Postup : 2019/2805(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0243/2020

Predkladané texty :

B9-0243/2020

Rozpravy :

PV 17/09/2020 - 8
CRE 17/09/2020 - 8

Hlasovanie :

PV 17/09/2020 - 12
PV 17/09/2020 - 16

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0241

<Date>{09/09/2020}9.9.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0243/2020</NoDocSe>
PDF 175kWORD 54k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B9‑0014/2020</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o Európskom roku zelenších miest 2022</Titre>

<DocRef>(2019/2805(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Sirpa Pietikäinen, Christel Schaldemose, Karin Karlsbro, Bas Eickhout, Jadwiga Wiśniewska, Idoia Villanueva Ruiz</Depute>

<Commission>{ENVI}v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0243/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskom roku zelenších miest 2022

(2019/2805(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva[1],

 so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[2],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o zelenej infraštruktúre – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy[4],

 so zreteľom na 7. environmentálny akčný program,

 so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

 so zreteľom na stratégiu EÚ pre zelenú infraštruktúru[5],

 so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 24. mája 2019 s názvom Preskúmanie pokroku vo vykonávaní stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru (COM(2019) 0236).

 so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. mája 2013 s názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy (COM(2013)0249),

 so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. októbra 2013 k oznámeniu Komisie s názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy[6],

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy,[7]

 so zreteľom na otázku pre Komisiu z 19. septembra 2013 o rozvoji politiky EÚ v oblasti zelenej infraštruktúry (O-000094/2013 – B7-0525/2013),

 so zreteľom na Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

 so zreteľom na ocenenie Európske hlavné zelené mesto[8],

 so zreteľom na Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike[9],

 so zreteľom na otázku Komisii o význame mestskej a zelenej infraštruktúry – Európsky rok zelenších miest 2022 (O-000039/2020 – B9‑0014/2020),

 so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže zelená infraštruktúra sa chápe ako strategicky plánovaná sieť prírodných a poloprírodných oblastí s environmentálnymi vlastnosťami, ktoré sú vytvorené a riadené tak, aby poskytovali široký rozsah ekosystémových služieb, a zahŕňa zelené plochy (prípadne modré, ak ide o vodné ekosystémy) a ďalšie fyzické vlastnosti suchozemských (vrátane pobrežných) a morských území vo vidieckych a v mestských oblastiach;

B. keďže 72 % obyvateľstva EÚ žije vo veľkomestách, mestách a na predmestiach a podiel mestského obyvateľstva naďalej rastie a v roku 2020 by mohol dosiahnuť 80 %[10]; keďže tieto čísla dokazujú, že zelené mestá sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým pri riešení hlavných výziev, ktorým čelí naša planéta, a majú rastúci potenciál ako kľúčové centrá pre vykonávanie globálnych programov a pre angažovanosť občanov v politických rozhodnutiach;

C. keďže mestá čelia mnohým výzvam, od vplyvu zmeny klímy na zdravie obyvateľov až po obavy týkajúce sa životného prostredia, a keďže zelená infraštruktúra má veľký potenciál ponúknuť prírodou inšpirované, ekologické, hospodárske a sociálne riešenia mnohých týchto problémov, ktoré sú vo všeobecnosti nízkonákladové a udržateľnejšie a vytvárajú pracovné miesta;

D. keďže je dôležité zvyšovať informovanosť o zelenej infraštruktúre a jej mnohých pozitívnych vplyvoch na ekosystémy a služby, ktoré poskytujú obyvateľstvu, s cieľom viac podporovať riešenia blízke prírode v oblasti územného a priestorového plánovania a tvorbu a obnovu zelených priestorov, urýchliť zmenu normy infraštruktúry zo sivej na zelenú v oblasti územného plánovania miest a územného rozvoja a umožniť mestám lepšie sa prispôsobiť nepriaznivým účinkom zmeny klímy;

E. keďže zelená infraštruktúra poskytuje ekosystémové služby, ktoré sú rozhodujúce pre naše blaho, výrobu potravín v mestách, cirkuláciu vody a jej zadržiavanie, zvyšujú presakovanie a znižujú znečisťovanie prostredníctvom prirodzených procesov, regulujú teplotu okolia, podporujú biodiverzitu vrátane opeľovačov, zlepšujú kolobeh živín, skrášľujú obytné zóny, uľahčujú fyzickú aktivitu obyvateľov a zvyšujú ich blaho;

F. keďže zelená infraštruktúra prispieva k rozvoju sústavy Natura 2000 v mestských oblastiach, zlepšuje prepojenie medzi ekologickými zelenými a modrými koridormi, zvyšuje ochranu druhov a biotopov kľúčových pre prírodu a pomáha zachovať poskytovanie ekosystémových služieb v mestských oblastiach; keďže ročné prínosy ekosystémových služieb poskytovaných sústavou Natura 2000 sa v celej EÚ odhadujú na 300 miliárd EUR, pričom prínosy zelenej infraštruktúry majú výrazne vyššiu hodnotu;

G. keďže ekologizácia miest zahŕňa viac než len vykonávacie iniciatívy zamerané na to, aby sa mestá stali zelenšími vzhľadom na význam čistého ovzdušia, vody a pôdy, ako aj vzhľadu mesta, ktorý podporuje biodiverzitu na zabezpečenie udržateľnosti zelených priestorov;

H. keďže zelená infraštruktúra je kľúčovou súčasťou stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020;

I. keďže zelená infraštruktúra prispieva k zmierňovaniu klímy, pretože posilňuje odolnosť ekosystémov voči zmene klímy a pomáha znižovať množstvo CO2 v atmosfére prostredníctvom priamej sekvestrácie uhlíka, najmä vďaka rašeliniskám, oceánom a lesom; keďže to takisto pomáha znižovať čerpanie a úpravu vôd a odpadových vôd a súvisiace energetické nároky, ako aj znižovať spotrebu energie a emisie budov vďaka inteligentným budovám, ktoré integrujú zelené prvky, ako sú strechy a steny, a zahŕňa nové materiály, ktoré zvyšujú efektívnosť využívania zdrojov; keďže zelená infraštruktúra takisto pomáha znižovať dopyt po energii a znečistenie súvisiace s dopravou tým, že uľahčuje prijímanie alternatívnych, čistých druhov dopravy, ako sú cyklistika, chôdza a čistá verejná doprava vrátane vodnej dopravy;

J. keďže zelená infraštruktúra prispieva k adaptácii na zmenu klímy prostredníctvom ochrany prírodného kapitálu, ochrany prirodzených biotopov a druhov, zlepšenia ekologického stavu, riadenia vodných útvarov a bezpečnosti potravín; keďže jej rozvoj patrí k najúčinnejším opatreniam v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ktoré možno aplikovať v mestách, pretože zmierňuje negatívne vplyvy zmeny klímy a výrazný nárast extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horúčav, lesné požiare, intenzívne zrážky, záplavy a suchá, vyrovnáva extrémne teploty a zlepšuje kvalitu života Európanov žijúcich v mestských oblastiach;

K. keďže viac ako 22 % európskych druhov je podľa červeného zoznamu ohrozených druhov IUCN v súčasnosti ohrozených vyhynutím; keďže ekologizácia miest pomáha podporovať biodiverzitu a môže zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní krízy v oblasti biodiverzity; keďže podpora biodiverzity v mestách môže priniesť vedľajšie prínosy prostredníctvom zvyšovania odolnosti ekosystémov a zvyšovania potenciálu sekvestrácie uhlíka;

L. keďže dobré mestské plánovanie, vysadená pôda a priepustné chodníky sú lepšie pri zvyšovaní zadržiavania vody, riadení presakovania, predchádzaní erózii pôdy a boji proti odtekaniu v mestách ako asfalt a betón; keďže vysoko kvalitná zelená infraštruktúra znižuje riziko povodní;

M. keďže dobre navrhnutá zelená infraštruktúra môže byť jedným z najlepších spôsobov na zvýšenie množstva ekologických zelených a modrých koridorov, a tým na ochranu biodiverzity;

N. keďže rastliny čistia vzduch filtráciou malých častíc a produkciou kyslíka; keďže kvalita ovzdušia v našich mestách sa stala jednou z najväčších výziev v oblasti zdravia, ktorým dnes v Európe čelíme; keďže čistejšie ovzdušie by zlepšilo kvalitu života miliónov ľudí vrátane pacientov trpiacich astmou a chorobami dýchacích ciest; keďže v EÚ každý rok 430 000 osôb predčasne zomiera v dôsledku dýchania znečisteného vzduchu; keďže zlepšenie kvality ovzdušia musí byť prioritou EÚ, členských štátov, regiónov a obcí s cieľom chrániť ľudí a ekosystémy pred vplyvom znečistenia ovzdušia; keďže zlepšenie kvality ovzdušia by mohlo výrazne znížiť počet predčasných úmrtí;

O. keďže vysádzanie stromov a vegetácie môže znížiť znečistenie hlukom v mestských oblastiach; keďže hluk je druhou najväčšou environmentálnou príčinou zdravotných problémov po kvalite ovzdušia; keďže v rámci výskumného projektu HOSANNA financovaného EÚ sa zistilo, že prirodzené rastlinné protihlukové steny sú pri ochrane obyvateľov pred dopravným hlukom lepšie ako bežne používané priame zvukové bariéry; keďže znečistenie hlukom negatívne ovplyvňuje biodiverzitu a prírodu a úsilie o zelené mestá by malo zahŕňať iniciatívy na zníženie znečistenia hlukom;

P. keďže zelená infraštruktúra by sa mala podporovať aj v pobrežných mestách, ktoré zvyčajne susedia s mokraďami, aby sa zachovala morská a pobrežná biodiverzita a ekosystémy a aby sa posilnil udržateľný rozvoj pobrežného hospodárstva, cestovného ruchu a krajiny, čo predstavuje pozitívny vývoj, ktorý zase prispieva k lepšej odolnosti voči vplyvom zmeny klímy v týchto zraniteľných oblastiach, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté nárastom hladiny morí;

Q. keďže zelená infraštruktúra by sa mala podporovať v prístavných oblastiach, keďže sú dôležitou súčasťou pobrežných miest a zvyčajne pokrývajú rozsiahle pozemné plochy, ktoré sú tiež súčasťou sústavy Natura 2000; keďže sa tým lepšie vyriešia environmentálne otázky, ako je znečistenie a strata biodiverzity, a napomôže sa tým pri podporovaní rozvoja nových infraštruktúrnych projektov, ako je elektrifikácia prístavov;

R. keďže zelená infraštruktúra umožňuje prístup do prírody ľuďom, ktorí by inak do styku s prírodou prichádzali ťažko, ako sú deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, a prispieva k ich vzdelávaniu a informovanosti o prírode a ekologických výzvach;

S. keďže zelenšie mestá môžu predstavovať výrazné prínosy z hľadiska zdravia, pretože zlepšujú kvalitu ovzdušia, povzbudzujú obyvateľov k pohybu a fyzickej aktivite, pomáhajú pri prevencii a liečbe depresie, zlepšujú imunitný systém a v konečnom dôsledku zvyšujú pocit šťastia a blaha[11];

T. keďže vysoký počet mestských parkov a záhrad, zelenšie ulice, zelené strechy budov, autobusové zastávky pokryté vegetáciou a zelenšie ihriská okrem iného zvyšujú príťažlivosť a komfort štvrtí a miest; keďže takisto zlepšujú sociálne kontakty medzi obyvateľmi, podporujú pozitívne zmeny v správaní a vytvárajú silnejší pocit spoločenstva; keďže zelené plochy vo verejnom vlastníctve môžu mať pre obyvateľov miest nevyčísliteľné prínosy;

U. keďže sa preukázalo, že zelenšie štvrte zvyšujú ekonomickú hodnotu nehnuteľností, keďže sú oblasti vďaka nim žiadanejšie medzi potenciálnymi kupcami;

V. keďže ekologizácia miest môže uľahčiť udržateľnejšiu výrobu potravín v malom rozsahu a znížiť ekologickú stopu potravín posilnením krátkych dodávateľských reťazcov, čo by umožnilo vznik nových mikropodnikov a povzbudilo obyvateľov, aby boli aktívni v tejto oblasti a aby lepšie pochopili potravinový reťazec, najmä ekologické a environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo;

W. keďže 80 % odpadu nájdeného v mori pochádza z miest vrátane odpadu z horného toku riek; keďže je dôležité zlepšiť systémy nakladania s odpadom v mestských oblastiach, najmä pokiaľ ide o nakladanie s difúznym znečistením, odpadkami a makroodpadom, napríklad posilnením filtrovania v čistiarňach odpadových vôd, aby sa mestá stali zelenšími a aby sa riešilo znečistenie oceánov;

X. keďže občania musia byť zapojení do mestského plánovania a navrhovania zelenej infraštruktúry a musia cítiť, že sú nabádaní, aby sa podieľali na týchto činnostiach, pričom sa musia zohľadniť miestne environmentálne, sociálne, hospodárske a technologické vlastnosti;

Y. keďže rozvoj zelenej infraštruktúry ide ruka v ruke s jej udržateľným riadením, najmä pokiaľ ide o vodné zdroje; keďže je dôležité prepojiť zelenú a modrú infraštruktúru spôsobom zodpovedným voči životnému prostrediu vrátane opätovného využívania vody a dažďovej vody a dobrého hospodárenia s vodami;

Z. keďže čím sú stromy staršie, tým dôležitejšie sú ekosystémové služby, ktoré poskytujú; keďže zdravé a integrované riadenie a plánovanie mestských oblastí je nevyhnutné na maximalizáciu ich rozvojového potenciálu a nato, aby občania mohli v plnej miere využívať potenciál a služby poskytované zelenou infraštruktúrou;

1. uznáva prínos, ktorý zelenšie mestá môžu mať na dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode a na posilnenie odolnosti EÚ voči zmene klímy a jej schopnosti adaptácie na zmenu klímy; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zelenšie mestá môžu mať pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a plnení záväzkov v rámci Novej urbánnej agendy, najmä pokiaľ ide o lepšie využívanie vodných zdrojov a zlepšenie biodiverzity v mestskom prostredí;

2. vyzýva Komisiu, aby vypracovala novú európsku stratégiu pre zelenšie mestá a zelenú infraštruktúru s cieľom pomôcť mestám, aby zohrávali svoju úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako aj zvyšovaní blaha ľudí žijúcich v mestách;

3. vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskej zelenej dohody predložila opatrenia osobitne zamerané na úlohu miest a podporovala investície do zelenej infraštruktúry;

4. zdôrazňuje význam účinného začleňovania klimatického a environmentálneho hľadiska do tvorby mestskej politiky na miestnej, regionálnej, národnej a globálnej úrovni;

5. zdôrazňuje potrebu prijať adaptačnú stratégiu pre mestá vystavené dôsledkom zmeny klímy na základe nového inovačného ekosystémového prístupu k prevencii a riadeniu rizík, a to najmä určením oblastí, v ktorých bude voda odtekať, oblastí, v ktorých bude voda absorbovaná v prípade povodní, oblastí s prírodnou ochranou a v prípadoch, keď je to nevyhnutné, oblastí, ktoré si vyžadujú umelú ochranu;

6. vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti vypracovali akčné plány a aktívne sa zapojili do činností zameraných na propagáciu a údržbu zelených mestských oblastí;

7. trvá na tom, že sa podceňuje potenciál miest prispievať k ochrane biodiverzity a ekosystémovým služieb; pripomína, že posilnenie biodiverzity, ekosystémových služieb a mestskej zelenej infraštruktúry v mestách a prímestských oblastiach zlepšuje zdravie ľudí; pripomína, že vývoj a uplatňovanie riešení inšpirovaných prírodou na zachovanie biodiverzity a začlenenie a ďalšiu integráciu biodiverzity a ekosystémových funkcií do mestského dizajnu, politiky a plánovania môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa tejto zmene v mestách, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali tieto postupy;

8. vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 kládla väčší dôraz na význam zelenej infraštruktúry;

9. navrhuje, aby bol rok 2022 vyhlásený za Európsky rok zelenších miest;

10. navrhuje, aby cieľmi Európskeho roka zelenších miest 2022 bolo:

a. zvýšiť informovanosť o výhodách zelených plôch v zastavanom prostredí; zaviesť iniciatívy na zvýšenie vytvárania zelených plôch, a to aj v blízkosti obytných oblastí;

b. zvýšiť množstvo a kvalitu výskumu a vývoja nových inovácií v rôznych odborných oblastiach, ktoré vytvárajú zelenšiu pridanú hodnotu a zlepšujú kvalitu života v mestách; poskytovať cielenú podporu udržateľnej digitalizácii v EÚ, a teda aj začínajúcim podnikom a digitálnym inováciám; zvýšiť rozsah projektov v oblasti zelenej infraštruktúry;

c. nabádať miestne orgány a občanov, aby konali a aby zlepšovali svoje štvrte a životné prostredie, aby sa spájali ako komunita s cieľom zvýšiť odolnosť a pretvoriť budúcnosť svojich miest; zvýšiť zapojenie občanov do iných činností a rozhodovania o životnom prostredí a celkovom živote mesta;

d. vytvoriť kultúru, ktorá oceňuje zelené plochy a modro-zelenú infraštruktúru; podporovať rozvoj miest, ktorý rešpektuje potrebu zelených plôch ako dôležitého aspektu kvality života v mestách;

e. podporovať používanie materiálov a služieb šetrných ku klíme prostredníctvom verejného obstarávania;

f. zvýšiť počet projektov zelenej infraštruktúry; naďalej poskytovať a zvyšovať finančné zdroje pre stratégiu EÚ pre zelenú infraštruktúru;

g. prepojiť existujúce iniciatívy a vymieňať si najlepšie postupy medzi členskými štátmi, ako sa uvádza v mnohých iniciatívach a stratégiách, okrem iného v oblasti mestského plánovania, udržateľného urbanizmu a infraštruktúry, riešení inšpirovaných prírodou, zelenej architektúry, čistejšej energie, pešej a cyklistickej mobility, účinného riadenia vodných zdrojov a udržateľného a obehového odpadového hospodárstva na základe hierarchie odpadového hospodárstva, ktoré je zamerané na dosiahnutie cieľa nulového odpadu alebo na obmedzenie množstva odpadu na minimum prostredníctvom maximálneho využitia recyklácie;

h. vytvoriť plán ekologizácie európskych miest a údržby zelených plôch do roku 2030, ktorý propaguje zásadu ekologického urbanizmu ako prostriedku na podporu harmonických väzieb medzi vidieckym a mestským prostredím a na uznanie ich vzájomnej závislosti a potreby obojsmerného vzťahu;

i. uskutočňovať vzdelávacie aktivity zamerané na rôznych príjemcov, pričom ich obsah je prispôsobený cieľovej skupine, najmä deťom;

j. podporovať iniciatívy zamerané na zníženie premávky v mestách a propagovať verejnú dopravu a investovať do nej;

k. zabezpečiť čo najširšiu účasť environmentálnych mimovládnych organizácií na aktivitách zameraných na ochranu životného prostredia a vzdelávanie o ňom;

l. výrazne zvýšiť plochu zelených striech a fasád v mestách, aby sa zlepšila mestská klíma, kvalita ovzdušia a izolácia;

m. podporovať mestské záhradkárstvo a zabezpečovať a rozvíjať záhradkárske oblasti, ako aj školské záhradkárske zariadenia v mestách v celej EÚ, keďže ide o dôležitý pilier vzdelávania detí v oblasti životného prostredia;

11. vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách, a to najmä znížením emisií prostredníctvom nových riešení mestskej mobility, ktoré uprednostňujú efektívnejšie a environmentálne udržateľné spôsoby verejnej dopravy.

12. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a umožňovať účasť občanov na ekologizácii mestských oblastí a udržiavaní zelených oblastí prostredníctvom ich primeraného zapojenia do fáz udržateľného priestorového plánovania a vykonávania, aby sa dosiahli udržateľné urbanistické riešenia, vytvorila sa zodpovednosť za príslušné činnosti a aby vznikli sociálne inkluzívne, odolné a nízkoemisné mestá príťažlivé pre občanov; považuje za dôležité zabezpečiť, aby verejnosť bola informovaná o spôsoboch, akými môžu občania prispieť k ekologizácii svojich miest, údržbe zelených plôch a ich premene na zdravšie prostredie; nabáda obce a regióny, aby v čo najväčšej miere podporovali zelené iniciatívy predkladané občanmi a rozvíjali projekty sponzorstva otvorených priestranstiev; naliehavo vyzýva obce a regióny, aby prijali a vykonávali ambiciózne iniciatívy zamerané na zelené mestá;

13. naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala ambiciózne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala zabezpečiť primerané financovanie pre opatrenia, ktoré podporujú udržateľný rozvoj miest a zelenú infraštruktúru, napríklad inovačné partnerstvá a spoločné systémy verejného obstarávania medzi európskymi mestami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla posilniť kolektívnu silu miest s cieľom rýchlo rozšíriť účinné riešenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť súkromného sektora prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ambicióznejší program Európskej investičnej banky a stimuly pre MSP, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vývoji inovatívnych udržateľných riešení;

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a národným parlamentom.

 

[1] Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

[2] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[3] Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27.

[4] Ú. v. EÚ C 468,  15.12.2016, s. 190.

[5] Ako sa uvádza v stratégii Komisie pre zelenú infraštruktúru: http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/strategy/index_en.htm

[6] Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 43.

[7] Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 153.

[10] Európska environmentálna agentúra, Analysing and managing urban growth (Analýza a riadenie rastu miest), Európska environmentálna agentúra, Kodaň, 2019, https://www.eea.europa.eu/articles/analysing-and-managing-urban-growth.

[11] Európska komisia, Urban Green Spaces Increase Happiness (Mestské zelené plochy zvyšujú pocit šťastia), Európska komisia, Brusel, http://ec.europa.eu/environment/europeangreencapital/space-increase-happiness/

Posledná úprava: 11. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia