Postup : 2020/2531(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0222/2020

Predkladané texty :

B9-0222/2020

Rozpravy :

PV 09/07/2020 - 14
CRE 09/07/2020 - 14

Hlasovanie :

PV 10/07/2020 - 4
PV 10/07/2020 - 17

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0201

<Date>{06/07/2020}6.7.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0222/2020</NoDocSe>
PDF 224kWORD 76k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B9‑0013/2020</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti</Titre>

<DocRef>(2020/2531(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Maria Spyraki, Maria Arena, Frédérique Ries, Sven Giegold, Danilo Oscar Lancini, Pietro Fiocchi, Anja Hazekamp</Depute>

<Commission>{ENVI}v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0222/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti

(2020/2531(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 168 a 191,

 so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (ďalej len „7. EAP“)[1] a na jej víziu do roku 2050,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (ďalej len „nariadenie REACH“)[2],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (ďalej len „nariadenie CLP“)[3],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní[4],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh[5],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach[6],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/1012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií[7],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES z 11. februára 2004 o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok[8],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a na jej následné zmeny[9],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS[10],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2014 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“)[11],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008[12],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ[13],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky[14], ako cenný nástroj na monitorovanie a riešenie cezhraničného chemického znečistenia povrchových vôd,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci[15],

 so zreteľom na smernicu (EÚ) 2017/2398 z 12. decembra 2017[16], smernicu (EÚ) 2019/130 zo 16. januára 2019[17] a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/983 z 5. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci[18],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely[19],

 so zreteľom na závery Rady z 26. júna 2019 s názvom Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom,

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

 so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2019 s názvom Viac obehovosti – Prechod na udržateľnú spoločnosť,

 so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Nový strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci: posilnenie vykonávania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v EÚ,

 so zreteľom na politické usmernenia pre Komisiu na roky 2019 – 2024, najmä na ambíciu nulového znečistenia pre Európu,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých - Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773) a na hĺbkovú analýzu na podporu tohto oznámenia[20],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2018 s názvom Všeobecná správa o vykonávaní nariadenia REACH v praxi a preskúmaní určitých aspektov – Závery a opatrenia (COM(2018)0116) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom Tvorba komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov (COM(2018)0734),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom Preskúmanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v súvislosti s látkami s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém (COM(2018)0739),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2019 s názvom Zistenia z kontroly vhodnosti najvýznamnejších právnych predpisov o chemikáliách (okrem REACH) a zistené výzvy, nedostatky a slabé stránky (COM(2019)0264),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o regulačných aspektoch nanomateriálov[21],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo[22],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu[23],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade[24],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

 so zreteľom na európsky plán boja proti rakovine, ktorý predložila Komisia vo februári 2020,

 so zreteľom na verejné konzultácie Komisie o európskom pláne boja proti rakovine[25],

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Vykonávanie balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade [COM(2018) 0032] a na súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2018)0020],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve[26],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín[27],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o postupe Únie pre povoľovanie pesticídov[28],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov[29],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2019 o tvorbe komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov[30],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[31],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o celosvetovom zákaze testovania kozmetických výrobkov na zvieratách[32],

 so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie z 29. apríla 2019 s názvom Global Chemicals Outlook II – From Legacies to Innovative Solutions: Implementing the 2030 Agenda for Sustainable Development (Globálny prehľad o chemikáliách II – od starých látok k inovačným riešeniam),

 so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie Európy –stav a perspektíva 2020 (SOER 2020),

 so zreteľom na štúdiu z augusta 2017, ktorej vypracovanie si objednala Komisia, s názvom Study for the strategy for a non-toxic environment of the 7th Environment Action Programme (Štúdia stratégie pre netoxické prostredie zo 7. environmentálneho akčného programu)[33],

 so zreteľom na štúdiu uverejnenú v januári 2019 a aktualizovanú v máji 2019, ktorej vypracovanie si objednal Výbor pre petície Európskeho parlamentu a s názvom Endokrinné disruptory: Od vedeckých dôkazov k ochrane ľudského zdravia[34],

 so zreteľom na správu z júna 2019, ktorú koordinovala Komisia a jej organizačný partner, dánske ministerstvo životného prostredia a potravín s názvom EU Chemicals Policy 2030: Building on the past, moving to the future (Politika EÚ v oblasti chemikálií 2030: vychádzajúc z minulosti, smerujúc do budúcnosti),

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 05/2020 s názvom Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík,

 so zreteľom na otázku Komisii o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti (O-000044/2020 – B9‑0013 /2020),

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A. keďže Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode oznámila predloženie stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti do leta 2020;

B. keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala prispieť k riadnemu vykonávaniu zásad politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovených v článku 191 ods. 2 ZFEÚ;

C. keďže EÚ a jej členské štáty nesplnili cieľ 12 z cieľov udržateľného rozvoja, v ktorom sa požaduje riadne nakladanie s chemikáliami a všetkými odpadmi počas ich životného cyklu v súlade s dohodnutými medzinárodnými rámcami a výrazné zníženie ich uvoľňovania do ovzdušia, vody a pôdy s cieľom minimalizovať ich nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie do roku 2020; keďže je potrebné značné dodatočné úsilie na dosiahnutie cieľa 3 z cieľov udržateľného rozvoja a na podstatné zníženie počtu úmrtí a chorôb spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou vody a pôdy do roku 2030; keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti môže pomôcť pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

D. keďže chemické, fyzikálne a toxikologické vlastnosti chemikálií sa značne líšia; keďže mnohé z týchto látok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, nie sú nebezpečné ani perzistentné, niektoré môžu pretrvávať v životnom prostredí a akumulovať sa v potravinovom reťazci a môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie pri nízkych koncentráciách;

E. keďže znečistenie syntetickými chemikáliami predstavuje veľkú a rastúcu hrozbu pre verejné zdravie a životné prostredie; keďže napríklad rakovina spojená s vystavením nebezpečným chemickým látkam je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou; keďže v EÚ sa každoročne vyskytuje približne 120 000 prípadov rakoviny súvisiacich s prácou v dôsledku vystavenia účinkom karcinogénov pri práci, čo vedie k približne 80 000 úmrtiam ročne[35];

F. keďže regulácia zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní škodám spôsobeným nebezpečnými chemikáliami; keďže sa odhaduje, že za posledných 20 rokov sa zabránilo jednému miliónu nových prípadov rakoviny, čiastočne z dôvodu vykonávania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; keďže v štúdii z roku 2017 sa nachádza konzervatívny odhad kumulatívnych prínosoch právnych predpisov o chemikáliách v EÚ na „mnoho desiatok miliárd EUR ročne“[36];

G. keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti musí účinne znižovať vystavenie ľudí a životného prostredia nebezpečným chemikáliám a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť a inovácie v európskom priemysle;

H. keďže chemické znečistenie spôsobuje straty suchozemských a vodných ekosystémov a vedie k zníženiu odolnosti ekosystémov, t. j. schopnosti odolávať škodám a obnovovať sa, čo vedie k rýchlemu úbytku populácie zvierat;

I. keďže Rada 26. júna 2019 vyzvala Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zakázanie všetkých použití perfluorovaných chemikálií, ktoré nie sú základné, z dôvodu ich vysoko perzistentnej povahy a zvýšeného rizika pre zdravie a životné prostredie[37];

J. keďže Európska environmentálna agentúra vo svojej správe z roku 2020 s názvom „Životné prostredie Európy – stav a perspektíva“ vyjadrila rastúce znepokojenie nad úlohou chemikálií v zhoršujúcom sa stave nášho životného prostredia a upozornila, že predpokladaný nárast výroby chemikálií a pretrvávajúcich emisií perzsistentných a nebezpečných chemických látok signalizuje, že chemická záťaž pre zdravie a životné prostredie sa pravdepodobne neznižuje a že súčasné politiky nie sú primerané na riešenie veľkého počtu chemikálií;

K. keďže je potrebný prechod na výrobu chemikálií, ktoré sú bezpečné už v štádiu návrhu, vrátane používania menej nebezpečných chemikálií počas celého životného cyklu výrobkov, s cieľom znížiť chemické znečistenie a zlepšiť obehovosť európskeho hospodárstva; keďže v záujme splnenia týchto cieľov sa musí akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zaoberať toxickými chemikáliami;

L. keďže umožnenie vstupu zakázaných látok alebo látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy na trh EÚ prostredníctvom dovážaných produktov z tretích krajín nie je v súlade s cieľom vývoja cyklov netoxických materiálov;

M. keďže je vítané, že Komisia financuje projekty na podporu inovačných digitálnych technológií na sledovanie chemikálií v celom dodávateľskom reťazci (napr. blockchain);

N. keďže plody, dojčatá, deti, tehotné ženy, staršie osoby a chudobní sú mimoriadne náchylní na účinky vystavenia chemikáliám; keďže domácnosti s nízkymi príjmami im môžu byť neprimerane vystavené, pretože často žijú v blízkosti významných zdrojov ich uvoľňovania, ako sú skládky nebezpečného odpadu a výrobné zariadenia[38];

O. keďže Komisia nesplnila svoje zámery v súvislosti so stratégiou netoxicity, ktorá bola prisľúbená v rámci 7. environmentálneho akčného plánu; keďže teraz je dôležité, aby Komisia navrhla ambicióznu stratégiu, ktorá účinne minimalizuje vystavenie ľudí a životného prostredia nebezpečným chemikáliám a zároveň zvýši konkurencieschopnosť a inovácie v európskom priemysle;

P. keďže v štúdiách objednaných Komisiou (napr. v súvislosti so stratégiou pre netoxické životné prostredie a v súvislosti s kontrolami vhodnosti nariadenia REACH a právnych predpisov o chemikáliách okrem nariadenia REACH) sa identifikovali významné medzery v právnych predpisoch EÚ v oblasti bezpečného nakladania s chemikáliami v EÚ vrátane nezrovnalostí na úrovni odvetvových právnych predpisov a nedostatočného vykonávania a načrtol sa v nich široký súbor opatrení, ktoré by sa mali zvážiť;

Q. keďže tieto medzery a nezrovnalosti si vyžadujú legislatívne opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred rizikami, ktoré predstavujú chemikálie;

R. keďže stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala byť založená na najnovších nezávislých vedeckých poznatkoch a metódach, ako aj na riešení vystavenia v reálnom živote počas celého životného cyklu;

S. keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 musia Komisia a členské štáty vykonať „nezávislé, objektívne a transparentné hodnotenie“ účinných látok pesticídov a pesticídnych výrobkov a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín musí vykonať nezávislé vedecké preskúmanie v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002 (všeobecné potravinové právo);

1. víta ambíciu nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok; uznáva zásadnú úlohu chemického priemyslu pri dosahovaní viacerých cieľov zelenej dohody, najmä ambície nulového znečistenia, klimatickej neutrality, energetickej transformácie, podpory energetickej efektívnosti a obehového hospodárstva, a to poskytovaním inovačných výrobných procesov a materiálov;

2. domnieva sa, že je potrebné zabrániť každej forme znečistenia alebo ju znížiť na úrovne, ktoré už nie sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie, aby bolo možné dobre žiť v rámci ekologických medzí planéty;

3. domnieva sa, že zabezpečenie toho, aby boli všetky použitia chemikálií, materiálov a výrobkov bezpečné, udržateľné a obehové, je základným východiskovým opatrením nielen na ochranu ľudského zdravia dosiahnutie prostredia bez toxických látok (ovzdušia, vody, pôdy) a ochranu biodiverzity, ale aj na dosiahnutie klimaticky neutrálneho, obehového a konkurencieschopného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje;

4. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre chemikálie v záujme udržateľnosti s cieľom dosiahnuť potrebný posun paradigmy s cieľom splniť ambíciu nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, minimalizuje vystavenie nebezpečným chemikáliám, najmä so zreteľom na zásadu predbežnej opatrnosti a účinnú ochranu pracovníkov; minimalizuje sa využívanie testov na zvieratách, zachovajú a obnovia ekosystémy a biodiverzita a podporia sa inovácie v oblasti udržateľných chemikáliu, ktoré sú základom pre európsku stratégiu pre obehové, bezpečné a udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a zároveň posilní konkurencieschopnosť a inovačná sila hospodárstva Únie a zaistí bezpečnosť dodávok a zvýši zamestnanosť v rámci EÚ;

5. zdôrazňuje, že v nadchádzajúcej stratégii pre chemikálie v záujme udržateľnosti sa musí riešiť aj udržateľné získavanie materiálov a energetická náročnosť pri výrobe chemikálií v celom dodávateľskom reťazci, ako aj zdravotné, sociálne a environmentálne normy a ľudské práva;

6. zdôrazňuje, že nová stratégia by mala byť v súlade s ostatnými cieľmi politiky zelenej dohody vrátane cieľov európskeho klimatického predpisu, nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, novej priemyselnej stratégie pre Európu a európskeho plánu boja proti rakovine, ako aj nového kontextu európskeho hospodárstva po pandémii COVID-19 a mala by tieto ciele dopĺňať;

7. zdôrazňuje, že v novej stratégii by sa mali načrtnúť odvetvia a spôsoby, akými môže chemický priemysel prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov, napríklad v oblasti čistej energie, surovín, udržateľnej dopravy, digitalizácie a zníženej spotreby;

8 zastáva názor, že Komisia by mala vypracovať komplexnú stratégiu, v ktorej je udržateľnosť kľúčovým pilierom a ktorá by mala prispieť ku konsolidácii všetkých príslušných politík vrátane politík týkajúcich sa chemikálií, obchodnej, daňovej, inovačnej politiky a politiky hospodárskej súťaže, a zabezpečiť ich presadzovanie s cieľom prilákať do Európy investície a vytvoriť trhy s obehovými a nízkouhlíkovými výrobkami;

9. zdôrazňuje, že chemický priemysel má pre európske hospodárstvo zásadný význam a že modernizácia a dekarbonizácia tohto priemyslu má veľký význam pre dosiahnutie cieľov zelenej dohody; uznáva, že chemický priemysel je schopný poskytnúť viaceré nízkouhlíkové riešenia; zdôrazňuje význam rozvoja chemického priemyslu s cieľom pomôcť splniť ambície EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050; zdôrazňuje, že podpora bezpečnej a udržateľnej inovácie je kľúčovým prvkom pri prechode z lineárneho na obehový a udržateľný priemysel, čo by tomuto odvetviu poskytlo výraznú konkurenčnú výhodu;

10. domnieva sa, že v rámci stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti by sa mala dosiahnuť súdržnosť a súčinnosť medzi právnymi predpismi o chemikáliách [napr. nariadenie REACH, CLP, nariadenia o POP, ortuti, prípravkoch na ochranu rastlín, biocídnych výrobkoch, maximálnych hladinách rezíduí, právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)] a súvisiacimi právnymi predpismi Únie vrátane právnych predpisov o konkrétnych výrobkoch (napr. o hračkách, kozmetike, materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, stavebných výrobkoch, farmaceutických výrobkoch, obaloch, smernica 2019/904 o jednorazových plastových výrobkoch), všeobecných právnych predpisov o výrobkoch (napr. o ekodizajne, environmentálnej značke, nadchádzajúca udržateľná politika výrobkov), právnych predpisov o zložkách životného prostredia (napr. o vode, pôde a ovzduší) a právnych predpisov o zdrojoch znečistenia vrátane priemyselných zariadení (napr. smernica o priemyselných emisiách, smernica Seveso III), ako aj právnych predpisov o odpade [napr. smernica o obmedzení používania nebezpečných látok, smernica o vozidlách po dobe životnosti];

11. zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať obmedzovaniu prekrývania medzi právnymi rámcami a úlohami pridelenými Európskej chemickej agentúre (ECHA), Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskej agentúre pre lieky (EMA);

12. zdôrazňuje, že stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti musí byť v súlade s hierarchiou opatrení v oblasti riadenia rizík, v rámci ktorej sa pred kontrolnými opatreniami pokiaľ možno uprednostňuje prevencia vystavenia, postupné ukončenie používania nebezpečných látok a nahrádzanie bezpečnejšími alternatívami;

13. zdôrazňuje, že je potrebné zníženie a prevencia vystavenia chemickým látkam, ako sú endokrinné disruptory, v prípade ktorých sa preukázalo, že prispievajú k výraznému nárastu chronických chorôb, a z ktorých niektoré môžu narušiť imunitný systém a jeho zápalové reakcie, v súvislosti s opatreniami na zlepšenie verejného zdravia a posilnenie odolnosti voči vírusom, ako je napríklad SARS-CoV-2[39];

14. zdôrazňuje, že v stratégii by sa mala plne zohľadňovať zásada predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijímať preventívne opatrenia, že škody na životnom prostredí by sa mali prioritne naprávať pri zdroji a že znečisťovateľ by mal platiť, ako aj základné zásady európskych právnych predpisov v oblasti chemických látok, napríklad prenesenie dôkazného bremena na výrobcov, dovozcov a následných používateľov, a že by sa v rámci nej mali tieto zásady účinne uplatňovať;

15. domnieva sa, že mechanizmy rozšírenej zodpovednosti výrobcov by predstavovali dobrý nástroj na vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zároveň by stimulovali inovácie;

16. zdôrazňuje potrebu ambicióznych cieľov na zvýšenie počtu každoročne preskúmaných chemických látok, najmä pokiaľ ide o ich vlastnosti narúšajúce endokrinný systém;

17. zdôrazňuje skutočnosť, že táto stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala ísť ruka v ruke so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

18. zdôrazňuje, že nová stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala byť založená na spoľahlivých a aktuálnych vedeckých dôkazoch, pričom by sa malo zohľadniť riziko, ktoré predstavujú endokrinné disruptory, nebezpečné chemikálie v dovážaných výrobkoch a kombinované účinky rôznych chemikálií a veľmi perzistentné chemikálie, a že následné regulačné opatrenia okrem vedeckých záležitostí (napr. identifikácia a klasifikácia nebezpečnosti)[40] by mali byť sprevádzané posúdeniami vplyvu a mali by zohľadňovať príspevky príslušných zainteresovaných strán, aby sa zvýšila jasnosť priorít;

19. zdôrazňuje, že udržateľná politika v oblasti chemikálií si vyžaduje súbežné kroky týkajúce sa niekoľkých aspektov: vymedzenie kritérií pre udržateľné chemické látky s cieľom stimulovať investície a prispievať tak k prevencii a kontrole znečisťovania, zlepšiť sledovanie nebezpečných chemických látok vo výrobkoch a podporiť ich nahrádzanie bezpečnejšími alternatívami, ako aj budovať spojenectvá s kľúčovými sektormi s cieľom pracovať na iniciatívach v oblasti obehového hospodárstva (napr. stavebníctvo, textilný, elektronický a automobilový priemysel);

20. opätovne potvrdzuje, že by sa mali odstrániť všetky regulačné medzery a nedostatky v právnych predpisoch EÚ v oblasti chemických látok, že právne predpisy by sa mali v plnej miere vykonávať a že nová stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala účinne prispievať k rýchlemu nahrádzaniu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a iných nebezpečných chemických látok vrátane endokrinných disruptorov, veľmi perzistentných chemických látok, neurotoxických látok, imunotoxických látok a perzistentných organických znečisťujúcich látok, a zároveň by sa mali riešiť otázky kombinovaného účinku chemických látok, nanoštruktúr látok a vystavenia nebezpečným chemikáliám z výrobkov; domnieva sa, že stratégia by mala prispievať aj k účinnosti kontrolných opatrení; opakuje, že pri akomkoľvek zákaze uvedených chemických látok by sa mali zohľadňovať všetky aspekty udržateľnosti;

21. opakuje svoje znepokojenie nad tým, že právne predpisy, ktoré bránia prítomnosti chemikálií vo výrobkoch vrátane dovezených výrobkov, sú fragmentované, nie sú ani systematické, ani konzistentné a uplatňujú sa len na veľmi málo látok, výrobkov a použití, často s mnohými výnimkami; vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti predložila akčný plán na odstránenie nedostatkov súčasného právneho rámca, pričom prioritou budú výrobky, s ktorými spotrebitelia prichádzajú do úzkeho a častého kontaktu, ako je textil, nábytok, výrobky pre deti a absorpčné hygienické výrobky;

22. pripomína, že do roku 2020 sa na zoznam kandidátskych látok podľa nariadenia REACH musia zaradiť všetky príslušné látky vzbudzujúce veľké obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém vzbudzujúcich podobné obavy; zdôrazňuje, že po roku 2020 bude potrebné vynaložiť úsilie na odhalenie možných látok vzbudzujúcich veľké obavy a na pokračujúce zabezpečovanie úplného súladu registračných spisov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene postupne ukončila používanie látok vzbudzujúcich veľké obavy;

23. domnieva sa, že novou stratégiou pre chemikálie by sa malo zabezpečiť, aby žiadna chemická látka, ktorá má potenciálne negatívne účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie, nebola uvedená na trh pred dôkladným posúdením nebezpečnosti a rizík súvisiacich s takouto látkou;

24. zdôrazňuje potrebu jasného záväzku zabezpečiť strednodobé a dlhodobé financovanie lepšieho a nezávislého výskumu zelenej chémie založenej na bezpečnosti už v štádiu návrhu na vývoj bezpečných a udržateľných alternatív vrátane nechemických alternatív a podporovať nahrádzanie škodlivých chemikálií v prípadoch, keď je to uskutočniteľné, a bezpečnú a udržateľnú výrobu a zabezpečiť primerané predpoklady pre bezpečnú a udržateľnú inováciu a rozvoj nových a bezpečnejších chemikálií;

25. zdôrazňuje, že chemický priemysel by sa mal vo veľkej miere podieľať na takomto financovaní;

26. zdôrazňuje potrebu jasného záväzku zabezpečiť finančné prostriedky na ľudský biomonitoring a environmentálne monitorovanie vplyvov a vystavenia chemikáliám s cieľom zlepšiť hodnotenie a riadenie rizík spojených s chemikáliami, ako aj zlepšiť výmenu a využívanie údajov z monitorovania na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ medzi krajinami, odvetviami a inštitúciami v príslušných oblastiach politiky (napr. voda, chemikálie, ovzdušie, biomonitoring, zdravie); zdôrazňuje, že štúdie týkajúce sa ľudského biomonitoringu by sa mali vykonávať v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane údajov;

27. domnieva sa, že pri testovaní podozrenia na toxicitu by sa vo vedeckom výskume mala zohľadňovať aj epigenetika; vyzýva Komisiu, aby podporila tento cieľ a zvýšila európsku koordináciu a činnosť v oblasti biomonitoringu; zdôrazňuje potrebu výskumu otázok, ktorým sa nevenuje dostatočná pozornosť, ako je rakovina endokrinného systému a sociálno-ekonomické dôsledky porúch endokrinného systému;

28. zdôrazňuje význam udržateľného financovania výskumu a inovácií pre zlepšenie vedeckého chápania vplyvov nebezpečných chemikálií na životné prostredie, zdravie, biodiverzitu a odolnosť ekosystémov a pre podporu výskumu lepších metód identifikácie nebezpečenstiev súvisiacich s chemikáliami;

29. opakuje, že je potrebné minimalizovať a postupne nahradiť testovanie na zvieratách prostredníctvom rozšíreného využívania metodík založených na novom prístupe a inteligentných stratégií testovania vrátane metód in vitro a in silico; požaduje zvýšené úsilie a finančné prostriedky na tento účel s cieľom zaviesť rýchle, spoľahlivé a dôkladné posúdenie bezpečnosti, ktoré nie je založené na zvieratách, popri oblasti kozmetiky aj vo všetkých príslušných právnych predpisoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále existujú prekážky užitočnosti a akceptácie alternatívnych metód testovania (nie na zvieratách) na regulačné účely, a to čiastočne z dôvodu faktorov, ako sú nedostatky v dostupných usmerneniach pre testovanie[41] a nedostatočné financovanie výskumu a vývoja metód, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá; žiada, aby sa prijali opatrenia na nápravu tejto situácie;

30. domnieva sa, že najlepšie dostupné vedecké poznatky by sa mali použiť ako kritérium na validáciu metód založených na novom prístupe, a nie zastaraných modelov využívajúcich zvieratá;

31 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výrazné urýchlenie validácie a zavádzania metód testovania, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá;

32. vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciál digitálnych technológií a umelej inteligencie s cieľom urýchliť vývoj prognostických toxikologických nástrojov na podporu inovácií;

33. zdôrazňuje skutočnosť, že zákazy testovania na zvieratách stanovené v nariadení o kozmetických výrobkoch nesmú byť ohrozené testovaním vykonávaným podľa iných právnych predpisov, ako je nariadenie REACH;

34. domnieva sa, že na základe stratégie by sa používanie hodnotenia všeobecných rizík malo rozšíriť do všetkých právnych predpisov;

35. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie úplného a konzistentného riešenia kombinovaných účinkov chemických látok vo všetkých príslušných právnych predpisoch vrátane zníženia vystavenia a v prípade potreby preskúmania požiadaviek na údaje a vývoja nových metód testovania, pokiaľ možno v súlade s metodikami dohodnutými agentúrami EÚ;

36. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ECHA, EFSA, členskými štátmi a zainteresovanými stranami vypracovala metodiku, v ktorej sa zohľadnia kombinované účinky chemických látok vrátane kombinovaného vystavenia viacerým chemickým látkam, ako aj vystavenia rôznym zdrojom, ako je napríklad faktor posudzovania zmesi, a aby prispôsobila právne požiadavky s cieľom riešiť tieto účinky pri posudzovaní a riadení rizík vo všetkých príslušných právnych predpisoch týkajúcich sa chemikálií a emisií;

37. víta uplatňovanie zásady „jedna látka – jedno posúdenie nebezpečnosti“ s cieľom lepšie využívať zdroje agentúr a vedeckých orgánov Únie, zabrániť zdvojeniu úsilia vrátane testovania, znížiť riziko rozdielnych výsledkov posúdenia, urýchliť a zabezpečiť konzistentnosť a transparentnosť regulácie chemických látok a zabezpečiť lepšiu ochranu zdravia a životného prostredia a rovnaké podmienky pre priemysel, pričom sa zohľadní osobitná situácia MSP;

38. vyzýva Komisiu, aby vytvorila plne prepojenú a interoperabilnú databázu EÚ pre chemickú bezpečnosť s cieľom uľahčiť plynulú výmenu údajov medzi orgánmi a poskytnúť verejný prístup výskumným pracovníkom, regulačným orgánom, priemyslu a občanom všeobecne;

39. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu a koordináciu medzi európskymi hodnotiacimi agentúrami EFSA a ECHA spolu s národnými agentúrami vypracovaním spoločných usmernení pre hodnotenie rizík, konkrétne pre biocídne a fytofarmaceutické výrobky, v ktorých sa zohľadnia najnovšie vedecké výsledky, aby sa predišlo nezrovnalostiam;

40. zdôrazňuje potrebu integrovanejšieho prístupu k posudzovaniu chemikálií, ktoré ako skupina majú podobnú nebezpečnosť, riziká alebo funkcie; vyzýva preto Komisiu, aby pri hodnotení aj následných regulačných opatreniach vo väčšej miere uplatňovala prístup zoskupovania založený na vedeckých poznatkoch s cieľom zabrániť nahrádzaniu alternatívami s podobnou mierou rizika a obmedziť testovanie na zvieratách; zdôrazňuje, že prístup „jedna látka – jedno posúdenie nebezpečnosti“ by nemal byť v rozpore s rozvojom prístupu zoskupovania k posudzovaniu skupín ako celku ani by mu nemal brániť;

41. vyzýva Komisiu, aby s podporou agentúry ECHA poskytla fórum na analýzu prínosov, nedostatkov a uskutočniteľnosti zavedenia nového systému testovania chemikálií, v rámci ktorého by štúdie bezpečnosti vykonávali certifikované laboratóriá/inštitúcie pridelené v rámci regulačného procesu s nákladmi, ktoré znášajú žiadatelia, s cieľom dodržať zásadu, aby dôkazné bremeno niesli spoločností;

42. domnieva sa, že na primeranú ochranu zraniteľných skupín, ako sú deti, tehotné a dojčiace ženy alebo staršie osoby, sú potrebné regulačné opatrenia; vyzýva Komisiu, aby prijala prierezové vymedzenie zraniteľných skupín a aby v prípade potreby navrhla zodpovedajúce prispôsobenie existujúcich vedeckých prístupov k hodnoteniu rizík a zosúladila ochranu zraniteľných skupín s najprísnejšími normami vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa chemikálií;

43. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť chemikáliám, ktoré sa akumulujú a pretrvávajú v orgánoch, tým, ktorým sú vystavené deti počas tehotenstva alebo prostredníctvom dojčenského mlieka, a tým, ktoré môžu mať účinky na viacero generácií;

44. zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť účinný mechanizmus na koordináciu ochrany zraniteľných skupín, napríklad zavedením jednotných požiadaviek na riadenie rizík do príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa látok vzbudzujúcich obavy vrátane neurotoxínov a endokrinných disruptorov;

45. domnieva sa, že stratégia pre chemikálie v záujme udržateľnosti by mala prispieť k vysokej úrovni ochrany pracovníkov pred škodlivými chemikáliami;

46. vyzýva Komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh s cieľom zahrnúť látky, ktoré sú toxické pre reprodukciu, do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES o karcinogénoch a mutagénoch pri práci, aby sa smernica zosúladila so spôsobom, akým sa ku karcinogénom, mutagénom a látkam, ktoré sú toxické pre reprodukciu, pristupuje v iných právnych predpisoch EÚ o chemických látkach (napr. nariadenie REACH a právne predpisy o biocídoch, pesticídoch a kozmetike);

47. zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať, aby žiadosti o autorizáciu podľa nariadenia REACH boli tiež dostatočne presné, pokiaľ ide o vystavenie príslušnej látke, aby bolo možné riadne posúdiť riziko a prijať primerané opatrenia na riadenie rizík, najmä pre pracovníkov;

48. zdôrazňuje význam komplexných informácií o chemickej nebezpečnosti a bezpečnosti, ktoré majú mať zamestnávatelia k dispozícii, pretože potrebujú chrániť a informovať svojich pracovníkov prostredníctvom správnych bezpečnostných pokynov, odbornej prípravy a ochranných prostriedkov a zaviesť dobrý systém dohľadu; požaduje účinné vnútroštátne inšpekcie práce a sankcie za porušenie bezpečnostných požiadaviek; nabáda na zriadenie preventívnych výborov;

49. zdôrazňuje potrebu poskytovať jasné a zrozumiteľné informácie o chemických látkach vo všetkých jazykoch EÚ občanom, pracovníkom a podnikom, ako aj potrebu zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci;

50. žiada, aby sa v stratégii výrazne zlepšilo vykonávanie nariadenia REACH, pokiaľ ide o registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzovanie, a aby sa zabezpečila jasnosť jeho pomedzia s rámcami BOZP a CLP; opakuje zásadu „žiadne údaje, žiadny trh“; trvá na tom, že všetky registrácie látok musia čo najskôr splniť podmienky; požaduje povinnú aktualizáciu registračných spisov na základe najnovších dostupných vedeckých poznatkov, aby registrácie naďalej spĺňali podmienky; žiada transparentnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie registračných povinností, a aby agentúra ECHA dostala výslovnú právomoc odobrať registračné čísla v prípade pokračujúceho nedodržiavania akýchkoľvek požiadaviek; zdôrazňuje význam dobrovoľného vedenia programov medzi agentúrou ECHA a priemyselným odvetvím s cieľom zlepšiť registračné spisy nad rámec súladu; vyzýva Komisiu, aby presadzovala rámec podporujúci takéto programy;

51. vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru ECHA, aby do konca tohto roka spolupracovali na zahrnutí všetkých relevantných aktuálne známych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy do zoznamu kandidátskych látok, ako sa zaviazal bývalý podpredseda Komisie Tajani a bývalý komisár Potočnik v roku 2010 a ako sa zopakovalo v pláne Komisie z roku 2013[42];

52. vyzýva Komisiu, aby riadne uplatňovala nariadenie REACH v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo 7. marca 2019 vo veci T-837/16 (Švédsko/Komisia týkajúcom sa chrómanu olovnatého);

53. vyzýva Komisiu, aby dodržiavala lehoty stanovené v nariadení REACH, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa autorizácie alebo obmedzenia;

54. zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať, aby boli žiadosti o autorizáciu dostatočne presné, pokiaľ ide o používanie príslušnej látky, aby bolo možné určiť existenciu alebo absenciu vhodných alternatív;

55. žiada, aby sa postup obmedzovania zlepšil zoskupením látok, jasnou identifikáciou a uvedením vedeckých neistôt pri hodnotení rizika a času potrebného na získanie chýbajúcich informácií a posúdením nákladov spojených s nečinnosťou; žiada, aby sa zvýšila úroveň dôkazov potrebných na vydávanie výnimiek z navrhovaného obmedzenia;

56. vyzýva agentúru ECHA, aby zverejňovala toxikologické a ekotoxikologické štúdie, ktoré predkladajú registrujúci a žiadatelia;

57. vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie rozsahu pôsobnosti zrýchleného postupu podľa článku 68 ods. 2 nariadenia REACH týkajúceho sa spotrebiteľského používania na všetky látky vzbudzujúce veľké obavy;

58. domnieva sa, že hodnotenie rizika vrátane hodnotenia a riadenia rizík látok je potrebné zlepšiť aj urýchliť vo všeobecnosti s osobitným zreteľom na identifikáciu karcinogénnych a mutagénnych látok vzhľadom na záväzok Komisie bojovať proti rakovine;

59. vyzýva Komisiu, aby zlepšila testy týkajúce sa modalít a parametrov endokrinných disruptorov; poukazuje na to, že hoci sa vykonávajú významné testy (napr. v oblasti reprodukcie a účinkov na hormonálny systém štítnej žľazy), mnohé z týchto testov majú nízku citlivosť a niekedy vysokú variabilitu, čo spôsobuje, že ich vplyv je skôr obmedzený;

60. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa neautorizovali látky a neschvaľovali výrobky s neúplnými súbormi údajov o rizikách pre zdravie a životné prostredie alebo v prípade, ak žiadateľ nie je schopný preukázať, že neexistujú vhodné alternatívy, ak je to predpokladom autorizácie[43];

61. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné zohľadnenie nezávislej recenzovanej vedeckej literatúry a pridelila jej v procese hodnotenia rizika všetkých chemikálií rovnakú váhu ako regulačným štúdiám dobrej laboratórnej praxe; zdôrazňuje, že je to účinný spôsob, ako prispieť k zníženiu zbytočného testovania na zvieratách;

62. žiada, aby sa objasnili ustanovenia týkajúce sa registrácie chemikálií na použitie medziproduktov podľa nariadenia REACH, ktoré by sa mali uplatňovať iba ak sa medziprodukt transformuje na inú registrovanú látku, a aby sa zabezpečila systematická kontrola úplného súladu s nariadením REACH;

63. vyzýva Komisiu, aby umožnila rýchlu, účinnú a transparentnú regulačnú kontrolu škodlivých chemických látok a aby vypracovala a zaviedla systém včasného varovania na identifikáciu nových a vznikajúcich rizík s cieľom zabezpečiť rýchle následné regulačné opatrenia od ich zdroja a rýchlo obmedziť celkové vystavenie;

64. domnieva sa, že väčšia transparentnosť postupov a vlastností chemických látok je spôsobom na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia; zdôrazňuje, že je nutné, aby sa zlepšila transparentnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie predpisov, objem výroby chemických látok zo strany registrujúcich, úplné správy o štúdii na odôvodnenie spoľahlivosti podrobného súhrnu štúdie, mapovanie výroby a používanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy;

65. zdôrazňuje, že právne predpisy o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami by sa mali revidovať v súlade s nariadeniami CLP a REACH, aby sa zabezpečil súdržný a ochranný prístup k bezpečnosti materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami;

66. trvá najmä na potrebe komplexnej a harmonizovanej regulácie všetkých materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktorá by mala vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti, zásady „žiadne údaje, žiadny trh“, komplexného posúdenia bezpečnosti, ktoré sa bude týkať všetkých relevantných parametrov bezpečnosti a ochrany zdravia a ktoré bude vychádzať z najnovších vedeckých údajov o všetkých chemických látkach používaných v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, účinnom presadzovaní a lepších informáciách pre spotrebiteľov;

67. vyzýva na postupné ukončenie používania látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami;

68. navrhuje, aby sa urýchlene vypracoval inventár, v ktorom by sa zhromažďovali najlepšie postupy v oblasti regulácie materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami na úrovni členských štátov vrátane vnútroštátnych opatrení na riešenie vystavenia endokrinným disruptorom a uhľovodíkom;

69. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne prepojenie medzi revíziou nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami a stratégiou „z farmy na stôl“ a plánom boja proti rakovine;

70. vyjadruje znepokojenie nad mnohými nezrovnalosťami v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa perzistentných, bioakumulatívnych a toxických látok (PBT) a veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok (vPvB), ako sa uvádza v kontrole vhodnosti; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný akčný plán a v prípade potreby legislatívne návrhy o tom, ako riešiť všetky PBT, vPvB a perzistentné a mobilné látky, a to na základe posúdení vplyvu a vedeckých poznatkov a v stanovených rámcoch, pričom sa zohľadnia všetky príslušné právne predpisy a environmentálne médiá;

71. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne pre perfluóralkylované látky stanovila pevné lehoty s cieľom zabezpečiť rýchle postupné ukončenie používania všetkých použití týchto látok, ktoré nie sú základné, a urýchliť rozvoj bezpečných a neperzistentných alternatív ku všetkým použitiam týchto látok v rámci stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti;

72. vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem „základné použitie“ nebezpečných chemikálií a kritériá pre základné použitie, pričom zohľadní vymedzenie nevyhnutného použitia uvedené v Montrealskom protokole o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ako základ, aby sa zabezpečil harmonizovaný prístup k regulačným opatreniam týkajúcim sa iných ako základných použití;

73. okrem toho sa domnieva, že látky, ktoré sú neurotoxické alebo imunotoxické, by sa podľa nariadenia REACH mali považovať za rovnocenné s látkami vzbudzujúcimi veľmi veľké obavy;

74. opätovne potvrdzuje svoju výzvu z 18. apríla 2019 na vytvorenie komplexného rámca Európskej únie pre endokrinné disruptory (EDC) a najmä na prijatie horizontálneho vymedzenia pojmu založeného na vymedzení pojmu podozrivé EDC od WHO, ako aj známych a predpokladaných EDC v súlade s klasifikáciou CMR v nariadení o CLP; na to, aby sa požiadavky na údaje zodpovedajúcim spôsobom preskúmali, aby sa celkové vystavenie ľudí a životného prostredia EDC účinne minimalizovalo, aby sa vypracovali legislatívne návrhy s cieľom začleniť osobitné ustanovenia o EDC do právnych predpisov o hračkách, materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami a kozmetike s cieľom pristupovať k EDC ako k CMR a aby sa revidovali všetky príslušné právne predpisy vrátane predpisov o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom nahradiť EDC;

75. opätovne potvrdzuje svoju výzvu zo 14. marca 2013, aby sa vypracovali[44] metódy testovania a usmernenia s cieľom lepšie zohľadniť EDC, možné účinky pri nízkych dávkach, kombinované účinky a nemonotónne vzťahy medzi dávkami a odpoveďou, najmä pokiaľ ide o kritické okná vystavenia počas vývoja; zdôrazňuje, že EDC by sa mali považovať za bezprahové látky, pokiaľ žiadateľ nedokáže vedecky preukázať bezpečnú prahovú hodnotu;

76. vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala odporúčania kontroly vhodnosti najdôležitejších právnych predpisov o chemických látkach (okrem nariadenia REACH) a zaviedla nové triedy nebezpečenstiev do nariadenia o CLP a súbežne do globálneho harmonizovaného systému (napr. pre EDC, pozemnú toxicitu, neurotoxicitu, imunotoxicitu, PBT a vPvB);

77. domnieva sa, že látky, ktoré sú perzistentné, mobilné a toxické (PMT) alebo veľmi perzistentné a veľmi mobilné (vPvM), by sa mali doplniť do zoznamu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa nariadenia REACH;

78. vyzýva Komisiu, aby uprednostnila identifikáciu a reguláciu chemických látok vzbudzujúcich obavy, ako sú CMR a EDC, a to aj v jej európskom pláne boja proti rakovine, najmä na ochranu pracovníkov, keďže podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) rakovina spôsobuje 52 % všetkých úmrtí súvisiacich so zamestnaním v EÚ[45];

79. zdôrazňuje, že stratégiou pre chemikálie v záujme udržateľnosti by sa mala zaviesť registrácia polymérov, rozšíriť štandardné požiadavky na informácie o látkach od 1 do 10 ton na všetky takéto látky, posilniť požiadavky na informácie o toxikologických vlastnostiach a použitiach a vystavení, okrem iného tým, že sa bude požadovať správa o chemickej bezpečnosti látok od 1 do 10 ton, a zlepšiť hodnotenie komplexných látok [napr. látok neznámeho alebo premenlivého zloženia (UVCB)], najmä podporou agentúry ECHA, aby ďalej rozvíjala už zavedené riešenia, ako sú profily totožnosti látok; vyzýva na vypracovanie osobitných metód na posúdenie tohto typu látky, ktoré umožnia solídny vedecký prístup a budú uplatniteľné v praxi;

80. pripomína záväzok Únie zabezpečiť bezpečnosť vyrobených nanomateriálov a materiálov s podobnými vlastnosťami podľa 7. environmentálneho akčného programu a opätovne potvrdzuje svoje výzvy z 24. apríla 2009 na revíziu všetkých príslušných právnych predpisov s cieľom zabezpečiť bezpečnosť všetkých použití nanomateriálov vo výrobkoch s potenciálnym vplyvom na zdravie, životné prostredie alebo bezpečnosť počas ich životného cyklu a na vypracovanie vhodných testov na posúdenie nebezpečenstiev nanomateriálov a vystavenia nanomateriálom počas ich celého životného cyklu;

81. vyzýva Komisiu, aby objasnila podmienky a kritériá, za ktorých používanie biologicky rozložiteľných alebo kompostovateľných plastov nie je škodlivé pre životné prostredie a ľudské zdravie, a aby zároveň zohľadnila všetky zložky životného prostredia, do ktorých by sa tieto plasty mohli uvoľniť, a uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti;

82. vyzýva Komisiu, aby dokončila revíziu odporúčania týkajúceho sa vymedzenia nanomateriálov, aby podľa potreby zrevidovala toto odporúčanie a zabezpečila dôslednú identifikáciu nanomateriálov a ich úpravu vo všetkých právnych predpisoch prostredníctvom právne záväzného vymedzenia;

83. žiada, aby Komisia pravidelne žiadala agentúru ECHA o hodnotenie výkonnosti a vplyvu monitorovacieho strediska EÚ pre nanomateriály (EUON);

84. vyzýva na úplné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín; vyzýva Komisiu, aby reagovala na rôzne výzvy Parlamentu zo 16. januára 2019 na zlepšenie postupu Únie pre povoľovanie pesticídov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila prechod Európy na nízkorizikové pesticídy, ako sa vymedzuje v článku 47 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a aby znížila závislosť od pesticídov okrem iného presadzovaním a podporou vykonávania postupov integrovanej ochrany proti škodcom, aby sa dosiahli ciele smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov a aby sa ciele smernice premietli do príslušných právnych predpisov, aby zlepšila štatistiku o prípravkoch na ochranu rastlín, vytvorila lepšie ukazovatele rizika, znížila používanie hnojív s cieľom zabrániť úbytku pôdy a podporovala poľnohospodárov pri plnení týchto cieľov;

85. domnieva sa, že na zabezpečenie ochrany verejného zdravia a rovnakých podmienok pre európskych poľnohospodárov by zakázané účinné látky nemali vstupovať na trh EÚ prostredníctvom dovážaných výrobkov;

86. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na urýchlenie vývoja nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a aby stanovila cieľ na postupné ukončenie používania vysokorizikových pesticídov do roku 2030;

87. vyzýva Komisiu, aby stanovila konkrétne ciele na výrazné zníženie používania chemických pesticídov, ako aj rizika, ktoré z neho vyplýva;

88. zdôrazňuje znepokojujúce oneskorenie realizácie programu preskúmania a potrebu zabezpečiť rýchlejšie a komplexné (opätovné) hodnotenie bezpečnosti biocídnych účinných látok, koformulantov a celých výrobkov – vrátane vlastností narúšajúcich endokrinný systém – s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia a životného prostredia občanov;

89. zdôrazňuje, že je dôležité prejsť na skutočne obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo a rozvíjať cykly netoxických materiálov; domnieva sa, že výrobky vyrobené z pôvodných materiálov a výrobky vyrobené z recyklovaných materiálov by mali spĺňať rovnaké chemické normy; opätovne potvrdzuje, že v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa vymedzuje v rámcovej smernici o odpade[46], sa predchádzanie vzniku odpadu uprednostňuje pred recykláciou, a preto by recyklácia nemala odôvodňovať zachovanie používania nebezpečných starých látok;

90. opakuje, že problematika výrobkov obsahujúcich staré látky vzbudzujúce obavy by sa mala riešiť prostredníctvom účinného systému sledovania a likvidácie;

91. potvrdzuje svoju pozíciu z 13. septembra 2018 o možnostiach úpravy pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade, najmä skutočnosť, že látkami vzbudzujúcimi obavy sú látky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 nariadenia REACH ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, látky zakázané Štokholmským dohovorom (perzistentné organické látky), špecifické látky obmedzené vo výrobkoch uvedených v prílohe XVII k nariadeniu REACH a špecifické látky regulované podľa osobitných odvetvových právnych predpisov alebo právnych predpisov o výrobkoch;

92. domnieva sa, že zverejňovanie všetkých informácií, ktoré nemajú dôverný charakter, o relevantných nebezpečných chemických látok vo výrobkoch v celom dodávateľskom reťazci pre spotrebiteľov a správcov odpadu je predpokladom pre dosiahnutie cyklov netoxických materiálov;

93. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné ukazovatele vplyvu chemických látok na zdravie a životné prostredie, ktoré by okrem iného pomohli posúdiť účinnosť právnych predpisov o chemických látkach;

94. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa čo najskôr zriadil používateľsky ústretový, transparentný, povinný a harmonizovaný verejný informačný systém EÚ o nebezpečných látkach, ktoré sa nachádzajú v materiáloch, predmetoch a odpade, a aby sa čo najskôr sprístupnil vo všetkých jazykoch Únie;

95. poukazuje na to, že stratégia by mala priemyslu pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu a cieľ nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok, ako aj podporovať dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň posilňovať konkurencieschopnosť a bezpečnú a udržateľnú inováciu a výrobu priemyslu EÚ v súlade so zelenou dohodou a s novou priemyselnou stratégiou; zdôrazňuje, že stratégia by mala zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži;

96. poukazuje na to, že stratégia by mala pomôcť chemickému priemyslu dosiahnuť klimatickú neutralitu a ciele nulového znečisťovania prostredníctvom rozvoja nových integrovaných hodnotových reťazcov, ktoré kombinujú poľnohospodárstvo a chemické odvetvie, ako aj podporiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň posilniť konkurencieschopnosť a inováciu priemyslu EÚ;

97. žiada, aby sa malým a stredným podnikom poskytla podpora vrátane technickej podpory nahrádzania nebezpečných látok bezpečnejšími alternatívami s cieľom pomôcť im dodržiavať právne predpisy EÚ v oblasti chemických látok a prejsť na výrobu a používanie bezpečných a udržateľných výrobkov prostredníctvom podpory výskumu a vývoja, investícií do udržateľných chemikálií a technologických inovácií v rámci programov Únie, ako je Horizont Európa;

98. zdôrazňuje, že právne predpisy o chemických látkach by mali byť navrhnuté tak, aby ich mohli MSP vykonávať bez toho, aby bola dotknutá potrebná úroveň ochrany;

99. zdôrazňuje, že právne predpisy poskytujúce regulačnú stabilitu a predvídateľnosť sú kľúčom k zameraniu potrebnej inovácie na transformáciu na obehový, bezpečný a udržateľný chemický priemysel vrátane udržateľného využívania obnoviteľných surovín na podporu biohospodárstva a dlhodobých investícií na dosiahnutie prostredia bez toxických látok; podporuje zapojenie zainteresovaných strán v tejto súvislosti;

100. zdôrazňuje, že je potrebné, aby právne predpisy Únie v oblasti chemických látok poskytovali stimuly pre bezpečnú a udržateľnú chémiu, materiály (vrátane plastov) a technológie vrátane nechemických alternatív, ktoré sú bezpečné a netoxické už v štádiu návrhu;

101. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stratégia by mala vytvoriť príležitosti na rozšírenie čistých technológií s cieľom splniť ciele zelenej dohody;

102. zdôrazňuje, že v rámci EÚ by sa mal stimulovať rozvoj týchto technológií a výroba takejto chémie;

103. vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá EÚ pre udržateľné chemikálie na základe vedeckého návrhu agentúry ECHA; domnieva sa, že tieto kritériá by sa mali doplniť o normy pre výrobky (ako je rámec pre udržateľnú politiku výrobkov);

104. vyzýva Komisiu, aby stimulovala bezpečné a udržateľné výrobky a čistú výrobu a zaviedla a/alebo prispôsobila hospodárske nástroje (napr. poplatky, environmentálne dane, rozšírenú zodpovednosť výrobcu) s cieľom dosiahnuť internalizáciu externých nákladov počas celého životného cyklu chemických látok vrátane zdravotných a environmentálnych nákladov bez ohľadu na to, či k ich použitiu dochádza v rámci Únie alebo mimo nej;

105. pripomína, že príjmy, ktoré agentúra ECHA získa prostredníctvom poplatkov, sa výrazne znížia; vyzýva na revíziu modelu financovania agentúry ECHA a na zavedenie predvídateľného a udržateľného mechanizmu financovania s cieľom zabezpečiť jej riadne dlhodobé fungovanie a odstrániť všetky nedostatky, najmä tie, ktoré sú spôsobené oddelením rozpočtových riadkov, poskytnúť zdroje potrebné na uspokojenie rastúcich požiadaviek na jej súčasnú prácu a dostatočné dodatočné zdroje na akúkoľvek dodatočnú prácu požadovanú v novom viacročnom finančnom rámci vrátane zamestnancov v rámci agentúry ECHA, ktorí by sa venovali výlučne ochrane zvierat a podpore metód, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá, v rámci všetkých činností agentúry ECHA;

106. vyzýva Komisiu a Radu, aby neznižovali zdroje agentúry ECHA v ročných rozpočtových postupoch a aby agentúre ECHA poskytli dodatočné zdroje na akékoľvek iné potrebné úlohy, ako je vykonávanie hodnotení látok;

107. požaduje primeranú úroveň počtu zamestnancov a rozpočet pre útvary Komisie, ktorých úlohou je zabezpečiť úspešné vykonávanie stratégie pre chemikálie v záujme udržateľnosti; zdôrazňuje, že prideľovanie zdrojov musí reagovať na súčasné aj dlhodobé politické priority, a preto v kontexte európskej zelenej dohody očakáva výrazné posilnenie ľudských zdrojov v rámci generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie a príslušných agentúr EÚ;

108. vyzýva na úplné vykonanie právnych predpisov Únie v oblasti chemických látok; vyzýva členské štáty, aby venovali dostatočné kapacity na zlepšenie presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti chemických látok, a aby Komisia a agentúra ECHA pri tom poskytovali primeranú podporu;

109. vyzýva Komisiu, aby vykonala audit systémov presadzovania práva v členských štátoch, pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti chemických látok, a aby vydala odporúčania na zlepšenie, posilnila spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi presadzovania práva a v prípade potreby navrhla nástroje EÚ na presadzovanie práva; vyzýva Komisiu, aby využila právomoci udelené podľa článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020[47] s cieľom zabezpečiť primerané testovanie výrobkov v celej Únii;

110. domnieva sa, že členským štátom by sa mali poskytnúť jasné usmernenia o tom, ako posilniť svoje systémy presadzovania v oblasti právnych predpisov o chemikáliách, a že by sa mala posilniť koordinácia a spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby vydala takéto usmernenia na základe auditu systémov presadzovania práva a pri zohľadnení skúseností získaných v rámci fóra pre REACH;

111. vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie európskej siete miest a miestnych komunít bez výskytu EDC s cieľom zlepšiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov, a to podľa vzoru Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike;

112. vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené právne kroky, keď zistí, že sa nedodržiavajú právne predpisy EÚ o chemických látkach; pripomína svoju pripomienku zo 16. januára 2020[48], že postupy proti porušovaniu právnych predpisov v oblasti životného prostredia musia byť účinnejšie; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje interné usmernenia týkajúce sa postupov v prípade nesplnenia povinnosti a aby využila príležitosť nadchádzajúceho oznámenia o lepšej právnej regulácii na to, aby zabezpečila rýchle a účinné presadzovanie európskych právnych predpisov;

113. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dovážané a vyvážané chemikálie a výrobky budú vyhovovať rovnakým normám, aké sú normy platné pre chemické látky a výrobky vyrobené a používané v Únii, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov so sídlom v EÚ i mimo nej; domnieva sa, že by sa mali posilniť kontroly nesúladu v Únii a na jej hraniciach, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi colnými orgánmi a rozvoja osobitného digitálneho nástroja na tento účel, pričom by sa mali zohľadniť skúsenosti získané v kontexte fóra pre REACH; víta dlhodobý akčný plán Komisie na lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu[49] a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila nadchádzajúce návrhy na zabezpečenie presadzovania právnych predpisov EÚ o chemických látkach;

114. vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila závislosť členských štátov od dovozu chemických látok v kritických hodnotových reťazcoch, ako sú napríklad reťazce týkajúce sa účinných farmaceutických látok, dezinfekčných prostriedkov atď., z tretích krajín, ako aj všetky súvisiace bezpečnostné riziká;

115. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky na uľahčenie a podporu bezpečnej a udržateľnej chemickej výroby v Európe v strategických hodnotových reťazcoch, ako sú účinné látky liekov a dezinfekčné prostriedky, s cieľom znovu získať kontrolu nad touto strategickou oblasťou a znížiť závislosť Európy od tretích krajín, zabezpečiť bezpečný prístup a zabrániť nedostatku liekov bez toho, aby bol dotknutý prospech, ktorý otvoreným hospodárstvam vyplýva z medzinárodného obchodu;

116. vyzýva Komisiu, aby zakázala dovoz výrobkov obsahujúcich rezíduá bezprahových nebezpečných látok, ktoré sú v EÚ zakázané, keďže pre ne neexistuje bezpečná úroveň vystavenia, a aby uplatňovala rovnaké maximálne hladiny rezíduí (ďalej len „MRL“) pre ďalšie látky v dovážaných výrobkoch ako pre látky vyrábané v EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov a poľnohospodárov so sídlom v EÚ aj mimo nej;

117. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby politicky a finančne podporovali všetky medzinárodné štruktúry a postupy zamerané na dosiahnutie riadneho nakladania s chemickými látkami v celosvetovom meradle;

118 vyzýva Komisiu, aby uznala chemické znečistenie (vrátane pesticídov) za jeden z kľúčových faktorov krízy biodiverzity a aby predložila návrhy právnych predpisov s cieľom riešiť otázku perzistentných, akumulatívnych a mobilných chemických látok v životnom prostredí a ich nepriaznivé účinky na ekosystémy a biodiverzitu;

119. zdôrazňuje, že udržateľnosť chemikálií musí zahŕňať aj sociálnu a environmentálnu zodpovednosť chemického priemyslu a chemických podnikov v rámci celého ich dodávateľského reťazca;

120. domnieva sa, že normy Únie v oblasti chemickej bezpečnosti by sa mali presadiť na medzinárodnej úrovni;

121. vyzýva Komisiu, aby naďalej pracovala na nástupcovi Strategického prístupu k medzinárodnému hospodáreniu s chemikáliami (SAICM) vrátane reformy osobitného programu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prispela k rokovaniam o vývoji primeraného, predvídateľného a udržateľného mechanizmu financovania;

122. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

[1] Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

[2] Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 3.

[3] Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 169, 2.6.2019, s. 45.

[7] Ú. v. EÚ L 201, 21.7.2012, s. 60.

[8] Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 44.

[9] Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

[10] Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

[11] Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59.

[12] Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1.

[13] Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1.

[14] Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013, s. 1.

[15] Ú. v. EÚ L 231, 6.9.2019, s. 1.

[16] Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 87.

[17] Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2019, s. 112.

[18] Ú. v. EÚ L 164, 20.6.2019, s. 23.

[19] Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33.

[21] Ú. v. EÚ C 184, 8.7.2010, s. 82.

[22] Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

[23] Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 10.

[24] Prijaté texty, P8_TA(2018)0353.

[26] Prijaté texty, P8_TA(2018)0352.

[27] Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.

[28] Prijaté texty, P8_TA(2019)0023.

[29] Prijaté texty, P8_TA(2019)0082.

[30] Prijaté texty, P8_TA(2019)0441.

[31] Prijaté texty, P8_TA(2020)0005.

[32] Prijaté texty, P8_TA(2018)0202.

[36] OSN, Global chemicals Outlook II: summary for policymakers (Globálny prehľad o chemikáliách II: zhrnutie pre tvorcov politiky).

[37] Závery Rady prijaté 26. júna 2019 s názvom Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom, bod 14.

[38] OSN, Global chemicals Outlook II: summary for policymakers.

[40] Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 16. decembra 2015 vo veci T‑521/14.

[41] Zistenia z kontroly vhodnosti najvýznamnejších právnych predpisov o chemikáliách (okrem REACH) a zistené výzvy, nedostatky a slabé stránky (COM(2019)0264).

[43] Ako je uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 7. marca 2019 vo veci T-837/16 (Švédsko/Komisia týkajúcom sa chrómanu olovnatého).

Uznesenie[44] Európskeho parlamentu o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém, Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 85.

[46] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade, Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

[47] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011, Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1.

[48] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite, prijaté texty, P9_TA(2020)0015.

[49] Oznámenie z 10. marca 2020, COM(2020)0094.

Posledná úprava: 8. júla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia