Postup : 2019/2870(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0069/2020

Predkladané texty :

B9-0069/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 30/01/2020 - 5.10
CRE 30/01/2020 - 5.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{22/01/2020}22.1.2020</Date>
<NoDocSe>B9-0069/2020</NoDocSe>
PDF 146kWORD 45k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov</Titre>

<DocRef>(2019/2870(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Jadwiga Wiśniewska, Elżbieta Rafalska</Depute>

<Commission>v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9-0069/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov

(2019/2870(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 5 Zmluvy o Európskej Únii,

  so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 a Protokol č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

 so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 5, 8 a 10 a ich príslušné ciele a ukazovatele,

 so zreteľom na správu Komisie za rok 2019 o rovnosti žien a mužov v EÚ,

 so zreteľom na závery Rady z 13. júna 2019 o odstraňovaní rozdielu v odmeňovaní žien a mužov: kľúčové politiky a opatrenia,

 so zreteľom na závery Rady z 22. novembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

 so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou o lepšej tvorbe práva[1],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov je naďalej prioritou všetkých členských štátov;

B. keďže za zabezpečenie sociálneho pokroku a hospodárskeho rastu sú zodpovedné predovšetkým členské štáty, a to napríklad prostredníctvom vnútroštátnych štrukturálnych reforiem a zdravých fiškálnych politík; keďže cieľom európskych iniciatív nemôže (ani by nemalo) byť prebratie tejto zodpovednosti za jednotlivé členské štáty;

C. keďže politiky v oblasti rodovej rovnosti sú hnacou silou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a predpokladom podpory prosperity, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako aj inkluzívnosti a sociálnej súdržnosti;

D. keďže v celej EÚ sú príjmy žien neúmerne nižšie ako príjmy mužov; keďže podľa Eurostatu je priemerná hrubá hodinová mzda žien nižšia ako priemerná hrubá hodinová mzda mužov a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ je stále približne 16 % a znižuje sa len veľmi pomaly, pričom v niektorých členských štátoch sa dokonca zvyšuje; keďže navyše z ukazovateľa rozdielu v celkových príjmoch mužov a žien vyplýva, že rozdiel v 28 členských štátoch EÚ je približne 40 %;

E. keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je vymedzený ako rozdiel medzi priemerným hrubým hodinovým zárobkom mužov a žien vyjadrený ako percentuálny podiel priemerného hrubého hodinového zárobku mužov; keďže rodové rozdiely v hrubých mesačných príjmoch medzi zamestnancami vo veku 15 – 24 rokov (7 %) boli viac ako päťkrát nižšie než medzi zamestnancami vo veku nad 65 rokov (rodový rozdiel na úrovni 38 %); keďže chudoba sa vyskytuje najmä v rodinách, v ktorých sú ženy jedinými osobami s príjmom, pričom 35 % osamelých matiek v EÚ hrozí chudoba v porovnaní s 28 % osamelých otcov v roku 2017[2];

F. keďže viac ako polovica žien v produktívnom veku so zdravotným postihnutím je ekonomicky neaktívna; keďže vo všetkých členských štátoch je miera závažnej materiálnej deprivácie žien so zdravotným postihnutím vyššia než u žien bez zdravotného postihnutia;

G. keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je výsledkom celej škály rodových rozdielov na trhu práce vrátane rodovej segregácie vo vzdelávaní, odbornej príprave a zamestnaní, segregácie v zamestnaní, rodovej nerovnováhy v riadiacich a rozhodovacích pozíciách a častejšej účasti žien v čiastočných pracovných úväzkoch;

H. keďže 30,8 % zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov v EÚ pracovalo v roku 2018 na čiastočný úväzok v porovnaní s 8 % mužov;

I. keďže ženy častejšie pracujú na skrátený pracovný úväzok, aby sa mohli starať o deti alebo odkázané dospelé osoby (29 %) než muži (6 %); keďže starostlivosť o deti, starších ľudí, chorých alebo zdravotne postihnutých rodinných príslušníkov a odkázané dospelé osoby si vyžaduje záväzok, je platená len zriedka a spoločnosť ju primerane neoceňuje, hoci má obrovský sociálny význam, prispieva k sociálnej starostlivosti a možno ju merať hospodárskymi ukazovateľmi, ako je napríklad HDP;

J. keďže ženy síce tvoria takmer 60 % absolventov vysokých škôl v EÚ, stále sú nedostatočne zastúpené v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a digitálnom smerovaní; keďže v dôsledku toho nadobúda nerovnosť v zamestnávaní nové podoby a napriek investíciám do vzdelávania hrozí mladým ženám v porovnaní s mladými mužmi dvakrát vyššie riziko ekonomickej neaktívnosti;

K. keďže EÚ má prostriedky na to, aby pomohla členským štátom pri výmene najlepších postupov s cieľom pomôcť členským štátom v núdzi, najmä v oblasti rovnosti a rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

1. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom presadzovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na vnútroštátnej úrovni vrátane opatrení na zlepšenie transparentnosti odmeňovania;

2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky, ktoré podporujú zamestnanosť žien a ich finančnú nezávislosť, a konkrétne politiky, ktoré podporujú začlenenie žien z marginalizovaných skupín na trh práce;

3. vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na podporu rovnosti vo vzdelávaní a zamestnaní s cieľom bojovať proti rodovej segmentácii trhu práce tým, že budú investovať do formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku kvalitnému zamestnaniu a k príležitostiam, a tým im umožniť rekvalifikáciu a zvýšenie kvalifikácie vzhľadom na budúci dopyt na trhu práce; vyzýva najmä na väčšiu podporu podnikania, predmetov STEM, digitálneho vzdelávania a finančnej gramotnosti dievčat od raného veku s cieľom bojovať proti existujúcim vzdelávacím stereotypom a zabezpečiť, aby v rozvíjajúcich sa a dobre platených odvetviach bolo viac žien;

4. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia a účinne vykonávali existujúce opatrenia EÚ s cieľom uľahčiť zosúladenie pracovného a rodinného života, napríklad zlepšením poskytovania prístupných, kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti;

5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali integrovaný prístup vo všetkých oblastiach činnosti zameraných na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a podporu rodovej rovnosti, a to aj podporou synergií medzi stratégiami v oblasti zamestnanosti a inými hospodárskymi a sociálnymi politikami, ako sú politiky v oblasti mládeže, vzdelávania, daní, rodinných dávok, sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, a to v súlade so svojimi právomocami;

6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov, podnikov, vnútroštátnych orgánov pre rovnosť a organizácií pôsobiacich v tejto oblasti;

7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

 

[1] Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

[2] Výpočet Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC).

Posledná úprava: 27. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia