Postup : 2020/2649(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0177/2020

Predkladané texty :

B9-0177/2020

Rozpravy :

PV 17/06/2020 - 30
CRE 17/06/2020 - 30

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0169

<Date>{10/06/2020}10.6.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0177/2020</NoDocSe>
PDF 184kWORD 53k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o doprave a cestovnom ruchu</Titre>

<DocRef>(2020/2649(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Anna Deparnay‑Grunenberg, Tilly Metz</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0166/2020

B9‑0177/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o doprave a cestovnom ruchu

(2020/2649(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže cestovný ruch je prierezová hospodárska činnosť s rozsiahlym vplyvom na mnohé rôzne odvetvia, udržateľný rozvoj, zamestnanosť, sociálny rozvoj a udržateľné hospodárstvo;

B. keďže odvetvie cestovného ruchu zamestnáva 22,6 milióna ľudí (11,2 % celkovej zamestnanosti EÚ), v roku 2019 prispelo 9,5 % k HDP EÚ, pomáha vyvážiť regionálne nerovnosti a často má pozitívny vplyv na regionálny rozvoj;

C. keďže cestovný ruch pozostáva z komplexného hodnotového reťazca mnohých zainteresovaných strán s priamym prepojením na činnosti osobnej dopravy;

D. keďže cestovný ruch, a najmä nadmerný cestovný ruch, má tiež negatívny vplyv na zmenu klímy, podľa odhadov prispieva až 8 % emisií CO2 a má negatívne environmentálne a hospodárske vplyvy, ako je zvýšené znečistenie, strata biodiverzity, preťaženie, náklady na údržbu infraštruktúry a rastúce ceny, ako sa uvádza v štúdii výboru TRAN s názvom Nadmerný cestovný ruch: vplyv a možné politické reakcie[1];

E. keďže odvetvia dopravy a cestovného ruchu sú najviac zo všetkých hlavných hospodárskych odvetví postihnuté pandémiou COVID-19;

F. keďže prijatím oznámenia o cestovnom ruchu a doprave v roku 2020 a v ďalšom období a balíka predpisov v oblasti cestovného ruchu a dopravy z 13. mája 2020 Komisia urobila prvý potrebný krok na podporu obnovy našich cenných dopravných a turistických ekosystémov po pandémii COVID-19 tým, že zdôraznila potrebu využívať obnovu rozumne s cieľom rozvíjať silnejšiu udržateľnosť tohto odvetvia;

G. keďže od prijatia oznámenia Komisie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch v júni 2010, v ktorom sa stanovuje nová stratégia a akčný plán pre európsky cestovný ruch vrátane potreby jeho vykonávania, už uplynul veľmi dlhý čas;

H. keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 sú EÚ zverené podporné právomoci zamerané na koordináciu a dopĺňanie opatrení členských štátov v tejto oblasti[2];

Európske plány obnovy cestovného ruchu a dopravy v nadväznosti na vypuknutie pandémie COVID-19

1. domnieva sa, že na zabezpečenie udržateľnosti odvetvia dopravy a cestovného ruchu je potrebná ich rýchla krátkodobá podpora, pričom sa vykonajú opatrenia, ktoré zabezpečia dôveru turistov, aby znovu cestovali do Európy a v rámci nej, a zabezpečia oživenie, ktorého výraznou súčasťou bude „udržateľnosť“ ako požiadavka na všetky činnosti v oblasti dopravy a cestovného ruchu, čo je nevyhnutné pre dlhodobejší rozvoj tohto odvetvia; zdôrazňuje, že súčasná kríza predstavuje aj historickú príležitosť modernizovať cestovný ruch v EÚ a zlepšiť jeho udržateľnosť, pričom východiskovým bodom je brať ho ako riadny priemyselný ekosystém s potrebou zefektívniť iniciatívy v oblasti udržateľnosti, environmentálne normy, rozhodnutia týkajúce sa dopravy, udržateľné investičné ciele, technologické inovačné potreby a ukazovatele výkonnosti v oblasti udržateľnosti, ktoré by mali zohľadňovať lepšie ekologické a sociálne normy, ako je kvalita vytvorených pracovných miest a kvalita života miestnych obyvateľov;

2. víta oznámenie s názvom COVID-19 – Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré prijala Komisia ako súčasť balíka, a návrh na fázový a koordinovaný prístup zameraný na návrat k neobmedzenému voľnému pohybu osôb; vyzýva na to, aby EÚ podporovala „reštart cestovného ruchu“, pričom odporúča, aby kládla dôraz na „udržateľný cestovný ruch“, a vyzýva aj na to, aby zo spoľahlivo certifikovaných podnikov a destinácií urobila lídrov v oblasti environmentálneho, sociálne zodpovedného a ekonomicky stabilného cestovania a cestovného ruchu;

3. opätovne poukazuje na význam zásady nediskriminácie pri postupnom rušení domácich a cezhraničných obmedzení, ako aj na význam vzájomného uznávania opatrení dohodnutých na úrovni EÚ a zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vyhnúť sa dvojstranným dohodám medzi jednotlivými členskými štátmi (tzv. turistickým koridorom), aby sa zabezpečila celistvosť jednotného trhu a sloboda pohybu; zdôrazňuje, že vykonávanie opatrení na zamedzenie šírenia vírusu ani ich zmierňovanie nesmú v žiadnom prípade viesť k zníženiu vysokej úrovne bezpečnostných noriem EÚ a musia sa pri nich zohľadňovať vedecké odporúčania, ktoré takisto obnovujú dôveru a uľahčujú bezpečné otvorenie odvetvia cestovného ruchu po opatreniach na obmedzenie pohybu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom zabránila vykonávať akýkoľvek typ diskriminačných a neepidemiologických opatrení, ktoré len narúšajú celistvosť schengenského priestoru;

4. žiada, aby sa v celej Únii stanovili jednotné kritériá posudzovania a domnieva sa, že je potrebné podporovať normy EÚ, ktorými sa osvedčia a odlíšia územia predkladajúce návštevníkom bezpečné a udržateľné ponuky, čím preukazujú, že spĺňajú epidemiologické a environmentálne udržateľné podmienky;

5. víta oznámenie Komisie s názvom: Usmernenia k postupnému obnovovaniu dopravných služieb a prepojenosti – COVID-19, ako aj usmernenia založené na rámci zásad a spoločnom nástroji, ktorý pomôže obnoviť bezpečné a udržateľné dopravné služby všetkých druhov v celej EÚ prijatím koordinovaných, nediskriminačných a primeraných opatrení;

6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na dočasných, primeraných a nediskriminačných opatreniach, ktoré sú jasne spojené s vypuknutím pandémie COVID-19, ale nevyžadujú si karanténne obmedzenia, na základe vedeckých dôkazov a dôkladného posúdenia rizika podľa medzinárodných noriem vymedzených dôveryhodnými zdrojmi, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC);

7. víta oznámenie Komisie s názvom: Usmernenia EÚ pre postupné obnovenie služieb v oblasti cestovného ruchu a pre zdravotné protokoly v ubytovacích a stravovacích zariadeniach – COVID-19 a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto usmernenia postúpili príslušným orgánom na regionálnej a miestnej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporovali odvetvie cestovania a cestovného ruchu pri vykonávaní týchto opatrení, a to v plnej spolupráci s odvetvím cestovania a cestovného ruchu, ako aj v súlade s ambíciami európskej zelenej dohody;

8. vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie systému bezpečnostnej certifikácie EÚ pre zariadenia a prevádzkovateľov v oblasti cestovného ruchu a cestovania v spolupráci s verejnými orgánmi členských štátov, zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu a medzinárodnými organizáciami s cieľom uľahčiť vykonávanie osobitných požiadaviek založených na usmerneniach EÚ a posilniť dôveru a bezpečnosť cestujúcich, ktorí navštevujú naše členské štáty;

9. vyzýva Komisiu, aby trvala na dobrovoľnom charaktere poukážok vydaných v súvislosti s COVID-19 a na potrebe, aby spoločnosti vracali peniaze cestujúcim a návštevníkom, ako je v súčasnosti stanovené v právnych predpisoch EÚ, s cieľom zabrániť ďalšiemu čiastočnému vykonávaniu, ktoré by viedlo k rozdielnemu zaobchádzaniu so spotrebiteľmi a k narušeniu hospodárskej súťaže na trhu dopravy a cestovného ruchu; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie riadneho presadzovania a jednotného uplatňovania práva EÚ a na podporu uplatňovania harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa dobrovoľných poukážok;

10. vyzýva Komisiu, verejné orgány členských štátov a zainteresované strany, aby čo najskôr spolupracovali na vypracovaní vhodných a spoločných plánov pripravenosti na potenciálnu druhú vlnu pandémie COVID-19, ktoré sa budú zaoberať opatreniami na prevenciu a kontrolu infekcie v odvetví cestovania a cestovného ruchu;

11. vyzýva Komisiu, aby začala špecializovanú komunikačnú kampaň EÚ o cestovaní a cestovnom ruchu zameranú na podporu cestovania v rámci EÚ, obnovenie dôvery občanov v cestovanie a cestovný ruch počas pandémie COVID-19, vzdelávanie turistov o zavedených opatreniach v oblasti zdravia a bezpečnosti a zabezpečenie spoľahlivého vykonávania kritérií udržateľnosti zabezpečujúcich rozvoj udržateľných, zodpovedných a dostupných turistických destinácií EÚ, ako aj rozvoj „miestneho cestovného ruchu“;

Posilnená solidarita a koordinácia v odvetví cestovného ruchu EÚ

12. zdôrazňuje, že je dôležité prejsť na skutočnú európsku politiku v oblasti cestovného ruchu, ktorá významne prispeje k posilneniu udržateľnosti Únie v tomto odvetví, k podpore spolupráce medzi členskými štátmi a vytváraniu možností na ďalšie udržateľné investície a inovácie na podporu ekologickej transformácie odvetvia, ako aj k vytváraniu a podpore miestnych a spravodlivých pracovných miest;

13. víta návrh Komisie usporiadať európsky samit o cestovnom ruchu zahŕňajúci inštitúcie EÚ, odvetvie, regióny, mestá a zainteresované strany s cieľom uvažovať o európskom odvetví cestovného ruchu budúcnosti a podporuje vypracovanie plánu na vybudovanie udržateľného, inovatívneho a odolného európskeho ekosystému cestovného ruchu do roku 2050 („Európsky program pre cestovný ruch 2050“) s osobitným zreteľom na podporu biodiverzity a ochranu krajiny;

14. víta iniciatívu Komisie, ktorá poskytuje flexibilitu v rámci pravidiel štátnej pomoci; trvá však na potrebe sociálnych a ekologických noriem, ako aj jasných a odvetvovo špecifických usmernení v odvetviach dopravy a cestovného ruchu s cieľom umožniť účinnú koordináciu medzi všetkými členskými štátmi a zabezpečiť, aby sa vnútroštátne systémy náhrad používali jednotným spôsobom a aby sa zaviedli na obmedzené obdobie, a to včas a primeraným spôsobom, s cieľom riešiť straty spôsobené pandémiou COVID-19 bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže;

15. víta návrh plánu obnovy EÚ, ktorý Komisia predložila 27. mája 2020 a ktorý zahŕňa posilnený dlhodobý rozpočet EÚ (VFR na roky 2021 – 2027) a nový nástroj obnovy vo výške 750 miliárd EUR, ktorý by mal byť podmienený dodržiavaním ekologických a sociálnych noriem;

16. vyzýva Komisiu, aby v balíku týkajúcom sa obnovy pripisovala náležitý význam odvetviu cestovného ruchu a vydala usmernenia na zabezpečenie rýchleho a spravodlivého prístupu k financovaniu v rámci prebiehajúcich a budúcich programov;

17. opakuje svoju výzvu na vytvorenie osobitného rozpočtového riadka pre udržateľný cestovný ruch v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR na roky 2021 – 2027) a poukazuje na to, že neexistuje konkrétny a cielený finančný nástroj na pomoc s posilnením prosperity a bojom proti zmene klímy v tomto odvetví;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene podporili podniky, najmä malé a stredné podniky, aby im pomohli zvládnuť ich problémy s likviditou, zachovať pracovné miesta a služby a znížiť vplyv cestovného ruchu na životné prostredie; v tejto súvislosti víta novú iniciatívu Komisie SURE zameranú na pokrytie nákladov na vnútroštátne režimy skráteného pracovného času, ktorá podnikom umožňuje zachovať pracovné miesta a udržiavať peňažné rezervy;

19. požaduje vytvorenie európskej horizontálnej stratégie na obnovu MSP s cieľom podporiť ich nákladmi na prístup k financovaniu a podporou investícií do strategických hodnotových reťazcov v súlade so zelenou dohodou; pripomína, že je potrebné vykonať potrebné úpravy s cieľom dosiahnuť súlad s novými opatreniami v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, poskytnúť značné investície na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov a dodržiavania obmedzenia fyzického kontaktu, ako aj iných príslušných preventívnych opatrení;

20. zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi EÚ, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť prierezové otázky súvisiace s cestovným ruchom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu EÚ v oblasti udržateľného cestovného ruchu, ktorá bude zahŕňať jasný akčný plán s krátkodobými, strednodobými a dlhodobými cieľmi vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľnosti, s návrhom, aby členské štáty stanovili jasné strategické a operatívne ciele zamerané na výsledky, v rámci ktorých sa uprednostní udržateľnosť životného prostredia a kvalita života a blahobyt v miestnych komunitách;

21. vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia založené na najlepších postupoch v odvetví cestovného ruchu pre prípad krízy spôsobenej pandémiou aj ekologickej krízy s cieľom zabezpečiť náležitú finančnú podporu a uľahčiť rozvoj a koordináciu primeraných online platforiem, kde si zainteresované strany môžu vymieňať najlepšie postupy a informácie;

Smerom k udržateľnému odvetviu cestovného ruchu EÚ odolnému voči budúcim zmenám

22. zdôrazňuje, že odvetvie cestovného ruchu je veľmi závislé od odvetvia dopravy, a preto by zlepšenie dostupnosti a prepojenosti predovšetkým pre udržateľnú dopravu pri zachovaní najvyššej úrovne bezpečnosti vo všetkých odvetviach dopravy (vrátane chôdze a jazdy na bicykli) určite malo významný vplyv na posilnenia odvetvia cestovného ruchu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v súvislosti s rokom 2021, ktorý bude Európskym rokom železničnej dopravy, a s potrebou znížiť emisie z dopravy by Komisia mala podporovať nočné vlaky ako udržateľný alternatívny spôsob cestovania;

23. trvá na tom, že odvetvie cestovného ruchu musí zohrávať svoju úlohu pri znižovaní spotreby fosílnych palív a plnení ambícií európskej zelenej dohody alebo radšej pri úsilí dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 65 % najneskôr do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2040;

24. zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľné spôsoby cestovania, ako je poskytovanie zvýšenej podpory na turistickú cyklistickú infraštruktúru a nočné vlaky; zdôrazňuje hospodárske a environmentálne prínosy, ktoré môžu mať udržateľné druhy dopravy, ako je cyklistika, pre cestovný ruch, a vyzýva Komisiu, aby podporovala cyklistickú infraštruktúru a investovala do nej s cieľom uľahčiť takýto cestovný ruch; konštatuje, že „nízke náklady“ leteckej dopravy, ktoré umožňujú nižšie sociálne a environmentálne normy, môžu podporiť cestovný ruch s krátkodobými pobytmi, čím sa zvyšuje uhlíková stopa cestovného ruchu;

25. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty mali sieť rozvinutej, modernej, bezpečnej a udržateľnej infraštruktúry s cieľom uľahčiť cestovanie v celej EÚ a zabezpečiť, aby boli okrajové členské štáty dostupnejšie pre vnútroeurópsky a medzinárodný cestovný ruch; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala obnovenie opustených alebo nevyužívaných regionálnych cezhraničných železničných spojení[3], aby pokračovala vo vykonávaní kontrol vhodnosti existujúcej siete infraštruktúry a aby navrhla okamžité dodatočné opatrenia pre najmenej rozvinuté a odľahlé oblasti, ktoré majú často najmenej rozvinuté siete a ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť; poukazuje na to, že hoci pohraničné regióny v celej EÚ tvoria 40 % územia EÚ a žije v nich tretina jej obyvateľstva[4], čelia dvojnásobne ťažkej situácii, keďže majú často vidiecky charakter a ležia na periférii, hoci môžu patriť medzi najpríťažlivejšie destinácie pre turistov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavedenie vhodného plánovania na dokončenie celej základnej siete TEN-T do roku 2030 a komplexnej siete do roku 2050 s uvedením časového plánu a rozpočtovej dostupnosti, ako aj toho, či sú potrebné zmeny na zabezpečenie dodržiavania zásady „nespôsobiť žiadnu škodu“, s osobitným zameraním na cezhraničné úseky, najmä v členských štátoch, ktoré v týchto oblastiach nedosahujú pokrok; zdôrazňuje, že pri takejto kontrole vhodnosti sa tiež musí posúdiť, či sú tieto projekty v súlade so zásadou „nespôsobiť žiadnu škodu“, z ktorej Komisia urobila jednu z hlavných zásad svojho balíka obnovy[5], a ak nie, mali by sa navrhnúť vhodné zmeny;

26. vyzýva Komisiu, aby zachovala svoj monitorovací rámec vrátane čiastkových cieľov a svoju stratégiu „využi alebo strať“ na posúdenie pokroku dosiahnutého členskými štátmi, aby sa riadila systematickým a jednotným prístupom s pevne stanovenými termínmi pre členské štáty s cieľom poskytovať údaje v rámci spätnej väzby o dokončených úsekoch a aby v rámci revízie nariadenia o TEN-T prijala vhodné opatrenia na posilnenie dlhodobého plánovania údržby členskými štátmi;

27. vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť a možné prínosy mechanizmu krízového riadenia pre odvetvie cestovného ruchu EÚ s cieľom primerane a rýchlo reagovať na budúce nebezpečné vypuknutia a pandémie vírusových ochorení; zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť riešenia financovania pre prípad krátkodobého nedostatku finančných prostriedkov, ako aj zabezpečiť, aby sa aktivovali strednodobé a dlhodobé rámce a stratégie;

28. pripomína, že je dôležité ďalej rozvíjať kapacity na podporu a dopĺňanie opatrení členských štátov v čase krízy s cieľom chrániť pracovníkov, pomáhať spoločnostiam a zabezpečiť, aby sa dodržiavali práva cestujúcich a aby bezpečnosť cestujúcich bola stredobodom opatrení; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné úzko spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť všetky osobitosti a aspekty príslušných odvetví dopravy a cestovného ruchu;

29. poukazuje na význam spoločného prístupu EÚ k ochrane a zlepšeniu komunikačnej stratégie vo vzťahu k občanom, v ktorom by sa kládol dôraz aj na ekologické záujmy a udržateľné alternatívy; ďalej zdôrazňuje koordinačnú úlohu EÚ v odvetví cestovného ruchu, ktorá by sa mala zlepšiť prijatím opatrení v oblasti pridanej hodnoty EÚ a ďalším uľahčovaním výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; požaduje zníženie administratívnej a daňovej záťaže, podporu zakladania podnikov a podporu prístupnosti pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím, cezhraničného predaja a poskytovania služieb;

30. domnieva sa, že vznik nových technológií a ďalšia digitalizácia by výrazne zvýšili príťažlivosť odvetvia cestovania a cestovného ruchu a používateľsky ústretové platformy a nové obchodné modely by posilnili potenciál udržateľnosti tohto odvetvia; domnieva sa preto, že pravidelná odborná príprava a rekvalifikácia existujúcej pracovnej sily v tomto odvetví sú mimoriadne dôležité s osobitným zameraním na udržateľnosť, digitálne zručnosti a inovačné technológie;

31. poukazuje na to, že je dôležité podporovať udržateľný cestovný ruch, prispievať k vytváraniu pracovných miest, ochrane a obnove prírodných ekosystémov, rastu a konkurencieschopnosti, pričom sa bude stavať na nových obchodných modeloch, ktoré obmedzujú nadmerný cestovný ruch a jeho ničivý vplyv; vyzýva Komisiu, aby uľahčila zainteresovaným stranám v oblasti cestovného ruchu zapojeným do rozvoja inovačných, inteligentných a udržateľných vysokokvalitných produktov a služieb cestovného ruchu prístup k finančným prostriedkom EÚ a aby ďalej prispievala k prístupnosti pre všetkých (vrátane osôb so zdravotným postihnutím), udržateľnosti, potlačovaniu sezónnosti a ku geografickej rozptýlenosti tokov cestovného ruchu; domnieva sa, že na úrovni Únie sa musí poskytovať podpora a koordinácia s cieľom zlepšiť riadenie cestovného ruchu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, okrem iného zavedením certifikácie udržateľnosti cestovného ruchu[6]; domnieva sa tiež, že by sa mali zastaviť finančné toky do škodlivých odvetví cestovného ruchu, v ktorých sa uplatňujú neudržateľné postupy, ako sú veľké výletné lode, alebo ktoré ohrozujú vysoko citlivé environmentálne oblasti;

32. poukazuje na to, že pokiaľ ide o udržateľné označovanie cestovného ruchu, je nevyhnutné podporovať iniciatívy na miestnej úrovni, ako sú kampane podporujúce označovanie kvality a udržateľnosti, ako aj prístupnosť a podporu pre podniky pri získavaní certifikácie; vyzýva Komisiu, aby podporovala takéto kampane; vyzýva tiež inštitúcie EÚ, aby požadovali uzatváranie zmlúv s certifikovanými podnikmi pôsobiacimi v oblasti cestovného ruchu v rámci verejného obstarávania a financovania projektov EÚ;

33. zdôrazňuje význam cestovného ruchu pre určité krajiny EÚ a geografické oblasti, ktoré sú často najviac postihnuté zmenou klímy, ale v prípade ktorých sú služby súvisiace s cestovným ruchom často zásadným faktorom pri zabezpečovaní zamestnanosti a sú jedným z hlavných zdrojov príjmov pre miestne obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prispôsobené opatrenia pri obnovovaní slobody pohybu a dopravných spojení medzi najvzdialenejšími územiami a ostrovmi a kontinentálnou EÚ; poukazuje na to, že pre tieto regióny sú mimoriadne dôležité osobitné prepojovacie koridory a dodatočná finančná a administratívna podpora; zdôrazňuje význam rozvoja pobrežného a námorného zamerania v stratégii a iniciatívach EÚ v oblasti cestovného ruchu vrátane možností financovania a propagačných a komunikačných nástrojov, ako aj posilnenia fungovania príslušných trhov, a to stanovením politík prispôsobených potrebám v spolupráci so zainteresovanými stranami a orgánmi z destinácií;

34. pripomína, že kultúrny cestovný ruch predstavuje 40 % celého európskeho cestovného ruchu, vyzýva preto Komisiu, aby v budúcom pracovnom pláne pre kultúru navrhla, aby členské štáty stanovili jasné strategické a operatívne ciele zamerané na udržateľnosť a výsledky, a aby zlepšila súčasný strategický rámec pre kultúru; zdôrazňuje, že investície do kultúrnych lokalít by sa mali vnímať a malo by sa k nimi pristupovať ako ku zdroju na zlepšenie obehového hospodárstva založeného na prírodnom a kultúrnom dedičstve a synergií s miestnymi remeslami, poľnohospodárstvom atď. bez toho, aby sa zabúdalo na ich vlastnú hodnotu ako súčasti nášho kultúrneho dedičstva, ktoré treba chrániť, najmä pred zmenou klímy a nadmerným cestovným ruchom;

35. zdôrazňuje výhody vidieckeho a agroekologického cestovného ruchu, ako aj dobre riadeného cestovného ruchu v chránených oblastiach a vyzýva Komisiu, aby ďalej propagovala a podporovala iniciatívy, ktorými by sa vytvorili dodatočné zdroje príjmov pre vidiecke oblasti a pracovné príležitosti, zabránilo sa vyľudňovaniu a zvýšili sa sociálne prínosy; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), najmä program LEADER, pri podpore miestnych a vidieckych iniciatív v oblasti cestovného ruchu, a žiada, aby bol tento program v programovom období 2021 – 2027 primerane financovaný;

36. poukazuje na význam zdravotného cestovného ruchu, ktorý zahŕňa cestovanie za zdravotnou starostlivosťou, návštevy wellness zariadení a kúpeľov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby podporovala európsku zdravotnú prevenciu, balneológiu, udržateľný a horský zdravotný cestovný ruch; zdôrazňuje potrebu ďalších investícií do zlepšovania udržateľnej infraštruktúry cestovného ruchu a význam lepšej viditeľnosti európskych platforiem v oblasti kúpeľov a wellness zariadení; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ďalšie príležitosti financovania založené na vedeckých poznatkoch, keďže zdravotný cestovný ruch môže pomôcť znížiť náklady na zdravie prostredníctvom preventívnych opatrení a nižšej spotreby liekov a ďalej zlepšiť udržateľnosť a kvalitu pracovnej sily;

37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Komisie, predsedovi Európskej rady a úradujúcemu predsedníctvu Rady.

 

[1] https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/629184/IPOL_STU(2018)629184_EN.pdf.

[2] Článok 195 ods. 1 ZFEÚ – „Únia dopĺňa činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu najmä podporou konkurencieschopnosti podnikov Únie v tomto odvetví.“

[3] Správa GR REGIO s názvom Comprehensive analysis of the existing cross-border rail transport connections and missing links on the internal EU borders (Komplexná analýza existujúcich cezhraničných železničných dopravných spojení a chýbajúcich spojení na vnútorných hraniciach EÚ)

(Zdroj: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/newsroom/news/2018/06/06-06-2018-report-comprehensive-analysis-of-the-existing-cross-border-rail-transport-connections-and-missing-links-on-the-internal-eu-borders).

[5] https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-europe-moment-repair-prepare-next-generation.pdf.

Posledná úprava: 17. júna 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia