Návrh uznesenia - B9-0049/2020Návrh uznesenia
B9-0049/2020

NÁVRH UZNESENIA o situácii vo Venezuele po pokuse o nezákonné zvolenie nových orgánov a predsedníctva Národného zhromaždenia (parlamentný prevrat)

13.1.2020 - (2020/2507(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Anna Fotyga, Hermann Tertsch, Jadwiga Wiśniewska, Karol Karski, Joanna Kopcińska, Ryszard Czarnecki, Bogdan Rzońca, Angel Dzhambazki, Andrey Slabakov, Charlie Weimers, Adam Bielan, Evžen Tošenovský, Veronika Vrecionová, Alexandr Vondra, Carlo Fidanza, Raffaele Fitto, Ruža Tomašić, Assita Kanko
v mene skupiny ECR

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0048/2020

Postup : 2020/2507(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0049/2020
Predkladané texty :
B9-0049/2020
Rozpravy :
Prijaté texty :

B9‑0049/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii vo Venezuele po pokuse o nezákonné zvolenie nových orgánov a predsedníctva Národného zhromaždenia (parlamentný prevrat)

(2020/2507(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii vo Venezuele, najmä na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele[1], z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele[2], z 12. marca 2015 o situácii vo Venezuele[3], z 8. júna 2016 o situácii vo Venezuele[4], z 27. apríla 2017 o situácii vo Venezuele[5], z 8. februára 2018 o situácii vo Venezuele[6], z 3. mája 2018 o voľbách vo Venezuele[7], z 5. júla 2018 o migračnej kríze a humanitárnej situácii vo Venezuele a na jej pozemných hraniciach s Kolumbiou a Brazíliou[8], z 25. októbra o situácii vo Venezuele[9], z 31. januára 2019 o situácii vo Venezuele[10], v ktorej sa Guaidó uznáva ako dočasný prezident Venezuely, z 28. marca 2019 o situácii vo Venezuele[11] a z 18. júla 2019 o situácii vo Venezuele[12],–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej kontaktnej skupiny z 9. januára 2020, v ktorom vyjadrila podporu Juanovi Guaidóovi ako predsedovi Národného zhromaždenia a zavrhla zvolenie Luisa Parra ako nelegitímne a nedemokratické,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 5. januára 2020, v ktorom sa uvádza, že udalosti súvisiace s voľbami v nedeľu 5. januára boli poznačené vážnymi nezrovnalosťami a sú v rozpore s demokratickým a ústavným fungovaním Národného zhromaždenia, čo Národnému zhromaždeniu bráni, aby bolo ako legitímny demokratický orgán vo Venezuele schopné plniť mandát, ktorý mu zveril venezuelský ľud,

 so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie amerických štátov o situácii vo Venezuele z 5. januára 2020,

 so zreteľom na vyhlásenie novovymenovaného podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella z 21. decembra 2019,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1893 z 11. novembra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele[13], ktorým sa vzhľadom na súčasnú politickú, hospodársku, sociálnu a humanitárnu krízu vo Venezuele, v ktorej pretrvávajú opatrenia ohrozujúce demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, predlžujú sankcie voči Venezuele o rok,

 so zreteľom na uvedené rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1893 z 11. novembra 2019, ktorým sa do rozhodnutia (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele vkladá nové ustanovenie, podľa ktorého sú Rada a vysoký predstaviteľ (PK/VP) „zodpovední za spracovanie“ osobných údajov, najmä pokiaľ ide o zoznam fyzických osôb zodpovedných za nedodržiavanie, závažné porušovanie ľudských práv alebo represiu voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozície vo Venezuele; ďalej pokiaľ ide o zoznam fyzických osôb, ktorých činy, politiky alebo činnosti oslabujú demokraciu a právny štát vo Venezuele; pokiaľ ide o fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú zodpovedné za nedodržiavanie alebo závažné porušovanie ľudských práv alebo represiu voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii vo Venezuele; a pokiaľ ide o fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo organizácie, ktorých činnosti, politiky alebo aktivity inak oslabujú demokraciu alebo právny štát vo Venezuele[14],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady z 27. septembra 2019, v ktorom EÚ doplnila do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie, siedmich príslušníkov venezuelských bezpečnostných a spravodajských jednotiek zapojených do mučenia a iných závažných porušení ľudských práv,

 so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 4. júla 2019 o Venezuele a na ústne podanie aktualizovaných informácií na 42. zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktoré sa konalo 9. septembra 2019 v Ženeve,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. júna 2019, v ktorom EÚ zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie nad zhoršením politickej a humanitárnej situácie vo Venezuele,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 4. apríla 2019 o rozhodnutí, ktoré prijalo neuznané Národné zhromaždenie, a to zbaviť Juana Guaidóa poslaneckej imunity,

 so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Venezuele z 10. januára 2019, 26. januára 2019, 24. februára 2019 a 28. marca 2019,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 2. marca 2019, v ktorom EÚ trvá na tom, že akékoľvek opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť slobodu alebo osobnú bezpečnosť Juana Guaidóa, by predstavovalo eskaláciu napätia a viedlo by k ráznemu odsúdeniu medzinárodného spoločenstva,

 so zreteľom na ratifikovanie rímskeho štatútu Venezuelou 7. júna 2000,

 so zreteľom na ústavu Venezuelskej bolívarovskej republiky,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže násilné činy spáchané vládou Nicolása Madura, políciou, národnou gardou a armádou v snahe zabrániť opätovnému zvoleniu Juana Guaidóa za predsedu Národného zhromaždenia vo Venezuele, ktoré bolo naplánované na 5. január, zabránili odporcom Madura vstúpiť do budovy Národného zhromaždenia a zúčastniť sa na zasadnutí; keďže ozbrojené sily a ďalší bezpečnostný personál zablokovali vstup do budovy a zabránili vstupu tlače, čo predstavuje ďalší krok v eskalácii násilia a konfrontácie, ktorá sa v posledných rokoch neustále zrýchľuje; keďže Madurova vláda podkopáva autoritu a schopnosť legitímneho a demokratického Národného zhromaždenia účinne a bez prekážok vykonávať svoju úlohu a mandát, ktorý mu zverili venezuelskí občania;

B. keďže týmto udalostiam predchádzala zastrašujúca kampaň a tzv. operácia Alacrán, ktorá spočívala v znepokojujúcom nákupe hlasov venezuelskou vládou za sumy v rozmedzí od 500 000 do 1 miliónov USD;

C. keďže prenasledovanie a politické obťažovanie odporcov režimu Madura pokračuje a 22 poslancov vrátane predsedu Národného zhromaždenia bolo zbavených poslaneckej imunity, viacerí boli zatknutí, iní museli opustiť krajinu alebo sa stať utečencami na diplomatických zastupiteľstvách;

D. keďže podľa venezuelskej organizácie Foro Penal sa politická represia zvýšila, pričom v súčasnosti je zadržiavaných 399 politických väzňov vrátane najmenej ôsmich európskych občanov a od roku ide o viac ako 15 000 politických väzňov [15];

E. keďže pretrvávajúce používanie tvrdého nátlaku a sily, ktoré je ešte potvrdzované odhodlaním nelegitímneho prezidenta Nicolása Madura naďalej si prisvojovať moc, predstavuje jasný zámer potlačiť akýkoľvek náznak zákonnosti;

F. keďže režim podporujúci Madura sa pri svojom neúspešnom pokuse o vymenovanie nového predsedu odvolával na články 7, 8 a 11 rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia a na článok 221 ústavy Venezuelskej bolívarovskej republiky;

G. keďže napriek úsiliu de facto vlády Venezuely zabrániť transparentnému a pokojnému volebnému procesu získali poslanci mimo Národného zhromaždenia prístup do budovy a formálne znovu zvolili Juana Guaidóa za predsedu;

H. keďže 100 zo 167 poslancov, ktorí sa zhromaždili na mimoriadnom zasadnutí v sídle novín El Nacional, sa v konečnom dôsledku podarilo dodržať požiadavky stanovené v ústave Venezuelskej bolívarovskej republiky a zvolilo predsedníctvo Národného zhromaždenia a Juana Guaidóa za predsedu Národného zhromaždenia, ktorý v súlade s ústavou zložil prísahu;

I. keďže k týmto udalostiam dochádza vo Venezuele, ktorá je už aj tak otrasená a v ktorej eskalácia násilia a závažné porušovanie ľudských práv zo strany de facto vlády Nicolása Madura ešte viac zhoršuje súčasnú politickú, hospodársku, inštitucionálnu, sociálnu a humanitárnu krízovú situáciu, ktorá prinútila viac ako 5 miliónov Venezuelčanov opustiť svoju krajinu, prehlbuje rastúci nedostatok liekov a potravín a hyperinfláciu;

J. keďže dialóg o mediácii, ktorý sa nadviazal 16. mája 2018 medzi de facto prezidentom Nicolásom Madurom a opozičnými silami pod vedením Juana Guaidóa a ktorý sprostredkovalo Nórsko, nevyústil do riešenia krízy, ktorá sa práve naopak zhoršila; keďže dialóg pokračoval 8. júla 2019 na Barbadose, hoci de facto vláda nesplnila potrebné požiadavky na začatie dialógu;

1. odsudzuje represívne akty de facto vlády Nicolása Madura, ktoré znova podnikla na odstránenie všetkých stôp nezákonnosti; odsudzuje neuvážené a nepretržité používanie nátlaku a sily a potvrdenie podvodného a nelegitímneho prezidenta;

2. znova potvrdzuje svoje hlboké znepokojenie nad eskaláciou násilia a vážnou núdzovou situáciou vo Venezuele, ktorá vážne ohrozuje životy občanov;

3. zdôrazňuje, že režim Nicolása Madura sa stal najnestabilnejšou a najvýznamnejšou hrozbou pre bezpečnosť a stabilitu na tomto subkontinente, čo ohrozuje integritu a stabilitu jeho susedných krajín;

4. pripomína, že miestne orgány zatkli Venezuelčanov, ktorí boli obvinení z toho, že ich venezuelský režim vyslal, aby vyvolali masovú mobilizáciu a zapojili sa do nej s cieľom podporiť destabilizáciu a porušovanie ľudských práv v týchto regiónoch;

5. vyhlasuje, že obrana integrity, presnosti a transparentnosti volebných procesov má zásadný význam, najmä po viacerých prípadoch údajnej alebo zrejmej  manipulácie, rôznych nezrovnalostí a podvodov pri rôznych voľbách v latinskoamerických demokraciách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmanipulované voľby vyvolávajú protesty a strety, v ktorých dôsledku umierajú nevinní ľudia, a vyjadruje solidaritu s ľudom Venezuely;

6. trvá na tom, že je potrebné prijať opatrenia proti spojenectvu medzi Venezuelou a Iránom, ktoré najhorším spôsobom ilustruje skutočnosť, že Hizballáh zneužíva Venezuelu ako platformu pre svoje činnosti a strategickú rozpínavosť v celej Latinskej Amerike prostredníctvom početných nezákonných činností vrátane prania špinavých peňazí;

7. vyjadruje veľké znepokojenie nad podporou venezuelského Madurovho režimu zo strany Ruska, a najmä nad vysielaním odborníkov, vojenských a technických poradcov;

8. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že kubánska polícia a vojenská spravodajská služba sú strategickým prvkom, ktorý umožňuje, aby nezákonný Madurov režimu zostával pri moci, čo predstavuje neprijateľné zahraničné politické a vojenské zasahovanie do záležitostí Venezuely;

9. vyzýva Radu, aby so zreteľom na sériu neúspešných politík proti represívnemu režimu vo Venezuele, ktoré preukazujú absolútnu nemožnosť začať skutočný proces demokratizácie vo Venezuele, prijala najprísnejšie možné opatrenia a zvýšila politický tlak a súčasne presadzovala sankcie a reštriktívne opatrenia;

10. vyzýva Radu, aby na tento nezákonný režim uvalila reštriktívne opatrenia, t. j. sankcie voči všetkým, ktorí sú zapojení do represívneho aparátu, a pristúpila k zaisteniu zahraničného majetku vo vlastníctve nelegitímnych štátnych orgánov a osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv a potláčanie demokratickej opozície, pričom bude neustále dbať na bezpečnosť obyvateľstva;

11. žiada, aby orgány Európskej únie obmedzili pohyb týchto osôb a osôb najbližších rodinných príslušníkov tým, že zmrazia ich majetok a pozastavia platnosť ich víz;

12. odmieta rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1893 z 11. novembra 2019 obsahujúce nové ustanovenie, ktoré pozmeňuje rozhodnutie 2017/2074 a vkladá doňho novú arbitrárnu právomoc pre podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúcu sa spracúvania údajov v súvislosti so zoznamom fyzických osôb zodpovedných za nedodržiavanie alebo závažné porušovanie ľudských práv alebo represiu voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii vo Venezuele, ako aj v súvislosti s opatreniami, politikami alebo činnosťami fyzických alebo právnických osôb zodpovedných za nedodržiavanie, závažné porušovanie ľudských práv, oslabovanie právneho štátu a represiu voči občianskej spoločnosti vo Venezuele, a to v súlade s prílohami I a II k rozhodnutiu (SZBP) 2017/2074;

13. naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby sa pripojila k iniciatíve štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Medzinárodného trestného súdu, ktorej cieľom je vyšetriť zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustila de facto vláda Nicolása Madura, a pohnať k zodpovednosti páchateľov týchto činov;

14. podporuje iniciatívu zriadiť v spolupráci s Radou OSN pre ľudské práva vyšetrovaciu komisiu, ktorá by určila individuálnu zodpovednosť za systematické porušovanie ľudských práv vo Venezuele;

15. naliehavo vyzýva de facto vládu Venezuely, aby urýchlene začala vykonávať odporúčania uvedené v správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv vo Venezuele;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, právoplatnej dočasnej prezidentke republiky a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, národným parlamentom a vládam Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

 

Posledná úprava: 15. januára 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia