NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19
6.7.2020 - (2020/2691(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Jytte Guteland
v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0216/2020
B9‑0218/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pandémia COVID-19 zdôraznila to, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na riešenie núdzových zdravotných situácií, ako je rozšírenie novej infekčnej choroby, ktorá zo svojej podstaty nepozná hranice;
B. keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každá osoba má bez akejkoľvek diskriminácie právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti; keďže všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť je jedným z cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali splniť do roku 2030;
C. keďže Európska únia má významnú právomoc v oblasti verejného zdravia, pričom za systémy zdravotnej starostlivosti naďalej zostávajú zodpovedné členské štáty pri minimálnej spolupráci na úrovni EÚ;
D. keďže v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“, a keďže Súdny dvor Európskej únie pri mnohých príležitostiach rozhodol, že EÚ môže plniť ciele v oblasti verejného zdravia prostredníctvom opatrení vnútorného trhu;
E. keďže EÚ v súčasnosti reguluje výrobky relevantné pre zdravie a výsledky v oblasti zdravia vrátane okrem iného liekov, zdravotníckych pomôcok, tabaku, alkoholu, potravín a chemických látok;
F. keďže existuje regulácia a politika EÚ v oblasti klinického skúšania a koordinácie systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a keďže prebiehajú diskusie o návrhu nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií;
G. keďže výskum v oblasti zdravia sa financuje prostredníctvom rôznych fondov a programov EÚ vrátane programu Horizont 2020, nadchádzajúceho programu Horizont Európa, programu v oblasti zdravia a z nadchádzajúceho programu EU4Health;
H. keďže Európska agentúra pre lieky, Európska chemická agentúra, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú všetko európske agentúry s významnými funkciami v oblasti verejného zdravia;
I. keďže počas aktuálnej zdravotnej krízy sa preverujú hranice existujúcej infraštruktúry v oblasti reakcie na núdzovú situáciu vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;
J. keďže pracovníci v oblasti zdravotníctva a starostlivosti boli vystavení neprijateľne vysokému riziku a v niektorých prípadoch boli nútení prijímať rozhodnutia o tom, komu sa môže a nemôže poskytnúť zdravotná starostlivosť; keďže mnohí kľúčoví pracovníci, cezhraniční pracovníci a sezónni pracovníci a pracovníci v odvetviach, ako sú bitúnky a výroba potravín, sú v mimoriadne zraniteľnej situácii;
K. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe, pričom zvýraznila niektoré už existujúce problémy a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;
L. keďže COVID-19 neúmerne zasiahol zraniteľné obyvateľstvo, etnické menšiny, osoby s pobytom v domovoch opatrovateľskej starostlivosti, rezidenčné služby pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím;
M. keďže počas zdravotnej krízy bol negatívne zasiahnutý prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a ženy a LGBT + ľudia boli vystavení vyššiemu riziku násilia a diskriminácie;
N. keďže mnohé z dlhodobých zdravotných účinkov ochorenia COVID-19 vrátane jeho účinkov na duševné zdravie ešte nie sú známe;
O. keďže zdravotná kríza COVID-19 a jej šírenie v celej Európe odhalili rozdiely v kapacite systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a preukázali, že členské štáty sú odkázané na susedné krajiny, ktoré majú dostatočne odolné systémy;
P. keďže rozdielne prístupy k tomu, ako sa v EÚ zbierali údaje týkajúce ochorenia COVID-19, extrémne sťažujú porovnávanie údajov v rámci EÚ;
Q. keďže niektoré členské štáty výrazne trpia v dôsledku úniku mozgov, pretože vysokokvalifikovaní zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú pracovať v členských štátoch, kde sú mzdy a podmienky lepšie než v ich vlastných krajinách;
R. keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne používalo v prípade osobných ochranných prostriedkov, testovacích súprav, ventilátorov a určitých liekov, hoci sa pôvodne tento mechanizmus javil ako pomalší a menej účinný, než je potrebné;
S. keďže rezerva v systéme rescEU sa posilnila o zásoby kľúčových zdrojov, ako sú rúška,ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa nasadia tam, kde to bude najviac potrebné;
T. keďže mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany pomohol pri repatriácii viac ako 77 000 občanov EÚ počas zdravotnej krízy;
U. keďže počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zaviedli viaceré ad hoc opatrenia vrátane skupiny odborníkov Komisie, usmernení týkajúcich sa liečby pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;
V. keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od účinných farmaceutických látok alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy len v jednej továrni na celosvetovej úrovni; keďže zákazy vývozu vyhlásené počas zdravotnej krízy COVID-19 poukázali na riziká spoliehania sa iba na tieto dodávateľské reťazce;
W. keďže pandémia COVID-19 preukázala vzájomnú previazanosť medzi ľudským zdravím a zdravím našej planéty; keďže výskyt zoonotických ochorení, ktoré sa prenášajú zo zvierat na človeka, sa zhoršuje antropogénnou zmenou klímy a zhoršovaním stavu životného prostredia;
1. naliehavo vyzýva na vytvorenie Európskej zdravotnej únie;
2. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom odhaliť ich slabé stránky a overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt ochorenia COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto činnosť a vytvorila spoločné parametre;
3. vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť na základe zistení záťažových testov, pričom by sa zachovala právomoc členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti, avšak pri zaručení bezpečnosti pacientov, dôstojných pracovných a zamestnaneckých noriem v prípade zdravotníckych pracovníkov, ako aj odolnosti Európy voči pandémiám a iným krízam v oblasti verejného zdravia;
4. vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky index zdravotnej starostlivosti na sledovanie pokroku systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ;
5. vyzýva Komisiu, aby do rámca európskeho semestra začlenila záväzné ukazovatele a ciele zdravotnej starostlivosti a dobrých životných podmienok;
6. vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, ktorý by formalizoval pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, programu EU4Health a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany; vyzýva na vytvorenie oddelenia pre riadenie krízy v oblasti zdravia, ktoré by riadilo európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, pričom by ho koordinovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a viedli komisár pre zdravie a komisár pre krízové riadenie spolu s Európskou agentúrou pre lieky (EMA) a skupinou odborníkov; žiada, aby toto oddelenie malo pripravený núdzový plán pre prípad pandémie s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu;
7. požaduje, aby sa kapacity rescEU výrazne posilnili a boli spravodlivo k dispozícii všetkým členským štátom vrátane vytvárania zásob a kapacít zdravotníckych záchranných tímov; rozhodne víta navrhované navýšenie finančného balíka pre mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany pre budúci viacročný finančný rámec;
8. vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby všetkým osobám zabezpečili rýchly, spravodlivý, rovnaký a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom proti ochoreniu COVID-19 hneď, ako budú k dispozícii; zdôrazňuje, že možnosti pružnosti stanovené v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá bola opätovne potvrdená vyhlásením z Dauhy, sa môžu použiť na vydávanie povinných licencií v krízových situáciách v oblasti verejného zdravia; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla vyjadrenie o tom, akú úlohu v tejto situácii môžu zohrať dohody o voľnom obchode EÚ a TRIPS vrátane použitia dobrovoľných a nútených licencií a zvýšenia úrovne transparentnosti dobrovoľných licencií; odporúča všetkým členským štátom, aby podporovali úsilie o spoločné využívanie patentových práv na technológie COVID-19;
9. žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na obstarávanie očkovacích látok a spôsobov liečby ochorenia COVID-19 a aby sa používalo bežnejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových vakcín a liečebných liekov a liekov na zriedkavé choroby;
10. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala spoločný mechanizmus verejného obstarávania podľa rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a zvážila navrhnutie nového nariadenia, ktoré by urýchlilo a zefektívnilo spoločné obstarávanie EÚ počas zdravotných kríz, čím by sa zabezpečil rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom liečby;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili myšlienku transparentnosti stanovovania čistých cien a čistej úhrady rôznych liekov s cieľom umožniť členským štátom rovnaké postavenie pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré sa neobstarávajú spoločne;
12. žiada, aby sa urýchlene vykonávalo dlho odkladané nariadenie o klinickom skúšaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania, a to bez ohľadu na výsledok, a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie; zdôrazňuje, že dokonca aj negatívne alebo nepresvedčivé výsledky klinického skúšania môžu pomôcť zlepšiť budúci výskum;
13. žiada silnú farmaceutickú stratégiu EÚ na riešenie problémov v rámci EÚ a svetových farmaceutických dodávateľských reťazcov, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na podporu výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v Európe na zabezpečenie ponuky a cenovo dostupného prístupu za každých okolností; žiada, aby sa v každom členskom štáte zaviedli povinné vnútroštátne zoznamy liekov a zdravotníckych pomôcok a aby boli Komisii a agentúre EMA oznámené informácie, aby sa zabezpečilo, že akýkoľvek nedostatok sa dá predvídať a riešiť;
14. žiada Komisiu, aby vypracovala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní, ktoré sa týkajú zadávania zákaziek vo farmaceutickom odvetví; žiada, aby boli tieto usmernenia založené na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT) s cieľom zabezpečiť najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou namiesto jednoduchého najlacnejšieho výrobku a s ohľadom na príspevok k bezpečnosti dodávok EÚ;
15. vyzýva Komisiu, aby navrhla revidovaný mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom výrazne zvýšiť jeho rozpočet, personálne obsadenie a právomoci, aby mohol nepretržite zabezpečovať ochranu verejného zdravia na najvyššej úrovni, a to aj počas epidémií;
16. vyzýva na posilnenie úlohy agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinických skúšaní EÚ počas kríz;
17. nazdáva sa, že by sa malo preskúmať vytvorenie európskej obdoby Úradu USA pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj, ktorá by bola zodpovedná za obstarávanie a vývoj protiopatrení proti bioterorizmu, chemickým, jadrovým a rádiologickým hrozbám, ako aj pandemickej chrípke a novým chorobám;
18. žiada, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci neboli vystavení riziku;
19. žiada, aby sa posilnili usmernenia EÚ v oblasti zdravia a aby sa v niektorých prípadoch stali povinnými: napríklad akčné plány EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a očkovania by sa mali posilniť záväznými opatreniami, ako je napríklad očkovacia karta EÚ pre občanov; žiada najmä, aby sa pokyny Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré sa vzťahujú na zdravotnú krízu súvisiacu s ochorením COVID-19, stali povinné, napríklad metódy na zaznamenávanie úmrtí a vyliečených osôb;
20. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru pre údaje o zdraví, ktorý bude v plnej miere rešpektovať európsky rámec ochrany údajov s cieľom zlepšiť štandardizáciu, interoperabilitu, výmenu údajov a prijímanie a presadzovanie medzinárodných noriem týkajúcich sa zdravotných údajov;
21. je pevne presvedčený o prístupe „jedno zdravie“, ktorý spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a ochranu životného prostredia; domnieva sa, že opatrenia proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam výroby potravín má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudí pred novými patogénmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“ v EÚ;
22. zaväzuje sa k tomu, že sa bude naďalej riešiť zdravotné faktory, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, vystavenie nebezpečným chemickým látkam a nerovnosti v oblasti zdravia, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia;
23. žiada, aby sa európske referenčné siete rozšírili o prenosné choroby a zoonózy;
24. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na európskej úrovni vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje strategickú potrebu posilniť európsku produkciu s cieľom premiestniť a vybudovať životne dôležitý a udržateľné zdravotnícke odvetvie, ktoré bude podporovať špičkovú výrobu s vysokou pridanou hodnotou;
25. vyzýva na koordinovaný prístup založený na spolupráci a otvorenosti v oblasti výskumu a inovácií s výraznejšou úlohou Komisie pri koordinácii zdravotného a epidemiologického výskumu, aby sa zabránilo duplicite a podporoval výskum zameraný na výsledky vrátane potrebných liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a zariadení; zdôrazňuje, že ak je výskum úplne alebo čiastočne financovaný z európskych finančných prostriedkov z a iných verejných prostriedkov, výsledky musia zostať verejne dostupné a musia sa na ne viazať jasné podmienky cenovej dostupnosti a prístupnosti;
26. rozhodne víta exponenciálne zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health; žiada, aby tento program riešil nielen okamžité účinky COVID-19, ale aby riešil aj osobitné výzvy v oblasti zdravia, ktoré predstavuje COVID-19 pre zraniteľné skupiny a duševné zdravie, ako aj všetky ostatné dlhodobé zdravotné výzvy, ktorým čelí EÚ;
27. vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu navrhla nový strategický rámec pre zdravie a bezpečnosť vrátane právnych predpisov o práve na odpojenie, novej smernice o poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacom s prácou a novej smernice o duševnom zdraví na pracovisku s cieľom uznať úzkosť, depresiu a syndróm vyhorenia ako choroby z povolania a aby riešila potreby ďalších opatrení na zlepšenie fungovania existujúceho regulačného rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, okrem iného pri pandémii;
28. víta nedávny záväzok Komisie, ktorá mieni v nadväznosti na ponaučenia z tejto bezprecedentnej krízy posúdiť potrebu zmeniť smernicu o biologických faktoroch s cieľom zlepšiť plánovanie pripravenosti a reakcie na všetkých pracoviskách, ktorá sa mieni podeliť o toto hodnotenie s Európskym parlamentom do konca roka 2020; vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti odporúčania Komisie 2003/670/ES týkajúceho sa európskeho zoznamu chorôb z povolania na všetky profesie vystavené ochoreniu COVID-19 viac než bežné obyvateľstvo;
29. žiada, aby sa posilnila úloha národných inšpektorátov bezpečnosti a zdravia pri práci tým, že sa im poskytnú dostatočné finančné prostriedky a personál, aby mohli poskytovať usmernenia a podporu verejným správam, podnikom a pracovníkom v ich úsilí o riešenie rizík súvisiacich s ochorením COVID-19; žiada, aby sa posilnila úloha odborov a výborov v oblasti zdravia a bezpečnosti na pracovisku a výborov s cieľom podporovať aktívne a účinné preventívne opatrenia;
30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.