NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19
6.7.2020 - (2020/2691(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Alexandr Vondra
v mene skupiny ECR
B9‑0217/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 4, 6, 114 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[1],
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže zakladajúce zmluvy Európskej únie sa nezaoberajú osobitne zdravotnou politikou a politika verejného zdravia EÚ sa začala zavádzať až v 90. rokoch v reakcii na viaceré zdravotné krízy vrátane bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE);
B. keďže podľa Lisabonskej zmluvy je verejné zdravie oblasťou politiky, v ktorej Únia podporuje, dopĺňa alebo obohacuje činnosti členských štátov (článok 6 ZFEÚ), pričom stanovuje, že „pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;
C. keďže Únia má spoločnú právomoc s členskými štátmi, pokiaľ ide o spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia (článok 4 ZFEÚ);
D. keďže dvojaký charakter právomocí Európskej únie v oblasti verejného zdravia sa odráža v rôznych opatreniach, ktoré Únia môže prijímať podľa článku 168 ZFEÚ; keďže môže prijímať napríklad harmonizačné opatrenia stanovujúce vysoké normy kvality a bezpečnosti orgánov, látok ľudského pôvodu a liekov a pomôcok a môže prijať aj ochranné opatrenia v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti (článok 168 ods. 4 ZFEÚ); keďže Európska únia môže na druhej strane prijať motivačné opatrenia určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia, t. j. na boj proti najzávažnejším cezhraničným zdravotným pohromám, a opatrenia na monitorovanie závažných ohrození zdravia, včasné varovanie v prípade takýchto ohrození a boj proti nim, ako aj opatrenia, ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia v súvislosti s tabakom a nadmerným užívaním alkoholu; keďže harmonizácia vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov v týchto oblastiach je vylúčená (článok 168 ods. 5 ZFEÚ);
E. keďže Európska únia môže podnecovať a podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti verejného zdravia prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie (článok 168 ods. 2 ZFEÚ);
F. keďže Súdny dvor Európskej únie viackrát rozhodoval o tom, ako môže Európska únia plniť ciele verejného zdravia prostredníctvom integrácie vnútorného trhu, pričom ako právny základ uviedol článok 114;
G. keďže v ZFEÚ je jednoznačne uvedené, že členské štáty sú zodpovedné za vymedzenie svojej politiky v oblasti zdravia, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti vrátane riadenia zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti a za prideľovanie zdrojov, ktoré im boli pridelené;
H. keďže Európska agentúra pre lieky (EMA), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európska chemická agentúra (ECHA) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) sú výkonné agentúry s dôležitými funkciami v oblasti verejného zdravia;
I. keďže smernica 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti stanovuje podmienky, za ktorých môže pacient cestovať do iného členského štátu, aby mu tam bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, a má naďalej nárok na náhradu;
J. keďže výskum v oblasti zdravia sa financuje prostredníctvom programu Horizont 2020 a budúceho rámcového programu Horizont Európa, programu EÚ v oblasti zdravia a nadchádzajúceho programu EU4Health, ako aj ďalších fondov Európskej únie;
K. keďže Európska únia má ešte priestor na to, aby lepšie plnila ciele politiky v oblasti verejného zdravia v súlade s existujúcimi parametrami zmlúv; keďže ustanovenia zmlúv týkajúce sa verejného zdravia sa stále nedostatočne využívajú z hľadiska záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť;
L. keďže sa všeobecne uznáva, že prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a lepšia koordinácia a podpora najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu priniesť značné prínosy v oblasti verejného zdravia;
M. keďže existujúce mechanizmy reakcie na núdzovú situáciu vrátane rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a jeho rezervy kapacít v rámci rescEU boli počas krízy súvisiacej s COVID-19 vystavené skúške svojich možností, čo neprimerane oddialilo opatrenia reakcie na núdzovú situáciu;
N. keďže v dôsledku súčasných demografických trendov, prístupu k inováciám, lepšieho prístupu k liečbe pre všetkých, vysokého výskytu chronických ochorení, elektronického zdravotníctva/digitalizácie a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti sa začal klásť väčší dôraz na politiku Európskej únie v oblasti verejného zdravia;
O. keďže približne dve tretiny aktívnych infekčných ochorení u ľudí sú zoonotického pôvodu, t. j. sú spôsobené prenosom zo zvierat;
P. keďže rozdielne prístupy k zberu údajov, ktoré sa týkajú ochorenia COVID-19 v celej EÚ, sťažujú porovnávanie údajov v rámci celej EÚ;
Q. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na význam politík v oblasti zdravia založených na dôkazoch vrátane iniciatív zameraných na prevenciu a liečbu; keďže preventívne opatrenia musia byť primerané a musia zabezpečiť čo najlepšie zdravotné výsledky;
R. keďže ochorenie COVID-19 ukázalo, že je potrebné ďalej posilniť koordináciu výskumu s primeranou rozpočtovou podporou okrem iného vývoja vakcín a liečebných postupov, a primerane zefektívniť systém schvaľovania liekov a/alebo vakcín bez toho, aby boli ohrozené bezpečnostné záruky v oblasti verejného zdravia;
S. keďže nepretržité investície do vedy v záujme liečby rôznych ochorení majú zásadný význam pre zachovanie moderných a bezpečných systémov zdravotnej starostlivosti;
T. keďže antimikrobiálna rezistencia predstavuje vážne riziko pre blaho ľudí v EÚ a pre životné prostredie, čo má vplyv okrem iného na odvetvie poľnohospodárstva; keďže pandémia COVID-19 viedla k zvýšenému užívaniu antibiotík, čo v konečnom dôsledku povedie k vyššej miere bakteriálnej rezistencie, ktorá bude vysoká aj po zmiernení pandémie;
U. keďže počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa použil mechanizmus spoločného obstarávania Európskej únie na nákup osobných ochranných prostriedkov, testovacích súprav, ventilátorov a niektorých liekov, hoci sa ukázalo, že tento proces je zdĺhavejší a menej účinný, ako sa očakávalo;
V. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v EÚ a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;
W. keďže počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zrealizovali viaceré ad hoc opatrenia, ako napríklad zriadenie skupiny odborníkov Komisie a vypracovanie nových usmernení k liečbe pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;
X. keďže farmaceutické dodávateľské reťazce sú závislé od účinných farmaceutických látok alebo generických liekov, ktoré sa v tretích krajinách vyrábajú vzhľadom na výrobné kapacity, dodávky účinných farmaceutických látok (API) a ako vstupné suroviny; keďže zákazy vývozu vyhlásené počas zdravotnej krízy COVID-19 poukázali na riziká spoliehania sa na tieto dodávateľské reťazce;
Y. keďže v EÚ žije viac ako 30 miliónov ľudí so zriedkavým a zanedbávaným ochorením, ktorí majú obmedzené informácie o svojej chorobe a svojich právach, k dispozícii majú obmedzené spôsoby liečby a vyznačujú sa vysokou úrovňou psychologickej, sociálnej a hospodárskej zraniteľnosti;
Z. keďže na psychologické následky COVID-19 sa poukazuje v mnohých správach a štúdiách a keďže povinnosť sociálnej izolácie, ktorá platila počas dlhého obdobia, aby sa zastavilo šírenie vírusu, ovplyvnila ľudí bez ohľadu na vek;
AA. keďže je potrebné urýchlene konať s cieľom riešiť potreby starších ľudí v oblasti zdravia a starostlivosti;
BB. keďže rakovina je druhou hlavnou príčinou úmrtí na celom svete a podľa odhadov každoročne spôsobuje 9,6 milióna úmrtí; keďže táto choroba sa týka takmer každej rodiny v EÚ;
CC. keďže napriek úsiliu o posilnenie systému farmakovigilancie v EÚ sú stále potrebné ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o bezpečnosť pacientov, a najmä čitateľnosť príbalových letákov, ktoré by mali byť jasné, čitateľné a vecne správne;
DD. keďže zdržanlivý prístup k očkovaniu a jeho vplyv na verejné zdravie vyvoláva čoraz väčšie znepokojenie; keďže pri organizovaní a realizácii programov očkovania v členských štátoch je potrebné lepšie objasniť prínosy a riziká imunizácie;
1. víta zavedenie pružnejších pravidiel počas súčasnej krízy s cieľom zmierniť nedostatky a uľahčiť obeh liekov medzi členskými štátmi, medzi ktorými je prijatie rôznych formátov balenia, postupu opätovného použitia, ktorý držiteľom povolenia na uvedenie na trh umožní získať schválenie v inom členskom štáte, predĺženie platnosti osvedčení o správnej výrobnej praxi, dlhšie ekspiračné lehoty, používanie veterinárnych liekov atď.; vyzýva Komisiu, agentúru EMA a vnútroštátne regulačné orgány, aby prísne monitorovali používanie týchto riešení, zabezpečili, aby nebola ohrozená bezpečnosť pacientov, a zaistili ich dostupnosť v prípadoch problémov alebo nedostatku; v tejto súvislosti víta aj nedávne predĺženie dátumu uplatňovania nariadenia o zdravotníckych pomôckach;
2. vyzýva Komisiu, aby posúdila pripravenosť každého členského štátu na epidémiu a zachovala solidaritu v celej EÚ-27 v plnom súlade s článkom 168 ZFEÚ;
3. víta návrh na vytvorenie systému EU4Health a podporuje lepšie financovaný samostatný program EÚ v oblasti zdravia, ktorý dokáže čeliť budúcim pandémiám a ohrozeniam zdravia, a zaväzuje sa tiež k rýchlemu uplatňovaniu; konštatuje, že program EU4Health posilní investície do kritickej zdravotníckej infraštruktúry, nástrojov, štruktúr, procesov a laboratórnych kapacít vrátane nástrojov na sledovanie, modelovanie, predpovedanie, prevenciu a riadenie ohnísk;
4. víta stratégiu EÚ v oblasti očkovania, ktorú nedávno navrhla Komisia;
5. pripomína zásadu jedného zdravia, v ktorej sa odráža skutočnosť, že zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie sú navzájom prepojené a že choroby sa môžu prenášať z ľudí na zvieratá a naopak; zdôrazňuje potrebu zaujať prístup jedno zdravie k pandémiám a zdravotným krízam tak v humánnej, ako aj vo veterinárnej medicíne;
6. vyzýva na zvýšenie kapacít rescEU vrátane zásob v systéme a kapacít núdzových zdravotníckych tímov;
7. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnom súlade s článkom 168 ZFEÚ navrhla spoločný európsky zdravotný protokol s cieľom zabezpečiť kompaktnú celoeurópsku reakciu vrátane usmernení pre klinickú diagnostiku a všeobecnejšie pre správu starostlivosti o pacientov a ich údaje;
8. naliehavo vyzýva Komisiu, aby obnovila európsku sieť pre vysoko infekčné ochorenia (EuroNHID), spolufinancovanú sieť odborníkov v oblasti riadenia vysoko infekčných ochorení z vnútroštátnych alebo regionálnych stredísk, ktoré boli vytvorené, aby zabezpečovali starostlivosť o týchto pacientov;
9. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štandardný algoritmus liečebnej terapie na základe vlastných modelov predchádzajúcich preventívnych opatrení členských štátov;
10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili špecializovaný register Európskej únie na ochranu zdravotníckeho personálu s cieľom uľahčiť výmenu nápadov, informácií a najlepších postupov; požaduje okrem toho zavedenie štandardnejšieho terapeutického algoritmu Európskej únie založeného na vlastných modeloch preventívnych opatrení členských štátov s cieľom vypracovať spoločné skúšobné normy a zaviesť štruktúrovanejšie a koordinovanejšie karanténne opatrenia, ďalšie usmernenia týkajúce sa bezpečných karanténnych zariadení a usmernenia k jednotným opatreniam týkajúcim sa izolácie;
11. zdôrazňuje, že treba vytvoriť verejno-súkromnú sieť excelentnosti referenčných nemocníc pre prípad vážnych núdzových situácií v oblasti verejného zdravia, ktoré sa zúčastňujú na štúdii a liečbe infekčných chorôb prenášaných vzduchom a vektormi a nákazlivých chorôb;
12. vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov EÚ, aby zabezpečili cenovo dostupný prístup k vakcínam a liekom proti ochoreniu COVID-19 hneď, ako budú k dispozícii;
13. žiada, aby sa spoločné verejné obstarávanie EÚ používalo na získanie očkovacích látok a liekov proti ochoreniu COVID-19 a aby sa využívalo bežnejšie s cieľom zabrániť hospodárskej súťaži medzi členskými štátmi; okrem toho žiada, aby sa používalo na zabezpečenie rovnakého a cenovo dostupného prístupu k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových vakcín a medikamentov s liečivými účinkami a liekov na zriedkavé choroby;
14. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala spoločný mechanizmus verejného obstarávania podľa rozhodnutia č. 1082/2013/EÚ a zvážila navrhnutie nového nariadenia s cieľom zabezpečiť, že spoločné verejné obstarávanie bude počas zdravotných kríz rýchlejšie a účinnejšie, čím by sa zabezpečil rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom liečby;
15. žiada, aby sa úplne vykonávalo dlho odkladané nariadenie o klinickom skúšaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie;
16. žiada komplexnú farmaceutickú stratégiu EÚ na riešenie problémov v rámci únijných a celosvetových farmaceutických dodávateľských reťazcov; domnieva sa, že stratégia by mala obsahovať legislatívne opatrenia a stimuly na podnietenie výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v EÚ, aby bola neustále zaručená ponuka a cenovo dostupný prístup; vyzýva členské štáty, aby vytvorili národné zoznamy liekov a zdravotníckych pomôcok a aby sa tieto informácie oznamovali Komisii a agentúre EMA s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné predvídať a riešiť akýkoľvek nedostatok;
17. vyzýva Komisiu, aby preskúmala a označila administratívne prekážky, ktoré bránia členským štátom účinne a proaktívne reagovať v prípade krízy; domnieva sa, že proti týmto prekážkam by sa dalo bojovať zavedením cielených usmernení uvedených v smernici o verejnom obstarávaní; vyzýva, aby tieto usmernenia boli založené na kritériách ekonomicky najvýhodnejšej ponuky;
18. pripomína význam modelovania údajov centra ECDC týkajúcich sa pravdepodobného vývoja pandémie COVID-19 v každom členskom štáte, pokiaľ ide o predchádzanie nedostatku, pretože je mimoriadne dôležité, aby vlády a výrobcovia predvídali dopyt po zdravotníckych dodávkach a svoju schopnosť uskutočniť potrebné plánovanie s cieľom zvýšiť výrobné kapacity a zabezpečiť primerané opatrenia distribúcie;
19. vyzýva Komisiu, aby navrhla prepracovaný mandát ECDC, aby centrum mohlo kedykoľvek poskytovať primeranú a vysokokvalitnú ochranu verejného zdravia; vyzýva okrem toho, aby sa posilnila úloha agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov, čo by jej umožnilo vykonávať fázy I a II klinického skúšania a riešiť nedostatok kritických liekov na jednotkách intenzívnej starostlivosti spôsobený zvýšeným dopytom, najmä v prípade závažného ohrozenia verejného zdravia;
20. vyzýva Komisiu, aby aktualizovala memorandá o porozumení medzi ECDC, EMA, ECHA a EFSA s cieľom ďalej rozvíjať výmenu informácií, spoluprácu a vzájomné porozumenie medzi agentúrami a prípadne spoločné projekty;
21. nabáda ECDC, EMA, Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie a v príslušných prípadoch EFSA, aby zlepšili prostriedky komunikácie a spolupráce v oblasti monitorovania údajov a zároveň zodpovedne využívali potenciál umelej inteligencie; domnieva sa, že anonymizované údaje, ktoré majú k dispozícii telekomunikační operátori a/alebo globálne satelitné navigačné systémy, by sa mohli použiť na rozvoj programov včasného varovania v prípade pandémie na sledovanie, lokalizáciu a konceptualizáciu šírenia infekcií, podobne ako v prípade produktov poskytovaných patentovaným softvérom ako služby spoločnosti BlueDot;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili digitálnu platformu pre zdravotníckych pracovníkov na výmenu epidemiologických údajov, vedecky podložených odporúčaných postupov a varovaní týkajúcich sa rizík alebo prekážok, napríklad nedostatku liekov a ochranných prostriedkov;
23. vyzýva Komisiu, aby zriadila ad hoc tím na základe skúseností členských štátov a tretích krajín s riadením vypuknutia nákaz a ponaučení, ktoré pri tom získali; konštatuje, že viaceré krajiny ASEANU (Združenie národov juhovýchodnej Ázie) už majú výnimočné odborné znalosti v tejto oblasti po tom, ako museli v roku 2003 riešiť ochorenie spôsobené koronavírusom SARS;
24. domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami pri výmene poznatkov a najlepších postupov týkajúcich sa pripravenosti a reakcie systémov zdravotnej starostlivosti by sa mala posilniť;
25. vyzýva na koordinovaný a otvorený prístup založený na spolupráci v oblasti výskumu, kde by prírodné vedy mali väčšiu úlohu, a vyzýva, aby bol výskum orientovaný na výsledky vrátane pochopenia životných cyklov a reprodukčných procesov nových patogénov, terapií, liekov a cielených preventívnych opatrení;
26. vyzýva Komisiu, aby doplnila vnútroštátne politiky v súlade s článkom 168 ZFEÚ spoločným využívaním najlepších postupov na úrovni EÚ na účel predchádzania rakovine a boja proti rakovine, ktorá je druhou hlavnou príčinou úmrtí v EÚ predstavujúcou 26 % všetkých úmrtí a čoraz viac zaťažuje vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že zatiaľ nedoriešený Európsky plán boja proti rakovine, ktorý predložila Komisia, by mal uvoľniť financie na výskum účinných spôsobov liečby;
27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali ďalšie spoločné kroky týkajúce sa prioritných neprenosných zdravotných problémov a vypracovali spoločné návrhy a odporúčania zamerané na poskytovanie lepšej podpory na úrovni Európskej únie, na vnútroštátnej a miestnej úrovni;
28. požaduje uľahčenie prístupu pacientov so zriedkavými a zanedbávanými ochoreniami k najlepšej dostupnej odbornosti;
29. podporuje právo starších ľudí rozhodovať o svojej starostlivosti vrátane možnosti naďalej žiť doma alebo využívať v prípadoch potreby domáce opatrovateľské služby;
30. požaduje akčný plán pre zdravé starnutie s cieľom zvýšiť kvalitu života starších ľudí;
31. poznamenáva, že pandémia COVID-19 spôsobila v každodennom živote občanov neistotu, pretože ľudia sú v dlhodobej sociálnej izolácii a majú obmedzený prístup k prírode a vonkajším športoviskám a športovým zariadeniam; naliehavo vyzýva členské štáty, aby reagovali na zdravotné riziká spojené s opatreniami na obmedzenie pohybu, a to aj podporovaním dobrého duševného zdravia a dobrých životných podmienok, s cieľom zabrániť tomu, aby sa táto pandémia zmenila na krízu duševného a telesného zdravia;
32. vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán pre duševné zdravie na roky 2021 – 2027;
33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.