Postup : 2020/2691(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0220/2020

Predkladané texty :

B9-0220/2020

Rozpravy :

PV 08/07/2020 - 21
CRE 08/07/2020 - 21

Hlasovanie :

Prijaté texty :


<Date>{06/07/2020}6.7.2020</Date>
<NoDocSe>B9-0220/2020</NoDocSe>
PDF 173kWORD 57k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19</Titre>

<DocRef>(2020/2691(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Petra De Sutter</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0216/2020

B9-0220/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19

(2020/2691(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

 so zreteľom na články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 168,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 35,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[1],

 so zreteľom na  manifest Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19[2],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pandémia COVID-19 preukázala vzájomnú previazanosť medzi ľudským zdravím, zdravím našej planéty a našimi zraniteľnými miestami; keďže výskyt zoonóz prenášaných zo zvierat na človeka sa zhoršuje antropogénnou zmenou klímy, ničením biodiverzity a zhoršovaním stavu životného prostredia;

B. keďže v manifeste WHO pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19 sa uvádza šesť návodov na zdravé a ekologické oživenie:

a. ochrana a zachovanie zdroja ľudského zdravia: prírody

b. investovanie do základných služieb, od vody a hygieny po čistú energiu v zariadeniach zdravotnej starostlivosti;

c. zabezpečenie rýchlej a zdravej transformácie energetiky;

d. podpora zdravých a udržateľných potravinových systémov;

e. budovanie zdravých a obývateľných miest;

f. ukončenie používania peňazí daňovníkov na financovanie znečistenia;

C. keďže toto uznesenie sa zameriava na užší rozsah pôsobnosti politík v oblasti verejného zdravia podľa článkov 168 a 114 ZFEÚ;

D. keďže pandémia COVID-19 poukázala na to, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na riešenie núdzových zdravotných situácií, ako je rozšírenie novej infekčnej choroby, ktorá zo svojej podstaty nepozná hranice;

E. keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každá osoba má bez akejkoľvek diskriminácie právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti; keďže všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť je jedným z cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali splniť do roku 2030;

F. keďže Európska únia má významnú právomoc v oblasti verejného zdravia, ale za systémy zdravotnej starostlivosti naďalej zostávajú zodpovedné členské štáty pri minimálnej spolupráci na úrovni EÚ;

G. keďže v článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“, a keďže Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že EÚ môže plniť ciele v oblasti verejného zdravia opatreniami vnútorného trhu;

H. keďže dôvera verejnosti v EÚ bude závisieť od ochoty a schopnosti Komisie, agentúr EÚ a členských štátov spolupracovať v otázkach zdravia;

I. keďže EÚ v súčasnosti reguluje produkty, ktoré majú vplyv na zdravie a zdravotné výsledky, vrátane tabaku, alkoholu, potravín a chemických látok, ako aj liekov a zdravotníckych pomôcok;

J. keďže existujú právne predpisy a politika EÚ v oblasti klinického skúšania a koordinácie systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[3]; keďže prebiehajú diskusie o návrhu týkajúcom sa hodnotenia zdravotníckych technológií;

K. keďže výskum v oblasti zdravia je financovaný z iniciatívy Horizont 2020 a nadchádzajúceho programu Horizont Európa, programu v oblasti zdravia a z nadchádzajúceho programu EU4Health, ako aj z iných fondov EÚ;

L. keďže Európska agentúra pre lieky (EMA), Európska chemická agentúra a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín sú výkonné agentúry s dôležitými funkciami v oblasti verejného zdravia;

M. keďže aktuálna kríza v oblasti zdravia ukázala hranice existujúcej infraštruktúry v oblasti reakcie na núdzovú situáciu vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia[4] a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

N. keďže zdravotnícki pracovníci boli vystavení neprijateľne vysokému riziku a v niektorých prípadoch boli nútení prijímať rozhodnutia o tom, komu sa môže a nemôže poskytnúť zdravotná starostlivosť;

O. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

P. keďže zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 a šírenie tohto ochorenia v rámci Európy odhalili rozdiely v kapacite medzi systémami zdravotnej starostlivosti členských štátov a ukázali, že členské štáty sú závislé od susedných krajín s dostatočne odolnými systémami;

Q. keďže cezhraničná spolupráca je nevyhnutná, najmä v časoch krízy v oblasti zdravia;

R. keďže pri chýbajúcej koordinácii na európskej úrovni by medzinárodné hromadenie zásob mohlo viesť k nerovnováhe na trhu a zhoršiť nedostatok základných liekov, očkovacích látok a osobných ochranných prostriedkov v rámci globálnych dodávateľských reťazcov;

S. keďže opatrenia, ktoré EÚ a členské štáty prijali v časoch krízy, musia rešpektovať práva osôb so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

T. keďže rôzne prístupy k zberu údajov o pandémii COVID-19 v EÚ sťažili porovnávanie údajov na úrovni EÚ;

U. keďže niektoré členské štáty výrazne trpia v dôsledku úniku mozgov, pretože kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú pracovať v členských štátoch, kde sú mzdy a podmienky lepšie než v ich vlastných krajinách;

V. keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne používalo v prípade osobných ochranných prostriedkov, testovacích súprav, ventilátorov a určitých liekov, hoci sa ukázalo, že tento mechanizmus je pomalší a menej účinný, než je potrebné;

W. keďže rezerva v systéme rescEU vytvorila zásoby kľúčových zdrojov, ako sú rúška, ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa nasadia tam, kde to bude najviac potrebné;

X. keďže počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zaviedli viaceré ad hoc opatrenia vrátane skupiny odborníkov Komisie, usmernení týkajúcich sa liečby pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;

Y. keďže strata európskej suverenity a nezávislosti v sektore zdravotníctva súvisí s premiestnením výroby; keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od účinných farmaceutických látok alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy len v jednom závode na celosvetovej úrovni; keďže zákazy vývozu, ktoré boli uvalené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, zdôraznili nebezpečenstvo spoliehania sa na tieto dodávateľské reťazce;

Z. keďže členské štáty počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 do veľkej miery prehliadali dôsledky vypuknutia nákazy na duševné zdravie;

AA. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a iné zdravotné výzvy v rámci EÚ neznamenajú, že EÚ môže ignorovať svoju zodpovednosť v oblasti zdravia voči ľudom v núdzi, ktorí sú na jej území alebo za jej hranicami;

1. domnieva sa, že nastal čas na posilnenie právomocí EÚ v oblasti verejného zdravia; zdôrazňuje, že posilnenie spolupráce EÚ v oblasti zdravia by sa nemalo obmedzovať na lepšiu pripravenosť na krízy; zdôrazňuje, že treba, aby sa zdravotné politiky zameriavali na verejný záujem;

2. vyzýva Komisiu, aby podporovala prístup „zdravie vo všetkých politikách“, ktorý zohľadňuje vplyv verejnej politiky na systémy zdravotnej starostlivosti, zdravotné faktory, nerovnosti a blahobyt a ktorý sa usiluje horizontálne začleniť zdravotné hľadiská do všetkých príslušných politík, ako sú poľnohospodárstvo, obchod, životné prostredie, klíma, doprava a výskum;

3. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt ochorenia COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto činnosť a vytvorila spoločné parametre;

4. vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť na základe výsledkov záťažových testov, pričom by sa zachovala právomoc členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti, avšak pri zaistení bezpečnosti pacientov, dôstojných pracovných a zamestnaneckých noriem v prípade zdravotníckych pracovníkov, ako aj odolnosti Európy voči pandémiám a iným krízam v oblasti verejného zdravia;

5. vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky index zdravotnej starostlivosti na sledovanie pokroku systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ;

6. vyzýva Komisiu, aby ukazovatele zdravotnej starostlivosti začlenila do rámca európskeho semestra;

7. domnieva sa, že na posilnenie pripravenosti na krízy sú nevyhnuté kvalitnejšie systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ; je presvedčený, že si to vyžaduje viac investícií do systémov verejnej zdravotnej starostlivosti a do zlepšenia pracovných podmienok a odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov;

8. vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, ktorý by formalizoval pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany; vyzýva na vytvorenie oddelenia pre riadenie krízy v oblasti zdravia, aby riadilo európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, pričom by ho koordinovalo ECDC a viedli komisár pre zdravie a komisár pre krízové riadenie spolu s agentúrou EMA a skupinou odborníkov; žiada, aby toto oddelenie malo pripravený núdzový plán pre prípad pandémie s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu;

9. vyzýva na posilnenie rezervy v systéme rescEU vrátane kapacity vytvárania zásob a kapacity tímov urgentnej zdravotnej starostlivosti; požaduje vytvorenie databáz, ktoré by zhrnuli všetky potrebné informácie o zásobách liekov, dostupných lôžkach intenzívnej starostlivosti a zdravotníckych pomôckach v členských štátoch; vyzýva členské štáty a pohraničné regióny, aby prehĺbili cezhraničnú spoluprácu v oblasti zdravotnej starostlivosti, odstránili administratívne prekážky a podporili medzinemocničné dohody;

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť prevádzky systému rescEU a kritérií na rozdeľovanie zásob; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne iniciatívy týkajúce sa vytvárania zásob boli primerané potrebám a neviedli k neželaným dôsledkom v členských štátoch;

11. domnieva sa, že Únia by mala mať možnosť spoľahnúť sa na mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom európskeho zdravotníckeho zboru vytvoreného na poskytovanie rýchlej lekárskej pomoci a odborných znalostí v oblasti verejného zdravia vo všetkých členských štátoch;

12. vyzýva EÚ, aby vypracovala osobitné plány, ktoré zahrnie do spolupráce s členskými štátmi, s cieľom zachovať chronicky chorým pacientom a osobám so zdravotným postihnutím prístup k liečbe a starostlivosti v EÚ v čase pandémie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rovnakému prístupu k zdravotnej starostlivosti a zabezpečeniu toho, aby komunitné služby starostlivosti a podpory, ktoré každodenne potrebujú osoby so zdravotným postihnutím, boli financované a primerane vybavené a zaistené personálom;

13. vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby všetkým osobám zabezpečili rýchly, spravodlivý, rovnaký a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom proti ochoreniu COVID-19 hneď, ako budú k dispozícii;

14. pripomína strategický význam a hodnotu investícií do siete výrobcov a dodávateľov so sídlom v Európe výmenou za povinné záväzky týkajúce sa otázok ako transparentnosť, vysledovateľnosť, prístupnosť a cenová dostupnosť výroby a distribúcie v celom dodávateľskom reťazci s cieľom zabezpečiť, aby lieky boli rovnako dostupné vo všetkých regiónoch za spravodlivú cenu;

15. trvá na tom, že všetok verejne financovaný výskum musí zostať verejne prístupný; vyzýva Komisiu a farmaceutické spoločnosti na zavedenie úplnej transparentnosti výsledkov verejne financovaného výskumu a vývoja, aby podmienky udeľovania patentov a licencií zabezpečili návratnosť investícií v oblasti verejného zdravia a aby odrážali štruktúru financovania výskumu a vývoja;

16. vyzýva EÚ a členské štáty, aby oficiálne podporili spoločný technologický fond pre COVID-19 (COVID-19 Technology Access Pool, C-TAP) a verejné financovanie podmienili účasťou vo fonde, čo umožní maximálne sa podeliť o poznatky, duševné vlastníctvo a údaje týkajúce sa zdravotníckych technológií súvisiacich s ochorením COVID-19 v prospech všetkých krajín a občanov;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých súčasných a budúcich výziev na financovanie a investície začlenili kolektívne záruky v prospech verejnosti, ako je transparentnosť, pokiaľ ide o verejné príspevky, prístupnosť a ustanovenia o cenovej dostupnosti a nevýhradné licencie na využívanie konečných produktov;

18. naliehavo vyzýva členské štáty, aby v prípade liekov na záchranu života zaviedli povinné licencie, pokiaľ sa tretie krajiny nepodelia o očkovaciu látku a/alebo liečbu či príslušné znalosti;

19. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv stimulov v oblasti duševného vlastníctva na biomedicínske inovácie vo všeobecnosti a aby preskúmala vierohodné a účinné alternatívy výlučnej ochrany na účely financovania medicínskeho výskumu a vývoja, napríklad viaceré nástroje založené na mechanizmoch oddelenia nákladov a cien;

20. žiada, aby sa dodatočné finančné prostriedky pre programy Horizont 2020 a Horizont Európa osobitne vyčlenili na klinické skúšanie a nové lieky s výraznou spoločenskou hodnotou, pričom by ich výsledky boli verejne prístupné;

21. žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na nákup očkovacích látok a liekov proti ochoreniu COVID-19 a aby sa využívalo systematickejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových očkovacích látok a liečebných liekov a liekov na zriedkavé choroby;

22. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala mechanizmus spoločného obstarávania podľa rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a aby zvážila navrhnutie nového nariadenia s cieľom zabezpečiť, že spoločné verejné obstarávanie EÚ bude v prípade zdravotnej krízy rýchlejšie a účinnejšie, a zaistiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom spôsobom liečby;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili nový návrh na revíziu smernice 89/105/EHS[5] o transparentnosti cien, zaručili transparentnosť nákladov na výskum a vývoj a členským štátom vytvorili rovnakú pozíciu pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré sa neobstarávajú spoločne;

24. požaduje urýchlené vykonávanie dlho odkladaného nariadenia o klinickom skúšaní[6] s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie;

25. žiada vypracovanie farmaceutickej stratégie pre Európu na riešenie problémov farmaceutických dodávateľských reťazcov v EÚ a na celom svete, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na podporu výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v EÚ, aby sa zabezpečila ponuka a cenovo dostupný prístup za každých okolností bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí; domnieva sa, že farmaceutická stratégia pre Európu by nemala mať vplyv na opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí;

26. vyzýva EÚ, aby vytvorila verejné a nezávislé dodávateľské reťazce a laboratóriá schopné vyprodukovať aspoň 20 % aktívnych farmaceutických látok a základných liekov s cieľom zaistiť verejnú bezpečnostnú sieť na trhu EÚ s liekmi; domnieva sa, že by to EÚ malo pomôcť zvýšiť odolnosť a zlepšiť ochranu občanov pred nedostatkom liekov a zložitým vyjednávaním farmaceutického priemyslu; žiada, aby sa v každom členskom štáte zaviedli povinné vnútroštátne zoznamy liekov a zdravotníckych pomôcok a Komisii a agentúre EMA sa poskytli informácie s cieľom zabezpečiť, aby sa akýkoľvek nedostatok mohol predvídať a riešiť;

27. vyzýva Komisiu, aby zmenila farmaceutické právne predpisy s cieľom umožniť výnimky týkajúce sa údajov a výhradného práva na trhu, ak existuje potreba v oblasti verejného zdravia a bola vydaná povinná alebo vládna licencia;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju prácu na zodpovednosti držiteľov povolení na uvedenie na trh v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa nepretržitých dodávok stanovenými v článku 81 smernice 2001/83/ES; vyzýva Komisiu, aby objasnila povinnosti v platných usmerneniach a podporovala zvýšenú hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok očkovacích látok a základných liekov;

29. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv paralelného obchodu na nedostatok liekov v členských štátoch vrátane zmierňovania nedostatkov a aby primerane riešila tieto problémy vrátane prípadného nezákonného využívania systémov kvót dodávok zavedením právnych predpisov zakazujúcich súbežný vývoz, konkrétne prijatím potrebných opatrení, ktorými sa zabezpečí, že lieky sa dostanú včas k všetkým pacientom v EÚ;

30. žiada revíziu nariadenia (ES) č. 141/2000[7] o liekoch na ojedinelé ochorenia s cieľom presunúť dôkazné bremeno stanovené v doložke o desaťročnom výhradnom práve na trhu tak, aby držiteľ povolenia na uvedenie na trh musel preukázať, že liek nie je dostatočne ziskový na pokrytie nákladov na výskum a vývoj;

31. vyzýva Komisiu, aby vypracovala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní[8], pokiaľ ide o pridelenie ponúk vo farmaceutickom odvetví; žiada, aby sa tieto usmernenia zakladali na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT), čo by verejnému obstarávateľovi umožnilo zohľadniť kritériá, ktoré odrážajú kvalitatívne, technické a udržateľné aspekty predkladania ponúk, ako aj cenu;

32. vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom výrazne zvýšiť rozpočet, počet zamestnancov a právomoci, čo mu umožní neustále zabezpečovať ochranu verejného zdravia na svetovej úrovni, a to aj počas epidémií;

33. požaduje silnejšiu úlohu agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinického skúšania Únie v čase krízy;

34. žiada, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci neboli vystavení riziku;

35. žiada, aby sa v niektorých prípadoch posilnili a stali povinnými usmernenia EÚ týkajúce sa zdravia, napríklad čo sa týka akčných plánov EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a očkovania, ktoré by sa mali posilniť záväznými opatreniami, aby sa používanie antimikrobiálnych látok u ľudí obmedzilo na prísne nevyhnutné minimum, ako aj zavedením očkovacej karty EÚ pre občanov; žiada, aby usmernenia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v súvislosti so zdravotnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 boli povinné, ako sú napríklad metódy na zaznamenávanie úmrtí a uzdravení;

36. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru pre zber údajov o zdraví, ktorý bude slúžiť potrebám pacientov a zdravotníckych pracovníkov a bude plne rešpektovať európsky rámec ochrany údajov, s cieľom zlepšiť štandardizáciu, výmenu údajov a prijatie a presadzovanie medzinárodných noriem v oblasti zdravotných údajov; zdôrazňuje, že digitálne zdravie by malo prispievať k lepšiemu zdravotnému stavu všetkých ľudí a nemalo by zvyšovať nerovnosti;

37. zdôrazňuje, že na obmedzenie rizika budúcich epidémií je potrebné nielen včasné odhaľovanie a kontrola ohnísk chorôb, ale aj znižovanie rizika pri zdroji;

38. je pevne presvedčený o prístupe „jedno zdravie“, ktorý spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a ochranu životného prostredia; domnieva sa, že boj proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam výroby potravín má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudského zdravia;

39. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyzvali medzivládnu vedecko-politickú platformu pre biodiverzitu a ekosystémové služby, aby začala dôkladné vedecké preskúmanie súvislosti medzi pandémiami, ako sú COVID-19, prasacia chrípka, MERS a SARS, spôsobenými patogénmi prenášanými zo zvierat na ľudí, a degradáciou biodiverzity, odlesňovaním a inými zmenami v využívaní pôdy s cieľom informovať tvorcov politík o stratégiách v oblasti biodiverzity, ktoré minimalizujú riziko takýchto zoonóz;

40. zdôrazňuje potrebu uprednostniť prevenciu, ktorá je prospešná zdraviu občanov aj národným rozpočtom na zdravotníctvo;

41. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na riešenie zdravotných faktorov, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, vystavenie nebezpečným chemickým látkam a nerovnosti v oblasti zdravia, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia;

42. žiada, aby sa európske referenčné siete rozšírili o infekčné choroby a zoonózy;

43. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na európskej úrovni vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ;

44. požaduje, aby sa v oblasti výskumu uplatňoval koordinovaný prístup založený na spolupráci a otvorenosti spolu s posilnenou úlohou Komisie pri koordinácii zdravotného výskumu s cieľom zabrániť duplicite a zamerať výskum na výsledky vrátane potrebných liekov, očkovacích látok, zdravotníckych pomôcok a zariadení;

45. vyzýva na vytvorenie Európskej rady pre výskum s cieľom vypracovať a vykonávať plán výskumu v oblasti zdravia a prepojiť novo získané poznatky s celoeurópskou politikou v oblasti zdravia;

46. s potešením víta zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health;

47. vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšiu aktualizáciu strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti vrátane právnych predpisov o práve na odpojenie, novej smernice o poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacom s prácou a novej smernice o duševnom zdraví na pracovisku s cieľom uznať úzkosť, depresiu a syndróm vyhorenia ako choroby z povolania;

48. žiada zavedenie akčného plánu EÚ v oblasti duševného zdravia na roky 2021 – 2027 venujúceho rovnakú pozornosť biomedicíne a psychosociálnym faktorom zlého duševného zdravia; 

49. vyzýva EÚ, aby v plnej miere spolupracovala s WHO a inými medzinárodnými orgánmi s cieľom bojovať proti infekčným chorobám, dosiahnuť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a posilniť globálne zdravotné systémy;

50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

[3] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.

[4] Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

 

[5] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8.

[6] Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1.

 

[7] Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

 

Posledná úprava: 8. júla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia