<Date>{05/03/2020}5.3.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0126/2020</NoDocSe>
PDF 209kWORD 64k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B9‑O-000015/2020 a B9‑O-000014/2020</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o 25. výročí Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD 25) (samit v Nairobi)</Titre>

<DocRef>(2019/2850(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Tomas Tobé</Depute>

<Commission>{DEVE}v mene Výboru pre rozvoj</Commission>

<Depute>Evelyn Regner</Depute>

<Commission>{FEMM}v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0126/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o 25. výročí Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD 25) (samit v Nairobi)

(2019/2850(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, na jej akčný program a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,

 so zreteľom na zásadu 1 akčného programu ICPD, podľa ktorej má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť,

 so zreteľom na vyhlásenie samitu ICPD 25 v Nairobi z 1. novembra 2019 s názvom Urýchliť realizáciu prísľubu a na národné a partnerské záväzky a spoločné akcie, ktoré boli oznámené na samite v Nairobi,

 so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

 so zreteľom na ottawské vyhlásenie o záväzkoch, ktoré bolo prijaté na siedmej Medzinárodnej konferencii poslancov o vykonávaní ICPD, ktorá sa konala 22. a 23. októbra 2018 v Ottawe v Kanade,

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na 21. osobitnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN z 5. októbra 1999 o celkovom preskúmaní a hodnotení vykonávania akčného programu ICPD (päťročné preskúmanie pokroku vo vykonávaní akčného programu),

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov s názvom Rámec opatrení nadväzujúcich na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji po roku 2014 (ďalej len „globálna správa o ICPD pre obdobie po roku 2014“),

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá v septembri 2015 a začala sa uplatňovať od 1. januára 2016, a najmä na ciele udržateľného rozvoja č. 3 a 5,

 so zreteľom na Svetový humanitárny samit OSN, ktorý sa konal 23. a 24. mája 2016 v Istanbule, a na následnú správu generálneho tajomníka OSN (A/70/709), najmä Program pre ľudstvo,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD(2015)0182) – Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien[1],

 so zreteľom na svoju správu zo 4. júla 2018 o vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám maloletých a núteným manželstvám – ďalšie kroky[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci[4],

 so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) o stave svetovej populácie v roku 2019 s názvom Nevyriešená úloha: presadzovanie práv a možností pre všetkých,

 so zreteľom na správu EuroMapping z roku 2018  s názvom Pokyny pre zodpovednosť za reprodukčné zdravie, zdravie matiek, novorodencov a detí a plánovanie rodičovstva,

 so zreteľom na Európsky atlas antikoncepcie z rokov 2017, 2018 a 2019, ktorý hodnotí prístup k antikoncepcii v Európe podľa jednotlivých krajín, a ktorý v tejto súvislosti zdôrazňuje nerovnosti v celej Európe a skutočnosť, že neuspokojená potreba antikoncepcie v niektorých častiach Európy zostala bez povšimnutia,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2017 a o politike Európskej únie v tejto oblasti[5],

 so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011[6],

 so zreteľom na závery Rady o rodovej otázke v oblasti rozvoja z 26. mája 2015,

 so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), ktorý prijala Rada 26. októbra 2015, a na výročnú správu o jeho vykonávaní za rok 2018, ktorú 11. septembra 2019 uverejnila Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie (SWD(2019)0326),

 so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, prijatý v júni 2017,

 so zreteľom na otázky Komisii a Rade pri príležitosti 25. výročia Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD 25) – samit v Nairobi (O‑000015/2020 – B9-XXXX/2020 and O-000014/2020 – B9-XXXX/2020),

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

 

A. keďže v roku 2019 uplynulo 25 rokov od Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) v Káhire, na ktorej 179 vlád prijalo akčný program ICPD, bol vyhlásený globálny záväzok v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP) v súlade s Pekinskou akčnou platformou a akčným programom ICPD a upevnil sa konsenzus postaviť práva a dobré životné podmienky jednotlivcov do centra agendy pre reprodukčné zdravie a demografického plánovania;

B. keďže akčný program zaradil plánovanie rodičovstva do kontextu komplexnej starostlivosti o reprodukčné zdravie a vyzval vlády, aby poskytli prístup k službám, ako je predpôrodná a postnatálna starostlivosť, bezpečný pôrod, liečba neplodnosti, bezpečné umelé prerušenie tehotenstva v krajinách, kde je legálne, riadenie následkov neodborne vykonávaného umelého prerušenia tehotenstva, liečba infekcií reprodukčného systému a sexuálne prenosných infekcií, rakoviny prsníka a rakoviny reprodukčného systému, a to aj pokiaľ ide o prístup k informáciám, vzdelávaniu a poradenstvu v oblasti sexuality, reprodukčného zdravia a zodpovedného rodičovstva, pričom je potrebné vždy uznať, že prevencia rodovo motivovaného násilia a iných škodlivých praktík by mala byť neoddeliteľnou súčasťou primárnej zdravotnej starostlivosti;

C. keďže sexuálne a reprodukčné zdravie, ako aj úmrtnosť matiek a novorodencov a HIV sa riešia v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 3 a keďže rodovo motivované násilie, ako aj škodlivé praktiky sa riešia v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5;

D. keďže ciele udržateľného rozvoja si zároveň vyžadujú zabezpečenie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, a to najmä umožnením prístupu ku kvalitným základným zdravotníckym službám a bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom a vakcínam pre všetkých; keďže zaručenie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj práv a slobôd žien rozhodovať o svojom tele a živote je základnou podmienkou pre dosiahnutie ďalších cieľov udržateľného rozvoja;

E. keďže 25. výročie je príležitosťou, aby vlády a ďalší globálni aktéri potvrdili záväzok plniť program v oblasti SRZP, pretože sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú v mnohých krajinách stále odopierané; keďže akčný program ICPD je univerzálnym dokumentom, ktorý sa musí uplatňovať v Európskej únii aj mimo nej;

F. keďže nárast obyvateľstva nebol nikdy taký rýchly ako dnes – pri súčasnom tempe by sa svetová populácia za 35 rokov zdvojnásobila;

G. keďže populačné trendy budú zásadným spôsobom formovať vyhliadky rozvoja; keďže presadzovanie rodovej rovnosti, SRZP a udržateľnej veľkosti rodiny idú ruka v ruke;

H. keďže udržateľný rast a rozvoj si môže udržať krok s takýmto rýchlym rastom populácie iba v prípade, že ženy budú mať úplnú kontrolu nad svojím telom, zdravím a plodnosťou a budú si môcť samé vymedziť vlastnú úlohu v spoločnosti;

I. keďže zvyšovanie dostupnosti a vznik nových metód antikoncepcie výrazne pomohli ženám pri plánovaní tehotenstva, a tým aj vo všetkých ostatných aspektoch ich života;

J. keďže vďaka inováciám moderných metód antikoncepcie sa ich používanie stalo pohodlnejším a znížili sa ich vedľajšie účinky;

K. keďže do roku 2015 poskytlo podporu v oblasti plánovania rodičovstva až 94 % vlád;

L. keďže celosvetový podiel žien vo vzťahu, ktoré uviedli, že používajú antikoncepciu, vzrástol z 36 % roku 1970 na 64 % v roku 2015;

M. keďže prístup žien k službám v oblasti reprodukčného zdravia je nevyhnutný na to, aby mohli využívať svoje reprodukčné práva; keďže prístup neznamená iba to, že prostriedky a služby sú dostupné, ale aj to, že sú odstránené príslušné sociálne, hospodárske, právne a akékoľvek iné prekážky vrátane ideologických;

N. keďže kľúčová zdravotná starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (ako sú aj komplexná sexuálna výchova, služby v oblasti plánovania rodičovstva, moderná antikoncepcia, prístup k bezpečnej a legálnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva, primeraná predpôrodná a postnatálna starostlivosť, asistencia pri pôrode) je v súčasnosti vo väčšine rozvojových krajín vo všeobecnosti najmenej prístupná pre 20 % najchudobnejších domácností a najviac prístupná pre 20 % najbohatších domácností; keďže podľa WHO si v roku 2018 prinajmenšom 214 miliónov žien želalo zabrániť tehotenstvu alebo ho odložiť, nemalo však prístup k moderným metódam antikoncepcie;

O. keďže prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam sa výrazne líši aj v rámci členských štátov EÚ aj medzi nimi a je obzvlášť ťažký pre osoby v najzraniteľnejších situáciách; keďže podľa analýzy každej krajiny v atlase antikoncepcie z roku 2019 by sa malo vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prístupu k informáciám a antikoncepčným prostriedkom s cieľom zabezpečiť ľuďom slobodnú voľbu v súvislosti s ich reprodukčným životom;

P. keďže právne predpisy niektorých krajín vyžadujú, aby oprávnenie na prístup žien a dospievajúcich k službám zdravotnej starostlivosti udeľovala tretia strana alebo považujú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia za trestný čin; keďže to obmedzuje prístup ľudí, ktorí sú v núdzi, k informáciám alebo službám, ktoré potrebujú;

Q. keďže programy pre plánované rodičovstvo v rozvojových oblastiach pokrývali v roku 1970 približne 40 % dopytu a v súčasnosti pokrývajú asi 77 % dopytu; keďže približne v troch štvrtinách prípadov chýbajú v rámci služieb v oblasti plánovania rodičovstva niektoré metódy antikoncepcie;

R. keďže podľa Medzinárodných technických usmernení organizácie UNESCO v oblasti sexuálnej výchovy programy komplexnej sexuálnej výchovy založené na učebných osnovách umožňujú deťom a mladým ľuďom rozvíjať presné poznatky a vhodné postoje a zručnosti vrátane dodržiavania ľudských práv, rodovej rovnosti a rozmanitosti, ktoré prispievajú k vytváraniu bezpečných, zdravých a rešpektujúcich vzťahov; keďže takéto vzdelávanie posilňuje postavenie detí a mladých ľudí, pretože im poskytuje dôkazy a vekovo primerané informácie o sexualite, zaoberá sa otázkami sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane, ale nielen: sexuálnej a reprodukčnej anatómie a fyziológie, puberty a menštruácie, rozmnožovania, modernej antikoncepcie, tehotenstva a pôrodu, sexuálne prenosných infekcií vrátane HIV a AIDS; a škodlivých praktík ako sú manželstvá maloletých, nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; keďže väčšina mladistvých na celom svete nemá prístup ku komplexnej sexuálnej výchove;

S. keďže v roku 1994 sa v akčnom programe vyzvali krajiny, aby v porovnaní s úrovňou úmrtnosti matiek v roku 1990 dosiahli do roku 2000 zníženie úmrtnosti matiek o polovicu a aby do roku 2015 zabezpečili ďalšie zníženie o polovicu, čo by predstavovalo 75 % zníženie úmrtnosti matiek; keďže úmrtnosť matiek sa síce v globálnom meradle od roku 1995 znížila približne o 44 % a tento pokrok bol zaznamenaný vo všetkých oblastiach sveta, tehotenstvá dospievajúcich dievčat sú stále ešte hlavným faktorom úmrtnosti a chorobnosti matiek, pričom každoročne pri pôrode alebo počas tehotenstva stále ešte zomiera okolo 70 000 dospievajúcich dievčat a k prevažnej väčšine úmrtí matiek stále ešte dochádza v prostredí s nedostatočnými zdrojmi alebo v dôsledku prierezovej diskriminácie; keďže úmrtnosť matiek následkom neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva a celková miera úmrtnosti matiek sa znižuje vďaka odstraňovaniu právnych obmedzení prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva;

T. keďže u žien, ktoré nemajú prístup k službám, ako je predpôrodná starostlivosť, asistencia pri pôrode a akútna pôrodnícka starostlivosť, je väčšia pravdepodobnosť zhoršenia ich zdravotného stavu; keďže napriek tomu, že na rozvojové krajiny pripadá 92 % svetovej úmrtnosti matiek a novorodencov, rozvojové krajiny zamestnávajú len 42 % svetového zdravotníckeho, pôrodníckeho a ošetrovateľského personálu;

U. keďže v núdzových situáciách počas tehotenstva a pri pôrode každý deň zomrie viac ako 500 žien a dievčat, a to z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pôrodných asistentiek, v dôsledku núdzových pôrodníckych postupov alebo následkom neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva;

V. keďže spomedzi všetkých umelých prerušení tehotenstva na celom svete je len 55 % bezpečných; keďže to znamená, že podľa odhadov WHO sa v rokoch 2010 až 2014 uskutočnilo približne 25 miliónov neodborne vykonaných umelých prerušení tehotenstva ročne; keďže umelé prerušenie tehotenstva je v 26 krajinách stále úplne nelegálne a keďže umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy je legálne len v 67 krajinách, pričom gestačné limity sa v závislosti od krajiny líšia; keďže v celom svete – v rozvinutých aj rozvojových krajinách vrátane niekoľkých členských štátov EÚ – možno pozorovať znepokojivý odmietavý postoj k právu žien rozhodovať o svojom tele;

W. keďže každá tretia žena na svete v priebehu svojho života zažije fyzické alebo sexuálne násilie; keďže podľa OSN viac ako 200 miliónov dievčat a žien bolo nútených podstúpiť mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

X. keďže počet žien, ktoré uzavrelo manželstvo ako maloleté, sa odhaduje na 650 miliónov, a deväť z desiatich detí sa narodí dievčatám mladším ako 18 rokov, ktoré sú už vydaté; keďže podľa organizácie UNICEF medzi negatívne účinky manželstiev detí patrí: oddelenie od rodiny a priateľov, obmedzenie slobody na interakciu s osobami rovnakého veku a na účasť na komunitných činnostiach, nedostatok príležitostí na vzdelávanie, sexuálne zneužívanie, vážne zdravotné riziká, ako je skoré tehotenstvo, sexuálne prenosné infekcie a čoraz väčšie šírenie HIV/AIDS; keďže manželstvá detí môžu viesť aj k nútenej práci, otroctvu a prostitúcii;

Y. keďže nútené manželstvo je jednou z najčastejších príčin prenasledovania na základe pohlavia, ktoré udáva významný počet žien pri podávaní žiadosti o azyl; keďže ešte stále existuje množstvo prekážok v uznávaní núteného manželstva ako dôvodu na poskytnutie medzinárodnej ochrany, a to aj napriek tomu, že ide o prenasledovanie na základe pohlavia a závažné a systematické porušovanie základných práv, ktoré vedie k neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu spôsobujúcemu utrpenie;

Z. keďže LGBTIQ osoby v Európskej únii aj mimo nej stále trpia v dôsledku diskriminácie a násilia, pričom niektoré krajiny uplatňujú zákony, ktoré kriminalizujú vzťahy osôb rovnakého pohlavia;

AA. keďže iniciatíva Spotlight spája EÚ a OSN s cieľom bojovať proti každému rodovo motivovanému násiliu na celom svete a je kľúčovým nástrojom na boj proti sexuálnemu násiliu a škodlivým praktikám, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá;

AB. keďže priority financovania v rámci SRZP sú nevyvážené, pričom zdravotné služby financované z verejných zdrojov v určitej miere vo všeobecnosti ponúkajú plánovanie rodičovstva, starostlivosť o matky, novorodencov a deti a služby súvisiace s HIV/AIDS, ktoré dostávajú značnú pozornosť darcov, zatiaľ čo služby na liečbu sexuálneho násilia, rakoviny ženských pohlavných orgánov a neplodnosti alebo bezpečné prerušenie tehotenstva sú, žiaľ, nedostatočne financované;

AC. keďže od roku 2015 sa Globálny finančný nástroj snaží nabádať vlády štátov, aby zvýšili svoje výdavky v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja týkajúcimi sa zdravia; keďže opätovné zavedenie a rozšírenie globálneho reštriktívneho pravidla (tzv. global gag rule) malo škodlivý vplyv na prístup žien a dievčat ku komplexnej zdravotnej starostlivosti vrátane SRZP;

AD. keďže mnohé rozvojové krajiny sa zaviazali realizovať akčný program prispôsobením národných cieľov a rozpočtov, ale väčšina z nich sa stále spolieha na pomoc darcov, čo ohrozuje stabilitu vnútroštátnych programov;

AE. keďže na zabezpečenie neustáleho poskytovania potrebných služieb je nevyhnutné, aby financovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia bolo stabilné a predvídateľné;

AF. keďže na sledovanie plnenia záväzkov vlád v rámci akčného programu a nairobského samitu v ďalšom období a na zabezpečenie toho, aby sa do roku 2030 dosiahli ciele udržateľného rozvoja v oblasti zdravia, je nevyhnutný celosvetový monitorovací a hodnotiaci mechanizmus;

AG. keďže Európsky konsenzus o rozvoji zahŕňa rodovú rovnosť a ľudské práva žien a dievčat, ako aj posilnenie ich postavenia a ochranu medzi hlavné zásady a priority vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ; keďže tiež zdôrazňuje potrebu zabezpečenia „univerzálneho prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným komplexným informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, k vzdelávaniu vrátane komplexného vzdelávania o sexualite a k zdravotným službám“ a potvrdil odhodlanie vynaložiť aspoň 20 % pomoci EÚ na sociálne začleňovanie a ľudský rozvoj;

AH. keďže vykonávanie GAP II predstavuje kľúčovú príležitosť na nasmerovanie ďalších finančných prostriedkov do SRZP v rámci piliera týkajúceho sa fyzickej a psychickej integrity;

AI. keďže v roku 2020 si pripomenieme 25. výročie Pekinskej akčnej platformy; keďže ICPD a Pekinská akčná platforma by mali byť prepojené, aby sa dosiahla rodová rovnosť a SZRP pre všetkých;

AJ. keďže fórum OSN o rodovej rovnosti v Mexiku a Paríži v roku 2020 bude príležitosťou na prijatie neodkladných opatrení a prevzatie zodpovednosti v oblasti rodovej rovnosti;

Akčný program ICPD – od roku 1994

 

1. oceňuje pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v konkrétnych oblastiach, napríklad pokiaľ ide o lepšiu dostupnosť antikoncepcie, ktorá ženám umožnila väčšiu kontrolu plodnosti, alebo zníženie úmrtnosti matiek a novorodencov, pričom však uznáva, že národné vlády a medzinárodné organizácie musia vyvinúť intenzívnejšie úsilie, najmä v oblasti inovácií, koordinácie a zabezpečenia prístupu, ak chceme dosiahnuť ciele programu a vytvoriť realitu, ktorá podporuje dobré životné podmienky, silnejšie postavenie a sebarealizáciu polovice svetovej populácie;

2. víta a podporuje vyhlásenie z Nairobi o ΙCPD + 25 s názvom Urýchliť realizáciu prísľubu, jeho výzvu na zintenzívnenie úsilia o úplné, účinné a urýchlené vykonávanie a financovanie akčného programu ICPD a jeho cieľ dosiahnuť univerzálny prístup k SRZP ako súčasti všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti;

3. víta cieľ dohodnutý na samite v Nairobi mobilizovať politickú vôľu a finančné záväzky, ktoré sú naliehavo potrebné, aby sa konečne dosiahol stav, keď budú úplne uspokojené všetky potreby, pokiaľ ide o informácie a služby v oblasti plánovania rodičovstva, úplne sa odstráni úmrtnosť matiek, ktorej možno predísť, a úplne sa zabráni sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu a škodlivým praktikám voči ženám a dievčatám; víta konkrétne finančné a politické záväzky, ktoré prijali vlády, darcovia, podniky, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a ďalší aktéri na podporu „three zeros“ (nulová chudoba, nulová nezamestnanosť, nulové čisté emisie uhlíka) a na pomoc pri zabezpečovaní SZRP pre všetkých do roku 2030; víta najmä záväzok EÚ vyčleniť v ročnom akčnom programe na rok 2018 v rámci vnútorného programu AKT 29 miliónov EUR na podporu zdravia a SZRP dospievajúcich dievčat a požaduje pokračovanie finančného a politického záväzku EÚ v tejto oblasti v EÚ i mimo nej;

4. opätovne potvrdzuje, že prístup zameraný na človeka a založený na právach musí byť stredobodom každej demografickej politiky a zdravotníckych, vzdelávacích a sociálnych systémov zameraných na to, aby si ženy samé mohli určiť svoju úlohu v spoločnosti a aby sa rešpektovala ich dôstojnosť a ľudské práva; zdôrazňuje, že ženy majú právo rozhodovať o tom, či, kedy a ako často chcú otehotnieť; v tejto súvislosti víta najmä skutočnosť, že hlasy marginalizovaných skupín obyvateľstva, obhajcov mládeže a občianskej spoločnosti zohrali na samite v Nairobi ústrednú úlohu a že sa im podarilo priamo zapojiť hlavy štátov a tvorcov politiky do spôsobov, ako dosiahnuť uplatňovanie práv a podporovať zdravie všetkých ľudí;

5. opätovne potvrdzuje, že SZRP sú založené na ľudských právach, sú základnými prvkami ľudskej dôstojnosti a sú aj naďalej nevyhnutné pre dosiahnutie rodovej rovnosti; žiada EÚ a jej členské štáty, aby uznali práva žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie; odsudzuje časté porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odopierania prístupu ku komplexnej sexuálnej výchove, službám v oblasti plánovania rodičovstva, antikoncepcii, zdravotnej starostlivosti o matky a k bezpečnej a legálnej starostlivosti po umelom prerušení tehotenstva; žiada o stanovenie primeraného rozpočtu na uvedené účely;

6. zdôrazňuje, že v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 sa okrem iného požaduje začlenenie odporúčaní akčného programu ICPD do národných plánov, politík a programov; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja závisí od zabezpečenia všeobecného prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu;

7. zdôrazňuje, že splnenie záväzkov akčného programu ICPD si vyžaduje riešenie problému diskriminačných rodových noriem a ukončenie sexuálneho násilia páchaného na dievčatách a ženách, ako aj posilnenie zastúpenia dievčat a žien a ich schopnosti prijímať samostatné a informované rozhodnutia o svojom reprodukčnom zdraví;

8. opätovne potvrdzuje záväzok podporovať, chrániť a napĺňať právo každého jednotlivca v plnej miere kontrolovať svoju sexualitu a sexuálne a reprodukčné zdravie, byť schopným slobodne a zodpovedne sa rozhodovať o týchto otázkach a žiť bez diskriminácie, nátlaku a násilia;

Úplné odstránenie neuspokojených potrieb v oblasti plánovaného rodičovstva

 

9. poukazuje na skutočnosť, že v priemere 214 miliónov žien v rozvojových krajinách nemá prístup k účinným antikoncepčným prostriedkom, čo vedie k približne 75 miliónom neplánovaných tehotenstiev ročne; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých krajinách prístup k antikoncepčným prostriedkom znamená dostupnosť jedinej metódy ochrany; zdôrazňuje, že ženy a mladiství musia nielen mať prístup k bezpečnej a modernej antikoncepcii, ale aj musia byť schopní informovane sa rozhodovať o tom, ktorú z metód použijú, a musia mať prístup k tejto metóde;

10. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých krajinách je prístup k službám reprodukčného zdravia výrazne sťažený prekážkami, ako sú neúmerne vysoké náklady, nekvalitná starostlivosť a nekvalitné zariadenia a prostriedky, diskriminačné a donucovacie zákony, pohŕdavý prístup, a že najväčšie neuspokojené potreby v oblasti služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia sú medzi mladistvými, nezosobášenými osobami, LGBTIQ osobami, osobami so zdravotným postihnutím, menšinovými etnickými skupinami a chudobným vidieckym a mestským obyvateľstvom;

11. pripomína, že služby v oblasti SZRP by mali zohľadňovať rodové hľadisko, mali by byť založené na právach, prijateľné pre dospievajúcich a mladých ľudí a mali by byť prístupné všetkým mladistvým a ženám bez ohľadu na vek alebo rodinný stav, a to aj počas konfliktov a katastrof; domnieva sa okrem toho, že tieto služby by mali rešpektovať súkromie a dôvernosť a mali by byť oslobodené od požiadaviek na udelenie súdneho, manželského, rodičovského alebo opatrovníckeho súhlasu;

12. oceňuje koordinované úsilie o rozšírenie programov plánovania rodičovstva aj na ženy, ktoré je najťažšie osloviť, a žiada, aby toto úsilie zahŕňalo všetky ostatné služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; odporúča využívanie kreatívnych modelov poskytovania služieb, ako sú poukážky na služby za zvýhodnenú cenu, podmienené prevody hotovosti, programy sociálneho poistenia a monitorovanie založené na výkonnosti;

13. zdôrazňuje, že programy komplexnej sexuálnej výchovy založené na dôkazoch a učebných osnovách sú základom pre vývoj zdravých dospelých, keďže poskytujú informácie primerané veku, pokiaľ ide o dospievanie, tehotenstvo a pôrod, a najmä antikoncepciu, prevenciu HIV a sexuálne prenosných infekcií a o riziká spojené so skorým tehotenstvom; ďalej zdôrazňuje, že tieto programy komplexnej sexuálnej výchovy by sa mali zamerať aj na medziľudské vzťahy, sexuálnu orientáciu, rodovú rovnosť, rodové normy, súhlas a prevenciu rodovo motivovaného násilia, čo má zásadný význam pre to, aby sa umožnilo mladým ľuďom pestovať si zdravú sebaúctu a vytvárať rovnocenné, podporujúce a bezpečné vzťahy; domnieva sa, že zabezpečenie komplexnej sexuálnej výchovy je dôležité nielen pre sebarealizáciu dievčat, ale aj pre včasné zapájanie chlapcov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore a presadzovaní rodovej rovnosti medzi svojimi rovesníkmi a v svojich komunitách;

14. zdôrazňuje, že ženám by sa mala zaručiť primeraná a cenovo dostupná zdravotná starostlivosť, všeobecné rešpektovanie ich sexuálnych a reprodukčných práv a prístup k týmto právam; zdôrazňuje, že prístup k zdravotnej starostlivosti a univerzálne dodržiavanie práv, ako aj prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, k službám plánovania rodiny, starostlivosti o matky, predpôrodnej a novorodeneckej zdravotnej starostlivosti a službám v oblasti bezpečného umelého prerušenia tehotenstva sú dôležitými prvkami pre záchranu života žien a zníženie úmrtnosti novorodencov a detí; považuje za neprijateľné, že telo žien a dievčat zostáva ideologickým bojiskom, najmä pokiaľ ide o ich SZRP;

15. pripomína, že takmer tisíc dievčat a žien sa každý deň nakazí vírusom HIV a že riziku infekcie HIV sú oveľa častejšie vystavované ženy a dievčatá ako chlapci, najmä v subsaharskej Afrike; zdôrazňuje, že u žien a dievčat pozitívnych na HIV je vyššie riziko vzniku rakoviny krčka maternice; zdôrazňuje potrebu rozvíjať a posilňovať stratégie prevencie a skríningu zamerané najmä na mladé ženy;

16. zdôrazňuje, že prístup k vode a hygiene je ľudským právom a je nevyhnutný na zabezpečenie sexuálneho a reprodukčného zdravia, či už v súvislosti s používaním antikoncepčných prostriedkov, tehotenstvom, pôrodom, umelým prerušením tehotenstva, sexuálne prenosnými chorobami alebo hygienou počas menštruácie;

17. pripomína, že okrem tabuizovaných tém v súvislosti s menštruáciou je nedostatočný prístup k službám WASH (voda, sanitárne zariadenia a hygiena) v školách hlavnou prekážkou školskej dochádzky dievčat v období, keď majú menštruáciu; zdôrazňuje potrebu primeranej infraštruktúry v školách s cieľom zabezpečiť, aby mali dievčatá prístup k vode a oddeleným toaletám;

18. žiada EÚ, aby do svojej činnosti v oblasti rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii žien zahrnula aj otázky týkajúce sa služieb WASH;

19. opätovne potvrdzuje dôležitosť zabezpečenia zmysluplnej a inkluzívnej účasti dospievajúcich a mladých ľudí vo všetkých fázach rozhodovania; domnieva sa, že globálny záväzok z Nairobi by mal zahŕňať silný dôraz na mládež v nižšom veku a sexuálnu výchovu v rámci snahy o boj proti tehotenstvu mladistvých, ktoré je hlavným faktorom úmrtnosti matiek; uznáva, že komplexná sexuálna výchova vychádzajúca z rodovej rovnosti a životných zručností je v súlade s vyvíjajúcou sa kapacitou nevyhnutná pre to, aby sa dospievajúci a mladí ľudia mohli chrániť pred neplánovaným tehotenstvom a pohlavne prenosnými infekciami vrátane HIV a AIDS, aby vo vzťahoch podporovali hodnoty tolerancie, vzájomný rešpekt a pochopenie, a aby si boli schopní plánovať svoj život;

Úplné odstránenie úmrtnosti matiek v prípadoch, keď jej možno predísť

20. vyjadruje znepokojenie nad zákonmi obmedzujúcimi vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva v mnohých krajinách, nedostatočnou dostupnosťou služieb, vysokými nákladmi, stigmou, výhradami vo svedomí zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zbytočnými požiadavkami, ako sú povinné čakacie lehoty, povinné poradenstvo, poskytovanie zavádzajúcich informácií, autorizácia tretími stranami a, z lekárskeho hľadiska, nepotrebné testy, ktoré patria medzi hlavné prekážky pri riešení otázky zdravia matiek a prispievajú k neodborne vykonávaným umelým prerušeniam tehotenstva a úmrtnosti matiek;

21. považuje za veľmi dôležité, aby vlády, ktoré tak ešte neurobili, prijali politické opatrenia v rámci zdravotnej starostlivosti s cieľom znížiť počet úmrtí novorodencov a matiek a zabrániť neodborne vykonaným umelým prerušeniam tehotenstva, a to prostredníctvom zvýšenia náboru a odbornej prípravy kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a rozšírením pokrytia základnej starostlivosti po pôrode a starostlivosti o novorodencov, komplexnej prenatálnej a pôrodníckej starostlivosti a starostlivosti po umelom prerušení tehotenstva;

22. zdôrazňuje, že právo všetkých jednotlivcov na telesnú integritu a autonómiu musí byť v súlade s Pekinskou akčnou platformou a akčným programom ICPD chránené a že sa musí zabezpečiť prístup k základným službám, ktoré umožňujú uplatňovanie tohto práva; požaduje komplexný prístup, pokiaľ ide o zásadný balík o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, vrátane opatrení na prevenciu a zamedzenie neodborne vykonávaným umelým prerušeniam tehotenstva a na starostlivosť po umelom prerušení tehotenstva, ktoré je potrebné začleniť do vnútroštátnych stratégií, politík a programov všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti,

Úplné odstránenie rodovo motivovaného násilia a škodlivých praktík zameraných proti ženám, dievčatám a mládeži

23. žiada EÚ a jej členské štáty, aby predchádzali rodovo motivovanému násiliu a poskytovali podporu obetiam; opakovane žiada EÚ, všetky jej členské štáty EÚ a členské štáty Rady Európy, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr ratifikovali a vykonali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor); žiada EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s ostatnými krajinami pri investovaní do zberu kvalitných kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov, ktoré budú  rozčlenené podľa veku, pohlavia, stavu zraniteľnosti a geografie; požaduje, aby sa posilnili legislatívne a politické rámce, s cieľom predchádzať, vyšetrovať a trestať činy rodovo motivovaného násilia v rodine a mimo nej a poskytovať podporu obetiam a pozostalým, a to aj poradenské, zdravotné, psychosociálne a právne služby; žiada, aby boli poskytované programy odbornej prípravy v oblasti rodovo motivovaného násilia pre členov súdnictva, orgány činné v trestnom konaní a zdravotníckych pracovníkov a aby sa posilnili systémy zdravotníctva a vzdelávania, s cieľom predchádzať násiliu na základe pohlavia a zároveň k nemu pristupovať z celoživotného hľadiska, ktoré je založené na právach;

24. odsudzuje všetky formy rodovo motivovaného násilia, ako je fyzické, sexuálne a psychologické násilie a vykorisťovanie, hromadné znásilňovanie, obchodovanie s ľuďmi a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; konštatuje, že rodovo motivované násilie je v Európe aj naďalej najrozšírenejším problémom a vyžaduje si koordinované reakcie zo strany zdravotníckeho, vzdelávacieho, sociálneho a právneho odvetvia, a to prostredníctvom opatrení založených na právach, celoživotných preventívnych opatrení a protiopatrení; vyjadruje znepokojenie nad prebiehajúcimi útokmi na práva žien a SRZP vrátane odopierania prístupu k službám plánovania rodičovstva, antikoncepčným prostriedkom a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj nad právnymi predpismi v mnohých častiach sveta, vrátane EÚ, ktoré tieto práva obmedzujú; dôrazne potvrdzuje, že odopieranie prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva je jednou z foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách;

25. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vo všetkých krajinách zaviedli monitorovacie opatrenia a sankcie pre páchateľov s cieľom odstrániť rodovo motivované násilie vrátane skorých manželstiev, manželstiev detí a nútených manželstiev, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iných škodlivých praktík;

26. domnieva sa, že je tiež nevyhnutné kriticky sa postaviť voči škodlivým rodovým normám a stereotypom, aby sa tak mohol dosiahnuť cieľ udržateľného rozvoja č. 5, ktorý sa týka rodovej rovnosti, a ďalší pokrok v rámci programu SRZP; pripomína, že je dôležité zapojiť do tohto programu mužov a chlapcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu začlenenia mužov a chlapcov do projektov a programov na boj proti všetkým druhom rodovo motivovaného násilia a proti škodlivým stereotypom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že komplexná sexuálna výchova a vzdelávanie v oblasti vzťahov sú kľúčovými nástrojmi na budovanie zručností detí a mladých ľudí potrebných na rozvoj zdravých, rovnocenných, starostlivých a bezpečných vzťahov bez diskriminácie, nátlaku a násilia, a sú tiež kľúčovými nástrojmi na prevenciu sexuálneho, rodovo motivovaného a domáceho násilia; nabáda preto všetky členské štáty, aby zaviedli komplexnú a vekovo primeranú výchovu v oblasti sexuality a vzťahov pre mladých ľudí v školách;

27. víta iniciatívu Spotlight zameranú na boj proti rodovo motivovanému násiliu na celom svete a zdôrazňuje, že prostredníctvom tejto iniciatívy by sa mali zmobilizovať ďalšie krajiny na medzinárodnej úrovni;

28. zdôrazňuje príchod rodovo motivovaného násilia na internete a potrebu zabezpečiť, aby všetko úsilie o odstránenie rodovo motivovaného násilia zohľadňovalo aj internetové prostredie;

29. uznáva, že samotný zákonný zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev nezaručí skoncovanie s týmito praktikami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby lepšie koordinovali a posilňovali presadzovanie medzinárodných zmlúv, právnych predpisov a programov, a to aj prostredníctvom diplomatických vzťahov s vládami a organizáciami v tretích krajinách, s cieľom riešiť problémy súvisiace s manželstvami detí, manželstvami maloletých a nútenými manželstvami; požaduje, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom presadzovať takéto zákonné zákazy a doplniť ich o širší súbor právnych predpisov a politík; uznáva, že si to vyžaduje prijatie a vykonávanie komplexných a holistických politík, stratégií a programov vrátane zrušenia diskriminačných právnych ustanovení týkajúcich sa núteného manželstva a prijatia pozitívnych opatrení na posilnenie postavenia dievčat;

30. pripomína, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je jednou z foriem rodovo motivovaného násilia; vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala synergie medzi vnútornými a vonkajšími programami Únie s cieľom zabezpečiť súdržný a nepretržitý prístup k boju proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v Únii aj mimo nej, keďže táto otázka je neoddeliteľne spojená s ostatnými časťami sveta;

31. vyjadruje pevné presvedčenie, že opatrenia zamerané na zastavenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov by mali zahŕňať spoluprácu s komunitami, ako aj s tradičnými a náboženskými vodcami;

32. vyjadruje pevné presvedčenie, že vo všetkých stratégiách proti rodovo motivovanému násiliu musia byť zahrnuté LGBTIQ osoby;

33. uznáva skutočnosť, že humanitárne krízy stupňujú výzvy súvisiace so SZRP, čo má vplyv najmä na najzraniteľnejšie osoby na globálnom Juhu; pripomína, že v krízových oblastiach sú ženy a dievčatá vystavované najmä sexuálnemu násiliu, znásilňovaniu, pohlavne prenosným chorobám, sexuálnemu vykorisťovaniu a neželaným tehotenstvám; zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k službám SZRP v takýchto situáciách a potrebu prispôsobiť humanitárnu pomoc zodpovedajúcim spôsobom; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej humanitárnej pomoci posilnili hľadisko rodovej rovnosti a SZRP, a to aj pokiaľ ide o odbornú prípravu humanitárnych aktérov a financovanie, keďže prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti je základnou potrebou ľudí v oblastiach, kde je potrebná humanitárna pomoc;

34. žiada o preskúmanie vojnových zločinov v prípade, keď boli ženy a dievčatá mučené a bolo na nich páchané násilie ako na členoch kresťanskej a jazídskej menšiny v severnom Iraku, ktorým utrpenie spôsobovala teroristická organizácia tzv. Islamský štát;

Záväzky v oblasti rozvoja a financovania

35. vyjadruje presvedčenie, že jedným z výsledkov nairobského samitu by mal byť mechanizmus na zabezpečenie zodpovednosti za plnenie globálnych a vnútroštátnych záväzkov, ako aj účinnosti opatrení;

36. žiada EÚ, aby prevzala významnú vedúcu úlohu pri zabezpečovaní uplatňovania práv dievčat a žien a rodovej rovnosti, a to aj v rámci svojej vonkajšej činnosti prostredníctvom modernizácie akčného plánu pre rodovú rovnosť a predložením akčného plánu pre rodovú rovnosť III. na obdobie po roku -2020; ďalej žiada EÚ, aby vo svojej politike rozvojovej spolupráce, najmä v rámci nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), zabezpečila primerané financovanie SRZP a plánovania rodičovstva a aby vypracovala stratégie na zabezpečenie stabilného a nepretržitého poskytovania všetkých požadovaných služieb;

37. žiada, aby sa vynaložili konkrétne investície na podporu duševného aj telesného zdravia a dobrých životných podmienok mladistvých, a to aj zabezpečením prístupu k zdravotníckym službám primeraným pre mladých ľudí; vyjadruje presvedčenie, že takéto investície musia zahŕňať primerané financovanie a budovanie kapacít v prospech organizácií žien a mládeže, ktoré v prípade absencie alebo nedostatku vnútroštátnych programov často zabezpečujú poskytovanie základných informácií o plánovaní rodiny, komplexnej sexuálnej výchove a odstraňovaní škodlivých rodových a spoločenských stereotypov;

38. poznamenáva, že EÚ prispieva k SRZP prostredníctvom celej škály svojich nástrojov, ako sú geografické a regionálne programy zamerané na rodovú rovnosť, zdravie a rozvoj obyvateľstva, príspevky na celosvetové iniciatívy a organizácie OSN a granty pre organizácie občianskej spoločnosti; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že je ťažké presne vyčísliť, koľko finančných prostriedkov EÚ je priamo vynakladaných na podporu SRZP a plánovanie rodičovstva; vyzýva na dosiahnutie ambicióznej úrovne financovania s cieľom zlepšiť zabezpečovanie SRZP v nasledujúcom VFR a na neustále zlepšovanie metodiky s cieľom umožniť v budúcnosti lepšie hodnotenie účinnosti opatrení týkajúcich sa SRZP;

39. vyzýva vlády jednotlivých štátov a medzinárodných darcov, aby zabezpečili že univerzálny balík základných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia bude zahŕňať aj služby, ako je liečba neplodnosti, rakoviny reprodukčných orgánov alebo boj proti sexuálnemu násiliu, teda otázky, ktoré boli doteraz najmenej finančne podporované;

40. uznáva úlohu, ktorú zohrávali mimovládne organizácie ako poskytovatelia služieb a zároveň ako obhajcovia SRZP; v tejto súvislosti požaduje, aby EÚ dôraznejšie podporovala a chránila MVO, ktoré prispievajú k vykonávaniu akčného programu ICDP, a najmä organizácie pre práva žien v EÚ aj mimo nej, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti v spoločnosti;

41. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní svojej budúcej globálnej politiky udržateľného rozvoja, ako aj komplexnej stratégie pre Afriku, v plnej miere integrovala a posilňovala podporu EÚ pre projekty v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj pre iniciatívu Spotlight, ktorá sa zameriava na odstraňovanie násilia páchaného na ženách a dievčatách;

42. vyjadruje hlboké poľutovanie nad spoločným vyhlásením Spojených štátov, Brazílie, Bieloruska, Egypta, Haiti, Líbye, Maďarska, Poľska, Senegalu, Svätej Lucie a Ugandy na samite v Nairobi 14. novembra 2019, ktorého cieľom je oslabiť dosiahnutý konsenzus a ich záväzky týkajúce sa SZRP žien dohodnuté v súlade s akčným programom ICPD, Pekinskou akčnou platformou, ako aj s výslednými dokumentmi príslušných hodnotiacich konferencií; dôrazne odsudzuje opätovné zavedenie a rozšírenie globálneho reštriktívneho pravidla (tzv. global gag rule) a jeho vplyv na globálnu zdravotnú starostlivosť a práva žien a dievčat; opätovne žiada EÚ a jej členské štáty, aby riešili nedostatok finančných prostriedkov, ktorý v tejto oblasti vznikol tým, že USA opätovne zaviedli a rozšírili globálne reštriktívne pravidlo (tzv. global gag rule), a aby nato využili vnútroštátne finančné prostriedky a finančné prostriedky EÚ určené na rozvoj;

43. berie na vedomie záväzky, ktoré vyjadrili komisárky Juta Urpilainen a Helena Dalli na svojich vypočutiach 1. a 2. októbra 2019 a podľa ktorých sa Komisia vo svojej práci v oblasti rodovej rovnosti výrazne zameria na sexuálne a reprodukčné zdravie;

44. trvá na tom, že nový Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce by mal podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vrátane ich SZRP, a to transparentnými opatreniami, ktoré umožnia sústavné hodnotenie, a to aj pokiaľ ide o sexuálne a reprodukčné zdravie a práva podľa Pekinskej akčnej platformy a akčného programu ICPD; ďalej trvá na tom, že aspoň 85 % programov financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) by malo mať rodovú rovnosť ako významný alebo hlavný cieľ (rodový ukazovateľ podľa kritérií OECD s hodnotou 1 alebo 2), zatiaľ čo 20 % prostriedkov ODA by sa malo venovať na projekty, ktorých hlavným cieľom je rodová rovnosť (rodový ukazovateľ podľa kritérií OECD s hodnotou 2);

45. žiada EÚ, aby prijala a vykonala komplexnú a ambicióznu stratégiu pre rodovú rovnosť vrátane návrhov na záväzné opatrenia, ktorá by mala byť prepojená s vykonávaním akčného programu ICPD vrátane záväzkov a ukazovateľov vo všetkých príslušných oblastiach politiky, pričom by mala voči inštitúciám EÚ a členským štátom vyvodzovať zodpovednosť prostredníctvom mechanizmu monitorovania; požaduje odsúdenie odmietavého postoja k rodovej rovnosti a SRZP, ako aj prejavov a opatrení, ktoré oslabujú práva, autonómiu a emancipáciu žien vo všetkých oblastiach; konštatuje, že dôležitý spôsob, ako bojovať proti odmietavému postoju k právam žien, je proaktívne presadzovanie rodovej rovnosti založenej na právach a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

°

° °

46. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0239

[2] Prijaté texty, P8_TA(2018)0292

[3] Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 5.

[4] Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 106.

[5] Prijaté texty, P8_TA(2018)0515

[6] Ú. v. EÚ C 155, 25.5.2011, s. 10.

Posledná úprava: 13. marca 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia