<Date>{02/03/2020}2.3.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0122/2020</NoDocSe>
PDF 149kWORD 47k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B9‑0008/2020</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru</Titre>

<DocRef>(2020/2549(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Cristian‑Silviu Buşoi</Depute>

<Commission>{ITRE}v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0122/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru

(2020/2549(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009[1],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010[2],

 so zreteľom na pozíciu Parlamentu prijatú v prvom čítaní 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy[3], a na výzvu Parlamentu, aby sa začala revízia nariadenia (EÚ) č. 347/2013 o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E) vzhľadom na súčasné ciele Európskej únie v oblasti klímy a energetiky,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23)[5],

 so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP24)[6],

 so zreteľom na balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP25)[7],

 so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019, v ktorých sa schvaľuje cieľ dosiahnuť, aby bola Únia do roku 2050 klimaticky neutrálna,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[8],

 so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

 so zreteľom na kritériá Európskej investičnej banky na poskytovanie úverov v oblasti energetiky,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[9],

 so zreteľom na článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na otázku Komisii o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (O-000012/2020 – B9-0008/2020),

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

A. keďže nariadenie (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (nariadenie o TEN-E) stanovuje pravidlá umožňujúce včasný rozvoj a interoperabilitu sietí TEN-E, aby sa dosiahli ciele energetickej politiky Únie;

B. keďže v nariadení o TEN-E sú určené prioritné koridory a tematické oblasti v transeurópskej energetickej infraštruktúre a uvedené usmernenia k výberu projektov spoločného záujmu (PCI); keďže v nariadení o TEN-E sa stanovuje, že projekty spoločného záujmu môžu získať finančnú podporu z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a boli by pre ne prínosné zjednodušené postupy vydávania povolení, ako aj osobitné regulačné zaobchádzanie, ktoré umožňuje prístup k mechanizmom cezhraničného rozdeľovania nákladov a k stimulom, a zvýšená transparentnosť;

C. keďže prvý zoznam projektov spoločného záujmu, ktorý bol zavedený v roku 2013 delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1391/2013, obsahoval 248 PCI, druhý zoznam zavedený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/89 obsahoval 195 PCI, a tretí zoznam zavedený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/540 obsahoval 173 PCI; keďže Komisia prijala 31. októbra 2019 štvrtý zoznam, ktorý obsahuje 151 projektov spoločného záujmu;

D. keďže spoluzákonodarcovia sa predbežne dohodli, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť a politickú súdržnosť nariadenia o TEN-E okrem iného so zreteľom na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, dlhodobý záväzok EÚ týkajúci sa dekarbonizácie a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, čo sa zohľadňuje aj v pozícii Parlamentu v prvom čítaní z 19. apríla 2019 o návrhu nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy na obdobie rokov 2021 – 2027; keďže toto hodnotenie by sa malo predložiť Parlamentu a Rade do 31. decembra 2020;

E. keďže nariadenie o TEN-E bolo schválené pred prijatím Parížskej dohody, ktorej súčasťou je záväzok „udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia“;

F. keďže v oblasti energetickej politiky v Únii došlo od prijatia nariadenia o TEN-E v roku 2013 k výrazným zmenám;

G. keďže energia zohráva ústrednú úlohu pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov a keďže preto sa treba naďalej usilovať o dekarbonizáciu energetického systému, aby Únia mohla dosiahnuť nulové čisté emisie najneskôr do roku 2050, pričom treba zároveň podporovať prechod aj v ďalších odvetviach a vyrovnať sa so zvýšeným dopytom po elektrickej energii;

H. keďže Únia potrebuje na splnenie svojich klimatických a energetických cieľov a na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu modernú a vysoko výkonnú energetickú infraštruktúru, ktorá bude nadčasová a nákladovo efektívna a dokáže zaistiť bezpečnosť dodávok energie vrátane diverzifikácie trás, zdrojov a dodávateľov;

I. keďže v nariadení o TEN-E sú stanovené priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú realizovať, aby bolo možné dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetiky a klímy, a stanovujú sa v ňom projekty spoločného záujmu, ktoré sú potrebné na plnenie týchto priorít;

J. keďže prioritné koridory, prioritné oblasti a kritériá oprávnenosti by mali odzrkadľovať vývoj energetického systému a byť vždy v súlade s politickými prioritami Únie, najmä pokiaľ ide o dlhodobé spôsoby dekarbonizácie;

K. keďže zavádzanie primeranej infraštruktúry a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by malo prebiehať komplementárne, aby sa umožnilo čo najhospodárnejšie plnenie cieľov Únie;

L. keďže Parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[10] požaduje „revíziu usmernení o TEN-E pred prijatím budúceho zoznamu projektov spoločného záujmu“;

1. víta, že v oznámení o európskej zelenej dohode sa uvádza, že v roku 2020 sa uskutoční revízia usmernení TEN-E;

2. vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roka 2020 predložila návrh na revíziu usmernení TEN-E, v ktorom zohľadní predovšetkým energetické a klimatické ciele Únie na rok 2030, dlhodobý záväzok Únie v oblasti dekarbonizácie a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti;

3. vyzýva Komisiu, aby navrhla prechodné usmernenie týkajúce sa výdavkov v rámci Nástroja na prepájanie Európy a výberu projektov do 5. zoznamu projektov spoločného záujmu s cieľom zabezpečiť, aby výdavky a výber boli v súlade so záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody;

4. domnieva sa, že kritériá na udelenie štatútu PCI stanovené v usmerneniach TEN-E musia byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky, a to aj s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z decembra 2019, a s piatimi rozmermi energetickej únie vrátane cieľa dostupnosti;

°

° °

5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

[2] Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2019)0420.

[4] Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 70.

[6] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.

[7] Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.

[8] Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

[9] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

[10] Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

Posledná úprava: 6. marca 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia