prispieva k zhoršovaniu životného prostredia;

D. keďže v období od konca druhej svetovej vojny do dneška prebieha takmer nepretržitý rast celosvetových emisií CO2, ktorý bol dočasne prerušený len príchodom hospodárskej krízy v rokoch 2007 – 2008; keďže od 70. rokov 20. storočia pozorujeme relatívne oddelenie emisií CO2 z fosílnych palív od svetového HDP, „t. j. znižovanie intenzity emisií namiesto ich absolútnej hodnoty z dôvodu pôsobenia ostatných makrofaktorov, ako je obyvateľstvo a reálny príjem na osobu , čo zvýšenie efektívnosti nedokáže kompenzovať“[1]; keďže celkové oddelenie hospodárskeho rastu od emisií, teoretický predpoklad modelu rozvoja s nulovými emisiami, primerane nezohľadňuje obmedzenia vyplývajúce z fyzikálnych zákonov; keďže sledovanie cieľa  „nulových emisií“ je preto nakonfigurované ako neudržateľný model, pretože nielenže nevyhnutne zahŕňa deindustrializáciu, a teda ochudobnenie rozvinutých krajín, ale odsudzuje chudobné krajiny na večnú zaostalosť, čo bráni ich industrializácii;

E. keďže od začiatku sveta sa klíma mení a ľudstvo, ako aj iné živé bytosti žijúce v súčasnosti na Zemi, sa vždy úspešne prispôsobujú; keďže toto potvrdzujú empirické dôkazy o tom, že všetky ukazovatele odolnosti, úmrtnosti, zraniteľnosti a hospodárskych strát v dôsledku klimatických javov výrazne zlepšili, najmä pre chudobnejšie krajiny[2];

F. keďže súčasné poznatky o klimatickom systéme nám zatiaľ neumožňujú presne oddeliť antropogenický účinok od iných prirodzených príčin zmeny, ani ho vyčísliť; keďže je stále ďaleko od dostatočne presného vymedzenia rôznych príspevkov, ktoré rozhodujú o náraste alebo poklese priemernej teploty planéty;

G. keďže Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) je medzivládnym orgánom, ktorý nevykonáva vedecký výskum ani monitorovanie či činnosti zberu údajov, ale zakladá svoje posúdenia na antologickom výbere odborne recenzovanej vedeckej literatúry a na správach najvýznamnejších svetových inštitúcií;

H. keďže je nevyhnutné, aby verejné inštitúcie a politické orgány udržiavali racionálny a pragmatický prístup k otázke zmeny klímy bez toho, aby sa sami uchyľovali k inštrumentálnemu využívaniu vedeckých metód na účely obmedzenia priestoru pre verejné diskusie a mechanizmov demokratickej kontroly, ktoré sú zaručené vlastnými ústavami členských štátov;

I. keďže zmena cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 znamená, že sa musí znovu narýchlo prepísať celý súbor právnych predpisov EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2021 – 2030, ktorý bol práve schválený v poslednom volebnom období; keďže to znamená, že Komisia a Rada sú v jasnom rozpore s ich vlastným cieľom, ktorým je záujem o zabezpečenie stability a istoty trhov v strednodobom horizonte;

J. keďže cenovo dostupný prístup k energii je nevyhnutnou podmienkou zaručenia dobrých životných podmienok pre všetkých;

K. keďže prechod na obnoviteľné zdroje energie viedol k vyšším cenám energie, ako aj k menej stabilnej ponuke vzhľadom na variabilnú povahu viacerých obnoviteľných zdrojov energie;

L. keďže fiškálne sprísňujúce opatrenia týkajúce sa fosílnych palív alebo energie, ktoré nedávno prijali niektoré vlády s deklarovaným zámerom stimulovať „ekologickú transformáciu“, vyvolali protesty strednej a nižšej triedy, ktoré sú už vyčerpané pretrvávajúcimi úspornými politikami, a v niektorých prípadoch prerástli do vážnej krízy v rozvojových krajinách aj v EÚ;

M. keďže systém obchodovania EÚ s emisiami (EU ETS) je najjasnejším príkladom zlyhania „trhových mechanizmov“, ako sú koncipované a prijaté pri uplatňovaní Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody: keďže tento mechanizmus bol viackrát opravený počas toho, keď bol účinný, v dôsledku zlyhaní trhu, až do návrhu na stanovenie ceny uhlíka ope legis, čo je popretím samotného pojmu „trh“, keďže EU ETS nesplnil ani finančné, ani klimatické ciele, keď nedokázal zabrániť tzv. úniku uhlíka;

N. keďže výrobca v zásade nemôže byť braný na zodpovednosť za použitie svojho výrobku spotrebiteľom; keďže problém zanechávania odpadu v životnom prostredí sa v podstate týka správania občanov a účinnosti existujúcich systémov zberu a ukladania odpadu;

O. keďže viaceré členské štáty z dôvodu úspor verejných výdavkov uprednostňujú vyvážať svoj odpad do tretích krajín a opätovne importovať vyrobené druhotné suroviny namiesto budovania infraštruktúry na úplné spracovanie a recykláciu odpadu na mieste;

P. keďže Komisia spája obehové hospodárstvo s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov; keďže HSVZ nie je inovačné ani udržateľné, pretože ide o obchodný model založený na maximálnom znížení nákladov na prácu a outsourcingu obchodného rizika, ako aj o na rozsiahlom využívaní typických foriem samozásobiteľského hospodárstva;

Q. keďže kvóty a dotácie na elektrické vozidlá nie sú v súlade so zásadou voľného trhového hospodárstva a potenciálne ohrozujú našu pozíciu lídra na trhu v mnohých odvetviach, ktoré sú zbytočne ohrozené;

R. keďže prísnejšie emisné ciele by zvýšili náklady na vlastníctvo a používanie automobilu, takže mnohé rodiny by si už nemohli dovoliť svoju nezávislú mobilitu; keďže akýkoľvek potenciálny zákaz spaľovacích motorov by viedol k vyvlastneniu spotrebiteľov;

S. keďže kategorizácia elektrických vozidiel ako „vozidiel s nulovými emisiami“ je klamaním spotrebiteľa, keď výroba batérií a energie spôsobuje emisie a často vedie k vyšším emisiám ako pri používaní spaľovacích motorov poslednej generácie;

T. keďže označovanie výrobkov by malo poskytovať spotrebiteľom informácie; keďže nemožno očakávať, že by označovanie výrobkov bolo etické;

U. keďže konzumácia voľne žijúcich ulovených rýb znamená ochranu klímy, keďže ide s odstupom o živočíšnu bielkovinu s najnižšou uhlíkovou stopou;

V. keďže odvetvie rybolovu by malo byť prioritou ako kľúčový užívateľ morského priestoru, pretože nie je možné vykonávať účinné morské environmentálne politiky, ak nezohľadníme rybárov;

W. keďže územie EÚ, ktoré pokrývajú lesy, je dnes  najväčšie za niekoľko posledných storočí a stále rastie, a to najmä vďaka postupnému odklonu od využívania dreva ako paliva a stavebného materiálu, ako aj vďaka tomu, že v posledných rokoch dochádza k opúšťaniu vidieka;

X. keďže miestne financovanie zohráva kľúčovú úlohu pri obnove väzby medzi kapitálom a územím;

Y. keďže životné prostredie je spoločnou právomocou Únie; keďže legislatíva EÚ o ochrane životného prostredia stanovuje abstraktné univerzálne pravidlá, ktoré sa stanovujú pre všetky členské štáty a upravujú iba následne podrobnejšie, čo je v rozpore so zásadami subsidiarity a proporcionality; keďže európsky ekologický dohovor má rovnaký racionalizačný a konštruktivistický prístup;

1. zdôrazňuje, že jednou z výziev nasledujúcich desaťročí je zníženie znečisťovania atmosféry, pôdy a vody; uvedomuje si, že z toho vyplýva nutnosť vážnej činnosti pri najviac znečisťujúcich aspektoch našich modelov výroby a spotreby: produkcie odpadu, rozptýlenia surovín a neefektívneho využívania vyrobenej energie; v tomto zmysle je odhodlaný urobiť z európskeho ekologického dohovoru príležitosť vrátiť problematiku životného prostredia do kontextu racionálnej diskusie a zosúladenia environmentálnych a sociálnych politík;

Zvýšenie ambícií EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050

2. poznamenáva, že ďalšie zvýšenie prahu zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ na 50 alebo 55 %, ako sa predpokladá v európskom ekologickom dohovore, povedie k neudržateľnému administratívnemu a finančnému tlaku pre spoločnosti v EÚ a urýchli ich premiestňovanie mimo EÚ s cieľom znížiť výrobné náklady, čím sa ešte viac oslabí konkurencieschopnosť EÚ, podporí deindustrializácia a posilní nekalá hospodárska súťaž z tretích krajín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto ciele môžu ohroziť udržateľnosť hlavných hospodárskych odvetví EÚ, ako je oceliarsky priemysel; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijatie nových environmentálnych záväzkov ešte nebolo spojené so zavedením vhodných nástrojov na ochranu priemyslu EÚ pred nekalou vonkajšou konkurenciou;

3. považuje za vhodné, aby mohol každý členský štát slobodne určovať zdaňovanie energetických výrobkov spôsobom, ktorý považuje za najúčinnejší a najvhodnejší na dosiahnutie environmentálnych cieľov, v závislosti od ich vlastného energetického mixu, ako aj ich osobitných zemepisných, klimatických a antropogénnych podmienok a ich sociálno-ekonomickej situácie;

4. opätovne zdôrazňuje, že zdaňovanie je vo výlučnej právomoci členských štátov, a preto odmieta samotnú myšlienku zdaňovania Úniou; v súlade s článkom 194 ods. 2 ZFEÚ vyzýva Komisiu, aby navrhla zrušenie smernice 2003/96/ES  z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (text s významom pre EHP)[3];

5. odmieta návrh Komisie na rozšírenie mechanizmov stropov a obchodovania, akým je napríklad EU ETS, na iné odvetvia; opakuje, že EÚ je zodpovedná len za približne 10 % celosvetových emisií CO2; preto zdôrazňuje, že by bolo účinnejšie nahradiť EU ETS mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO, na základe uhlíkovej stopy dovážaného tovaru, ktorý zohľadňuje priame emisie, emisie z výroby elektrickej energie a emisie z používania surovín; považuje za vhodné, aby Komisia a členské štáty podporili takéto obchodné opatrenie prostredníctvom vhodných motivačných politík na premiestnenie výroby z tretích krajín do členských štátov;

6. pripomína, že oceľ je výrobok, s ktorým sa intenzívne obchoduje, keďže celosvetová nadmerná kapacita predstavovala v roku 2018 približne 500 miliónov ton, čo zodpovedá takmer 25 % celkovej výrobnej kapacity ocele; konštatuje, že dovoz ocele do EÚ výrazne vzrástol z 18 miliónov ton v roku 2013 na rekordných 30 miliónov ton v roku 2018;

7. poznamenáva, že s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži na úkor oceliarskeho priemyslu EÚ musí EÚ prijať opatrenia ako protiváhu dumpingu, štátnych dotácií a iných systémov podpory v tretích krajinách zlepšením uplatňovania nástrojov na ochranu obchodu TDI; EÚ musí okrem toho modernizovať súbor pravidiel WTO s cieľom účinnejšie bojovať proti narušovaniu obchodu;

8. zdôrazňuje, že Únia by mala uplatňovať reciprocitu, ak tretie krajiny odmietajú prístup k verejnému obstarávaniu, ako aj presadzovať preverovanie priamych zahraničných investícií a overovať nové dohody o voľnom obchode a v prípade potreby revidovať existujúce dohody s cieľom zabezpečiť prístup na trh pre priemysel EÚ a jeho trvalý rozvoj;

9. pripomína, že nárast ťažby uhlia v Číne môže neutralizovať úsilie EÚ o znižovanie emisií CO2;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zamerali politické a legislatívne opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy, a nie na utopický „boj“ proti nemu;

Zásobovanie čistou, dostupnou a bezpečnou energiou

11. pripomína, že náklady na výrobu energie sú nepriamo úmerné možnostiam zabezpečenia kvality života pre každého;

12. pripomína, že plánované ciele dekarbonizácie energetického systému a súčasného zabezpečenia spoľahlivých a cenovo dostupných dodávok nie je možné reálne dosiahnuť len z zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov;

13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ubezpečenia Komisie o dodržiavaní technologickej neutrality, ako aj výlučné vnútroštátne právomoci v otázke energetického mixu, sú v rozpore so skutočnosťou; v tejto súvislosti poznamenáva, že energetická únia je nastavená ako nadmerná centralizácia energetických politík, ktoré ostali v rukách Komisie;

Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo

14. v zásade sa domnieva, že obehové hospodárstvo môže prinášať pridanú hodnotu za predpokladu, že je prostriedkom na zosúladenie politiky v oblasti životného prostredia a sociálnej politiky, čo znamená, že pomáha presadzovať výrobu tovarov priamo na mieste s malým vplyvom na životné prostredie a vedie k rastu vnútorného dopytu; preto odmieta návrh Komisie vytvoriť model EÚ pre separovaný zber odpadu, ktorý je okrem iného v rozpore so zásadami subsidiarity a proporcionality;

15. uznáva, že právo EÚ – napríklad v oblasti hygieny potravín a bezpečnosti výrobkov – tiež prispieva k výrobe zbytočného balenia, a teda aj k vzniku odpadu; vyzýva Komisiu, aby namiesto navrhovania ďalších právne záväzných požiadaviek radšej zjednodušila súčasné právne predpisy;

16. poznamenáva, že stigmatizácia plastov vyrobených a spotrebovaných v EÚ je načasovaná tak, aby sa prekrývala s krízou na trhu s odpadom na recykláciu – najmä z plastov – v členských štátoch s nedostatočným vnútroštátnym systémom na spracovanie a recykláciu odpadu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme efektívnejšieho dosahovania cieľov znižovania množstva odpadu ponechaného v životnom prostredí kládli viac dôrazu na zvyšovanie informovanosti verejnosti a účinnosti systémov zberu a spracovania odpadov;

17. dôrazne potvrdzuje, že neveľké ale rozšírené súkromné vlastníctvo predstavuje jeden z hlavných faktorov emancipácie a znižovania nerovnosti a zároveň je pilierom západných národných demokracií; domnieva sa, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by naopak mohlo viesť ku koncentrácii vlastníctva v súkromných oligopoloch, čím by tovar a služby mohli ostať k dispozícii len niekoľkým osobám, ktoré si ich budú môcť dovoliť prenajať; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali všetky legislatívne a regulačné opatrenia na porovnávanie činností online platforiem a „hospodárstva spoločného využívania zdrojov“ s príslušnými tradičnými hospodárskymi činnosťami;

Energeticky a zdrojovo efektívna výstavba a renovácia

18. považuje za nesmierne dôležité pokračovať v úsilí o stále efektívnejšiu spotrebu energie; pripomína však Jevonsov paradox: efektívnosť nie je to isté ako úspora, pretože vygenerovanie rovnakého množstva energie prístupného pre viac ľud vedie k celkovému zníženiu energetickej náročnosti namiesto zníženia absolútnej hodnoty spotreby energie; vyzýva Komisiu, aby navrhla náhradu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES[4], pokiaľ ide o ciele spotreby energie, stanovenie absolútnej hodnoty, ako aj ciele energetickej náročnosti.

19. považuje za príliš ambiciózne spúšťať nádejnú vlnu obnovy verejných a súkromných budov vzhľadom na pretrvávajúce platné rozpočtové obmedzenia a kontraproduktívne menové a fiškálne politiky;

20. naliehavo žiada Komisiu, aby upustila od zaradenia stavebných emisií do systému EÚ obchodovania s emisiami a financovanie projektov renovácie nepodmieňovala úsporami z rozsahu; namiesto podpory prechodu na nízke emisie CO2 a energetickej efektívnosti by tieto opatrenia znamenali veľkú koncentráciu vlastníctva nehnuteľností v rukách súkromného oligopolu, ktorý môže pôsobiť na finančných trhoch CO2 a má prístup k zložitým finančným nástrojom EÚ, čo by podporilo vznik realitných bublín a zrýchlilo už jestvujúci jav, a to vyhosťovanie strednej triedy z centra veľkých miest;

Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu

21. pripomína, že pri nútenej elektrifikácii sa náležite nezohľadňuje jej environmentálny, sociálno-ekonomický a geopolitický vplyv; zdôrazňuje, že kým batérie nemajú hustotu energie (v MJ/kg) porovnateľnú so súčasnými fosílnymi palivami, elektromobilita bude len skúšobným balónikom alebo operáciou s ekologickou daňou pre bohatých; vyzýva Komisiu, aby dokončila revíziu balíka Európa v pohybe s cieľom zaručiť technologickú neutralitu, aby sa všetky technológie s najlepším pomerom nákladov a prínosov mohli voľne využívať za rovnakých podmienok;

22. opakuje, že reštriktívne ciele znižovania emisií CO2 budú mať závažný škodlivý vplyv na konkurencieschopnosť podnikov EÚ, ktoré zápasia s rastúcou konkurenciou z tretích krajín, ktoré neuplatňujú rovnaké environmentálne normy;

23. konštatuje, že zvýšenie pohybu tovaru a osôb, ktoré sú výsledkom trhovo orientovaných politík s podporou EÚ v predchádzajúcich rokoch, výrazne prispelo k zvýšeniu znečistenia a že treba prijať odlišný hospodársky model a uprednostňovať efektívnejšie druhy dopravy, najmä na dlhé vzdialenosti;

24. vyjadruje poľutovanie nad každým zvyšovaním daní pre občanov EÚ s cieľom prestať používať vozidlá, postupne ich vyradiť z prevádzky a prejsť na novšie, menej znečisťujúce, pretože by to znamenalo, že dokonale použiteľný kapitál a spotrebný tovar sa stanú odpadom; pripomína, že občania aj malé a stredné podniky často nie sú schopní obnoviť svoj vozový park v dôsledku nedostatočnej finančnej spôsobilosti a nemali by znášať ďalšiu záťaž, ktorá by ešte viac ohrozila ich hospodársku situáciu; opätovne zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať skôr stimuly než sankcie;

25. pripomína, že pokiaľ ide o cestnú dopravu a rámec veľmi reštriktívnych cieľov znižovania emisií CO2 o 30 % v prípade nových ťažkých nákladných vozidiel do roku 2030, s medziročným cieľom 15 % do roku 2025, plánovaný prechod na elektromobilitu nemožno dosiahnuť bez zohľadnenia súčasných nedostatkov európskej cestnej siete, pokiaľ ide o budovanie infraštruktúry na dobíjanie vozidiel energiou z alternatívnych zdrojov;

26. zdôrazňuje, že Komisia by mala zohľadniť potreby členských štátov pri revízii smernice Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi[5] (smernica o kombinovanej doprave), keďže tri predchádzajúce pokusy o vypracovanie nových právnych predpisov nepriniesli očakávané výsledky z dôvodu nadmerných finančných a legislatívnych povinností uložených členským štátom a vzhľadom na potrebu väčšej ochrany sociálnych práv a konkurencieschopnosti v tejto oblasti;

27. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom politiky jednotného európskeho neba a nevykonávaním funkčných blokov vzdušného priestoru FAB, čo má za následok nižšiu efektívnosť a vyššie náklady pre odvetvie leteckej dopravy;

28. zdôrazňuje význam ochrany bezpečnosti, pracovných príležitostí, údajov, zodpovednosti a etiky v oblasti automatizovanej a prepojenej multimodálnej mobility;

29. pripomína, že za „udržateľnú mobilitu“ v súčasnosti sa v najlepšom prípade považuje premiestnenie emisií z centra do periférie, teda z bohatšej lokality do chudobnejšej; zdôrazňuje, že v najhoršom prípade sa môže dokonca stať zdrojom zvyšovania znečisťujúcich emisií;

30. zdôrazňuje, že verejné stimuly na využívanie prenájmu súkromných dopravných prostriedkov sú v rozpore s cieľmi sociálnej a územnej súdržnosti, pretože znamenajú ďalšie prínosy pre tých, ktorí žijú vo veľkých centrách, a už teraz majú väčšiu ponuku dopravných prostriedkov;

31. potvrdzuje nenahraditeľnú funkciu miestnej verejnej dopravy z hľadiska sociálnej a územnej súdržnosti; konštatuje, že liberalizácia trhu dopravy spolu so škrtmi verejných dotácií a investícií v súlade s rozpočtovou disciplínou nevyhnutne vedie ku koncentrácii ponuky tam, kde je vyšší dopyt (t. j. do metropolitných oblastí); vyjadruje poľutovanie nad tým, že preto boli celé regióny odpojené od centier miest a tamojšie obyvateľstvo prinútili využívať súkromnú dopravu; domnieva sa, že tieto nedostatky miestnej verejnej dopravy môže vyriešiť hospodárstvo spoločného využívania zdrojov;

32. poukazuje na to, že nútená mobilita do miest vyvolaná urbanizáciou bude rozhodujúcim spôsobom znižovania znečistenia a emisií CO2;

Z farmy na tanier: vytvorenie spravodlivého, zdravého a ekologického potravinového systému

33. pripomína, že kontraproduktívne menové a fiškálne politiky a normalizácia výroby potravín v celosvetovom meradle sú nepriamo úmerné kvalite potravinových režimov;

34. konštatuje, že prístup „z farmy na tanier“ označuje na jednej strane nespravodlivú koncepciu primárneho sektora, pričom poľnohospodári a rybári boli zredukovaní na strážcov klímy; konštatuje tiež znepokojivý etický rozmer, keď každodenná činností človeka ako jednotlivca a jeho životný štýl sú pod dôkladnou kontrolou;

35. vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004[6] tak, aby sa označovanie potravín obmedzilo na uvádzanie relevantných informácií a aby nezavádzali spotrebiteľa; zdôrazňuje, že takéto označovanie by malo obsahovať informácie o zložkách (vrátane ich pôvodu a prítomnosti GMO), alergénoch, výživovej hodnote a o tom, kde boli potraviny vyrobené a balené; preto vyzýva Komisiu, aby prestala s nejednoznačným, zavádzajúcim a svojvoľne diskriminačným označovaním ako tzv. semafory, Nutriscore a stopa CO2, ktoré sú povinné pre celú EÚ;

36. zdôrazňuje, že na lepšie riadenie dodávateľského reťazca pre potraviny treba na dosiahnutie zmeny kultúrnej paradigmy smerom k prístupu zameranému viac lokálne vynaložiť viac úsilia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom zachovať domáce poľnohospodárstvo a rybolov namiesto využívania potravín v obchodných dohodách ako nátlakového prostriedku aktívne podporovala a motivovala potravinový reťazec EÚ;

Zachovanie a obnova ekosystémov a biodiverzity

37. pripomína, že treba, aby spoločná poľnohospodárska politika zaviedla systém odmeňovania prospešný pre poľnohospodárov, ktorí vykonávajú opatrenia na ochranu biodiverzity, a že takýto systém by mal byť jednoduchý; pripomína, že ochrana krajiny vidieka a predchádzanie erózii a hydrogeologickej nestabilite musia dostať miesto v zozname environmentálnych opatrení financovaných z SPP;

38. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli konkrétnejšie opatrenia zamerané proti odpadu a plastom v mori;

Cieľ nulového znečisťovania na dosiahnutie životného prostredia bez toxických látok

39. zdôrazňuje, že politiky v oblasti klímy nie sú vždy v súlade s cieľom znižovať znečistenie (napr. dieselgate, elektromobilita, určité biopalivá a určité druhy biomasy); poznamenáva, že na základe mylného predpokladu, že na zníženie znečistenia na Zemi sa treba najskôr bojovať proti emisiám skleníkových plynov, je otázka záchrany klímy teraz oveľa závažnejšia ako otázka záchrany životného prostredia; zdôrazňuje, že na zníženie emisií CO2 boli preto bez ohľadu na zanedbateľné výsledky vynaložené obrovské peniaze, pričom tieto zdroje sa mohli použiť v prospech životného prostredia iným spôsobom, keďže znižovanie znečistenia je tiež prínosom pre klímu;

40. pripomína, že životné prostredie nemožno účinne chrániť univerzálnym legislatívnym prístupom, ktorý nezohľadňuje geografické, klimatické a antropogénne podmienky každého územia;

Presadzovanie zeleného financovania a investícií a zabezpečenie spravodlivej transformácie

41. so znepokojením konštatuje, že Komisia má v úmysle znova použiť tie isté finančné nástroje, u ktorých sa už preukázalo, že nefungujú: zdôrazňuje, že pre svoje inherentné charakteristiky sú finančné prostriedky EÚ nedostatočné na pokrytie potrieb financovania, ktoré plánuje samotná Komisia; domnieva sa, že mechanizmus spravodlivej transformácie je navrhnutý ako kópia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii EGF, ktorý sa ukázal ako paliatívny prostriedok na problém nezamestnanosti spôsobenej likvidáciou priemyslu; ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o investičný plán pre trvalo udržateľnú Európu, finančné inžinierstvo by sa povýšilo na základe modelu neúčinného Junckerovho plánu;

42. považuje plnohodnotné regionálne banky nepatriace do systému za rozhodujúce nástroje na financovanie spravodlivej ekologickej transformácie v závislosti od regionálnych preferencií a osobitostí;

Ekologizácia rozpočtu členských štátov a vyslanie správnych cenových signálov

43. poukazuje na to, že zachovaním rovnakých rozpočtových obmedzení (ktoré by boli vlastne proti myšlienke údajnej núdzovej situácie v oblasti klímy) a cieleným zmiernením usmernení o štátnej pomoci sa Európsky ekologický dohovor nevyhnutne premení na ďalšiu dotáciu na transformáciu priemyselných odvetví v určitých členských štátoch;

44. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenáležite stanovuje, ktoré fiškálne politiky (okrem iných politík) by členské štáty mali vykonávať; v tejto súvislosti poukazuje na hrozbu, že Európsky ekologický dohovor (European Green Deal) ako imitácia sloganu amerických demokratov bude len svojím názvom pripomínať americký New Deal, čo by mohlo pôsobiť ako klamlivá ekologická reklama imidžu EÚ;

45. poukazuje na to, že udržateľnosť je navrhovaná ako vonkajšie obmedzenie národných demokracií par excellence; v tejto súvislosti pripomína, že každý program priemyselného rozvoja a tvorby pracovných príležitostí podliehajúci vonkajším klimatickým podmienkam zadusilo obmedzenie samotné; žiada, aby sa Európsky ekologický dohovor vrátil k povahe takéhoto obmedzenia: zdôrazňuje preto, že s cieľom zníženia znečisťovania a tvorby väčšieho počtu pracovných príležitostí by sa Európsky ekologický dohovor mal najskôr zamerať na rozvoj priemyslu a zamestnanosti, aby mohol zlepšiť kvalitu životného prostredia;

Mobilizácia výskumu a podpora inovácií

46. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali a podporovali výskum a vývoj v kľúčových odvetviach ako uskladňovanie energie, energetická účinnosť a recyklácia surovín;

47. pripomína, že nástroje EÚ pre výskum a inovácie, ako je Horizont Európa, musia zabezpečiť skutočnú a nielen formálnu inklúziu mikropodnikov a malých podnikov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacero mikropodnikov a malých podnikov bolo vylúčených z prístupu k finančným nástrojom EÚ v dôsledku nadmerných a často nereálnych požiadaviek na ich získanie;

Aktivizácia vzdelávania a odbornej prípravy

48. pripomína Komisii, že vzdelávanie a odborná príprava sú vo výlučnej právomoci členských štátov; vyzýva členské štáty, aby stanovili a v rámci príslušných škôl a kurzov odbornej prípravy v oblasti vedy a techniky a zaviedli odmeňovanie za realizáciu inovačných projektov zameraných na lepšiu ochranu životného prostredia;

49. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa neuskutočnilo posúdenie vplyvu na stanovenie sociálneho a profesijného vplyvu, ktorý Európsky ekologický dohovor bude mať najmä na výrobné odvetvia EÚ; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebola vypracovaná žiadna konkrétna stratégia ani na transfer a zlepšovanie zručností pracovníkov EÚ, ani na vymedzenie právneho a hospodárskeho rámca trhu údajných zelených pracovných príležitostí; poukazuje na to, že pokiaľ ide o rekvalifikáciu zručností, je iluzórne domnievať sa, že jednoduchý kurz odbornej prípravy postačí na to, aby zmenil kovorobotníka na (zeleného) začínajúceho podnikateľa;

Zelený sľub: neškodiť

50. vyjadruje záujem o prísľub Komisie predkladať všetky návrhy legislatívnych a delegovaných aktov spolu so správou; to je príklad, ako zaručiť dodržiavanie zásady neškodiť; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila environmentálne a sociálno-ekonomické vplyvy ex ante a ex post a odolala ich využívaniu na preukazovanie odôvodnenosti vopred určeného riešenia;

EÚ ako globálny líder

51. poukazuje na to, že fáza tzv. deglobalizácie sa už začala; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by bolo vhodné, aby EÚ využila Európsky zelený dohovor ako príležitosť na včasnú prípravu na tento nový hospodársky a geopolitický scenár namiesto ideologického trvania na multilateralizme len preto, aby sa vysporiadala s predstavou suverenizmu;

52. poukazuje na to, že Európsky zelený dohovor by sa mal chápať ako príležitosť riešiť hlavnú úlohu svetového obchodu, pokiaľ ide o znečistenie; vyzýva EÚ, aby vypracovala stratégiu preferencie domácej produkcie oproti tomu istému tovaru z veľmi vzdialených tretích krajín; vyzýva preto na dôkladnú revíziu obchodnej stratégie EÚ, najmä vzhľadom na obchod s tretími krajinami s menej prísnymi normami, na zabezpečenie rovnakých podmienok;

53. zdôrazňuje, že Afrika nemá vytvorenú priemyselnú základňu ani internú hospodársku výmenu; zdôrazňuje, že Afriku preto sužuje emigrácia, pričom Čína na tomto kontinente nesmierne rýchlo napreduje; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou víziou EÚ;

54. pripúšťa niekedy katastrofický vplyv zmeny klímy na prírodu, najmä pokiaľ ide o prírodné katastrofy, zvyšovanie hladiny morí, extrémne výkyvy počasia, dezertifikáciu a nedostatok vody, ktoré nútia ľudí opúšťať domovy a svoje živobytie; upozorňuje, že tieto prírodné dôsledky prispievajú k politickej nestabilite a hospodárskym ťažkostiam a následne môžu viesť k utečeneckým krízam; zdôrazňuje, že tieto krízy destabilizujú nielen uvedené regióny, ale aj EÚ; upozorňuje na pretrvávajúci problém všeobecného vymedzenia pojmu klimatického utečenca a vyzýva EÚ, aby sa na touto mnohoznačnosťou zamyslela a podporila operácie miestnej a regionálnej podpory na prijímanie utečencov zasiahnutých zmenou klímy a pomáhala v nich;

Čas konať - spoločne: Európsky klimatický pakt

55. konštatuje podobnosť Európskeho paktu o klíme a grand débat national z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ako predbežnej odpovede na nepokoje tzv. žltých viest, ktoré boli reakciou na pokusy o zavedenie niektorých politík ekologickej transformácie; zdôrazňuje, že tie isté politiky sa nachádzajú aj v Európskom ekologickom dohovore;

56. poznamenáva, že vytváranie tzv. občianskych zhromaždení je metóda už vo veľkej miere využívaná v otázke politík ekologickej transformácie na dosiahnutie konsenzu zdola nahor; obáva sa, že takéto zhromaždenia sú často zmanipulované s cieľom dosiahnuť vopred určený výsledok, a tým ľudí presvedčiť, že k uvedenému výsledku prispeli oni;

57. zdôrazňuje, že je nevyhnutné bojovať proti trestným činom proti životnému prostrediu; zdôrazňuje však, že každý členský štát by si mal stanoviť vlastné pravidlá prístupu k spravodlivosti;

 

°

° °

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Európskej rade, Rade a parlamentom členských štátov.

 

 

[1] Quadrio Curzio, A., Pellizzari, F., Zoboli, R. Innovazione tecnologica, scarsità relativa, investimenti. Enciclopedia degli idrocarburi, Rím, Istituto della Enciclopedia Italiana, IV, 14 (2007).

[2] Formetta G., Feyen, L. Empirical evidence of declining global vulnerability to climate-related hazards. Global Environmental Change, 57, 101920 (2019).

[3] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

[4] Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38.

[6] Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

Posledná úprava: 14. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia