Návrh uznesenia - B9-0343/2020Návrh uznesenia
B9-0343/2020
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva

4.11.2020 - (2020/2790(RSP))

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B9‑0023/2020
v súlade s článkom 136 ods. 5 rokovacieho poriadku

Juan Fernando López Aguilar
v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci


Postup : 2020/2790(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0343/2020
Predkladané texty :
B9-0343/2020
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0343/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva

(2020/2790(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a iné zmluvy a nástroje OSN v oblasti ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

– so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a jeho protokoly,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Chartu základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na Európsku chartu práv pacientov,

– so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN, vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, osobitných spravodajcov OSN, agentúry OSN pre utečencov (UNHRC) a ďalších orgánov OSN, ktoré sa týkajú vplyvu opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva,

– so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na vyhlásenia a dokumenty, ktoré predložili zástupcovia a orgány Rady Európy, najmä jej generálny tajomník, predseda a spravodajcovia jej Parlamentného zhromaždenia (PZ RE), komisár pre ľudské práva, Európska komisia pre efektívnosť justície (CEPEJ), Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), Kongres miestnych a regionálnych samospráv a Skupina štátov proti korupcii (GRECO), o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva,

– so zreteľom na publikáciu Rady Európy zo 7. apríla 2020 s názvom Rešpektovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv v rámci sanitárnej krízy COVID-19 – súbor nástrojov pre členské štáty,

– so zreteľom na príslušné dokumenty Benátskej komisie Rady Európy vrátane kompilácie stanovísk a správ Benátskej komisie o núdzovom stave[1] uverejnenej 16. apríla 2020, správy z 26. mája 2020 s názvom Dodržiavanie demokracie, ľudských práv a princípov právneho štátu počas núdzového stavu – úvahy[2], prehľadu núdzových stavov v členských štátoch Benátskej komisie[3], jej správu z roku 2011 o právnom štáte[4] a jej zoznam z roku 2016 na podporu právneho štátu[5],

– so zreteľom na žiadosť svojho predsedu adresovanú Benátskej komisii 1. júla 2020 v nadväznosti na návrh Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a na následnú predbežnú správu z 8. októbra 2020 o opatreniach prijatých v členských štátoch EÚ v dôsledku krízy COVID-19 a ich vplyve na demokraciu, právny štát a základné práva[6],

– so zreteľom na uznesenia PZ RE z 13. októbra 2020 o demokraciách, ktoré čelia pandémii COVID-19[7], a o vplyve pandémie COVID-19 na ľudské práva a právny štát[8],

– so zreteľom na stanovisko Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 27. apríla 2020 k návrhu zákona o osobitných pravidlách pre priebeh všeobecných volieb prezidenta Poľskej republiky v roku 2020 (dokument Senátu č. 99) a na vyhlásenia zástupcu OBSE pre slobodu médií,

– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Ruperta Colvilla z 27. marca 2020 o Maďarsku,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitných spravodajcov OSN z 13. mája 2020 o Bulharsku a súčasných formách rasizmu a otázkach menšín,

– so zreteľom na publikácie Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a volebnú pomoc (International IDEA) z 11. mája 2020 s názvom Parlamenty v kríze: výzvy a inovácie[9] a z 26. marca 2020 s názvom Voľby a COVID-19[10],

– so zreteľom na rozsiahlu diskusiu o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva, do ktorej boli zapojení občania, akademická obec, občianska spoločnosť a spoločnosť ako celok[11],

– so zreteľom na opatrenia Komisie v súvislosti s pandémiou COVID-19 vo všetkých oblastiach jej právomocí a na jej úsilie koordinovať európsku reakciu na pandémiu v oblastiach od schengenského priestoru po dezinformácie o víruse a od ochrany údajov po žiadosti o azyl, konania o návrate a postupy presídľovania,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)[12],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií[13],

– so zreteľom na usmernenia Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) 04/2020 o používaní lokalizačných údajov a nástrojov na sledovanie kontaktov v súvislosti s globálnym šírením ochorenia COVID-19 a na usmernenia 03/2020 o spracúvaní údajov týkajúcich sa zdravia na účely vedeckého výskumu v súvislosti s globálnym šírením ochorenia COVID-19,

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2020 s názvom Usmernenie týkajúce sa aplikácií podporujúcich boj proti pandémii COVID-19 v súvislosti s ochranou údajov (C(2020)2523),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580) a jej 27 sprievodných kapitol o právnom štáte v členských štátoch (SWD(2020)0300 – 0326), ktoré sa týkajú vplyvu opatrení prijatých členskými štátmi v súvislosti s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva,

– so zreteľom na vyhlásenie 19 členských štátov z 1. apríla 2020, v ktorom vyjadrili hlboké znepokojenie nad rizikom porušenia zásad právneho štátu, demokracie a základných práv vyplývajúceho z prijatia určitých núdzových opatrení[14],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[15],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID‑19[16],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19[17],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19[18],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 s názvom COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh[19],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky[20],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[21],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o právnom štáte a základných právach v Bulharsku[22],

– so zreteľom na briefing z 23. apríla 2020, ktorý uverejnila jeho tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci s názvom Vplyv opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva v EÚ[23] a v ktorom sú zhrnuté hlavné zistenia monitorovania uskutočneného formou týždenných prehľadov opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 prijatých členskými štátmi,

– so zreteľom na briefingy Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu o parlamentnej činnosti počas pandémie COVID-19[24],

– so zreteľom na briefingy výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) v súvislosti s núdzovým stavom v reakcii na krízu spôsobenú koronavírusom v niekoľkých členských štátoch a iné príslušné briefingy na túto tému[25],

– so zreteľom na päť bulletinov Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) o dôsledkoch pandémie koronavírusu v EÚ na základné práva[26]

– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella z 18. júna 2020 o boji proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 a vplyve na slobodu prejavu,

– so zreteľom na hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z roku 2020 vypracované Europolom, uverejnené 5. októbra 2020,

– so zreteľom na správu Europolu z 19. júna 2020 s názvom Využívanie izolácie: páchatelia a obete online sexuálneho zneužívania detí počas pandémie COVID-19,

– so zreteľom na správu Europolu z 30. apríla 2020 s názvom Po skončení pandémie – ako bude COVID-19 formovať prostredie závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ,

– so zreteľom na prípravné práce, ktoré v súvislosti s týmto uznesením vykonala monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) vrátane jej správy pre výbor LIBE z 10. júla 2020[27],

– so zreteľom na otázku Komisii o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva (O-000065/2020 – B9-0023/2020),

– so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

A. keďže pandémia COVID-19 spôsobila núdzu v celej EÚ a hlboko zasiahla obyvateľov; keďže mnohé oblasti sveta vrátane EÚ zažívajú druhú vlnu pandémie COVID-19 a vlády prijímajú nové reštriktívne opatrenia na riešenie prudkého nárastu prípadov vrátane opätovného zavedenia obmedzenia pohybu a hygienických opatrení, používania rúšok a prísnejších pokút za nedodržiavanie pravidiel;

B. keďže na boj proti pandémii sú potrebné núdzové opatrenia riadené vládou, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu, základnými právami a s demokratickou zodpovednosťou a ktoré by mali byť základným kameňom všetkého úsilia o kontrolu šírenia ochorenia COVID-19; keďže mimoriadne právomoci si vyžadujú dodatočnú kontrolu, aby sa zabezpečilo, že sa nepoužijú ako zámienka na trvalejšiu zmenu rovnováhy síl; keďže opatrenia prijaté vládami by mali byť nevyhnutné, primerané a dočasné; keďže mimoriadne právomoci sú spojené s rizikom, že dôjde k zneužitiu právomoci výkonnej moci a že po skončení núdzovej situácie zostanú vo vnútroštátnom právnom rámci, a preto sa musí zabezpečiť primeraný parlamentný a súdny dohľad, a to interný aj externý, ako aj vyvažujúce opatrenia, aby sa toto riziko obmedzilo;

C. keďže kríza COVID-19 je bezprecedentná; keďže v budúcnosti musíme prehodnotiť naše metódy krízového riadenia na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ;

D. keďže niekoľko krajín EÚ vyhlásilo núdzový stav[28] na základe svojich ústav[29], čo v niektorých prípadoch vyvolalo právne obavy, zatiaľ čo iné uplatnili mimoriadne právomoci stanovené všeobecným právom[30] alebo bežné právne predpisy[31], aby urýchlene prijali reštriktívne opatrenia s cieľom čeliť epidémii COVID-19; keďže tieto opatrenia majú dosah na demokraciu, právny štát a základné práva, pretože ovplyvňujú výkon individuálnych práv a slobôd, ako je sloboda pohybu, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda náboženstva, právo na rodinný život, právo na azyl, zásada rovnosti a nediskriminácie, právo na súkromie a ochranu údajov, právo na vzdelanie a právo na prácu; keďže tieto opatrenia majú vplyv aj na hospodárstva členských štátov;

E. keďže fungovanie demokracií a systém bŕzd a protiváh, ktorému podliehajú, sú ovplyvnené, ak núdzová situácia v oblasti zdravia spôsobí zmeny v rozdelení právomocí, napríklad, ak sa výkonnej moci umožní získať nové právomoci na obmedzenie práv jednotlivca a vykonávať právomoci, ktoré sú zvyčajne vyhradené pre zákonodarné orgány a miestne orgány, pričom sa obmedzí úloha parlamentov, súdnictva, občianskej spoločnosti a médií, ako aj činnosti a zapojenie občanov; keďže vo väčšine členských štátov neexistujú konkrétne obmedzenia súdnictva, ale opatrenia na obmedzenie pohybu takmer znemožnili normálne fungovanie súdov;

F. keďže interný súdny dohľad doplnený o externý dohľad je naďalej nevyhnutný, pretože počas núdzového stavu sa aj naďalej uplatňujú práva na spravodlivý proces a účinné právne prostriedky nápravy, aby jednotlivci, ktorých sa týkajú núdzové opatrenia, mali v prípade zasiahnutia štátnych orgánov do ich základných práv účinný opravný prostriedok a aby sa zaručilo, že výkonná moc neprekročí svoje právomoci;

G. keďže Benátska komisia podporuje skôr núdzový stav de iure na základe ústavy než núdzový stav de facto na základe všeobecných právnych predpisov, pretože systém ústavných mimoriadnych právomocí de iure môže poskytnúť lepšie záruky základných práv, demokracie a právneho štátu a lepšie slúžiť zásade právnej istoty, ktorá z neho vyplýva[32];

H. keďže kríza COVID-19 bola a naďalej je záťažovou skúškou pre demokracie a odolnosť vnútroštátnych záruk právneho štátu a základných práv;

I. keďže dôvera voči opatreniam vlád a štátov je nesmierne dôležitá na zabezpečenie podpory a vykonávania prijatých núdzových opatrení; keďže na dosiahnutie tohto cieľa majú v demokracii zásadný význam transparentné, vedecky podložené a demokratické rozhodnutia, ako aj dialóg s opozíciou, občianskou spoločnosťou a so zainteresovanými stranami a ich zapojenie;

J. keďže Komisia monitorovala núdzové opatrenia prijaté vládami členských štátov počas krízy; keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen 31. marca 2020 uviedla, že akékoľvek núdzové opatrenia sa musia obmedziť na to, čo je nevyhnutné a striktne primerané. Nesmú trvať donekonečna. Vlády musia navyše zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia pravidelne kontrolovali. Európska komisia bude v duchu spolupráce pozorne monitorovať uplatňovanie núdzových opatrení vo všetkých členských štátoch[33] a keďže komisár Didier Reynders urobil 26. marca 2020 podobné vyhlásenie;

K. keďže takmer všetky členské štáty EÚ zaviedli dočasné (t. j. časovo obmedzené) núdzové opatrenia na riešenie krízy COVID-19[34] [...] najmä prostredníctvom bežných právnych predpisov; keďže prvé núdzové opatrenia sa všeobecne zaviedli vo všetkých členských štátoch EÚ na obdobie 15 dní až približne jedného mesiaca a najmenej raz sa obnovili; keďže podľa Benátskej komisie iba niekoľko členských štátov EÚ nestanovilo časové obmedzenie na uplatňovanie núdzových opatrení[35];

L. keďže Benátska komisia odporúča, aby sa vyhlásenia alebo opatrenia, ktoré neobsahujú nijaké konkrétne časové obmedzenie, vrátane tých, ktorých pozastavenie je podmienené prekonaním výnimočnej situácie, nepovažovali za zákonné, ak sa situácia pravidelne nepreskúmava[36];

M. keďže núdzové opatrenia musia byť nediskriminačné a vlády nesmú využívať núdzové právne predpisy na presadzovanie obmedzení základných práv; keďže vlády musia takisto vykonať rad ďalších opatrení na zníženie potenciálneho negatívneho vplyvu na životy ľudí, ktorý by tieto opatrenia mohli mať;

N. keďže núdzový stav sa najmenej raz predĺžil takmer vo všetkých členských štátoch, v ktorých bol vyhlásený; keďže Benátska komisia zdôraznila, že je nevyhnutné preskúmať vyhlásenie a predĺženie núdzového stavu, ako aj aktivovanie a uplatňovanie mimoriadnych právomocí a že by mala byť možná parlamentná a súdna kontrola[37];

O. keďže parlamentná kontrola bola vo väčšine členských štátov obmedzená z dôvodu použitia výnimočných výkonných právomocí, zatiaľ čo parlamenty v niektorých členských štátoch boli odsunuté, aby zohrávali vedľajšiu úlohu, čo vládam umožňuje rýchlo zavádzať núdzové opatrenia bez dostatočnej kontroly;

P. keďže Európsky parlament, najmä výbor LIBE a jeho monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva, od marca 2020 nepretržite monitoruje situáciu v EÚ a pravidelne uskutočňuje výmeny so zainteresovanými stranami, ako sa odráža v pracovnom dokumente monitorovacej skupiny o vplyve pandémie COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva[38];

Q. keďže inštitúcie ombudsmana a národné inštitúcie na ochranu ľudských práv zohrávajú dôležitú úlohu pri odhaľovaní problémov v oblasti základných práv a pri poskytovaní kontroly, dohľadu a nápravy, a teda pri ochrane občanov v súvislosti s núdzovými opatreniami;

R. keďže sloboda pohybu bola vo všetkých členských štátoch obmedzená povinnou alebo odporúčanou domácou izoláciou a zákazom pohybu, ktorý nie je nevyhnutný; keďže väčšina štátov schengenského priestoru v reakcii na pandémiu COVID-19 obnovila kontroly vnútorných hraníc alebo tieto hranice uzavrela, či už čiastočne, úplne, alebo pre určité typy cestujúcich vrátane občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín s pobytom na ich území alebo na území iného členského štátu; keďže pri zavádzaní týchto opatrení sa prejavila jasná nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie[39]; keďže niektoré členské štáty zaviedli nezákonné a diskriminačné obmedzenia tým, že neumožnili obyvateľom inej štátnej príslušnosti EÚ vstúpiť na ich územie;

S. keďže sloboda zhromažďovania a združovania je dôležitým základným kameňom demokracie; keďže schopnosť uplatňovať tieto práva bola vo väčšine členských štátov obmedzená z dôvodu nevyhnutných pravidiel na obmedzenie sociálnych kontaktov a preventívnych opatrení v oblasti verejného zdravia; keďže niektoré členské štáty sa rozhodli povoliť zhromaždenia v súlade s pravidlami na obmedzenie sociálnych kontaktov, zatiaľ čo iné ich úplne zakázali; keďže v niektorých členských štátoch boli preskúmané kontroverzné zákony a opatrenia, ktoré sa netýkajú núdzového stavu, bez toho, aby mali občania možnosť slobodne demonštrovať;

T. keďže sloboda prejavu bola v niektorých členských štátoch obmedzená pod zámienkou boja proti dezinformáciám; keďže po zverejnení kritických myšlienok v sociálnych médiách došlo k zatknutiam za „šírenie strachu“ alebo „ohrozenie verejnosti“; keďže pandémiu koronavírusu sprevádzala vlna nepravdivých a zavádzajúcich informácií, hoaxov, podvodov na spotrebiteľoch, počítačovej kriminality a konšpiračných teórií, ako aj cielené dezinformačné kampane zahraničných aktérov, ktoré predstavujú množstvo potenciálnych hrozieb pre občanov EÚ, ich zdravie a dôveru vo verejné inštitúcie;

U. keďže orgány presadzovania práva zaznamenali v posledných mesiacoch globálny nárast množstva materiálu so sexuálnym vykorisťovaním detí šíreného online;

V. keďže závažná a organizovaná trestná činnosť ťaží z meniacich sa okolností spôsobených pandémiou; keďže treba uznať dôležitú úlohu Europolu pri monitorovaní vplyvu pandémie COVID-19 na závažnú a organizovanú trestnú činnosť a terorizmus v EÚ od začiatku pandémie;

W. keďže médiá zohrávajú zásadnú úlohu pri kontrole a dohľade a zároveň sú pre občanov hlavným zdrojom informácií; keďže sloboda médií sa ocitla pod tlakom, pretože tlačové konferencie vysielané naživo boli zrušené bez alternatív a niektoré členské štáty obmedzili prístup k informáciám v oblasti verejného zdravia a slobodu uverejňovať informácie o politike v oblasti verejného zdravia; keďže existuje veľa prípadov, keď vlády odmietli alebo ignorovali otázky médií; keďže novinárov a pracovníkov médií, ktorí informujú o demonštráciách a protestoch, treba chrániť; keďže niektoré členské štáty obmedzili prístup k informáciám predĺžením alebo pozastavením lehôt, v ktorých majú orgány reagovať na žiadosti na základe slobodného prístupu k informáciám;

X. keďže členské štáty by mali počas krízy COVID-19 a po nej zabezpečiť ochranu oznamovateľov, pretože sa ukázala ako účinný nástroj na predchádzanie a boj proti činom, ktoré poškodzujú verejný záujem[40];

Y. keďže niektoré členské štáty sa uchýlili k neúmerne represívnym opatreniam na presadzovanie obmedzení, ako je kriminalizácia porušenia pravidiel obmedzenia pohybu a karantény, ktoré vedú k vysokým pokutám a trvalým záznamom vedeným v registri trestov[41];

Z. keďže na systémy súdnictva mali vplyv všeobecné obmedzenia, ktorých dôsledkom bolo dočasné zatvorenie mnohých súdov alebo obmedzenie ich činnosti, čo niekedy viedlo k oneskoreniam a dlhším čakacím lehotám na pojednávanie; keďže procesné práva podozrivých a právo na spravodlivý proces sú pod tlakom, pretože prístup k právnikom je v dôsledku všeobecných obmedzení ťažší a súdy čoraz viac využívajú online pojednávania;

AA. keďže opatrenia na boj proti pandémii, ktoré obmedzujú právo na súkromie a ochranu údajov, by mali byť vždy nevyhnutné, primerané a dočasné a mať pevný právny základ; keďže nové technológie zohrávajú v boji proti pandémii dôležitú úlohu, zároveň však prinášajú nové významné nové výzvy a vyvolávajú obavy; keďže vlády niektorých členských štátov začali uplatňovať rozsiahly dohľad nad svojimi občanmi pomocou dronov, policajných sledovacích vozidiel s kamerami, sledovania lokalizačných údajov od poskytovateľov telekomunikačných služieb, policajných a vojenských hliadok, monitorovania povinných karantén návštevami polície alebo povinných hlásení prostredníctvom aplikácie; keďže niektoré členské štáty zaviedli aplikácie na sledovanie kontaktov, hoci neexistuje konsenzus o ich účinnosti a nie vždy sa používa decentralizovaný systém, v ktorom sa čo najviac zohľadňuje ochrana súkromia; keďže v niektorých členských štátoch bolo opätovné otvorenie verejných priestranstiev sprevádzané zberom údajov prostredníctvom povinných kontrol teploty a dotazníkov a povinnosťou poskytnúť kontaktné údaje, niekedy bez náležitého zohľadnenia povinností, ktoré vyplývajú zo všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

AB. keďže opatrenia na obmedzenie pohybu a zatváranie hraníc mali výrazný vplyv na prístup ku konaniam o azyle; keďže mnohé členské štáty dočasne obmedzili, či dokonca pozastavili spracúvanie žiadostí o azyl a väčšina pozastavila dublinské transfery, návraty a presídľovanie; keďže niektoré členské štáty vyhlásili, že ich prístavy nie sú bezpečné, alebo prestali umožňovať vylodenie migrantov zachránených pri pátracích a záchranných operáciách, ponechali ich na neurčitý čas v neistote na mori a ohrozili ich životy; keďže väčšina členských štátov teraz tieto činnosti obnovila; keďže v niekoľkých azylových záchytných centrách boli hlásené ohniská COVID-19, ktoré vedú k priamemu ohrozeniu zraniteľných skupín, a keďže preplnené tábory na vonkajších hraniciach EÚ naďalej predstavujú osobitné riziko rozsiahleho vypuknutia nákazy, pretože tam nemožno uplatňovať pravidlá na obmedzenia sociálnych kontaktov, pričom prístrešie a prístup k potravinám, vode, hygienickým zariadeniam a starostlivosti o duševné a telesné zdravie aj v prípade tých, ktorí sa už nakazili COVID-19, sú veľmi obmedzené;

AC. keďže vo väzenských zariadeniach existuje obzvlášť vysoké riziko vypuknutia nákazy COVID-19, pretože často nie je možné presadzovať pravidlá na obmedzenie sociálnych kontaktov a hygienické pravidlá, a hygienické opatrenia viedli k obmedzeniu času tráveného na čerstvom vzduchu, ako aj k zákazom návštev, čo ovplyvňuje právo väzňov komunikovať so svojimi rodinami; keďže počas tejto pandémie je zvlášť ohrozené zdravie väzenských dozorcov; keďže v niektorých členských štátoch boli prepustené niektoré konkrétne kategórie väzňov s cieľom znížiť zdravotné riziká počas pandémie;

AD. keďže presadzovanie obmedzení v súvislosti s pandémiou COVID-19 by malo byť primerané a nediskriminačné, aby sa zabránilo zameriavaniu sa na ľudí, ktorí patria k etnickým menšinám a marginalizovaným skupinám; keďže pandémia neúmerne ovplyvňuje Rómov, pričom najzraniteľnejšie skupiny sú často ženy a deti, najmä tie, ktoré žijú v sociálne vylúčenom a marginalizovanom prostredí bez prístupu k pitnej vode alebo hygienickým službám, kde je takmer nemožné dodržiavať pravidlá na obmedzenie sociálnych kontaktov alebo dodržiavať prísne hygienické opatrenia; keďže v niekoľkých členských štátoch, v ktorých došlo k diskriminácii osôb určitého pôvodu alebo štátnej príslušnosti, boli hlásené prípady rasizmu a xenofóbie; keďže osoby ázijského pôvodu a Rómovia sú terčom nenávistných prejavov a útokov; keďže niektorí politici v niektorých členských štátoch použili mediálne správy o hromadnom návrate rómskych migrujúcich pracovníkov z krajín s vysokým výskytom COVID-19, aby vyvolali obavy z rozšírenia vírusu, čím posilnili negatívne postoje a stereotypy;

AE. keďže deťom hrozí v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu neúmerné riziko sociálneho a ekonomického vylúčenia a čelia zvýšenému riziku porušenia ich základných práv v dôsledku zneužívania, násilia, vykorisťovania a chudoby; keďže mnoho členských štátov zaznamenalo v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu nárast domáceho násilia; keďže ženy a dievčatá[42], deti a LGBTI+ osoby sú počas obmedzenia pohybu neúmerne ohrozené, pretože môžu byť dlhodobo vystavené zneužívaniu a byť odrezané od sociálnej a inštitucionálnej podpory; keďže podpora komunity pre tieto zraniteľné skupiny sa dramaticky obmedzila vzhľadom na opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu;

AF. keďže rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, právo zakotvené v článku 35 Charty základných práv, je potenciálne ohrozené v dôsledku opatrení prijatých na zastavenie šírenia COVID-19, najmä pre skupiny ľudí v zraniteľných situáciách, ako sú starší ľudia alebo osoby s chronickými ochoreniami, osoby so zdravotným postihnutím, osoby LGBTI+, deti, rodičia, tehotné ženy, bezdomovci, všetci migranti vrátane migrantov bez dokladov, žiadateľov o azyl, utečencov a etnické či iné menšiny; keďže služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv boli počas zdravotnej krízy negatívne ovplyvnené; keďže nedostatok liekov, presmerovanie zdrojov z iných zdravotných problémov a náhle zrušenie určitých druhov liečby vrátane IVF a liečby na zmenu pohlavia môžu predstavovať riziko pre pacientov trpiacich inými chorobami[43]; keďže strata blízkej osoby, izolácia, ďalšie zaťaženie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a pracovníkov v prvej línii, strata príjmu a strach vyvolávajú alebo zhoršujú duševné choroby, čo vedie k zvýšenému dopytu po službách v oblasti duševného zdravia a dôsledkom čoho je naliehavá potreba zvýšiť financovanie týchto služieb;

AG. keďže veľa členských štátov odložilo voľby[44] a jeden štát referendum[45] z dôvodu obmedzenia pohybu zavedeného v prvej fáze zdravotnej krízy; keďže od začatia do druhej fázy pandémie sa voľby už znovu konajú; keďže otázka usporiadania alebo odloženia volieb je chúlostivým testom vyváženosti, o ktorom Benátska komisia vypracovala úvahy a usmernenia[46]; keďže všeobecná, slobodná, tajná a priama voľba je možná len vtedy, keď je zaručené otvorené a spravodlivé vedenie volebnej kampane, sloboda prejavu, sloboda médií a sloboda zhromažďovania a združovania na politické účely;

AH. keďže ustanovenia zmlúv v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nesmú mať vplyv na výkon právomocí členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a ochranu vnútornej bezpečnosti v medziach hodnôt Únie, teda demokracie, právneho štátu a základných práv, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o EÚ;

AI. keďže podľa zmlúv sa vymedzenie právomocí Únie spravuje zásadou prenesenia právomocí a vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality;

1. pripomína, že aj v núdzovom stave musia platiť základné zásady právneho štátu, demokracie a dodržiavania základných práv a že všetky mimoriadne opatrenia, výnimky a obmedzenia podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite v užšom zmysle a dočasnosti, pričom tieto podmienky sa pravidelne uplatňujú a vykladajú v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a rôznych ústavných (a iných) súdov členských štátov[47];

2. je presvedčený, že reakcie na krízu celkovo preukázali silu a odolnosť národných demokratických systémov; zdôrazňuje, že mimoriadnym opatreniam by mala zodpovedať intenzívnejšia komunikácia medzi vládami a parlamentmi; požaduje intenzívnejší dialóg so zainteresovanými stranami vrátane občanov, občianskej spoločnosti a politickej opozície s cieľom získať širokú podporu mimoriadnych opatrení a zabezpečiť ich čo najefektívnejšie vykonávanie, a zároveň zabrániť represívnym opatreniam a zabezpečiť neobmedzený prístup novinárov k informáciám;

3. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pri prijímaní, posudzovaní alebo preskúmavaní opatrení, ktoré by mohli obmedziť fungovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu alebo základných práv, dodržiavali odporúčania medzinárodných orgánov, ako je OSN a Rada Európy vrátane Benátskej komisie, ako aj správa Komisie o situácii v EÚ v oblasti právneho štátu; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby nezneužívali mimoriadne právomoci na prijímanie právnych predpisov, ktoré nesúvisia s cieľmi núdzového stavu v oblasti zdravia v súvislosti s COVID-19, s cieľom vyhnúť sa parlamentnému dohľadu;

4. vyzýva členské štáty, aby:

– zvážili ukončenie núdzového stavu alebo iné obmedzenie jeho vplyvu na demokraciu, právny štát a základné práva,

– vyhodnotili ústavné a inštitucionálne pravidlá platné vo svojich domácich právnych poriadkoch vzhľadom na odporúčania Benátskej komisie, napríklad prechod z núdzového stavu de facto na základe bežných právnych predpisov na núdzový stav de iure na základe ústavy, čím sa zabezpečia lepšie záruky demokracie, právneho štátu a základných práv v prípade núdzovej situácie[48]; výslovne vymedzili v legislatívnom akte, ktorým sa zachová núdzový stav de facto, ciele, obsah a rozsah delegovania právomoci zo zákonodarného orgánu na výkonnú moc,

– zabezpečili, aby vyhlásenie a možné predĺženie núdzového stavu na jednej strane a aktivovanie a uplatňovanie mimoriadnych právomocí na druhej strane podliehali účinnej parlamentnej a súdnej kontrole, internej aj externej, a zabezpečili, aby parlamenty boli oprávnené ukončiť núdzový stav[49],

– zabezpečili, aby sa v prípade prenosu legislatívnych právomocí na výkonnú moc všetky právne akty vydané výkonnou mocou podrobili následnému parlamentnému schváleniu a aby ich účinky zanikli, ak sa toto schválenie nezaistí do určitého času[50]; riešili nadmerné využívanie skrátených a mimoriadnych legislatívnych konaní, pričom na túto otázku poukázala aj Komisia vo svojej správe o právnom štáte za rok 2020 (COM(2020)0580),

– preskúmali, ako lepšie zaručiť ústrednú úlohu parlamentov v krízových a núdzových situáciách, najmä ich úlohu pri monitorovaní a kontrole situácie na vnútroštátnej úrovni,

– zvážili názor Benátskej komisie, že parlamenty musia uskutočňovať svoje plenárne zasadnutia a že by nemali umožňovať dočasné zastupovanie svojich poslancov alebo obmedzovať ich účasť (aj keď úmerne)[51];

– preskúmali úvahy Benátskej komisie o voľbách a preskúmali možnosť využitia spôsobov hlasovania na diaľku, ako je hlasovanie poštou, hlasovanie cez internet, mobilné volebné urny a hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca, ako aj predbežné hlasovanie, najmä v prípade pandémie;

5. vyzýva členské štáty, aby presadzovali opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 s náležitým ohľadom na proporcionalitu týchto opatrení na presadzovanie; potvrdzuje, že pri presadzovaní opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 treba dodržiavať základné práva a právny štát EÚ, a domnieva sa, že v tomto ohľade je zásadné rovnaké zaobchádzanie s osobami;

6. vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili opatrenia, ktoré zaviedli na obmedzenie voľného pohybu, a aby pri zvažovaní zavedenia nových obmedzení slobody pohybu postupovali maximálne zdržanlivo a zabezpečili úplné dodržiavanie práva EÚ, najmä Kódexu schengenských hraníc a smernice o voľnom pohybe; pripomína, že podľa Kódexu schengenských hraníc by sa malo na úrovni Únie monitorovať posúdenie nevyhnutnosti kontroly vnútorných hraníc a jej predĺženia v prípade, že sa zavedú ako okamžité opatrenie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala primeranú kontrolu uplatňovania schengenského acquis, a najmä aby posúdila opatrenia, ktoré už prijali členské štáty, ako aj včasnosť a kvalitu oznamovania členských štátov, aby pozorne monitorovala vývoj a v prípade potreby pripomenula členským štátom ich právne povinnosti a prijala stanoviská; nabáda  Komisiu, aby využila svoje právomoci a požiadala členské štáty o dodatočné informácie; vyzýva Komisiu, aby zlepšila podávanie správ Európskemu parlamentu o spôsobe vykonávania svojich právomocí vyplývajúcich zo zmlúv; pripomína význam ďalšej integrácie schengenského priestoru na základe hodnotení a odporúčaní Komisie;

7. vyzýva členské štáty, aby rešpektovali právo na rodinný život, najmä v prípade rodín, ktoré žijú a pracujú v rôznych členských štátoch i mimo nich, a aby obmedzenia povolili, len ak sú striktne nevyhnutné a primerané; vyzýva členské štáty, aby umožnili zlúčenie párov a rodín oddelených opatreniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19 bez ohľadu na ich rodinný stav a aby upustili od zavádzania zbytočne prísnych dôkazných požiadaviek týkajúcich sa vzťahu;

8. vyzýva členské štáty, aby obmedzili slobodu zhromažďovania, iba ak je to nevyhnutne potrebné a opodstatnené vzhľadom na miestnu epidemiologickú situáciu a iba ak je to primerané, a aby nevyužívali zákaz demonštrácií na prijímanie kontroverzných opatrení, aj keď nesúvisia s pandémiou COVID-19, ktoré by si zaslúžili riadnu verejnú a demokratickú diskusiu;

9. nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na zabezpečenie práva na vzdelanie počas pandémie; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na opätovne vznikajúce vlny pandémie poskytli prostriedky a bezpečný rámec, ktorý zaručí pokračovanie výučby a zabezpečí každému študentovi skutočný prístup;

10. vyzýva členské štáty, aby rešpektovali právo na súkromie a ochranu údajov a zabezpečili, že všetky nové opatrenia týkajúce sa dohľadu a sledovania prijaté po dôkladnej konzultácii s orgánmi pre ochranu osobných údajov sú nevyhnutne potrebné a primerané, majú pevný právny základ, sú obmedzené vzhľadom na svoj účel a majú dočasný charakter; vyzýva Komisiu, aby monitorovala tieto opatrenia, najmä vzhľadom na svoje vlastné odporúčanie (EÚ) 2020/518 z 8. apríla 2020 o spoločnom súbore nástrojov Únie na využívanie technológií a údajov na boj proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a jej prekonanie, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov o mobilite[52];

11. pripomína, že najlepším spôsobom boja proti dezinformáciám je ochrana a zabezpečenie práva na informácie a slobodu prejavu poskytovaním podpory na zabezpečenie plurality médií a nezávislej žurnalistiky; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby pri prijímaní opatrení zabezpečili transparentnosť a poskytovali svojim občanom komplexné, aktuálne, presné a objektívne informácie a údaje týkajúce sa situácie v oblasti verejného zdravia a opatrení prijatých na jej kontrolu, aby bojovali proti dezinformáciám, ktorých cieľom je diskreditovať alebo skresliť vedecké poznatky o zdravotných rizikách a ktoré sa týkajú vládnych opatrení, ktoré sú v boji proti šíreniu COVID-19 oprávnené, a to vyváženým spôsobom a s maximálnou opatrnosťou, aby nevytvárali odrádzajúci účinok na slobodu prejavu a na novinárov, zdravotníckych pracovníkov alebo iné osoby tým, že by sa uchýlili ku kriminalizácii alebo k neprimeraným sankciám; zdôrazňuje, že pandémia zvýšila stigmatizáciu migrantov a že viedla k nárastu prípadov diskriminácie, čo ešte zhoršili dezinformácie a falošné správy[53], vrátane rasistických a xenofóbnych incidentov proti príslušníkom etnických menšín a nenávistných prejavov voči osobám so zdravotným postihnutím a utečencom[54]; zdôrazňuje, že dezinformácie sú rozvíjajúcou sa výzvou, ktorá má potenciál negatívne ovplyvniť demokratické procesy a spoločenské diskusie ovplyvňujúce všetky oblasti politiky, narušiť dôveru občanov v demokraciu a odradiť od európskej spolupráce a solidarity; pripomína, že Parlament už pracuje na súbore možných opatrení prostredníctvom svojho Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE);

12. požaduje ďalšie významné investície do strategických komunikačných spôsobilostí EÚ v súlade s akčným plánom proti dezinformáciám na zintenzívnenie spolupráce a koordinácie s členskými štátmi a na plné využitie existujúcich mechanizmov s cieľom uľahčiť konkrétnu spoluprácu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi v oblasti strategickej komunikácie;

13. domnieva sa, že práca novinárov je v dôsledku opatrení týkajúcich sa pandémie COVID-19 zložitejšia, napríklad z dôvodu obmedzenia fyzického prístupu na tlačové konferencie, chýbajúcich alebo nedostatočných odpovedí verejných orgánov na položené otázky a zrušených alebo oneskorených lehôt v prípade žiadostí o slobodný prístup k informáciám alebo prístup k dokumentom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci je kvalitná žurnalistika potrebná viac ako kedykoľvek predtým, najmä vzhľadom na jej úlohu v boji proti čoraz rozšírenejším dezinformáciám, ekonomický vplyv tejto krízy ovplyvňuje aj finančnú životaschopnosť médií, najmä nezávislých médií a novinárov, čím sa ďalej podkopáva pluralita médií v EÚ; je znepokojený nedostatočnou transparentnosťou v niektorých členských štátoch, pokiaľ ide o umiestňovanie reklám a distribúciu dotácií médiám, a čoraz väčšou  koncentráciou vlastníctva médií v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že podstatné zmeny v mediálnom odvetví by sa nemali zavádzať počas núdzového stavu de facto alebo de iure;

14. vyzýva členské štáty, aby zaručili práva obžalovaných vrátane ich neobmedzeného prístupu k právnikovi a aby vyhodnotili online pojednávaní ako možné riešenie a alternatívu k pojednávaniam pred súdom alebo k odovzdávaniu podozrivých osôb do iných členských štátov EÚ na základe európskeho zatykača; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie všetkých rozhodujúcich zásad súdnych konaní vrátane práva na spravodlivý proces; vyzýva členské štáty, aby chránili práva a zdravie všetkých osôb vo väzenských zariadeniach, najmä ich práva na lekársku pomoc, návštevníkov, čas na čerstvom vzduchu a vzdelávacie, zárobkové alebo voľnočasové činnosti;

15. uznáva, že väčšina členských štátov obnovila konania o azyle a že niektoré štáty využili nedávne obdobie nižšieho počtu nových žiadostí na zníženie počtu nevybavených žiadostí; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere zaručili prístup ku konaniu o azyle a aby zachovali individuálne právo na azyl, ako je zakotvené v Charte základných práv, a aby v plnom súlade s medzinárodným právom uskutočňovali presídľovanie a dôstojné konania o návrate; ďalej žiada, aby bol osobám, ktoré žiadajú o azyl, čo najskôr zabezpečený alebo obnovený prístup k prekladateľom; naliehavo žiada členské štáty, aby vzhľadom na zlé hygienické podmienky, vysokorizikové prostredie a zraniteľnosť utečencov zabezpečili počas pandémie COVID-19 v záchytných centrách primerané zariadenia pre fyzické a duševné zdravie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali plán na komplexné riešenie situácie táborov na vonkajších hraniciach EÚ a na účinné riešenie situácie žiadateľov o azyl; vyzýva členské štáty, aby umožnili vylodenie a zabezpečili, aby sa vylodenie uskutočňovalo iba na bezpečnom mieste, v súlade s príslušným medzinárodným právom a právom Únie, a to čo najskôr;

16. domnieva sa, že počas pandémie sa zvýšila diskriminácia a že určité skupiny boli terčom nenávistných prejavov a diskriminačných opatrení; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti takýmto nenávistným prejavom a aby ukončili a napravili tieto diskriminačné opatrenia; vyzýva národné a najmä miestne orgány, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji proti protirómskemu zmýšľaniu, narúšali negatívne stereotypy a zapájali ľudí z rómskeho prostredia do identifikácie a vykonávania opatrení na boj proti pandémii; ďalej vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti homofóbii a transfóbii, pretože pandémia prehĺbila diskrimináciu a nerovnosti, ktorých obeťami sú osoby LGBTI+;

17. vyzýva členské štáty, aby počas pandémie COVID-19 účinne zaručili všetkým ženám a dievčatám bezpečný a včasný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam (SRZP) a k potrebným službám v oblasti zdravotnej starostlivosti, najmä prístup k antikoncepcii vrátane núdzovej antikoncepcie a k starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva;

18. vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby zapojili do rozhodovania nezávislých expertov na demokraciu, právny štát a základné práva; vyzýva členské štáty, aby pri prijímaní nových opatrení čerpali z odborných znalostí a proaktívne konzultovali so širokou škálou expertov a zainteresovaných strán vrátane národných inštitúcií pre ľudské práva, inštitúcií ombudsmana a občianskej spoločnosti;

19. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali právo na slobodné a spravodlivé voľby; pripomína odporúčanie Benátskej komisie, aby sa reformy volebných zákonov prijímali počas tohto obdobia až po rozsiahlej diskusii a so širokým konsenzom ako zárukou proti zneužívaniu a zárukou dôvery vo volebný proces a jeho legitímnosť; zdôrazňuje, že strany, ktoré sa uchádzajú o podporu voličov, musia mať rovnaké práva na volebnú kampaň a že môžu existovať pochybnosti o spravodlivosti volieb usporiadaných počas núdzového stavu[55]; vyzýva členské štáty, aby zvážili inštitucionálne dôsledky každého rozhodnutia o odložení volieb; zdôrazňuje, že podľa Benátskej komisie by konkrétne pravidlá odkladu volieb nemala prijímať výkonná moc ani jednoduchá väčšina v parlamente, ale mali by sa stanoviť v ústave alebo v organickom zákone, a že rozhodnutie o odklade volieb by mal, pokiaľ možno, prijať parlament v primeranom čase pred voľbami, pokiaľ to je možné, ešte pred začatím oficiálnej kampane[56];

20. vyzýva Komisiu, aby urýchlene objednala nezávislé a komplexné hodnotenie opatrení prijatých počas „prvej vlny“ pandémie COVID-19 s cieľom zhrnúť získané poznatky, vymieňať si najlepšie postupy, posilniť spoluprácu, zabezpečiť, aby opatrenia prijaté počas ďalších vĺn pandémie boli účinné, cielené, riadne odôvodnené konkrétnou epidemiologickou situáciou, striktne nevyhnutné a primerané, a obmedziť ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva; víta skutočnosť, že prvé takéto hodnotenie opatrení členských štátov v súvislosti s COVID-19 je zahrnuté v prvej výročnej správe Komisie o právnom štáte; vyzýva Komisiu a Radu, aby začali rokovania o medziinštitucionálnej dohode o účinnom mechanizme monitorovania právneho štátu, demokracie a základných práv, ako sa požaduje v jeho uznesení zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by dôkladne a spravodlivo posudzoval situáciu vo všetkých členských štátoch a zároveň prispieval k lepšej ochrane právneho štátu a hodnôt Únie počas mimoriadnych situácií, ako je prebiehajúca pandémia;

21. opakovane zdôrazňuje svoju výzvu inštitúciám EÚ a členským štátom, aby sa náležite poučili z krízy COVID-19 a aby nadviazali oveľa užšiu spoluprácu v oblasti zdravia vzhľadom na obrovskú záťaž, ktorej čelia občania v snahe zvládnuť svoje fyzické a duševné zdravie počas tejto pandémie, a to aj prostredníctvom vytvorenia Európskej zdravotnej únie, ako sa navrhuje v jeho uznesení z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19[57];

22. vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala prijaté opatrenia, zintenzívnila svoje činnosti v oblasti koordinácie členských štátov, proaktívne usmerňovala orgány pri riešení pandémie v súlade s demokratickým právnym štátom a so základnými právami, podnikla právne kroky a využívala ďalšie dostupné nástroje, keď to je potrebné, a zvážila dostupné možnosti na zabezpečenie rešpektovania základných hodnôt Únie a prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa reštriktívne opatrenia čo najskôr zrušili; vyzýva agentúru FRA, aby naďalej podávala správy o vplyve opatrení COVID-19 na základné práva;

23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácii Spojených národov.

 

Posledná úprava: 9. novembra 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia