NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po COVID-19
6.7.2020 - (2020/2691(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Véronique Trillet‑Lenoir
v mene skupiny Renew
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0216/2020
B9‑0219/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po COVID-19
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pandémia COVID-19 zdôraznila, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na zvládnutie núdzovej situácie v oblasti zdravia, ako je šírenie novej infekčnej choroby, ktorá svojou povahou nepozná hranice;
B. keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opisuje zdravie ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo vady“; keďže Únia ešte neprijala spoločné vymedzenie zdravia;
C. keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každý človek má právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie; keďže všeobecná zdravotná starostlivosť je cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali dosiahnuť do roku 2030;
D. keďže Európska únia má významnú právomoc v oblasti verejného zdravia, zatiaľ čo systémy zdravotnej starostlivosti zostávajú v zodpovednosti členských štátov s minimálnou spoluprácou na úrovni EÚ;
E. keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; keďže Súdny dvor Európskej únie pri viacerých príležitostiach rozhodol, že EÚ môže prostredníctvom opatrení vnútorného trhu sledovať ciele verejného zdravia;
F. keďže v oznámení Komisie z 20. októbra 2010 s názvom „Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ“ (KOM(2009)0567) sa zdôrazňuje, že v celej EÚ možno pozorovať prepojenie medzi sociálnym postavením a zdravotnou situáciou; keďže WHO vymedzuje túto úroveň sociálneho postavenia ako súvislosť medzi sociálno-ekonomickými nerovnosťami a nerovnosťami v oblasti zdravotníctva a prístupu k zdravotnej starostlivosti;
G. keďže príčinou nerovností v oblasti zdravia sú sociálne rozdiely, pokiaľ ide o životné podmienky a modely sociálneho správania, ktoré súvisia s pohlavím, rasou, so vzdelávacími štandardmi, zamestnaním, s príjmom a tiež s nerovnakým prístupom k lekárskej pomoci, prevencii chorôb a službám zameraným na podporu zdravia;
H. keďže v súčasnosti EÚ reguluje výrobky dôležité pre zdravie a výsledky v oblasti zdravia vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok, tabaku, alkoholu, potravín a chemikálií;
I. keďže existuje regulácia a politika EÚ v oblasti klinického skúšania, prebieha koordinácia systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[1] a diskusie o návrhu na hodnotenie zdravotníckych technológií (HTA);
J. keďže výskum v oblasti zdravia sa financuje prostredníctvom programu Horizont 2020 a nadchádzajúceho programu Horizont Európa, programu v oblasti zdravia a nadchádzajúceho programu EU4Health a ďalších fondov EÚ;
K. keďže Európska agentúra pre lieky (EMA), Európska chemická agentúra (ECHA), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) sú všetky výkonné agentúry s dôležitými funkciami v oblasti verejného zdravia;
L. keďže súčasná infraštruktúra pre reakciu na núdzové situácie vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany počas súčasnej zdravotnej krízy otestovala svoje obmedzenia;
M. keďže zdravotnícki pracovníci boli vystavení neprijateľne vysokým rizikám a v niektorých prípadoch boli nútení rozhodovať o tom, kto môže a kto nemôže využívať intenzívnu starostlivosť;
N. keďže v dôsledku krízy COVID-19 sa zmenili pracovné podmienky pre mnohých pracovníkov v Európe a vznikli nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;
O. keďže v dôsledku zdravotnej krízy COVID-19 a jej šírenia v celej Európe sa odhalil rozdiel v kapacite medzi systémami zdravotnej starostlivosti jednotlivých členských štátov a preukázalo sa, že v situácii, keď sa objaví neočakávané ohrozenie zdravia, sa niektoré členské štáty môžu spoliehať na to, že ich susedné krajiny majú dostatočne odolné systémy;
P. keďže rôzne prístupy k zberu a analýze údajov týkajúcich sa COVID-19 v EÚ sťažujú porovnávanie údajov v celej EÚ;
Q. keďže niektoré členské štáty výrazne trpia únikom mozgov, keďže vysokokvalifikovaný zdravotnícki pracovníci sa rozhodnú pracovať v členských štátoch s lepšou mzdou a lepšími podmienkami než v ich vlastnom štáte;
R. keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne použilo na osobné ochranné prostriedky, testovacie súpravy, ventilátory a niektoré lieky, hoci sa ukázalo, že tento mechanizmus je pomalší a menej efektívny, než bolo potrebné;
S. keďže v systéme rescEU sa vytvorili rezervy kľúčových zdrojov, ako sú rúška, ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa majú nasadiť tam, kde je to najviac potrebné;
T. keďže počas zdravotnej krízy COVID-19 sa zaviedli rôzne dohody ad hoc vrátane skupiny odborníkov Komisie a usmernení pre liečbu pacientov a vysielanie zdravotníckeho personálu do iných členských štátov;
U. keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od účinných farmaceutických látok (API) alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy iba v jednej továrni na svete; keďže zákazy vývozu uložené počas zdravotnej krízy COVID-19 poukázali na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje spoliehanie sa na takéto dodávateľské reťazce;
V. keďže pandémia COVID-19 preukázala zásadu jedného zdravia (t. j. vzájomná závislosť medzi zdravím ľudí, zdravím zvierat a zdravím našej planéty); keďže výskyt zoonotických chorôb, ktoré sa prenášajú zo zvierat na ľudí, sa zvyšuje v dôsledku zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia;
1. naliehavo žiada vytvorenie Európskej únie zdravia;
2. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto prácu a stanovovala spoločné parametre;
3. dôrazne sa zasadzuje za podporu účinných preventívnych a hygienických opatrení na prevenciu a kontrolu infekcií; domnieva sa, že určité kľúčové návyky vrátane hygienických postupov by sa mali rozvíjať od útleho veku, keď si ich deti najlepšie osvoja; podporuje vzdelávacie preventívne programy pre mládež týkajúce sa zdravia (neškodné správanie, zdravá výživa, šport atď.)
4. vyzýva Komisiu, aby na základe zistení záťažových testov navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pričom sa zachovajú právomoci členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti a zaručí sa bezpečnosť pacientov, dôstojné pracovné a zamestnanecké normy pre zdravotníckych pracovníkov a odolnosť Európy pri pandémiách a iných krízach v oblasti verejného zdravia;
5. vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky index zdravotnej starostlivosti s cieľom sledovať pokrok systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ;
6. vyzýva Komisiu, aby začlenila ukazovatele zdravotnej starostlivosti do európskeho semestra;
7. vyzýva Komisiu, aby prijala spoločný súbor determinantov zdravia s cieľom monitorovať nerovnosti v oblasti zdravia podľa veku, pohlavia, sociálno-ekonomického postavenia a zemepisnej polohy a aby stanovila metodiku auditu situácie v oblasti zdravia v členských štátoch s cieľom určiť a uprednostniť oblasti, ktoré potrebujú zlepšenie a zvýšené financovanie; domnieva sa, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť opatrení s cieľom znížiť nerovnosti v oblasti zdravia vyplývajúce z politík týkajúcich sa sociálnych, hospodárskych a environmentálnych rizikových faktorov;
8. vyzýva členské štáty, aby poskytovali komplexnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je dostupná na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom umožniť pacientom získavať väčšiu podporu v rámci ich vlastného miestneho alebo spoločenského prostredia;
9. vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia (EHRM), ktorý by reagoval na všetky typy zdravotných kríz (infekčné, chemické, environmentálne, biologické, potravinové a jadrové), posilnil operačnú koordináciu na úrovni EÚ a monitoroval vytvorenie a uvoľnenie strategickej rezervy liekov a zdravotníckeho vybavenia a zabezpečenie jej riadneho fungovania; zdôrazňuje, že EHRM by formalizoval pracovné metódy stanovené počas zdravotnej krízy COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, rozhodnutí o cezhraničných ohrozeniach zdravia[2] a mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany;
10. žiada, aby sa vytvorilo oddelenie pre riadenie zdravotných kríz, ktoré bude viesť EHRM, bude koordinované ECDC a vedené komisárom pre zdravie a komisárom pre krízové riadenie, spolu s EMA a so skupinou odborníkov; žiada, aby toto oddelenie predložilo núdzový plán pri pandémii na účely koordinovanej reakcie;
11. zdôrazňuje, že koordinácia medzi vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti je zásadná s cieľom zaručiť solidaritu v rámci Únie; zdôrazňuje, že by sa malo primerane pripraviť spoločné obstarávanie, koordinovaný prenos vybavenia, vytvárania rezervy a obeh výrobkov z krvi a orgánov, ako aj preprava pacientov v cezhraničnej starostlivosti;
12. žiada, aby sa vytvorila platforma digitálnej výmeny podobná portálu údajov o COVID-19, ktorá by mohla uľahčiť výmenu epidemiologických údajov, praktických odporúčaní zdravotníckym pracovníkom a nemocniciam založených na vedeckých poznatkoch a údajov o presnom stave mobilizovateľných kapacít a zásob zdravotníckych výrobkov;
13. žiada, aby sa posilnili rezervy v systéme rescEU, ktoré by mali zahŕňať vytváranie zásob a posilňovanie kapacít pohotovostných lekárskych tímov;
14. domnieva sa, že Únia by mala mať možnosť spoľahnúť sa na mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom európskeho zdravotníckeho zboru, ktorý bol vytvorený s cieľom umožniť rýchlu lekársku pomoc a odborné znalosti v oblasti verejného zdravia všetkým členským štátom;
15. podporuje mobilitu zdravotníckych pracovníkov v celej EÚ počas ich vzdelávania aj profesijnej kariéry prostredníctvom programu Erasmus+ a úlohu, ktorú takáto mobilita zohráva pri zlepšovaní vedomostí a odborných znalostí o ohrozeniach zdravia;
16. vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby zabezpečili rýchly, spravodlivý, rovný a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom na COVID-19, keď budú dostupné;
17. žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na obstarávanie očkovacích látok a liekov na COVID-19 a aby sa používalo bežnejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovný a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä pokiaľ ide o nové inovatívne antibiotiká, nové očkovacie látky a liečebné postupy a lieky na zriedkavé choroby;
18. vyzýva Komisiu, aby revidovala mechanizmus spoločného obstarávania podľa rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a navrhla nové nariadenie, ktorým by sa podporovalo jeho používanie pri nákupe očkovacích látok a liekov, s cieľom zaručiť účinnosť a transparentnosť procesu a zabezpečiť rovný a cenovo dostupný prístup k liekom, zdravotníckym pomôckam, ochrannému vybaveniu a iným relevantným zdravotníckym výrobkom; domnieva sa, že časť zdravotníckych výrobkov zakúpených v rámci postupu spoločného obstarávania EÚ by mohla tvoriť rezervu EÚ na nepredvídané náklady na zdravotnícke výrobky, ktorých je nedostatok;
19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte prehodnotili myšlienku transparentnosti stanovovania čistých cien a úhrad rôznych liekov prostredníctvom revízie smernice Rady 89/105/EHS[3], aby mali členské štáty pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré nie sú obstarávané spoločne, rovnaké postavenie;
20. vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali spoločnú pozíciu k návrhu HTA s cieľom podporiť spoluprácu pri hodnotení zdravotníckych technológií na úrovni Únie;
21. žiada, aby sa urýchlene vykonávalo značne oneskorené nariadenie o klinickom skúšaní[4] s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinických skúšaní a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie;
22. žiada o koordináciu a združovanie európskych multicentrických klinických skúšaní a podporuje opatrenia týkajúce sa výskumu a odbornej prípravy budúcich európskych univerzitných sietí;
23. vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia o liekoch na ojedinelé ochorenia[5], pediatrického nariadenia[6] a smernice 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch[7];
24. žiada, aby sa zaviedla rozsiahla farmaceutická stratégia EÚ na riešenie problémov vo farmaceutických dodávateľských reťazcoch v EÚ a vo svete, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na podporu výroby základných API a liekov v Európe a na zabezpečenie dodávok a cenovo dostupného prístupu za každých okolností; žiada, aby sa v každom členskom štáte zriadili povinné vnútroštátne zoznamy liekov a zdravotníckych pomôcok a aby sa informácie oznamovali Komisii a EMA s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné naplánovať a riešiť všetky prípadné nedostatky;
25. vyzýva členské štáty, aby podporovali a zabezpečovali prístup k službám v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv vrátane prístupu k antikoncepcii a práva na prístup k bezpečným službám umelého prerušenia tehotenstva; vyzýva členské štáty, aby zvážili prístup k antikoncepcii vrátane núdzovej antikoncepcie a pokiaľ je to právne možné aj k bezpečným službám umelého prerušenia tehotenstva ako k základným službám zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú v čase krízy zachovať;
26. žiada, aby sa zaviedla osobitná jednotná akcia zameraná na predchádzanie nedostatku zdravotníckeho vybavenia s cieľom umožniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a vypracovanie spoločných preventívnych opatrení;
27. žiada Komisiu, aby vydala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní[8] týkajúce sa udeľovania ponúk vo farmaceutickom sektore; žiada, aby sa tieto usmernenia zakladali na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT), a zdôrazňuje, že by sa mali zameriavať na zabezpečenie najlepšej hodnoty za peniaze, nie len na najlacnejšie výrobky, a malo by sa v nich zvážiť, aký prínos by takéto ponuky priniesli bezpečnosť dodávok do EÚ;
28. vyzýva Komisiu, aby navrhla revidovaný mandát pre ECDC s cieľom výrazne zvýšiť jeho rozpočet, počet zamestnancov a právomoci, čo by ECDC umožnilo rozšíriť svoje právomoci na chronické choroby, vypracovať povinné usmernenia pre členské štáty a koordinovať laboratórny výskum v čase zdravotných kríz;
29. žiada o posilnenie úlohy EMA pri monitorovaní a prevencii nedostatku liekov a reakcii naň a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinického skúšania EÚ počas krízy;
30. domnieva sa, že by sa malo preskúmať vytvorenie európskeho ekvivalentu k úradu USA Biomedical Advanced Research and Development Authority (úrad pre biomedicínsky pokročilý výskum a vývoj), ktorý by bol zodpovedný za obstarávanie a rozvoj protiopatrení proti bioterorizmu, chemickým, jadrovým a rádiologickým hrozbám, ako aj proti pandemickej chrípke a iným objavujúcim sa chorobám;
31. žiada, aby sa posilnila úloha EU-OSHA s cieľom zabezpečiť, aby neboli ohrození zdravotnícki pracovníci, a propagovať zdravé a bezpečné pracoviská v celej Únii;
32. zdôrazňuje, že očkovaním sa každoročne predíde asi 2,5 milióna úmrtí na celom svete a znižujú sa náklady na liečbu jednotlivých ochorení; domnieva sa, že by sa mal riešiť znepokojivý jav váhania pri očkovaní a dezinformácií o očkovaní, aby sa občania v EÚ upokojili;
33. žiada, aby sa usmernenie EÚ v oblasti zdravia posilnilo a aby bolo v niektorých prípadoch povinné; konštatuje, že niektoré príklady by mohli zahŕňať akčné plány EÚ týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie, a zdôrazňuje, že očkovanie by sa malo posilniť záväznými opatreniami, ako je očkovací preukaz EÚ pre obyvateľov EÚ; žiada najmä, aby boli usmernenia ECDC týkajúce zdravotnej krízy COVID-19 povinné, napríklad metódy zaznamenávania prípadov úmrtí a vyliečenia;
34. žiada vytvorenie komunikačného portálu pre verejnosť, ktorý by Únii umožnil uverejňovať overené informácie, zasielať obyvateľom EÚ varovania a bojovať proti dezinformáciám; zdôrazňuje, že portál by mohol zahŕňať širokú škálu informačných a prevenčných kampaní a vzdelávacích programov pre mládež; poznamenáva, že takýto portál by sa mohol využiť aj na podporu komplexného rozsahu imunizácie na úrovni EÚ v spolupráci s ECDC;
35. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru údajov o zdraví, ktorý bude úplne v súlade s európskym rámcom ochrany údajov, s cieľom zlepšiť štandardizáciu, spoločné využívanie údajov a prijímanie a podporu medzinárodných noriem týkajúcich sa údajov o zdraví; domnieva sa, že tento európsky priestor údajov o zdraví by predstavoval zásadný krok k priamej podpore pacientov a ich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom by sa zabezpečilo, aby ľudia mali kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, uľahčoval by sa výskum a podporoval sa rozvoj diagnostiky, liekov a služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že čím viac sa Únia spolieha na spoločne využívané údaje s cieľom zlepšiť európsku zdravotnú starostlivosť, tým viac EÚ zvýši svoju nezávislosť od veľkých technologických spoločností a tým viac zlepší svoje schopnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a tak zaručí bezpečnosť údajov a zabráni narušeniam bezpečnosti, ktorými by sa odhalili osobné údaje pacientov;
36. podporuje inováciu v oblasti digitalizácie, pretože by to prinieslo hmatateľné výhody pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov a poskytlo by to nákladovo efektívnu vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť, pričom by sa zároveň znížili nerovnosti; zdôrazňuje, že by sa mohli podniknúť dôležité kroky, pokiaľ ide o digitálne zručnosti, a to pokiaľ ide o zdravotníckych pracovníkov, ako aj o pacientov, najmä vo vidieckych a v riedko osídlených oblastiach;
37. požaduje posilnenie elektronického zdravotníctva a mobilného zdravotníctva, ako aj využívanie telemedicíny a monitorovanie pacientov na diaľku, najmä v časoch sanitárnych kríz;
38. je pevne presvedčený o zásade jedného zdravia, v ktorom sa spája zdravie ľudí, zdravie zvierat a ochrana životného prostredia; domnieva sa, že pri ochrane ľudí pred objavujúcimi sa patogénmi sú rozhodujúce opatrenia proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam potravinárskej výroby;
39. zaväzuje sa naďalej riešiť rizikové faktory pre zdravie, ako je konzumácia tabaku, požívanie alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, expozícia nebezpečným chemikáliám a nerovnosti v oblasti zdravia s cieľom zlepšiť zdravotné výsledky;
40. žiada, aby sa európske referenčné siete (ERN) rozšírili o prenosné (ako je ERN v oblasti riadenia zdravotných kríz) a neprenosné ochorenia;
41. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre „odolnú Európu“, ktorá bude pozostávať z mapy hodnotenia rizík a možností riešenia zásad správneho riadenia, investícií do systémov zdravotnej starostlivosti a reakcie na pandémiu na úrovni EÚ vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ;
42. požaduje koordinovaný, kolaboratívny a otvorený prístup v oblasti výskumu s významnejšou úlohou Komisie pri koordinácii výskumu v oblasti zdravia s cieľom zabrániť duplicite a viesť výskum v oblastiach, ako sú požadované lieky, očkovacie látky, zdravotnícke pomôcky a vybavenie;
43. vyzýva Komisiu, aby pristúpila k systematickému posudzovaniu vplyvu všetkých politík EÚ na zdravie založenom na medziodvetvových ukazovateľoch s cieľom vyhodnotiť ich vplyv na zlepšenie zdravia a blaha ľudí v EÚ v rámci prístupu, ktorý sa zameriava na zdravie vo všetkých politikách;
44. domnieva sa, že by s mala posilniť spolupráca s tretími krajinami výmenou informácií a najlepších postupov, pokiaľ ide o pripravenosť zdravotníckych systémov a ich schopnosť reagovať na núdzové situácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili silné a efektívne partnerstvo medzi Úniou a Afrikou a aby v rámci stratégie EÚ pre Afriku uprednostnili spoľahlivejšie systémy zdravotnej starostlivosti, univerzálny prístup k službám zdravotnej starostlivosti a globálny výskum a vývoj v oblasti zdravia (JOIN(2020)0004);
45. s potešením víta exponenciálne zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health;
46. domnieva sa, že ochrana zdravia zraniteľných skupín obyvateľstva pred ochoreniami súvisiacimi so životným prostredím je nevyhnutnou investíciou na zabezpečenie primeraného ľudského a hospodárskeho rozvoja;
47. vyzýva Komisiu, aby navrhla nový strategický rámec pre zdravie a bezpečnosť na roky 2021 – 2027, aktualizovala právne predpisy o práve odpojiť sa, navrhla novú smernicu o muskuloskeletálnych poruchách súvisiacich s prácou a novú smernicu o duševnom zdraví na pracovisku, v ktorej sa úzkosť, depresia a vyhorenie budú uznávať ako choroby z povolania;
48. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zahrnutie látok, ktoré sú toxické pre reprodukciu, do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES o karcinogénoch a mutagénoch pri práci[9] s cieľom zosúladiť ju so spôsobom, akým sa látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukcia upravujú v iných právnych predpisoch EÚ o chemických látkach (napr. REACH[10] alebo iných nariadeniach o biocídoch, pesticídoch a kozmetike);
49. domnieva sa, že skúsenosti získané z pandémie COVID-19 by sa mali riešiť ako súčasť Konferencie o budúcnosti Európy, na ktorej by sa mohli predložiť jasné návrhy, ako posilniť politiku EÚ v oblasti zdravia;
50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii;
- [1] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
- [2] Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.
- [3] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8.
- [4] Ú. v. EÚ L 158, 27.05.2014, s. 1.
- [5] Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1.
- [6] Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 1.
- [7] Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 67.
- [8] Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
- [9] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50.
- [10] Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.