Postup : 2020/2774(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0258/2020

Predkladané texty :

B9-0258/2020

Rozpravy :

PV 15/09/2020 - 6
CRE 15/09/2020 - 6

Hlasovanie :

PV 17/09/2020 - 12

Prijaté texty :


<Date>{14/09/2020}14.9.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0258/2020</NoDocSe>
PDF 156kWORD 46k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu napätia a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí</Titre>

<DocRef>(2020/2774(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Jérôme Rivière, Thierry Mariani, Peter Kofod, Jaak Madison, Harald Vilimsky, Tom Vandendriessche</Depute>

<Commission>{ID}v mene skupiny ID</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0258/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu napätia a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí

(2020/2774(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na zmluvu z Lausanne z 24. júla 1923, a najmä na jej články 38, 39, 40, 41, 42, 43 a 44, ktoré sa týkajú slobody náboženského vyznania v Turecku a záväzku nediskriminácie voči nemoslimskému obyvateľstvu,

 so zreteľom na články 2, 3, 4 a 5 zmluvy z Lausanne, ktoré trvalo vymedzujú hranice Tureckej republiky,

 so zreteľom na pristúpenie Tureckej republiky k Organizácii Spojených národov 24. októbra 1945 a jej záväzok dodržiavať zakladajúcu chartu OSN,

 so zreteľom na proces pristúpenia Tureckej republiky k Európskej únii a otvorenie prístupových rokovaní 17. decembra 2004,

 so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

 so zreteľom na článok 16 zmluvy z Lausanne, v ktorom Turecká republika vyhlasuje, že sa neodvolateľne zrieka všetkých nárokov na územia za svojimi hranicami, ktoré sú v nej uznané, vrátane území, na ktoré sa vzťahuje mandát Ligy národov (Sýria, Libanon, Palestína, Jordánsko, Irak);

 so zreteľom na správu podvýboru OSN pre predchádzanie diskriminácii a ochranu menšín uverejnenú 2. júla 1985, v ktorej sa masakra Arménov opisuje ako genocída,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 1987 o politickom riešení arménskej otázky, v ktorom bola uznaná genocída Arménov[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom[2], v ktorom vyzval Turecko, aby uznalo genocídu Arménov, pričom „toto uznanie považuje za podmienku pristúpenia k Európskej únii“;

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov[3], v ktorom opätovne potvrdil uznanie genocídy Arménov a vyzval Turecko, aby uznalo genocídu a „aby v dobrej viere zostavilo súhrnný súpis arménskeho a iného kultúrneho dedičstva, ktoré bolo v minulom storočí zničené a zdevastované“;

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Turecko pravidelne porušuje zvrchovanosť Grécka a Cypru;

B. keďže turecké seizmické výskumné plavidlo Oruç Reis sa pravidelne plaví pri pobreží Kastellorizo, t. j. v gréckych pobrežných vodách;

C. keďže od 10. augusta 2020 toto plavidlo spolu s vojenskými plavidlami vykonáva nezákonný prieskum vo východnej časti Stredozemného mora;

D. keďže turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v reakcii na medzinárodnú kritiku vyvolanú týmito manévrami vyhlásil: „Pochopia, že Turecko je politicky, hospodársky a vojensky dostatočne silné na to, aby roztrhalo nemorálne mapy a dokumenty“;

E. keďže tureckí nacionalisti v roku 1974 okupovali ostrov Kastellorizo;

F. keďže Turecko od roku 1974 nezákonne okupuje 37 % územia Cypru;

G. keďže turecká armáda trikrát zameriavala francúzsku fregatu Courbet, keď toto plavidlo presadzovalo embargo OSN na dodávky zbraní do Líbye;

H. keďže Turecko okupuje veľkú časť severnej Sýrie bez súhlasu alebo pozvania Sýrskej arabskej republiky; keďže ústredným bodom tejto okupácie je Idlib, hlavný bod islamistických skupín bojujúcich v Sýrii; keďže Turecko využíva túto situáciu ako prostriedok na vydieranie EÚ;

I. keďže Turecko vyslalo do Líbye viac ako 5 000 sýrskych radikálnych islamistov a teraz v krajine nasadzuje svoje jednotky;

J. keďže Turecko v rámci operácie Tiger Claw pravidelne bombarduje severozápadný Irak bez pozvania z Erbilu alebo Bagdadu, čím ohrozuje mnohé pohraničné dediny neďaleko mesta Zakho, z ktorých niektoré obývajú východní kresťania;

K. keďže dohody o vydávaní osôb podpísané medzi Tureckom a Kosovom a Albánskom, ktoré Ankara využíva na potláčanie svojich odporcov, sú v rozpore s medzinárodnými dohovormi o práve na azyl v politických otázkach;

L. keďže Turecko posilňuje svoje väzby s krajinami západného Balkánu, najmä Bosnou a Hercegovinou;

M. keďže ak bude Turecko mať rozhodujúci vplyv na Balkáne a v Líbyi, bude kontrolovať dve hlavné migračné trasy do Európy, čo predstavuje existenčnú hrozbu pre európske národy;

N. keďže prezident Erdoğan urobil viacero provokačných vyhlásení voči európskym štátom, ako napríklad, že „Francúzsko by malo prestať prijímať opatrenia, ktoré zvyšujú napätie. Tým, že bude vystupovať ako „veľký šéf“, nedosiahne nič“;

O. keďže v Turecku došlo k početným porušeniam náboženskej slobody, ako bolo napríklad zadržanie pastora Brunsona, nedostatočné vyšetrenie vrážd alebo útokov na kresťanov v regióne Tur Abdin, napríklad prípady Simoniho a Hurmuza Dirila, a nabádanie k ničeniu aramejskej kultúry;

P. keďže chrám Hagia Sofia a kostol svätého Spasiteľa v Chóre boli zmenené na mešity;

Q. keďže turecká vláda neustále pripomína osmanské dynastie a pád Konštantínopolu, zatiaľ čo EÚ sa zriedka uchyľuje k uvádzaniu poučných príkladov bitky pri Lepante a obliehania Viedne;

R. keďže vládna strana Turecka AKP má pobočky vo viacerých členských štátoch EÚ, ktoré prezident Erdoğan využíva na ohrozovanie európskych vlád;

S. keďže násilné milície „šedí vlci“ (Grey Wolves) sú prítomné na európskej pôde;

T. keďže 17. marca 2017 turecký minister vnútra uviedol: „Ak si to želáte, môžeme otvoriť cestu pätnástim tisícom utečencov, ktorých vám každý mesiac neposielame a nevyrážame vám tým dych“;

U. keďže 10. augusta 2020 prezident Erdoğan uviedol: „Pokiaľ ide o boj, nebudeme váhať vyslať martýrov. (...) Otázka je, či sú tí, ktorí sa nám chcú postaviť v Stredozemí a na Blízkom východe, pripravení urobiť rovnakú obetu?“;

V. keďže EÚ poskytla Turecku 6 miliárd EUR na základe dohody z 18. marca 2016, 14,5 miliardy EUR v rámci predvstupového rámca od roku 2003 a Európska investičná banka od roku 2000 v Turecku investovala 28,9 miliardy EUR, čo predstavuje spolu viac ako 49 miliárd EUR;

W. keďže turecký režim opakovane porušuje ľudské práva, najmä od pokusu o štátny prevrat v roku 2016; keďže Európsky súd pre ľudské práva od roku 1959 odsúdil Turecko viac ako 3 000 krát;  keďže členovia opozície sú zatýkaní bez rozhodnutia súdov; keďže 27. augusta 2020 po 238 dňoch hladovky zomrel vo väzení turecký právnik Ebru Timtik, obvinený z terorizmu; keďže Turecko zle zaobchádza s kurdským obyvateľstvom; keďže mladý kurdský politik Havrin Khalaf bol 13. októbra 2019 zavraždený žoldniermi v službách Turecka;

X. keďže turecký prezident udržiava úzke vzťahy s organizáciami, ktoré EÚ označuje za teroristické; keďže prezident Erdoğan sa v auguste 2020 stretol s predsedom politického predsedníctva hnutia Hamas Ismaelom Haniyehom a s jeho delegáciou; keďže Ankara ponúkla podporu režimu Moslimského bratstva v Egypte a uzavrela s ním objektívne spojenectvo pred jeho pádom v roku 2013; keďže mnohí stúpenci Moslimského bratstva odsúdení vo svojej krajine našli útočisko v Turecku;

1. vyzýva Komisiu a Radu, aby bezpodmienečne a neodvolateľne ukončili všetky rokovania týkajúce sa pristúpenia Turecka k EÚ, pretože Turecko nie je európskou krajinou a nekoná v súlade s európskymi hodnotami, najmä tými, ktoré sú zamerané na zachovanie mierovej Európy, a preto by sa nemalo stať členom Európskej únie;

2. vyzýva Komisiu a Radu, aby ukončili poskytovanie akýchkoľvek finančných prostriedkov Turecku v rámci predvstupového procesu, súčasného a plánovaného VFR, nástroja EÚ pre utečencov, ako aj akčného plánu EÚ a Turecka v oblasti migrácie; okrem toho vyzýva EÚ, aby zastavila poskytovanie všetkých úverov EIB Turecku;

3. domnieva sa, že EÚ by mala ekonomicky a politicky reagovať na neprijateľnú agresivitu tureckého režimu, a preto navrhuje, aby sa rozhodnutie o colnej únii, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1996, pozastavilo na obnoviteľné obdobie šiestich mesiacov;

4. výzva EÚ, aby požadovala, aby Turecko vrátilo časť vyplatených súm, a to tak v rámci predvstupovej pomoci, ako aj na základe dohody o migrantoch, ako náhradu škody spôsobenej členským štátom, ako sú Cyprus a Grécko;

5. navrhuje, aby Severoatlantická rada odteraz vylúčila Turecko zo svojich schôdzí, kým neprestane porušovať ustanovenia Severoatlantickej zmluvy; vyzýva NATO, aby preskúmalo možné legálne spôsoby, ako vylúčiť zo združenia štát, ktorý je jeho zmluvnou stranou;

6. vyzýva všetky hlavy štátov alebo predsedov vlád EÚ, aby odsúdili tureckú agresiu vo všetkých jej súčasných formách a vyjadrili bezpodmienečnú podporu Grécku a Cypru a solidaritu s nimi v ich boji za ochranu svojej územnej celistvosti a úsilí o ochranu širšieho európskeho kontinentu, a to pri rešpektovaní zvrchovanosti členských štátov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

7. nabáda Komisiu, aby dôrazne vyjadrila svoju podporu Grécku a Cypru, ktoré samotné čelia útokom Turecka; vyzýva všetky členské štáty, aby týmto krajinám poskytli podporu, ako aj vojenskú pomoc, a aby prispeli k posilneniu kontroly vonkajších hraníc Únie v týchto oblastiach s ohľadom na zvrchovanosť členských štátov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

8. vážne odsudzuje úplné mlčanie a nedostatočnú solidaritu Komisie s Gréckom a Cyprom, ako aj s Francúzskom v súvislosti s prejavom agresie Turecka voči francúzskemu námornému plavidlu;

9. odsudzuje situáciu v oblasti náboženskej slobody v Turecku, kde sú najmä kresťanské menšiny čoraz viac napádané a marginalizované;

10. vyzýva všetky členské štáty, aby zastavili všetky spoločné operácie s Tureckom na Blízkom východe a v arabskom svete;

11. vyzýva všetky členské štáty, aby posilnili svoju ostražitosť voči vplyvným tureckým skupinám prítomným v Európe; nabáda na monitorovanie militantných aktivít slúžiacich záujmom tureckého režimu, najmä prostredníctvom kultúrnych a náboženských štruktúr; nabáda všetky členské štáty, aby vyhostili do Turecka všetkých tureckých bojovníkov AKP, ktorí sa zdržiavajú na ich území;

12. vyzýva Komisiu, aby obmedzila prístup Turecka na trh EÚ;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Komisie, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedovi Európskej rady a úradujúcemu predsedovi Rady.

 

[1] Ú. v. EÚ C 190, 20.7.1987, s. 119.

[2] Ú. v. EÚ C 227E, 21.9.2006, s. 163.

[3] Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 2.

Posledná úprava: 16. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia