NÁVRH UZNESENIA o COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh
14.9.2020 - (2020/2780(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Esther de Lange, Andreas Schwab, Peter Liese, Roberta Metsola
v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0257/2020
B9‑0257/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh
(2020/YYYY(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 67, 114 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID‑19[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19[3],
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vo viacerých členských štátoch sa počet prípadov ochorenia COVID-19 od júna výrazne zvýšil a keďže vnútroštátne orgány a iní odborníci tento nárast do značnej miery spájajú s intenzívnejším cestovaním počas leta;
B. keďže oslabeniu dôveryhodnosti opatrení na boj proti ochoreniu COVID-19 treba predísť koordinovaným postupom členských štátov;
C. keďže obmedzenia voľného pohybu zavedené členskými štátmi nezodpovedali vo všetkých prípadoch skutočným úrovniam rizika, pretože v niektorých prípadoch platili prísne obmedzenia, napríklad uzavretie hraníc, v krajinách s nízkou mierou nákazy;
D. keďže voľný pohyb osôb, tovaru a služieb sú základnými piliermi štyroch slobôd, na ktorých je založené riadne fungovanie vnútorného trhu;
E. keďže integrita schengenského priestoru sa musí zachovať;
F. keďže počas tohtoročného letného obdobia členské štáty zaviedli nekoordinované obmedzenia slobody pohybu osôb v rámci EÚ v súvislosti so zdravotnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19; keďže všetky tieto opatrenia výrazne fragmentujú vnútorný trh;
G. keďže odkedy sa začiatkom tohto roka ochorenie COVID-19 v EÚ výraznejšie rozšírilo Parlament opakovane vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali harmonizované opatrenia týkajúce sa voľného pohybu osôb a tovaru v rámci vnútorného trhu;
H. keďže na začiatku prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 niektoré členské štáty zaviedli obmedzenia vývozu určitých osobných ochranných prostriedkov; keďže smernica o cezhraničnej kritickej infraštruktúre, ktorá zabezpečuje nepretržité poskytovanie kritických tovarov a služieb vo všetkých členských štátoch EÚ, má zásadný význam;
I. keďže Komisia navrhla odporúčanie Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19[4];
J. keďže EÚ musí vopred naplánovať nové nástroje, ktoré by jej umožnili čeliť možnému pokračovaniu pandémie ochorenia COVID-19 a/alebo inej možnej kríze podobnej povahy;
Krátkodobá perspektíva: harmonizované opatrenia, ktoré sú naliehavo potrebné v rámci vnútorného trhu
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom počtu prípadov ochorenia COVID-19 vo viacerých členských štátoch od júna a vyzýva na oveľa koordinovanejšiu reakciu členských štátov s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť, a tým aj efektívnosť opatrení na boj proti pandémii;
2. zdôrazňuje, že vzhľadom na nedávny nárast počtu nových prípadov ochorenia COVID-19 v celej EÚ členské štáty opäť prijali nové, odlišné a nekoordinované opatrenia týkajúce sa voľného pohybu osôb cestujúcich do iných krajín EÚ alebo prichádzajúcich z iných krajín EÚ a v niektorých prípadoch zatvorili svoje hranice; poukazuje na to, že každý členský štát zaviedol svoje vlastné vnútroštátne opatrenia – od povinnej alebo odporúčanej karantény (v trvaní 7, 10 alebo 14 dní) a/alebo negatívnych testov polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) pri príchode (ktoré musia byť vyhotovené v časovom rozmedzí 48 až 72 hodín), cez rôzne vnútroštátne formuláre lokalizácie cestujúcich, odlišné používanie farebného označovania a rôzne kritériá na vymedzenie rizikových oblastí, až po rozdielne opatrenia týkajúce sa používania ochranných rúšok – bez akejkoľvek koordinácie na úrovni EÚ, čím dochádza k fragmentácii nášho spoločného priestoru EÚ a vnútorného trhu a obmedzovaniu slobody pohybu;
3. víta preto iniciatívu Komisie navrhnúť odporúčanie Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že táto iniciatíva nebola prejavená skôr; vyzýva Komisiu, aby urýchlene ďalej rozvíjala túto iniciatívu a aby navrhla členským štátom možné harmonizované opatrenia vrátane jednotného formulára EÚ pre lokalizáciu cestujúcich s cieľom vybudovať dôveru v celoúnijný monitorovací systém;
4. opätovne zdôrazňuje svoju naliehavú výzvu Komisii a členským štátom, aby sa v tejto súvislosti usilovali o cielenú, štruktúrovanú a účinnú spoluprácu; domnieva sa, že takáto spolupráca by mala predvídať potrebu koordinovaných a harmonizovaných opatrení týkajúcich sa akýchkoľvek obmedzení v rámci schengenského priestoru a akýchkoľvek obmedzení voľného pohybu osôb, tovaru a služieb v rámci EÚ v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jej vývoja a mala by zabrániť fragmentácii vnútorného trhu, čím by sa zabezpečila istota pre občanov a podniky EÚ vo všetkých aspektoch ich každodenného života a zabránilo sa ďalším nekoordinovaným vnútroštátnym opatreniam v budúcnosti;
5. zdôrazňuje, že sa musí zachovať integrita schengenského priestoru a že všetky prípadné obmedzenia musí povoliť Komisia, aby boli zlučiteľné s integritou schengenského priestoru;
6. zdôrazňuje, že v záujme harmonizácie reštriktívnych opatrení týkajúcich sa voľného pohybu osôb v rámci EÚ by sa členské štáty mali riadiť rovnakými oficiálnymi súbormi údajov, používať rovnaké kritériá a dohodnúť sa na rovnakom prístupe, ktorý by posudzoval skôr jednotlivé regióny než krajiny ako celok; víta prístup, ktorý Komisia zaujala vo svojom navrhovanom odporúčaní Rady, a poukazuje na to, že súbory údajov, ktoré poskytlo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, môžu poskytnúť potrebný oficiálny základ pre tieto harmonizované opatrenia;
7. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty mohli združovať zdroje vrátane výrobných kapacít, aby bol uspokojený zvýšený dopyt po osobných ochranných prostriedkoch, respirátoroch a inom zdravotníckom vybavení, laboratórnom materiáli a dezinfekčných prostriedkoch, ktorý je pozorovaný v EÚ, čo by tiež pomohlo posilniť strategickú rezervu v rámci zásob v systéme rescEU;
8. zdôrazňuje, že dôležitý je záväzok k prijatiu harmonizovaných opatrení, vďaka ktorým sa znovu vybuduje dôvera medzi členskými štátmi s cieľom obnoviť voľný pohyb osôb, tovaru a služieb v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že testovacie kapacity vo všetkých členských štátoch by sa mali ďalej zvyšovať, aby sa umožnilo testovanie cestujúcich; domnieva sa, že zásadný význam majú investície do rýchleho testovania na ochorenie COVID-19 pre ľudí cestujúcich z jedného členského štátu do druhého, najmä tých, ktorí tieto cesty absolvujú pravidelne v rámci svojich aktivít; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzájomne uznávali výsledky testov PCR, aby sa zabránilo vytváraniu ďalších prekážok voľného pohybu vrátane požiadaviek na preklad; žiada Komisiu, aby posúdila možnosť širšieho využívania nenákladných 15-minútových testov;
9. zdôrazňuje znepokojujúci trend poklesu miery dodržiavania opatrení na boj proti ochoreniu COVID, popierania pandémie a kampaní proti očkovaniu, pričom má na pamäti právo každého človeka rozhodovať o vlastnej liečbe;
10. pripomína, že väčšina členských štátov vyvinula aplikácie na sledovanie kontaktov v súvislosti s ochorením COVID-19; očakáva, že interoperabilita týchto aplikácií sa zavedie na úrovni EÚ do októbra s cieľom zabezpečiť celoúnijné sledovanie v súvislosti s ochorením COVID-19; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej nabádali občanov, aby používali tieto aplikácie, ktoré by mali byť v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov;
11. zdôrazňuje význam harmonizácie pre pohraničné regióny, v ktorých je počet pendlerov medzi dvoma rôznymi členskými štátmi vysoký; poukazuje na to, že hospodárstvo a životy ľudí v týchto regiónoch sú neúmerne negatívne ovplyvnené uzatváraním hraníc a že niekoľko členských štátov zaviedlo osobitné výnimky a úpravy pravidiel pre tieto regióny; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť týmto situáciám a aby pracovali aj na harmonizácii týchto osobitných opatrení; domnieva sa, že väčšia harmonizácia pravidiel pohybu v pohraničných regiónoch by bola veľmi prospešná pre fungovanie celého vnútorného trhu a schengenského priestoru, a teda aj pre EÚ ako celok;
12. opätovne zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v obchodnej politike EÚ, ktorá sa zameriava na otvorenú strategickú autonómiu podporujúcu diverzifikáciu a odolnosť v dodávateľských reťazcoch, ktorej jadro tvorí otvorený multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, s cieľom zabezpečiť globálnu dostupnosť výrobkov, a ktorá je doplnená fondom na diverzifikáciu strategického dodávateľského reťazca s cieľom aktívne podporovať spoločnosti z EÚ;
13. zdôrazňuje, že úplná repatriácia všetkých dodávateľských reťazcov v globálnom hospodárstve nie je ani možná ani žiaduca; zdôrazňuje, že široká sieť spravodlivých a dobre vykonávaných dohôd o voľnom obchode spolu s plne funkčným multilaterálnym obchodným systémom, so Svetovou obchodnou organizáciou a jej prevádzkyschopným Odvolacím orgánom sú najlepším spôsobom, ako zaručiť dostupnosť viacerých zdrojov výroby základných výrobkov a to, aby sa regulačné normy celosvetovo zbližovali, čím sa zabezpečí silný rámec pre inovácie vo svete ako doplnenie európskej výroby;
Dlhodobejšia perspektíva: strategický plán pre budúcnosť s novými nástrojmi
14. pripomína, že počas prvej časti obdobia obmedzenia pohybu z dôvodu pandémie COVID-19 začiatkom tohto roka sa fungovanie EÚ a vnútorného trhu čiastočne zastavilo, čo malo mimoriadne dôsledky pre občanov EÚ a jej hospodárstvo, pretože základné tovary, ako sú potraviny, zdravotnícke pomôcky alebo ochranné prostriedky, nemohli cirkulovať, a pretože voľný pohyb, a to aj pre ľudí pracujúcich v oblasti zdravotnej starostlivosti a iných základných služieb, bol pozastavený; je pevne presvedčený, že EÚ by sa mala poučiť z týchto skúseností a zaviesť strategický plán s potrebnými harmonizovanými a koordinovanými nástrojmi umožňujúcimi reagovať na podobné situácie, aby sa zabránilo ďalšiemu zastaveniu fungovania alebo narušeniu celého vnútorného trhu a schengenského priestoru a v konečnom dôsledku celej EÚ;
15. zdôrazňuje, že pre každodenný život ľudí je veľmi dôležité, aby boli v celej EÚ zabezpečené nepretržité dodávky základného tovaru, ako sú potraviny, zdravotnícke pomôcky alebo ochranné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh aktualizovanej smernice o cezhraničnej kritickej infraštruktúre s cieľom zabezpečiť nepretržitý voľný pohyb základných tovarov a služieb v rámci vnútorného trhu v krízovom období, akým je napríklad pandémia;
16. pripomína, že v súvislosti s ochorením COVID-19 sa na vnútornom trhu objavili podvody a cirkulácie nebezpečných výrobkov, pričom tieto javy boli najvýraznejšie začiatkom tohto roka, keď sa kríza začala, čo mohlo spotrebiteľom potenciálne uškodiť; opakuje, že akt o digitálnych službách a revízia súčasných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov by mali pre online platformy zabezpečiť možnosť prijať opatrenia na zabránenie možnému zneužívaniu spotrebiteľov; poukazuje na to, že zatiaľ čo smernica o sieťových a informačných službách je prvým krokom smerom k celoeurópskej kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola posilnená aktom o kybernetickej bezpečnosti, v situácii po kríze je potrebný holistický pohľad na kybernetickú bezpečnosť a všetky súvisiace kritické služby; vyzýva Komisiu, aby posilnila a urýchlila proces smerujúci k vytvoreniu nástrojov zabezpečujúcich odolnosť základných digitálnych infraštruktúr v celej EÚ;
17. vyzýva Komisiu, aby zreformovala správu schengenského priestoru vzhľadom na nové výzvy, ako je napríklad ochorenie COVID-19; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o dokončenie integrácie všetkých členských štátov do schengenského priestoru, aby sa koordinované a harmonizované opatrenia uplatňovali rovnako v celej Únii a aby z nich mali všetci občania žijúci v Únii rovnaký prospech;
°
° °
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedníčke Komisie, predsedovi Európskej rady a úradujúcemu predsedníctvu Rady.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0175.
- [3] Prijaté texty, P9_TA(2020)0205.
- [4]COM(2020)0499.