Postup : 2020/2685(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0195/2020

Predkladané texty :

B9-0195/2020

Rozpravy :

PV 17/06/2020 - 21
CRE 17/06/2020 - 21

Hlasovanie :

Prijaté texty :


<Date>{16/06/2020}16.6.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0195/2020</NoDocSe>
PDF 148kWORD 47k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda</Titre>

<DocRef>(2020/2685(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Christine Anderson, Marco Campomenosi, Nicolaus Fest, Jaak Madison, Thierry Mariani, Jörg Meuthen, Jérôme Rivière, Tom Vandendriessche, Harald Vilimsky, Marco Zanni</Depute>

<Commission>{ID}v mene skupiny ID</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0195/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda

(2020/2685(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1976, a najmä jeho článok 21,

 so zreteľom na článok 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na článok 1 Charty základných práv EÚ,

 so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady z 27. decembra 2001 o uplatňovaní osobitných opatrení v rámci boja proti terorizmu (2001/931/SZBP),

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/20 z 13. januára 2020, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2019/1136,

 so zreteľom na vyhlásenie Rady a Komisie z 17. júna 2020 o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. marca 2001 o situácii v Afganistane vrátane ničenia jeho kultúrneho dedičstva[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych statkov zo strany IŠ/Dá’iš[2],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže 25. mája 2020 George Floyd zomrel po zásahu polície v Minneapolise v Spojených štátoch amerických; keďže existuje videozáznam incidentu, ktorý sa hromadne šíri na kanáloch sociálnych médií a ktorý šokoval celý svet;

B. keďže Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach uznáva právo na pokojné protesty v článku 21;

C. keďže smrť Georgea Floyda zneužili krajne ľavicové skupiny na vlastné temné účely; keďže tieto skupiny podporujú násilné protesty v USA a v Európe; keďže najmä hnutie Antifa organizuje a uskutočňuje násilné útoky v Spojených štátoch a inde pod zámienkou protestov proti smrti Georgea Floyda;

D. keďže hnutie Antifa je známe tým, že podnecuje a pácha násilné činy v Európe; keďže v súvislosti s úmrtím Georgea Floyda došlo k vážnym udalostiam vo Francúzsku, ktoré viedla krajná ľavica a skupiny, ktoré sú známe ako Antifa; keďže tieto kroky boli osobitne podporované politickou stranou La France Isoumise, ktorá je súčasťou politickej skupiny GUE/NGL;

E. keďže po smrti Georgea Floyda sa uskutočnili protesty Black Lives Matter (BLM, t. j. Na čiernych životoch záleží) v celých USA a v Európe, a to aj napriek pandémii COVID-19; keďže protesty vyústili do davového násilia, nepokojov a rabovania, ktoré nezvratne poškodili verejný a súkromný majetok;

F. keďže hnutie BLM využíva diskriminačnú rétoriku; keďže obeťami výnimočných prípadov policajnej brutality sú osoby akéhokoľvek pôvodu; keďže motto Na čiernych životoch záleží zabúda na to, že záleží na všetkých životoch;

1. vyjadruje hlbokú sústrasť rodine a priateľom Georgea Floyda a dôrazne odsudzuje skutočnosť, že George Floyd zomrel v dôsledku neprimeraného zásahu polície;

2. odsudzuje niekoľko málo známych prípadov policajnej brutality, ktorých obeťami sú ľudia každého pôvodu; podporuje policajné zložky ako základný nástroj presadzovania právneho štátu;

3. pripomína, že trestné stíhanie spadá do justičnej suverenity každého štátu; domnieva sa, že neexistuje dôvod domnievať sa, že právne systémy v USA by neboli dostatočne dobre vybavené na to, aby páchateľov postavili pred spravodlivosť; ďalej sa domnieva, že akákoľvek forma davovej justície je neprijateľná;

4. odsudzuje násilné a deštruktívne protesty, ktoré vypukli po celom svete v nadväznosti na smrť Georgea Floyda, ktorá slúžila ako zámienka na násilie, a spôsobili nevyčísliteľnú hospodársku a v niektorých prípadoch aj fyzickú ujmu; je šokovaný ničením a rabovaním podporovaným okrem iného ľavicovými a radikálne ľavicovými skupinami; čo najdôraznejšie odsudzuje všetky akty násilia a ničenia; vyzýva tých, ktorí chcú protestovať, aby protestovali pokojne;

5. s hrôzou pozoruje ikonoklastický a sektársky posun progresivizmu, ktorý pripomína Taliban; odsudzuje vandalizmus a poškodzovanie sôch a iných predmetov, ktoré sú súčasťou svetového umeleckého a kultúrneho dedičstva a ktoré sa stali cieľmi násilných útokov zameraných na vymazanie alebo využitie ich významu a historickej hodnoty;

6. pripomína zásadu individuálnej trestnej zodpovednosti za závažné trestné činy a v tejto súvislosti vyjadruje solidaritu s väčšinou príslušníkov polície, ktorí dodržiavajú zákon a vykonávajú základnú úlohu spočívajúcu v zachovávaní verejnej bezpečnosti, väčšinou v nepriateľskom prostredí;

7. domnieva sa, že väčšina správ mainstreamových médií týkajúcich sa smrti Georgea Floyda a následných protestov bola skreslená a spôsobila polarizáciu spoločnosti;

8. vyjadruje znepokojenie nad masovými protestmi, ktoré sa uskutočnili po celom svete po smrti Georgea Floyda bez ohľadu na opatrenia na obmedzovanie kontaktov medzi ľuďmi, ktoré by mohli mať vážny vplyv na boj proti pandémii ochorenia COVID-19; vyzýva orgány, aby dodržiavali zásadu rovnakého uplatňovania zákona, keďže mnohé predchádzajúce protesty museli byť v plnej miere v súlade s pravidlami obmedzovania kontaktov medzi ľuďmi, ktoré obmedzujú slobodu zhromažďovania;

9. považuje rasizmus za mnohotvárny problém, pričom páchatelia a obete môžu mať akýkoľvek pôvod; odsudzuje pojmy ako „biela výsada“ a „kolektívna historická vina“ ako rasistické teórie; domnieva sa, že nikto by sa nemal ospravedlňovať alebo klaňať pred inými z dôvodu farby pleti; pripomína, že v článku 1 Charty základných práv EÚ sa uvádza, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná, takže záleží nielen na čiernych, ale aj na všetkých ostatných životoch;

10. poukazuje na to, že v Nigérii zabili radikálni islamisti, napríklad zo sekty Boko Haram, tisíce čiernych kresťanov, hoci nikto z hnutia BLM sa nezastal týchto obetí; okrem toho poukazuje na to, že od skončenia apartheidu bolo v Južnej Afrike zavraždených viac ako 2 000 bielych farmárov, pričom medzinárodné spoločenstvo priviera oči v snahe o politickú korektnosť;

11. vyzýva podpredsedu Komisie / vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby výslovne odsúdili všetky formy rasizmu a povedali, že záleží na všetkých životoch;

12. vyjadruje podporu USA pri zabezpečovaní verejného poriadku počas demonštrácií a podporuje zaradenie násilných organizácií, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť, na zoznam teroristických združení; vyzýva PK/VP, aby Rade navrhol revíziu zoznamu teroristických organizácií uznaných EÚ s cieľom prijať potrebné protiopatrenia;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, úradujúcemu zástupcovi USA v EÚ, Snemovni reprezentantov a vláde Spojených štátov amerických .

[1] Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 208.

[2] Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 55.

Posledná úprava: 17. júna 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia