Postup : 2020/2780(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0265/2020

Predkladané texty :

B9-0265/2020

Rozpravy :

PV 15/09/2020 - 11
CRE 15/09/2020 - 11

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0240

<Date>{14/09/2020}14.9.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0265/2020</NoDocSe>
PDF 161kWORD 51k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh</Titre>

<DocRef>(2020/2780(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Sara Cerdas</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0257/2020

B9‑0265/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh

(2020/2780(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

 so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj na jej články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 35,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19[2],

 so zreteľom na článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Únia musí vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý „zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach“,

 so zreteľom na článok 21 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého musí mať každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,

 so zreteľom na Chartu základných práv vrátane jej článku 45, v ktorom sa stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)[3],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[4] (ďalej len „smernica o voľnom pohybe“) a na zásadu nediskriminácie, ktorá je v nej zakotvená,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID‑19[5],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pandémia COVID-19 prešla z akútnej fázy do fázy riadenia chronického rizika;

B. keďže intenzita šírenia vírusu sa v jednotlivých členských štátoch a v jednotlivých regiónoch tej istej krajiny výrazne líši;

C. keďže v súčasnosti nie je k dispozícii účinná očkovacia látka;

D. keďže porovnávanie údajov v rámci EÚ sťažujú rozdielne prístupy k zberu údajov o ochorení COVID-19;

E. keďže reakcia EÚ na pandémiu COVID-19 je doteraz poznačená nedostatočnou vzájomnou koordináciou členských štátov a regiónov v členských štátoch z hľadiska opatrení v oblasti verejného zdravia vrátane obmedzenia pohybu tovaru a služieb a pohybu osôb v rámci hraníc a cez hranice a pozastaveného uplatňovania ďalších práv a právnych predpisov;

F. keďže členské štáty sa zariadili samy podľa seba a bez toho, aby svoje opatrenia skonzultovali (zavádzanie bariérových opatrení, karantény, pokyny na izoláciu, skríning, starostlivosť, územné opatrenia), čo viedlo k veľkým rozdielom v rámci Európskej únie;

G. keďže mnohí Európania sa musia systematicky riadiť rôznymi pravidlami nielen v závislosti od miesta ich bydliska, ale aj od ich cieľovej destinácie; keďže táto nedostatočná koordinácia počas letného obdobia viedla k dezorganizovaným kontrolám a opatreniam na hraniciach, ako aj na letiskách, v prístavoch a na železničných staniciach;

H. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 mala nielen významné zdravotné dôsledky, ale aj veľmi výrazný negatívny vplyv na vzájomné výmeny v oblasti hospodárstva, sociálnej ochrany, vedy, cestovného ruchu a kultúry;

I. keďže poskytovanie zdravotnej starostlivosti je predovšetkým v právomoci členských štátov, no verejné zdravie je spoločnou právomocou členských štátov a Únie;

J. keďže Európska únia má v rámci súčasných parametrov zmlúv ešte priestor dosahovať lepšie výsledky v oblasti politiky verejného zdravia; keďže ustanovenia zmlúv o verejnom zdraví sa stále nedostatočne využívajú z pohľadu záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 10. júla 2020, v ktorom vyzýva na vytvorenie Európskej zdravotnej únie;

K. keďže cezhraničné hrozby sa dajú riešiť len spoločne, a preto si vyžadujú spoluprácu, koordináciu a solidaritu celej Únie;

L. keďže opatrenia prijaté členskými štátmi by mali vždy rešpektovať základné práva každého európskeho občana; keďže tieto opatrenia by mali byť nevyhnutné, primerané a dočasné; keďže vzájomná solidarita členských štátov nie je možnosťou, ale zmluvnou povinnosťou a patrí k našim európskym hodnotám;

M. keďže Komisia už podnikla prvé kroky prijatím niekoľkých balíkov opatrení, komunikácií a stratégií vrátane nedávneho návrhu odporúčania Rady zo 4. septembra o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (COM(2020)0499);

N. keďže Rada by mala toto odporúčanie podporiť a prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby členské štáty koordinovali svoje rozhodnutia a kroky s cieľom zastaviť alebo obmedziť šírenie vírusu;

O. keďže Parlament ako spoluzákonodarca a jediná inštitúcia volená priamo občanmi EÚ musí byť neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou všetkých diskusií o koordinácii EÚ pri riešení tejto krízy v oblasti zdravia;

P. keďže EÚ sa musí poučiť z udalostí od začiatku krízy a musí urýchlene vytvoriť Európsku zdravotnú úniu;

1. rozhodne zdôrazňuje potrebu spoločného koordinovaného riadenia v oblasti zdravia s cieľom účinného boja proti tejto pandémii;

2. zdôrazňuje, že je dôležité ubezpečiť občanov o konzistentnosti opatrení prijatých v jednotlivých členských štátoch, čo pomôže presvedčiť občanov, aby dodržiavali tieto opatrenia;

3. pripomína, že sloboda pohybu občanov Únie je základným právom zakotveným v zmluvách EÚ a v Charte základných práv EÚ;

4. vyzdvihuje, že toto právo môže byť obmedzené len z konkrétnych obmedzených dôvodov verejného záujmu, konkrétne ochrany verejného zdravia, verejného poriadku a verejnej bezpečnosti;

5. zdôrazňuje, že takéto obmedzenia sa môžu uplatňovať len v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie;

6. pobáda členské štáty, aby pri obmedzovaní cestovania prijali len potrebné, koordinované a primerané opatrenia, a to po dôkladnom posúdení ich účinnosti a riešením otázky verejného zdravia podľa rovnakej metodiky a odporúčaní ECDC týkajúcich sa zberu zdravotných údajov a za používania rovnakých kritérií na posúdenie a monitorovanie rizika pandémie;

7. zdôrazňuje, že ECDC naďalej poukazuje na rozdiely v zhromažďovaní údajov a podávaní správ členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto nedostatočná harmonizácia nám bráni získať jasný a úplný obraz o šírení vírusu v Európe a zodpovedajúcim spôsobom vykonávať opatrenia;

8. poznamenáva, že každý členský štát postupuje podľa odporúčaní svojej vedeckej rady bez akejkoľvek koordinácie s ostatnými členskými štátmi alebo Komisiou;

9. výzva Komisiu, aby podporovala spoločnú, účinnú a časovo primeranú metodiku zberu zdravotných údajov a počítania a oznamovania počtu prípadov a úmrtí;

10. nalieha na členské štáty, aby prijali rovnaké vymedzenie pravdepodobného, možného a pozitívneho prípadu ochorenia COVID-19 a úmrtia spôsobeného ochorením COVID-19;

11. potvrdzuje, že kumulatívna miera incidencie je dôležitá pri hodnotení šírenia vírusu, ale zároveň trvá na tom, že je potrebné posudzovať situáciu s prihliadnutím na iné zdravotné kritériá, ako je miera testovania, podiel pozitívnych prípadov z počtu testov, miera hospitalizácie a miera obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti;

12. zdôrazňuje, že tieto spoločné zdravotné kritériá umožnia členským štátom a Komisii vykonávať spoločnú analýzu epidemiologického rizika na úrovni EÚ;

13. domnieva sa, že ECDC by malo byť schopné primerane a účinne vyhodnotiť riziko šírenia vírusu a uverejňovať denne alebo aspoň raz týždenne aktualizovanú mapu rizika založenú na spoločnom farebnom označení a vytvorenú podľa informácií zhromaždených a poskytnutých členskými štátmi;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili silný európsky epidemiologický informačný systém na rôznych úrovniach NUTS – 1, 2 a 3 – ktorý by riadil ECDC na úrovni EÚ; domnieva sa, že tento systém by mal štandardizovať epidemiologické a zdravotné údaje vo všetkých členských štátoch a mal by sa aktualizovať využitím najnovšieho pokroku v oblasti digitalizácie aplikovanej pri poskytovaní a interpretácii údajov;

15. podporuje farebné označenie navrhnuté Komisiou v jej poslednom návrhu odporúčania Rady; domnieva sa, že navrhované prahové hodnoty (zelená, oranžová, červená a sivá) poskytnú transparentnejšie informácie a zabezpečia lepšiu predvídateľnosť;

16. rozhodne víta regionálny prístup, ktorý navrhla Komisia; domnieva sa, že mapovanie rizík ECDC by sa malo vykonávať na regionálnej úrovni, nielen na vnútroštátnej úrovni; vyzýva preto členské štáty, aby každodenne zasielali ECDC údaje zhromaždené regionálnymi verejnými orgánmi;

17. opätovne pripomína, že ECDC odporučilo členským štátom, aby dodržiavali minimálne základné opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu, ako sú hygienické opatrenia, obmedzenie kontaktov medzi ľuďmi a obmedzenie zhromažďovania, používanie rúšok na tvári v špecifickom prostredí, práca na diaľku, rozsiahle testovanie, izolácia prípadov, karanténa blízkych kontaktov a ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva;

18. vyzýva členské štáty, aby sa riadili uvedenými odporúčaniami ECDC a vymedzili spoločný rámec zdravotných opatrení, ktoré by verejné orgány v postihnutých oblastiach mali prijať s cieľom zastaviť šírenie pandémie;

19. uznáva, že verejné orgány by mali zvážiť a spoločne používať dodatočné opatrenia, ak sa zvýši miera prenosu, vrátane opatrení obmedzujúcich pohyb obyvateľstva, zníženia počtu kontaktov na osobu, predchádzania masovým zhromaždeniam, venovania osobitnej pozornosti vysokorizikovým oblastiam, zatvárania škôl alebo odporúčania, aby sa ľudia „zdržiavali doma“;

20. domnieva sa, že takýto rámec by posilnil vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a medzi postihnutými oblasťami, čím by sa dalo vyhnúť reštriktívnym opatreniam; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť špecifikám cezhraničných regiónov a aby trvali na potrebe spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni;

21. domnieva sa, že v prípade, ak by dochádzalo k šíreniu v cezhraničnej zóne, by verejné orgány mali spoločne vytvoriť zdravotnícke mechanizmy na koordináciu a výmenu informácií v reálnom čase;

22. zdôrazňuje, že koordinované uplatňovanie zdravotných opatrení na oboch stranách hraníc sa javí ako nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby boli konzistentné, účinné a podporované obyvateľstvom;

23. vyzýva na prijatie a vykonávanie spoločnej stratégie testovania vo všetkých členských štátoch, najmä v cezhraničných regiónoch;

24. domnieva sa, že členské štáty by sa mali dohodnúť na minimálnom počte testov, ktoré sa majú vykonať za deň v súlade s farebným označením postihnutej oblasti a s prihliadnutím na počet obyvateľov danej oblasti;

25. zdôrazňuje, že porovnateľnosť výsledkov testov umožní vzájomné uznávanie medzi jednotlivými krajinami;

26. vyzýva členské štáty, aby vzájomne uznávali výsledky testov na COVID-19 vykonaných certifikovanými zdravotníckymi orgánmi v iných členských štátoch;

27. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na spoločnom karanténnom období na základe najnovších vedeckých údajov a s prihliadnutím na posúdenie ECDC;

28. vyzýva členské štáty, aby prijali spoločný protokol, pokiaľ ide o monitorovanie asymptomatických prípadov a opatrenia týkajúce sa izolácie pacientov, ktorí boli pozitívne testovaní na COVID-19, ako aj izoláciu kontaktov týchto pacientov;

29. víta používanie formulárov na označenie miesta pobytu cestujúcich; domnieva sa, že by sa mala používať digitálna verzia informácií o pobyte cestujúcich s cieľom zjednodušiť ich spracovanie a zároveň zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých a zaručiť dôvernosť uchovávania takýchto údajov;

30. zdôrazňuje, že prijatá spoločná metodika, prijaté kritériá a mapy vypracované ECDC by mali uľahčiť koordinovaný prístup k vlastným rozhodovacím procesom členských štátov a zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia prijaté členskými štátmi boli konzistentné a dobre koordinované;

31. pripomína, že poskytovanie jasných, včasných a komplexných informácií verejnosti je nevyhnutné na to, aby sa obmedzil vplyv zavedených obmedzení voľného pohybu a aby sa zabezpečila predvídateľnosť, právna istota a dodržiavanie opatrení občanmi;

32. zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila potrebu posilniť jednotný trh, a to najmä opätovným začlenením dodávateľských reťazcov v rámci EÚ bez zavedenia protekcionistických opatrení a zachovaním výroby kľúčových výrobkov, ako sú lieky, farmaceutiká a zdravotnícke vybavenie;

33. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť efektívny, odolný a do budúcna stabilný jednotný trh, na ktorom sa budú naďalej vyrábať a dodávať základné výrobky pre občanov v celej EÚ a sprístupňovať sa všetkým občanom;

34. vyzýva Komisiu, aby zjednodušila, urýchlila a spružnila verejné obstarávanie pre obstarávateľov, pričom zdôrazňuje význam spoločného obstarávania liekov, zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov s cieľom zabezpečiť ich dostupnosť vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych a okrajových oblastí;

35. pripomína, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na nedostatky v ochrane spotrebiteľov v dôsledku existencie množstva podvodov a nebezpečných výrobkov, najmä na internete; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť tieto nedostatky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, a to preskúmaním smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov s cieľom zohľadniť vplyv nových technológií a zabezpečiť, aby bol jednotný digitálny trh spravodlivý a bezpečný pre všetkých prostredníctvom pripravovaného aktu o digitálnych službách, aby online platformy mohli prijať vhodné opatrenia proti takýmto produktom; ďalej zdôrazňuje, že plne funkčný jednotný digitálny trh bude závisieť od kombinácie digitálnej ochrany spotrebiteľov a digitálne podporovaných dodávateľských reťazcov;

36. zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť dobre informovaní o svojich právach a možnostiach, ktoré majú pri nákupe tovaru alebo služieb, najmä v čase krízy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usmerňovali úsilie poskytovať spoľahlivé a primerané informácie spôsobom, ktorý bude ľahko dostupný pre spotrebiteľov v celej Únii;

37. vyzýva na zachovanie opatrení na ochranu spotrebiteľa proti obmedzeniam uloženým niektorými leteckými spoločnosťami a cestovnými kanceláriami v súvislosti so žiadosťami o náhradu za cesty postihnuté opatreniami;

38. zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 by sa nemala používať ako zámienka na odloženie, oslabenie alebo zrušenie vykonávania rôznych noriem týkajúcich sa výrobkov a odvetví vrátane tých, ktoré sú určené na podporu udržateľnosti; zdôrazňuje, že by sa mala využiť skôr ako príležitosť na zlepšenie jednotného trhu spôsobom, ktorý podporí udržateľnú výrobu a spotrebu; žiada, aby sa podporovali nové udržateľné obchodné modely a  prijali zásadné zmeny existujúcich modelov, ako je podpora systémov lízingu, prenájmu a spoločného využívania alebo opätovného použitia, a to pri súčasnom zabezpečení práv pracovníkov a noriem ochrany spotrebiteľa, a aby sa zakázali postupy spočívajúce v zabudovanom zastarávaní; pripomína, že je potrebné zabezpečiť cenovú dostupnosť na jednotnom trhu, aby transformácia na udržateľný jednotný trh bola spravodlivá a aby sa na nikoho nezabudlo;

39. opakovane pripomína svoje stanovisko vyjadrené v uznesení z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID-19, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchly návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru bez obmedzení slobody pohybu; vyzýva orgány všetkých členských štátov, aby zrušili akékoľvek kontroly vnútorných hraníc, ktoré boli obnovené v súvislosti s ochorením COVID-19; odsudzuje uplatňovanie diskriminačných obmedzení práva na vstup zo strany maďarských orgánov a vyzýva Komisiu, aby v tejto veci čo najskôr začala konanie o porušení povinnosti;

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

[2]Prijaté texty, P9_TA(2020)0205.

[3] Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

[5]Prijaté texty, P9_TA(2020)0175.

Posledná úprava: 16. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia