Postup : 2019/2949(RPS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0089/2020

Predkladané texty :

B9-0089/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0030

<Date>{05/02/2020}5.2.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0089/2020</NoDocSe>
PDF 175kWORD 53k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 112 ods. 2 a 3 a s článkom 4 písm. c) rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o nariadení Komisie, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo a jeho zlúčeniny</Titre>

<DocRef>(D063675/03 – 2019/2949(RPS))</DocRef>


<Commission>{ENVI}Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

Zodpovední poslanci: <Depute>Bas Eickhout, Maria Arena, Martin Hojsík</Depute>


B9‑0089/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo a jeho zlúčeniny

(D063675/03 – 2019/2949(RPS))

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo a jeho zlúčeniny (D063675/03),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (ďalej len „nariadenie REACH“)[1], a najmä na jeho článok 68 ods. 1,

 so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 Dobrý život v rámci možností našej planéty[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2001 o zelenej knihe Komisie o environmentálnych otázkach PVC[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie XXX, ktorým sa udeľuje povolenie na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka opatrení pre obehové hospodárstvo: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade[6],

 so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019 vo veci T‑837/16[7],

 so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[8],

 so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 a ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A. keďže cieľom návrhu nariadenia Komisie je obmedziť úroveň olova, ak sa používa ako stabilizátor v polyméroch alebo kopolyméroch vinylchloridu (PVC);

B. keďže olovo je toxická látka, ktorá môže spôsobiť vážne účinky na zdravie vrátane nezvratných neurologických poškodení, a to aj pri nízkych dávkach[9]; keďže neexistuje žiadna bezpečná úroveň pre olovo[10],[11]; keďže olovo je tiež škodlivé pre životné prostredie: je veľmi jedovaté pre vodné organizmy[12] a pretrváva v životnom prostredí[13];

C. keďže problém používania olova ako stabilizátora PVC už Komisia uviedla vo svojej zelenej knihe z 26. júla 2000 o environmentálnych otázkach PVC[14];

D. keďže Komisia vo svojej zelenej knihe uviedla, že súhlasí so znížením používania olova ako stabilizátora výrobkov z PVC, a navrhla niekoľko opatrení vrátane legislatívneho postupného vyraďovania, ale nakoniec súhlasila s dobrovoľným záväzkom odvetvia PVC zastaviť používanie olova ako stabilizátora PVC do roku 2015[15];

E. keďže tento prístup bol v rozpore s pozíciou Parlamentu, ktorý v reakcii na zelenú knihu vyzval Komisiu, aby zakázala všetko používanie olova ako stabilizátora PVC[16];

F. keďže postup Komisie v tom čase, teda nečinnosť, znamenal, že počas obdobia od roku 2000 do roku 2015 boli vyrobené milióny ton PVC stabilizované niekoľkými stotisícami ton olova[17]; keďže z výrobkov z PVC vyrobených z takéhoto PVC, ktoré obsahuje olovo, sa postupne stáva odpad;

G. keďže po splnení dobrovoľného záväzku odvetvia PVC v roku 2015 si Komisia uvedomila, že olovo sa naďalej používa v dovážaných výrobkoch z PVC; keďže Komisia preto požiadala Európsku chemickú agentúru (ďalej len „agentúru“), aby vypracovala správu o obmedzení podľa prílohy XV;

H. keďže primárny význam obmedzenia pre dovážané výrobky z PVC potvrdila agentúra, ktorá uvádza, že „keďže už európske odvetvie PVC už iniciovalo postupné ukončenie používania zlúčenín olova ako stabilizátorov PVC , približne 90 % odhadovaných emisií olova možno pripísať výrobkom z PVC, ktoré boli dovezené do EÚ v roku 2016“[18];

I. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa navrhuje obmedziť používanie a prítomnosť olova a jeho zlúčenín vo výrobkoch z PVC, pričom maximálny limit koncentrácie olova sa stanovuje na 0,1 % hmotnosti PVC materiálu[19];

J. keďže toto sa zakladá na závere, že riziko pre ľudí spôsobené stabilizátormi obsahujúcimi olovo vo výrobkoch z PVC v Únii nie je primerane kontrolované[20]; keďže nebezpečnosť pre životné prostredie sa nepoužila na charakterizáciu rizika olova v súvislosti s návrhom na obmedzenie rizika[21];

K. keďže táto hranica bola uplatnená na základe týchto dôvodov: „Vzhľadom na to, že zlúčeniny olova nedokážu účinne stabilizovať PVC v koncentráciách nižších ako približne 0,5 % hmotnosti, limit koncentrácie 0,1 %, ktorý navrhuje agentúra, by mal zabezpečiť, aby sa v Únii už nemohlo využívať úmyselné pridávanie zlúčenín olova ako stabilizátorov počas zmiešavania PVC v Únii“[22];

L. keďže je dôležité uvedomiť si, že prahová hodnota 0,1 % nepredstavuje bezpečnú úroveň, ale skôr administratívnu úroveň, ktorá je stanovená tak, aby sa úplne zabránilo používaniu olova ako stabilizátora v PVC;

M. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa stanovujú dve výnimky pre regenerované PVC materiály na 15 rokov: jedna umožňuje koncentráciu olova až do 2 % hmotnosti v pevnom PVC[23] a druhá umožňuje koncentráciu olova až do 1 % hmotnosti v pružnom/mäkkom PVC[24];

N. keďže koncentrácie olova 1 % alebo 2 % hmotnosti určite nezodpovedajú bezpečnej úrovni, ale sú stanovené s cieľom umožniť výrobnému odvetviu, aby naďalej optimalizovalo svoje finančné zisky z recyklácie odpadového PVC s obsahom olova[25];

O. keďže takéto výnimky zachovávajú používanie nebezpečnej látky cez výrobky vyrobené z recyklovaného PVC, a to napriek tomu, že Komisia výslovne uznáva dostupnosť alternatív[26];

P. keďže takéto výnimky sú v rozpore s dlhodobou pozíciou Parlamentu; keďže Parlament už v roku 2001 osobitne zdôraznil, že „recyklácia PVC nesmie zachovávať problém ťažkých kovov“[27]; keďže Parlament zdôraznil vo svojom uznesení z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu, že recyklácia by nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok[28]; keďže Parlament konal v roku 2015 tým, že namietal proti schváleniu DEHP, ďalšej nebezpečnej látky, pre recykláciu PVC[29]; keďže parlament opäť, v roku 2018, zdôraznil, že „v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva má prevencia prednosť pred recykláciou, a recyklácia by preto nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok, ktoré sú dedičstvom z minulosti“[30];

Q. keďže návrh nariadenia Komisie odôvodňuje výnimky pre recyklované PVC tvrdením, že „alternatívou recyklácie týchto výrobkov, t. j. likvidáciou odpadu z PVC skládkovaním a spaľovaním, by sa zvýšili emisie do životného prostredia a neznížili by sa riziká“[31];

R. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa nezohľadňuje, že recyklácia v skutočnosti nie je alternatívou k skládkovaniu alebo spaľovaniu, keďže recyklácia PVC nemôže pokračovať do nekonečna, a teda len odkladá konečnú likvidáciu PVC s obsahom olova a zodpovedajúce emisie, pričom zároveň vytvára ďalšie emisie počas recyklácie a následnej fázy používania;

S. keďže návrh nariadenia Komisie by na jednej strane obmedzil dovoz približne 1 000 až 4 000 ton olova v dovážaných výrobkoch z PVC a zároveň by umožnil (opäť) uviesť na trh približne 2 500 až 10 000 ton olova za rok prostredníctvom recyklovaného PVC[32];

T. keďže inými slovami, návrhom nariadenia Komisie by sa obmedzil dovoz olova vo výrobkoch z PVC, a zároveň oslabil účinok tohto obmedzenia opätovným uvádzaním na trh dvojnásobného množstva olova cez výrobky z recyklovaného PVC s obsahom olova;

U. keďže výnimky týkajúce sa recyklovaného PVC v návrhu nariadenia Komisie sú v rozpore s primárnym cieľom nariadenia REACH, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia[33];

V. keďže takéto výnimky tiež porušujú záväzky podľa siedmeho environmentálneho akčného programu, ktorý výslovne žiada vypracovanie cyklov netoxických materiálov, aby sa recyklovaný odpad mohol využívať ako významný spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu[34];

W. keďže takéto výnimky by viedli k trhu s dvoma úrovňami kvality, t. j. s výrobkami vyrobenými z čistého PVC bez olova na jednej strane a s výrobkami z recyklovaného PVC, ktoré obsahujú významné množstvá olova na strane druhej; keďže takáto tolerancia olova vo výrobkoch vyrobených z recyklovaného PVC diskredituje recyklovanie výrobkov;

X. keďže nie je vhodné odložiť problémy environmentálne vhodného nakladania s odpadom z PVC obsahujúcim olovo do budúcnosti, a už vôbec nie riedením olova do ďalšej generácie výrobkov;

Y. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa výnimky pre recyklovaný PVC obmedzujú na určité použitia a zavádza sa požiadavka na uzatvorenie olova vo vrstve novo vyrobeného PVC, s päťročným oneskorením pre pružné PVC;

Z. keďže obmedzenie výnimiek nerieši emisie olova počas konečného zneškodnenia odpadu, ktoré predstavuje 95 % emisií;

AA. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa okrem toho vyžaduje, aby výrobky z PVC, ktoré obsahujú recyklovaný PVC, boli označené slovami „obsahuje recyklovaný PVC“; keďže výbor agentúry pre hodnotenie rizík (RAC) uviedol, že takéto označenie „samo osebe nestačí na rozlišovanie medzi recyklovanými materiálmi bez olova a recyklovanými materiálmi obsahujúcimi olovo“[35];

AB. keďže takéto označenie je v skutočnosti zavádzajúce, pretože recyklovaný obsah sa obvykle považuje za pozitívnu vec, zatiaľ čo v tomto prípade v skutočnosti znamená, že recyklované výrobky obsahujú významné množstvá olova v porovnaní s výrobkami vyrobenými z nového PVC bez olova;

AC. keďže takéto zavádzajúce reklamné označovanie výrobkov z recyklovaného PVC obsahujúceho olovo je v rozpore s primárnym cieľom nariadenia REACH, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

AD. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa okrem toho vytvára certifikačný systém zdôvodňujúci tvrdenia o recyklovanom pôvode PVC s cieľom odlíšiť ho od výrobkov vyrobených z nového PVC, pre ktoré sa má uplatňovať odlišná limitná hodnota;

AE. keďže využívanie dodatočnej vrstvy certifikátov vyvoláva pochybnosti o vykonateľnosti tohto ustanovenia, a preto je v rozpore s ustanoveniami prílohy XV k nariadeniu REACH, podľa ktorých musí byť obmedzenie vykonateľné, vynútiteľné a spravovateľné;

AF. keďže v návrhu nariadenia Komisie sú vyňaté dve najvýznamnejšie pigmenty z rozsahu pôsobnosti obmedzenia, ktoré sú predmetom povolenia podľa nariadenia REACH;

AG. keďže výbor pre hodnotenie rizík výslovne uznal, že „riziká... by sa rovnako vzťahovali na zlúčeniny olova, ktoré neboli použité ako stabilizátory“[36];

AH. keďže je ťažké určiť konkrétnu identitu a funkciu zlúčenín olova v PVC, čo výslovne uznáva výbor RAC[37];

AI. keďže takáto výnimka preto spôsobuje problémy pri presadzovaní, a teda je v rozpore s ustanoveniami prílohy XV k nariadeniu REACH, podľa ktorých musí byť obmedzenie vykonateľné, vynútiteľné a zvládnuteľné;

AJ. keďže takáto výnimka nezohľadňuje ani rozsudok vo veci T‑837/16, ktorý účinne zrušil povolenie týchto olovených pigmentov;

AK. keďže v návrhu nariadenia Komisie sa pre hospodárske subjekty stanovuje dodatočná lehota 24 mesiacov na to, aby okrem iného „zneškodnili svoje zásoby“[38];

AL. keďže povolenie toho, aby dovozcovia predávali výrobky z PVC, ktoré obsahujú tisíce ton olova, na ďalších 24 mesiacov, pričom v Únii sa už žiadne takáto výrobky z PVC, ktoré obsahuje olovo, nevyrábajú, je v rozpore s cieľom nariadenia REACH, ktorým je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

AM. Keďže parlament v roku 2001 považoval za „ potrebné pokračovať v rozvoji technologického výskumu, najmä v oblasti chemickej recyklácie, ktorá môže oddeliť chlór od ťažkých kovov... s cieľom zvýšiť percentuálny podiel recyklovaného odpadu z PVC“[39];

AN. keďže agentúra aj Komisia nedokázali posúdiť uskutočniteľnosť recyklácie chemických látok/surovín odpadu  PVC, ktorá by umožnila oddelenie a bezpečnú likvidáciu olova; keďže podľa odvetvia PVC sú takéto technológie k dispozícii[40][41];

AO. keďže Európske združenie chemického priemyslu presadzuje recykláciu chemických látok ako prostriedok na riešenie látok vzbudzujúcich obavy[42];

AP. keďže v súhrne možno konštatovať, že návrh nariadenia Komisie prichádza 18 rokov neskoro a obsahuje niekoľko prvkov, ktoré nie sú v súlade s cieľom alebo obsahom nariadenia REACH, t. j. výnimky týkajúce sa recyklovaného PVC, pozitívne označovanie recyklovaného PVC napriek jeho obsahu olova, výnimky pre olovené pigmenty a dlhé obdobie odkladu;

AQ. keďže Komisia predložila návrh nariadenia Komisie viac ako rok po termíne stanovenom v nariadení REACH[43];

1. vznáša námietku voči prijatiu návrhu nariadenia Komisie;

2. domnieva sa, že tento návrh nariadenia Komisie nie je v súlade s cieľom a obsahom nariadenia REACH;

3. žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh nariadenia a aby výboru bezodkladne predložila nový návrh;

4. domnieva sa, že akékoľvek zhodnocovanie odpadového PVC by nemalo viesť k prenosu zlúčenín olova do novej generácie výrobkov;

5. vyzýva Komisiu, aby zmenila prílohu k návrhu nariadenia vypustením bodov a) a b) odseku 14 a odsekov 15, 16, 17 a 19, ako aj skrátením obdobia odkladu v odseku 13 na maximálne 6 mesiacov, aby obmedzenie mohlo byť účinné ešte skôr, ako sa stanovuje v návrhu nariadenia;

6. vyzýva Komisiu, aby dodržiavala lehoty stanovené v nariadení REACH;

7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

[3] Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112.

[4] Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

[5] Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 96.

[6] Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.

[7] Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, T-837/16, ECLI:EU:T:2019:144, http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=211428&text=&dir=&doclang=SK&part=1&occ=first&mode=DOC&pageIndex=0&cid=4702741.

[8] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[9] Pozri prílohu XV k správe Európskej chemickej agentúry zo 16. decembra 2016 (ďalej len „dokumentácia podľa prílohy XV“), s. 3: „Je preukázané, že vystavenie olovu môže viesť k vážnym neuro-behaviorálnym a neuro-vývojovým účinkom, a to aj pri nízkych dávkach. Olovo sa považuje za bezprahovú neurotoxickú látku spojenú s nepriaznivým vplyvom na vývoj centrálneho nervového systému detí [...], EFSA uviedla, že prach a pôda v obytných budovách môžu byť dôležitými zdrojmi vystavenia detí olovu. Odporučila, aby sa pokračovalo v úsilí zameranom na zníženie expozície ľudí voči olovu z potravinových aj nepotravinových zdrojov.“, https://echa.europa.eu/documents/10162/f639cc6f-7403-63de-9407-135544f33d86.

[10] Pozri citát z dokumentácie podľa prílohy XV, ktorá uvádza olovo ako bezprahovú látku.

[11] Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „ neexistuje žiadna úroveň vystavenia olovu, o ktorej je známe, že nemá škodlivé účinky“, https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/lead-poisoning-and-health.

[12] Dokumentácia podľa prílohy XV, s. 11.

[14] COM(2000)_469.

[16] Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2001 o zelenej knihe Komisie o environmentálnych otázkach PVC (Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112).

[17] Podľa zelenej knihy bola ročná domáca výroba PVC v roku 1998 na úrovni 5,5 milióna ton, pričom použitie olova ako stabilizátora predstavovalo 112 000 ton.

[18] Dokumentácia podľa prílohy XV, s. 4.

[19] Odseky 11 a 12 prílohy k návrhu nariadenia Komisie.

[20] Dokumentácia podľa prílohy XV, s. 4 a odôvodnenie 1 návrhu nariadenia Komisie.

[21] Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 10, https://echa.europa.eu/documents/10162/bf4394ef-7b75-99ec-13c1-134ba7ed713d.

[22] Odôvodnenie 4 návrhu nariadenia Komisie.

[23] Písmeno a) odseku 14 prílohy k návrhu nariadenia Komisie.

[24] Písmeno b) odseku 14 prílohy k návrhu nariadenia Komisie.

[25] Vysvetlené v dokumentácii podľa prílohy XV, s. 35. „Priemysel (ESPA, EuPC, ECVM) poznamenal, že pre recyklované PVC by sa mal stanoviť vyšší limit olova, 1 % hmotnosti (namiesto všeobecného 0,1 % hmotnosti) z dôvodu prítomnosti olova v súčasnom odpade z PVC. Celkovo recyklačné závody/spracovatelia PVC zdôraznili, že ak by mali splniť limit 0,1 %, mohlo by sa iba 10 % výrobku vyrobiť z (lacnejšieho) recyklovaného PVC, čím by recyklácia PVC už nebola z ekonomického hľadiska životaschopná a musela by sa zastaviť (z dôvodu fixných a variabilných nákladov potrebných na spoluspracovanie a prevádzku vytláčacích lisov).“

[26] Odôvodnenie 6 návrhu nariadenia Komisie.

[27] Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112.

[28] Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

[29] Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 96.

[30] Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.

[31] Odôvodnenie 7 návrhu nariadenia Komisie.

[32] Výpočet na základe 500 000 ton PVC odpadu s obsahom olova 0,5 – 2 %.

[33] Článok 1 nariadenia REACH a odôvodnenie 1 uvedeného nariadenia.

[34] Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

[35] Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 48.

[36] Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 6.

[37] Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 9: „RAC konštatuje, že olovo môže byť prítomné v PVC aj v dôsledku iného použitia než ako stabilizátora (napr. používanie dvoch pigmentov na báze olova a chrómu dostalo povolenie podľa nariadenia REACH). Obmedzenie akéhokoľvek olova prítomného v PVC (bez ohľadu na zamýšľanú funkciu) by prispelo k riešeniu rizík uvedených v návrhu. Okrem toho nemusí byť zrejmé, prečo je olovo prítomné vo výrobku, takže vymedziť konkrétne použitie nemusí byť nápomocné z hľadiska presadzovania (fórum na presadzovanie uvádza, že obmedzenie by sa presadzovalo jednoduchšie, ak by orgány presadzovania nemuseli preukázať funkciu olova zisteného v PVC, ktoré presahuje príslušný koncentračný limit)“.

[38] Pozri odôvodnenie 17 návrhu nariadenia Komisie.

[39] Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112.

[42] Cefic, Molecule Managers, 2019, s. 33: „Za správnych podmienok bude priemysel investovať do chemickej recyklácie v celej Európe, ktorá dokáže absorbovať mnohé cenné materiály, ktorými sa v súčasnosti plytvá, vrátane plastov a polymérov. Tieto materiály môžeme premeniť späť na uhľovodíkovú surovinu pri súčasnom riešení látok vzbudzujúcich obavy.“, https://cefic.org/app/uploads/2019/06/Cefic_Mid-Century-Vision-Molecule-Managers-Brochure.pdf.

[43] V súlade s článkom 73 nariadenia REACH, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 68, Komisia pripraví návrh zmeny prílohy XVII do troch mesiacov od prijatia stanoviska výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC); SEAC prijal svoje stanovisko 15. marca 2018; Komisia predložila návrh zmeny výboru REACH až v septembri 2019.

Posledná úprava: 7. februára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia