NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19

6.7.2020 - (2020/2691(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Petra De Sutter
v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0216/2020

B9-0220/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19

(2020/2691(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

– so zreteľom na články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 168,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 35,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[1],

– so zreteľom na  manifest Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19[2],

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pandémia COVID-19 preukázala vzájomnú previazanosť medzi ľudským zdravím, zdravím našej planéty a našimi zraniteľnými miestami; keďže výskyt zoonóz prenášaných zo zvierat na človeka sa zhoršuje antropogénnou zmenou klímy, ničením biodiverzity a zhoršovaním stavu životného prostredia;

B. keďže v manifeste WHO pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19 sa uvádza šesť návodov na zdravé a ekologické oživenie:

a. ochrana a zachovanie zdroja ľudského zdravia: prírody

b. investovanie do základných služieb, od vody a hygieny po čistú energiu v zariadeniach zdravotnej starostlivosti;

c. zabezpečenie rýchlej a zdravej transformácie energetiky;

d. podpora zdravých a udržateľných potravinových systémov;

e. budovanie zdravých a obývateľných miest;

f. ukončenie používania peňazí daňovníkov na financovanie znečistenia;

C. keďže toto uznesenie sa zameriava na užší rozsah pôsobnosti politík v oblasti verejného zdravia podľa článkov 168 a 114 ZFEÚ;

D. keďže pandémia COVID-19 poukázala na to, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na riešenie núdzových zdravotných situácií, ako je rozšírenie novej infekčnej choroby, ktorá zo svojej podstaty nepozná hranice;

E. keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každá osoba má bez akejkoľvek diskriminácie právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti; keďže všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť je jedným z cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali splniť do roku 2030;

F. keďže Európska únia má významnú právomoc v oblasti verejného zdravia, ale za systémy zdravotnej starostlivosti naďalej zostávajú zodpovedné členské štáty pri minimálnej spolupráci na úrovni EÚ;

G. keďže v článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“, a keďže Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že EÚ môže plniť ciele v oblasti verejného zdravia opatreniami vnútorného trhu;

H. keďže dôvera verejnosti v EÚ bude závisieť od ochoty a schopnosti Komisie, agentúr EÚ a členských štátov spolupracovať v otázkach zdravia;

I. keďže EÚ v súčasnosti reguluje produkty, ktoré majú vplyv na zdravie a zdravotné výsledky, vrátane tabaku, alkoholu, potravín a chemických látok, ako aj liekov a zdravotníckych pomôcok;

J. keďže existujú právne predpisy a politika EÚ v oblasti klinického skúšania a koordinácie systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[3]; keďže prebiehajú diskusie o návrhu týkajúcom sa hodnotenia zdravotníckych technológií;

K. keďže výskum v oblasti zdravia je financovaný z iniciatívy Horizont 2020 a nadchádzajúceho programu Horizont Európa, programu v oblasti zdravia a z nadchádzajúceho programu EU4Health, ako aj z iných fondov EÚ;

L. keďže Európska agentúra pre lieky (EMA), Európska chemická agentúra a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín sú výkonné agentúry s dôležitými funkciami v oblasti verejného zdravia;

M. keďže aktuálna kríza v oblasti zdravia ukázala hranice existujúcej infraštruktúry v oblasti reakcie na núdzovú situáciu vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia[4] a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

N. keďže zdravotnícki pracovníci boli vystavení neprijateľne vysokému riziku a v niektorých prípadoch boli nútení prijímať rozhodnutia o tom, komu sa môže a nemôže poskytnúť zdravotná starostlivosť;

O. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

P. keďže zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 a šírenie tohto ochorenia v rámci Európy odhalili rozdiely v kapacite medzi systémami zdravotnej starostlivosti členských štátov a ukázali, že členské štáty sú závislé od susedných krajín s dostatočne odolnými systémami;

Q. keďže cezhraničná spolupráca je nevyhnutná, najmä v časoch krízy v oblasti zdravia;

R. keďže pri chýbajúcej koordinácii na európskej úrovni by medzinárodné hromadenie zásob mohlo viesť k nerovnováhe na trhu a zhoršiť nedostatok základných liekov, očkovacích látok a osobných ochranných prostriedkov v rámci globálnych dodávateľských reťazcov;

S. keďže opatrenia, ktoré EÚ a členské štáty prijali v časoch krízy, musia rešpektovať práva osôb so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

T. keďže rôzne prístupy k zberu údajov o pandémii COVID-19 v EÚ sťažili porovnávanie údajov na úrovni EÚ;

U. keďže niektoré členské štáty výrazne trpia v dôsledku úniku mozgov, pretože kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú pracovať v členských štátoch, kde sú mzdy a podmienky lepšie než v ich vlastných krajinách;

V. keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne používalo v prípade osobných ochranných prostriedkov, testovacích súprav, ventilátorov a určitých liekov, hoci sa ukázalo, že tento mechanizmus je pomalší a menej účinný, než je potrebné;

W. keďže rezerva v systéme rescEU vytvorila zásoby kľúčových zdrojov, ako sú rúška, ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa nasadia tam, kde to bude najviac potrebné;

X. keďže počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zaviedli viaceré ad hoc opatrenia vrátane skupiny odborníkov Komisie, usmernení týkajúcich sa liečby pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;

Y. keďže strata európskej suverenity a nezávislosti v sektore zdravotníctva súvisí s premiestnením výroby; keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od účinných farmaceutických látok alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy len v jednom závode na celosvetovej úrovni; keďže zákazy vývozu, ktoré boli uvalené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, zdôraznili nebezpečenstvo spoliehania sa na tieto dodávateľské reťazce;

Z. keďže členské štáty počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 do veľkej miery prehliadali dôsledky vypuknutia nákazy na duševné zdravie;

AA. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a iné zdravotné výzvy v rámci EÚ neznamenajú, že EÚ môže ignorovať svoju zodpovednosť v oblasti zdravia voči ľudom v núdzi, ktorí sú na jej území alebo za jej hranicami;

1. domnieva sa, že nastal čas na posilnenie právomocí EÚ v oblasti verejného zdravia; zdôrazňuje, že posilnenie spolupráce EÚ v oblasti zdravia by sa nemalo obmedzovať na lepšiu pripravenosť na krízy; zdôrazňuje, že treba, aby sa zdravotné politiky zameriavali na verejný záujem;

2. vyzýva Komisiu, aby podporovala prístup „zdravie vo všetkých politikách“, ktorý zohľadňuje vplyv verejnej politiky na systémy zdravotnej starostlivosti, zdravotné faktory, nerovnosti a blahobyt a ktorý sa usiluje horizontálne začleniť zdravotné hľadiská do všetkých príslušných politík, ako sú poľnohospodárstvo, obchod, životné prostredie, klíma, doprava a výskum;

3. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt ochorenia COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto činnosť a vytvorila spoločné parametre;

4. vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť na základe výsledkov záťažových testov, pričom by sa zachovala právomoc členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti, avšak pri zaistení bezpečnosti pacientov, dôstojných pracovných a zamestnaneckých noriem v prípade zdravotníckych pracovníkov, ako aj odolnosti Európy voči pandémiám a iným krízam v oblasti verejného zdravia;

5. vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky index zdravotnej starostlivosti na sledovanie pokroku systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ;

6. vyzýva Komisiu, aby ukazovatele zdravotnej starostlivosti začlenila do rámca európskeho semestra;

7. domnieva sa, že na posilnenie pripravenosti na krízy sú nevyhnuté kvalitnejšie systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ; je presvedčený, že si to vyžaduje viac investícií do systémov verejnej zdravotnej starostlivosti a do zlepšenia pracovných podmienok a odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov;

8. vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, ktorý by formalizoval pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany; vyzýva na vytvorenie oddelenia pre riadenie krízy v oblasti zdravia, aby riadilo európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, pričom by ho koordinovalo ECDC a viedli komisár pre zdravie a komisár pre krízové riadenie spolu s agentúrou EMA a skupinou odborníkov; žiada, aby toto oddelenie malo pripravený núdzový plán pre prípad pandémie s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu;

9. vyzýva na posilnenie rezervy v systéme rescEU vrátane kapacity vytvárania zásob a kapacity tímov urgentnej zdravotnej starostlivosti; požaduje vytvorenie databáz, ktoré by zhrnuli všetky potrebné informácie o zásobách liekov, dostupných lôžkach intenzívnej starostlivosti a zdravotníckych pomôckach v členských štátoch; vyzýva členské štáty a pohraničné regióny, aby prehĺbili cezhraničnú spoluprácu v oblasti zdravotnej starostlivosti, odstránili administratívne prekážky a podporili medzinemocničné dohody;

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť prevádzky systému rescEU a kritérií na rozdeľovanie zásob; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne iniciatívy týkajúce sa vytvárania zásob boli primerané potrebám a neviedli k neželaným dôsledkom v členských štátoch;

11. domnieva sa, že Únia by mala mať možnosť spoľahnúť sa na mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom európskeho zdravotníckeho zboru vytvoreného na poskytovanie rýchlej lekárskej pomoci a odborných znalostí v oblasti verejného zdravia vo všetkých členských štátoch;

12. vyzýva EÚ, aby vypracovala osobitné plány, ktoré zahrnie do spolupráce s členskými štátmi, s cieľom zachovať chronicky chorým pacientom a osobám so zdravotným postihnutím prístup k liečbe a starostlivosti v EÚ v čase pandémie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rovnakému prístupu k zdravotnej starostlivosti a zabezpečeniu toho, aby komunitné služby starostlivosti a podpory, ktoré každodenne potrebujú osoby so zdravotným postihnutím, boli financované a primerane vybavené a zaistené personálom;

13. vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby všetkým osobám zabezpečili rýchly, spravodlivý, rovnaký a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom proti ochoreniu COVID-19 hneď, ako budú k dispozícii;

14. pripomína strategický význam a hodnotu investícií do siete výrobcov a dodávateľov so sídlom v Európe výmenou za povinné záväzky týkajúce sa otázok ako transparentnosť, vysledovateľnosť, prístupnosť a cenová dostupnosť výroby a distribúcie v celom dodávateľskom reťazci s cieľom zabezpečiť, aby lieky boli rovnako dostupné vo všetkých regiónoch za spravodlivú cenu;

15. trvá na tom, že všetok verejne financovaný výskum musí zostať verejne prístupný; vyzýva Komisiu a farmaceutické spoločnosti na zavedenie úplnej transparentnosti výsledkov verejne financovaného výskumu a vývoja, aby podmienky udeľovania patentov a licencií zabezpečili návratnosť investícií v oblasti verejného zdravia a aby odrážali štruktúru financovania výskumu a vývoja;

16. vyzýva EÚ a členské štáty, aby oficiálne podporili spoločný technologický fond pre COVID-19 (COVID-19 Technology Access Pool, C-TAP) a verejné financovanie podmienili účasťou vo fonde, čo umožní maximálne sa podeliť o poznatky, duševné vlastníctvo a údaje týkajúce sa zdravotníckych technológií súvisiacich s ochorením COVID-19 v prospech všetkých krajín a občanov;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých súčasných a budúcich výziev na financovanie a investície začlenili kolektívne záruky v prospech verejnosti, ako je transparentnosť, pokiaľ ide o verejné príspevky, prístupnosť a ustanovenia o cenovej dostupnosti a nevýhradné licencie na využívanie konečných produktov;

18. naliehavo vyzýva členské štáty, aby v prípade liekov na záchranu života zaviedli povinné licencie, pokiaľ sa tretie krajiny nepodelia o očkovaciu látku a/alebo liečbu či príslušné znalosti;

19. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv stimulov v oblasti duševného vlastníctva na biomedicínske inovácie vo všeobecnosti a aby preskúmala vierohodné a účinné alternatívy výlučnej ochrany na účely financovania medicínskeho výskumu a vývoja, napríklad viaceré nástroje založené na mechanizmoch oddelenia nákladov a cien;

20. žiada, aby sa dodatočné finančné prostriedky pre programy Horizont 2020 a Horizont Európa osobitne vyčlenili na klinické skúšanie a nové lieky s výraznou spoločenskou hodnotou, pričom by ich výsledky boli verejne prístupné;

21. žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na nákup očkovacích látok a liekov proti ochoreniu COVID-19 a aby sa využívalo systematickejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových očkovacích látok a liečebných liekov a liekov na zriedkavé choroby;

22. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala mechanizmus spoločného obstarávania podľa rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a aby zvážila navrhnutie nového nariadenia s cieľom zabezpečiť, že spoločné verejné obstarávanie EÚ bude v prípade zdravotnej krízy rýchlejšie a účinnejšie, a zaistiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom spôsobom liečby;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili nový návrh na revíziu smernice 89/105/EHS[5] o transparentnosti cien, zaručili transparentnosť nákladov na výskum a vývoj a členským štátom vytvorili rovnakú pozíciu pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré sa neobstarávajú spoločne;

24. požaduje urýchlené vykonávanie dlho odkladaného nariadenia o klinickom skúšaní[6] s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie;

25. žiada vypracovanie farmaceutickej stratégie pre Európu na riešenie problémov farmaceutických dodávateľských reťazcov v EÚ a na celom svete, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na podporu výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v EÚ, aby sa zabezpečila ponuka a cenovo dostupný prístup za každých okolností bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí; domnieva sa, že farmaceutická stratégia pre Európu by nemala mať vplyv na opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí;

26. vyzýva EÚ, aby vytvorila verejné a nezávislé dodávateľské reťazce a laboratóriá schopné vyprodukovať aspoň 20 % aktívnych farmaceutických látok a základných liekov s cieľom zaistiť verejnú bezpečnostnú sieť na trhu EÚ s liekmi; domnieva sa, že by to EÚ malo pomôcť zvýšiť odolnosť a zlepšiť ochranu občanov pred nedostatkom liekov a zložitým vyjednávaním farmaceutického priemyslu; žiada, aby sa v každom členskom štáte zaviedli povinné vnútroštátne zoznamy liekov a zdravotníckych pomôcok a Komisii a agentúre EMA sa poskytli informácie s cieľom zabezpečiť, aby sa akýkoľvek nedostatok mohol predvídať a riešiť;

27. vyzýva Komisiu, aby zmenila farmaceutické právne predpisy s cieľom umožniť výnimky týkajúce sa údajov a výhradného práva na trhu, ak existuje potreba v oblasti verejného zdravia a bola vydaná povinná alebo vládna licencia;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju prácu na zodpovednosti držiteľov povolení na uvedenie na trh v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa nepretržitých dodávok stanovenými v článku 81 smernice 2001/83/ES; vyzýva Komisiu, aby objasnila povinnosti v platných usmerneniach a podporovala zvýšenú hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok očkovacích látok a základných liekov;

29. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv paralelného obchodu na nedostatok liekov v členských štátoch vrátane zmierňovania nedostatkov a aby primerane riešila tieto problémy vrátane prípadného nezákonného využívania systémov kvót dodávok zavedením právnych predpisov zakazujúcich súbežný vývoz, konkrétne prijatím potrebných opatrení, ktorými sa zabezpečí, že lieky sa dostanú včas k všetkým pacientom v EÚ;

30. žiada revíziu nariadenia (ES) č. 141/2000[7] o liekoch na ojedinelé ochorenia s cieľom presunúť dôkazné bremeno stanovené v doložke o desaťročnom výhradnom práve na trhu tak, aby držiteľ povolenia na uvedenie na trh musel preukázať, že liek nie je dostatočne ziskový na pokrytie nákladov na výskum a vývoj;

31. vyzýva Komisiu, aby vypracovala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní[8], pokiaľ ide o pridelenie ponúk vo farmaceutickom odvetví; žiada, aby sa tieto usmernenia zakladali na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT), čo by verejnému obstarávateľovi umožnilo zohľadniť kritériá, ktoré odrážajú kvalitatívne, technické a udržateľné aspekty predkladania ponúk, ako aj cenu;

32. vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom výrazne zvýšiť rozpočet, počet zamestnancov a právomoci, čo mu umožní neustále zabezpečovať ochranu verejného zdravia na svetovej úrovni, a to aj počas epidémií;

33. požaduje silnejšiu úlohu agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinického skúšania Únie v čase krízy;

34. žiada, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci neboli vystavení riziku;

35. žiada, aby sa v niektorých prípadoch posilnili a stali povinnými usmernenia EÚ týkajúce sa zdravia, napríklad čo sa týka akčných plánov EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a očkovania, ktoré by sa mali posilniť záväznými opatreniami, aby sa používanie antimikrobiálnych látok u ľudí obmedzilo na prísne nevyhnutné minimum, ako aj zavedením očkovacej karty EÚ pre občanov; žiada, aby usmernenia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v súvislosti so zdravotnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 boli povinné, ako sú napríklad metódy na zaznamenávanie úmrtí a uzdravení;

36. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru pre zber údajov o zdraví, ktorý bude slúžiť potrebám pacientov a zdravotníckych pracovníkov a bude plne rešpektovať európsky rámec ochrany údajov, s cieľom zlepšiť štandardizáciu, výmenu údajov a prijatie a presadzovanie medzinárodných noriem v oblasti zdravotných údajov; zdôrazňuje, že digitálne zdravie by malo prispievať k lepšiemu zdravotnému stavu všetkých ľudí a nemalo by zvyšovať nerovnosti;

37. zdôrazňuje, že na obmedzenie rizika budúcich epidémií je potrebné nielen včasné odhaľovanie a kontrola ohnísk chorôb, ale aj znižovanie rizika pri zdroji;

38. je pevne presvedčený o prístupe „jedno zdravie“, ktorý spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a ochranu životného prostredia; domnieva sa, že boj proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam výroby potravín má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudského zdravia;

39. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyzvali medzivládnu vedecko-politickú platformu pre biodiverzitu a ekosystémové služby, aby začala dôkladné vedecké preskúmanie súvislosti medzi pandémiami, ako sú COVID-19, prasacia chrípka, MERS a SARS, spôsobenými patogénmi prenášanými zo zvierat na ľudí, a degradáciou biodiverzity, odlesňovaním a inými zmenami v využívaní pôdy s cieľom informovať tvorcov politík o stratégiách v oblasti biodiverzity, ktoré minimalizujú riziko takýchto zoonóz;

40. zdôrazňuje potrebu uprednostniť prevenciu, ktorá je prospešná zdraviu občanov aj národným rozpočtom na zdravotníctvo;

41. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na riešenie zdravotných faktorov, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, vystavenie nebezpečným chemickým látkam a nerovnosti v oblasti zdravia, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia;

42. žiada, aby sa európske referenčné siete rozšírili o infekčné choroby a zoonózy;

43. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na európskej úrovni vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ;

44. požaduje, aby sa v oblasti výskumu uplatňoval koordinovaný prístup založený na spolupráci a otvorenosti spolu s posilnenou úlohou Komisie pri koordinácii zdravotného výskumu s cieľom zabrániť duplicite a zamerať výskum na výsledky vrátane potrebných liekov, očkovacích látok, zdravotníckych pomôcok a zariadení;

45. vyzýva na vytvorenie Európskej rady pre výskum s cieľom vypracovať a vykonávať plán výskumu v oblasti zdravia a prepojiť novo získané poznatky s celoeurópskou politikou v oblasti zdravia;

46. s potešením víta zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health;

47. vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšiu aktualizáciu strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti vrátane právnych predpisov o práve na odpojenie, novej smernice o poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacom s prácou a novej smernice o duševnom zdraví na pracovisku s cieľom uznať úzkosť, depresiu a syndróm vyhorenia ako choroby z povolania;

48. žiada zavedenie akčného plánu EÚ v oblasti duševného zdravia na roky 2021 – 2027 venujúceho rovnakú pozornosť biomedicíne a psychosociálnym faktorom zlého duševného zdravia; 

49. vyzýva EÚ, aby v plnej miere spolupracovala s WHO a inými medzinárodnými orgánmi s cieľom bojovať proti infekčným chorobám, dosiahnuť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a posilniť globálne zdravotné systémy;

50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
• [2] https://www.who.int/docs/default-source/climate-change/who-manifesto-for-a-healthy-and-green-post-covid-recovery.pdf?sfvrsn=f32ecfa7_6
• [3] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
• [4] Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.
   
• [5] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8.
• [6] Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1.
   
• [7] Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1.
• [8] Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.